Každý, kto má už nejaké skúsenosti s pestovaním rastlín, vie, že v prípade niektorých druhov zeleniny, kvetín i byliniek sa dajú pomerne ľahko získať semená z vlastného záhona. Ide hlavne o pôvodné druhy, ktoré nie sú prešľachtené. Pozor si musíme dať aj na druhy a odrody, ktoré sa ľahko opeľujú s inými, čo je bežné napríklad pri tekviciach. Vlastné semienka môžeme opakovane zbierať a vysievať rok čo rok po sebe napríklad z maku, z tekvice odrody Hokkaido, ačokče, mäty, yzopu, tymianu, kapucínky a medovky.
Keď sa nechceme púšťať do „semenárčenia“, osivo môžeme kúpiť v záhradníctvach, záhradných centrách aj malopredajniach záhradníckych potrieb. Zaujímavú a neraz oveľa širšiu ponuku nájdeme v internetových obchodoch.
Pravidlá klíčenia semienok
Klíčenie semienok má svoje pravidlá, a aby sme boli úspešní, zistíme si podmienky, za ktorých daný druh klíči. Na obale osiva sa dočítame, či semienka klíčia na svetle alebo či potrebujú pritieniť. Dôležitá je aj hĺbka výsevu. Zvyčajne platí, že čím je semienko väčšie, tým hlbšie sa vysieva. Úplne drobné osivo sa často vôbec nezasypáva zeminou, len sa s ňou zľahka premieša.
Používame špeciálny substrát určený na výsev alebo množenie, poskytuje totiž tie najlepšie podmienky na klíčenie vďaka dobrej priepustnosti a kyprosti. Navyše obsahuje len malé množstvo živín, čo umožní rovnomerné vzchádzanie.
Pôdu zo záhrady je však pred použitím lepšie prepariť napríklad v rúre, čím zlikvidujeme zárodky chorôb, škodcov a semená burín, ktoré by klíčili spolu so zeleninou alebo bylinkami. Substrát navlhčíme a dáme na niekoľko minút do rúry vyhriatej na maximálne 100 ºC.
Často sa stáva, že kúpime viac vreciek semienok, ako daný rok spotrebujeme, prípadne nespotrebujeme všetko z jedného vrecka. Možnou nevýhodou výsevu starších semien je strata ich klíčivosti.
Pomôcky na predpestovanie a výsev
Dobrou pomôckou na zabezpečenie optimálnych podmienok pre klíčenie sú miniskleníky alebo výsevné nádoby, ktoré sa skladajú z plastovej misky a plastového alebo skleneného krytu s perforáciou umožňujúcou výmenu vzduchu.
Vysievat však môžeme aj do iných materiálov, ako je výsevný substrát. Pre väčšie semená sa výborne hodia aj tablety (známe ako jiffy) vyrobené pod tlakom z rašeliny. Vypestovaná sadenička sa neskôr rovno aj s tabletou vysádza do kvetináča alebo priamo na záhon. Ich veľkou prednosťou je, že nehrozí poškodenie korienkov pri pikírovaní, keďže tento krok úplne odpadá.
Na predpestovanie väčšieho množstva sadeníc, ktoré nechceme pikírovať, sú vhodné tzv. sadbovače. Plastové pláty zložené z niekoľkých malých kvetináčikov sa hodia na výsev semien po 1 kuse. Sú ideálne na predpestovanie kapusty, kalerábu, kelu či šalátu.
Malé kvetináčiky z lisovanej rašeliny majú tú výhodu, že rastliny vysádzame do kvetináča alebo na záhon aj s nimi. Korienky cez ne ľahko prerastajú a v pôde sa postupne definitívne rozložia.
Priamy výsev vs. predpestovanie
Pri pestovaní rastlín sme si určite všimli rôzne typy koreňového systému. Jeho charakter rozhoduje o tom, či rastlina znáša presádzanie alebo nie. Niektoré kvety, bylinky a zelenina sa totiž hodia len na priamy výsev. Ako už samotný názov napovedá, ide o výsev priamo do voľnej pôdy na záhrade, do pareniska alebo do skleníka bez medzikroku v podobe pikírovania a presádzania. Toto platí pre rastliny so silným kolovitým koreňom, ktorý by sa pri manipulácii poškodil. Priamy výsev je vhodný aj pre všetky druhy, ktoré klíčia pomerne rýchlo a nevyžadujú pri tom žiadne špecifické podmienky, napríklad špenát, koriander či kôpor.
Naopak, predpestovanie na okennom parapete, v skleníku či v parenisku vyžadujú rastliny s dlhým obdobím klíčivosti, väčšinou s hustým koreňovým systémom, ktoré potrebujú o niečo viac starostlivosti a kultivovania.
Choroby pri výseve
Keď mladé rastliny začnú krátko po vzídení doslova padať ako podťaté, ide o chorobu, ktorú spôsobujú patogénne huby. Niekedy sa vyskytnú aj o niečo neskôr ako pri klíčení. Najlepšou prevenciou je používanie čistého náradia, pomôcok, kvalitného výsevného substrátu či moreného osiva. Nechemickou alternatívou je použitie zálievky z prospešných húb. Keď sa však choroba objaví, treba zakročiť okamžite postrekom s fungicídom, pretože choroba sa rýchlo šíri.
Plánovanie výsevu a predpestovanie priesad
Plánujete tento rok pestovať paradajky, papriku, uhorky, baklažán či pór? Poradíme vám, aké zeleninové priesady sa oplatí predpestovať v byte skoro na jar. Nevkladajte na jar semená hneď do pôdy, predpripravte si ich už začiatkom kalendárneho roka v zakoreňovačoch.
Pestