Vypestujte si vlastné jahody priamo doma - svieže, voňavé a bez pesticídov. Sú skvelou voľbou pre tých, ktorí nemajú dostatok priestoru a chcú si napriek tomu dopriať radosť z vlastnej úrody. Drobné a šťavnaté plody lesných jahôd sú vysoko cenené pre svoju príjemnú vôňu a sladko korenenú chuť. Už v dobe kamennej jedol človek lesné plody a bobule a medzi nimi aj lesné jahody, tak prečo nemať čerstvú jahôdku doma? Túžite po vlastných čerstvých jahodách, bylinkách či zelenine, ale nemáte záhradu alebo čas na jej obrábanie? S našimi kvalitnými jahodovými sadenicami si môžete jednoducho dopestovať vlastnú úrodu - sladkú, šťavnatú a vždy poruke. Pestovanie jahôd je nenáročné a prináša radosť nielen deťom, ale celej rodine.
Jahody patria medzi najobľúbenejšie a prispôsobivé drobné ovocné plodiny. Ich pestovanie nie je vôbec náročné, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Ak dokonca zasadíte už na jar tzv. frigo sadenice, ktoré sú zberané v jesenných mesiacoch a majú iba korene a srdiečko, pri správnej výsadbe môžu priniesť úrodu ešte v tom istom roku. Jahody môžete pestovať v záhrade, na balkóne či v kvetináči - stačí trocha starostlivosti a slnka. Odmenou vám budú plody plné vitamínov, ktoré chutia neporovnateľne lepšie než kúpené v obchode. Pripravili sme jednoduchý návod, podľa ktorého sa každý môže ľahko pustiť do pestovania jahôd doma.
Typy jahôd a ich charakteristika
Pri výbere odrody jahôd je dôležité zvoliť si typ, ktorý najlepšie zodpovedá vašim preferenciám. Jahody delíme do dvoch hlavných kategórií:
-
Júnové (jarné) jahody
Zvyčajne bývajú väčšie a šťavnatejšie. Majú jednu hlavnú sezónu zberu koncom jari až začiatkom leta. Po ukončení produkcie je vhodné ich zostrihať až k zemi, čím sa podporí silnejší koreňový systém a viac kvetov v nasledujúcom roku. Nekoste ich na jeseň.
-
Stále plodiace jahody (remontantné)
Prinášajú ovocie počas celej vegetačnej sezóny, aj keď najplodnejšie obdobie majú počas leta. Bobule sú síce menšie, ale úroda je rozložená na dlhšie obdobie. Nie je potrebné ich strihať, pretože priebežne rodia.
Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra.
Príprava pôdy a výsadba
Úspešné pestovanie jahôd začína správnou prípravou pôdy a výsadbou. Podmienkou úspechu každej, teda aj jarnej výsadby je zdravý biologický materiál s deklarovaným pôvodom zo špecializovaných pracovísk. Pre výsadbu a úrodu je dôležité, akú odrodu jahôd si vyberieme. Sadenice musia mať bohaté, dobre vyvinuté koreňové sústavy a nepoškodené terminálne púčiky so zdravými listami.
Výber stanovišťa
Jahodám sa najlepšie darí na slnečných miestach, s minimálne 6 až 8 hodinami priameho slnka denne. Znesú aj polotieň, ale nedostatok svetla môže viesť k slabšiemu kvitnutiu a menším plodom. Nevhodné sú svahy a severné strany. Vyhnite sa miestam, kde sa predtým pestovali zemiaky. Vhodnejšie sú plochy po strukovinách. Ak máme záhradu v miernom svahu, môžeme viesť riadky po svahu, pričom musíme rátať so zavlažovaním „podmokom“. Na strmších svahoch riadky vždy vedieme po vrstevnici, aby sme zabránili splavovaniu pôdy.
Príprava pôdy
Ideálna pôda je úrodná, dobre priepustná, mierne kyslá (pH 5,5 - 6,5) a bohatá na humus. Pri výsadbe je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo dobre odležaný maštaľný hnoj. Hnoj by sa nemal pridávať priamo pred výsadbou. Na dno záhona nasypeme čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryjeme pôdu netkanou textilnou fóliou. Pre zlepšenie priepustnosti a kyslosti je možné primiešať rašelinový substrát. Vyhnite sa hnojivám s obsahom chlóru, ktoré jahodám nesvedčia. Pôdu dôkladne prekyprite minimálne do hĺbky 20 cm a zbavte ju buriny. Odporúčame na miesto výsadby primiešať do pôdy záhradnícke substráty (cca. 50L na 1m2).
Termíny výsadby
Skoro na jar (marec - apríl) je ideálny čas na výsadbu vonku. Koncom leta až začiatkom jesene (august - september) je tiež vhodný termín, najmä pre založenie nového jahodoviska. Rastliny stihnú dobre zakoreniť pred zimou a na jar budúci rok prinesú vyššiu úrodu. V nížinách môžete sadiť až do polovice októbra. Primerané teploty, ranná rosa a občasné prehánky zaistia, že sa sadenice jahôd ujmú ľahšie. Výsadba je možná prakticky počas celého vegetačného obdobia, ale letná výsadba vyžaduje zvýšenú pozornosť venovanú závlahe. Ak sádzame jahody z dcérskych poplazov, úrody sa dočkáme až v nasledujúcom roku. Výsadbu časovo orientujeme na júl alebo august.
Spôsob výsadby
Jamky do pôdy robíme buď lopatkou, alebo priamo rukou, pretože správne pripravená pôda má byť vo vrchnej časti taká kyprá, aby to umožňovala. Jamky majú byť hlboké 10 - 15 cm a rovnako široké. V chudobnejších pôdach odporúčame dať do jamiek hrsť dobrého kompostu. Vložíme do jamky sadenicu tak, aby boli korienky rovnomerne rozmiestnené. Po uložení sadenice oboma rukami prihrnieme na korienky pôdu a pevne ich pritlačíme. Pri výsadbe dbáme na to, aby srdiečko rastliny nebolo zakryté pôdou, pretože by mohlo vo vlhkom počasí začať hniť. Plytko vysadené sadenice môžu však zasychať, lebo korienky sú príliš plytko pod povrchom pôdy. V takomto prípade zasychajú aj nové korienky vyrastajúce z koreňového krčka a rast celej rastliny sa spomaľuje. Pri výsadbe do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu. Korene by mali byť usadené pod povrchom pôdy. Srdiečko by nemalo byť pod zemou ale na úrovni pôdy. Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy. Jahody sa najčastejšie sadia do riadkov. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť približne 25 - 35 cm, v závislosti od vzrastu odrody. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť okolo 50 - 75 cm. Pri výsadbe vytvorte jamku tak, aby korene mohli rásť zvisle. Srdiečko rastliny (časť nad koreňovou oblasťou a pod prvou skupinou listov) musí zostať tesne nad úrovňou zeme. Nesmie byť utopené v pôde, aby nedošlo k uhnitie. Po zasadení pôdu okolo rastliny jemne utlačte a dôkladne zalejte, aj keď je pôda vlhká. Pre mladé sadenice je dôležitá pôdna vlhkosť na vytvorenie nových koreňov.
Starostlivosť o jahody
Správna starostlivosť je kľúčová pre dosiahnutie bohatej a kvalitnej úrody.
Zavlažovanie
Nezaobídeme sa bez dôkladnej zálievky, najmä ak je suchšie počasie. Zalievame priamo ku každej sadenici minimálnou dávkou aspoň 1/2 litra vody. Po zálievke prihrnieme k sadeniciam suchú pôdu, aby sme zamedzili vyparovaniu a vytváraniu škrupiny. Po výsadbe jahôd zavlažujeme tak často, aby sme udržali pôdu stále primerane vlhkú. Jahody vyžadujú výdatnú závlahu, najmä po výsadbe, počas kvitnutia a tvorby plodov. Zálievka by mala smerovať ku koreňom, aby sa voda dostala do hĺbky. Počas daždivých rokov je dôležité znížiť riziko hubových chorôb tým, že sa voda nedostane priamo na listy a plody. Množstvo závlahy prispôsobte druhu pôdy, teplote a fáze rastu rastliny. Jahody zalievajte v skorých ranných hodinách či po západe slnka. Rastliny sa tak nespália a udržia si vlahu.
Odstraňovanie buriny a mulčovanie
Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme. Burina je hlavným nepriateľom dobrej úrody, pretože odčerpáva vlahu a živiny. Najjednoduchším spôsobom je mulčovanie. Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť pôdy, potláča rast buriny a udržiava plody čisté, bez kontaktu s vlhkou pôdou. Ako mulč môžete použiť slamu, drevenú vatu, hobliny, ihličie, drevitú vatu, čiernu netkanú textíliu alebo fóliu. Pri použití čiernej fólie alebo textílie je potrebné do nej vyrezať otvory pre rastliny. Bráni vysychaniu pôdy, rastu plevelu, plod nie je tak vo vode, plody sa nešpinia. Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb.
Hnojenie
Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov. Jahody nie je potrebné hnojiť hneď po výsadbe. Po prvej úrode alebo na jar nasledujúceho roka môžete použiť špeciálne hnojivá na jahody, organické hnojivá alebo výluh zo žihľavy. Dbajte na správne dávkovanie a dodržujte pokyny výrobcu. Pri bujnom vzraste rastlín nie je potrebné prihnojovanie. Kvapalné hnojivá na jahody sa aplikujú so zálievkou. Pri bio pestovaní jahôd je možné využiť aj bežný kompost. Aby ste zaistili správne vstrebávanie živín, zemina by mala byť vlhká. Niekoľko týždňov po výsadbe, po zakorenení rastlín, sa odporúča začať s prihnojovaním, ak chcete z rastlín získať maximum. Na tento účel môžete použiť rôzne prípravky. Kvapalné a iné vo vode rozpustné kryštalické hnojivá dokážu korene rýchlo prijať a väčšinu z nich je možné použiť aj ako listovú výživu (postrekom na listy). Granulované organické a minerálne hnojivá je potrebné zapracovať do pôdy. Sadenice ocenia nielen zavlažovanie a hnojenie vo forme zálievky, ale najmä hnojenie listami. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Jahody napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom. Pravidelne kontrolujte rastliny na prítomnosť buriny, chorôb alebo odumierajúcich listov a plodov. Žltnúce alebo choré listy odstráňte ihneď, aby ste zabránili šíreniu hniloby a eliminovali potenciálne úkryty pre škodcov. Medzi častých škodcov patria slimáky, preto je vhodné použiť granulované prípravky proti slimákom. Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax. V našom Katalógu škodcov a chorôb nájdete najvhodnejšie prípravky proti konkrétnym chorobám. Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov. Zvážte obstaranie vyvýšeného záhonu na jahody, ktorý má mnoho výhod. Zemina si viac drží vlahu, rast buriny máte viac pod kontrolou a všeobecne je pestovanie pohodlnejšie.
Špecifické metódy pestovania
Existuje niekoľko inovatívnych spôsobov pestovania jahôd, ktoré šetria priestor a zabezpečujú čistotu plodov.
-
Pestovanie v sudoch a nádobách
Veľký sud alebo barel na vodu môžete upraviť tak, že na bočných stranách vytvoríte otvory (kapsy), do ktorých zasadíte jahodníky. Do stredu môžete vložiť perforovanú trubku na zavlažovanie. Pestovanie v kvetináči je perfektnou alternatívou pre malé balkóny bytových domov. Jahody vyžadujú slnečné stanovisko s pomerne kyslou pôdou, pričom zostávajú všetky aspekty ich pestovania rovnaké. Pestovanie jahôd v kvetináči je pomerne častý jav a najvhodnejšie sú na to odrody pripomínajúce lesné jahody. S veľkosťou dospelej rastliny jahody priamoúmerne klesá aj veľkosť koreňového systému. Pre záujem o pestovanie jahôd v kvetináči na balkóne či terase, môžu byť pre vás zaujímavé rôzne previsnuté formy vhodné aj do visiacich nádob. Pri pestovaní v hrantíku na balkóne alebo terase im živiny musíte zaistiť. Najlepšie urobíte, pokiaľ zvolíte substrát na jahody. Jahody na balkón vysádzajte do väčších pestovateľských nádob, ideálne voľte samozavlažovacie hrantíky.
-
Vertikálne pestovanie
Na drôtenom stĺpe, v sudoch, PVC rúrach či drevených pyramídach môžete pestovať jahody vertikálne. V hobby marketoch sú dostupné hotové drôtené konštrukcie na pestovanie. Steny vyložte netkanou textíliou, nasypte zeminu a zasaďte jahody. Drevené a betónové pyramídy poskytujú dostatok priestoru pre rastliny a zároveň šetria miesto. Recyklované palety možno využiť horizontálne aj vertikálne na pestovanie jahôd. Vertikálne pestovanie je priestorovo úspornejšie. Jahody pestované vertikálne rastú zväčša v PVC rúrach, ktoré majú po svojom obvode viaceré diery pre sadenice jahôd. Nemusíme si lámať hlavu s tým, ako stĺp či rúra pre jahody esteticky pôsobí. Po čase zarastie jednotlivými rozvetvenými jahodami a tak povrch opornej sústavy nebude vidieť. Okrem mnohých výhod, ktoré pestovanie jahôd vertikálne prináša, sa naskytá aj mnoho nevýhod, ktoré odrádzajú mnohých pestovateľov. Bez špeciálneho systému zavlažovania sa môže stať, že vrchné sadenice jahôd budú vysušené, zatiaľ čo tie spodné budú stáť vo vode. Ďalšou nevýhodou pestovania jahôd vertikálne je ich prezimovanie. Pestovanie jahôd v sude a pestovanie jahôd vertikálne je takmer ten istý spôsob. Výhodou môže byť však fakt, že sud má väčší priemer ako rúra a tak majú jednotlivé jahody väčší priestor pre rozvoj koreňového systému. Okrem nevýhod popisujúcich v odseku venovanému pestovaniu jahôd v rúrach je ďalšou nevýhodou aj pleseň, ktorá môže vzniknúť pomerne rýchlo. Pleseň vzniká prevažne sparením, prítomnosťou určitých baktérií podieľajúcich sa na tomto procese.
-
Pestovanie na slame
Pestovanie jahôd na slame je proces pomerne zložitý, najmä z časovej stránky. Medzivrstvou medzi zemou a samotnou rastlinou tvorí slama. Nevýhodou je najmä pracnosť, keďže samotná slama po čase môže byť prenášačom jednotlivých plesní a baktérií, najmä po jej sparení.
-
Pestovanie v pyramíde
Pestovanie jahôd v pyramíde je obľúbený spôsob, ktorý je praktickejší než spôsoby spomenuté vyššie. Alfou a omegou tohto pestovania je pyramída, ktorú si môžeme vyhotoviť aj sami podľa zverejnených montážnych schém.
-
Použitie netkanej textílie a fólie
Pri výsadbe jahôd zvážte, či zeminu zakryjete netkanou textíliou, mulčovacou kôrou alebo hoblinami. Netkaná textília má čiernu farbu priťahujúcu teplo a jahodám sa tak veľmi darí. V prípade, že sa rozhodnete pre textíliu, je potrebné záhon dôkladne odburiniť, následne prekryť, a do textílie vytvoriť otvory pre sadenice jahôd.
Pestovanie jahôd v kvetináčoch alebo nádobách!
Obnova jahodoviska a rozmnožovanie
Produkcia jahôd zvyčajne klesá po 4 až 5 rokoch. Vtedy je vhodné pôvodné rastliny vymeniť za nové. Jahody nepestujte viac ako 3 - 4 roky na jednom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde. Po zbere úrody jahody zostrihnite - odstránite zárodky chorôb. Po zbere úrody jahody udržiavajte bez buriny a rastliny polievajte.
Odnože (poplazy)
Materské rastliny vytvárajú nové výhonky (poplazy), z ktorých môžete získať nové sadenice. Pre rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie. Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorení tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu.
Nové kultivary a frigo sadenice
Zvážte zakúpenie nových, kvalitných kultivarov. Frigo sadenice: Sú to sadenice zberané v jesenných mesiacoch, ktoré majú iba korene a srdiečko. Pri správnej výsadbe môžu priniesť úrodu ešte v tom istom roku.
Odporúčané odrody
Pri výbere odrody jahôd je dôležité zvoliť si typ, ktorý najlepšie zodpovedá vašim preferenciám. Spomedzi raz ročne rodiacich odrôd je ešte stále vhodná odroda Senga Sengana, zo skorých rodiacich Andrea, zo stredne skorých Magura, Induka, Bounty, Karmen, Elsanta, Dagmar, Kama, Dar Select a iné. Z odrôd, ktoré rodia jednorázovo odporúčame napríklad skorú odrodu ´Elsanta´. Ide o holandskú odrodu s veľmi veľkými plodmi, ktoré sú sladké a aromatické. ´Elsanta´ je spoľahlivá a odolná voči chorobám. Stará odroda ´Senga Sengana´ patrí medzi poloskoré odrody, vysoko úrodné, má stredne veľké plody sladko korenistej chuti. Z remontantných odrôd je výborná napríklad už spomínaná odroda ´Mara de Bois´ so stredne veľkými jemnými plodmi, ktoré sú veľmi aromatické. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku. Veľmi vďačná je aj odroda ´Selva´, pri ktorej oceníme jej nenáročné pestovanie bez náchylností na choroby. Plody tejto odrody sú nie veľmi výrazné, sú sladké, pevné, dobre prenosné. Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad odrodu ´Tubby®Red´, ktorej chuť sa podobá chuti lesných jahôd. Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois.
Výhody pestovania vlastných jahôd
Jahody patria medzi rastliny, ktoré sú v našich podmienkach na pestovanie veľmi prispôsobivé. Za väčšie rozširovanie pestovania jahôd sa prihovára ich vynikajúca chuť, aróma, možnosť rôznych spôsobov spracovania a konzervovania, ako i vysoký obsah nutričných látok. V plodoch je najviac zastúpený vitamín C, v menšej miere provitamín A, vitamín B1 a vitamín P. Jahody obsahujú aj fosfor, vápnik, draslík a železo, navyše aj bielkoviny, organické kyseliny a vlákninu. Jahody sa oplatí pestovať v každej záhradke. S blížiacim sa letom je spojená aj nezameniteľná chuť jahôd, na ktoré sa už všetci istotne tešíme. Ak ste sa do vypestovania vlastnej úrody ešte nepustili alebo by ste ocenili užitočné rady ako pestovanie zefektívniť, určite čítajte ďalej, pretože tie domáce predsa chutia najlepšie! Jahody sú jedným z najobľúbenejších druhov ovocia, ktoré si môžeme dopestovať aj v pohodlí domova. Sladké a šťavnaté plody sú ideálne na konzumáciu čerstvé, na prípravu dezertov, koláčov či raňajok. Ich pestovanie je relatívne jednoduché a nevyžaduje si veľa priestoru, vďaka čomu sú vhodné aj na pestovanie v nádobách, kvetináčoch či závesných košoch.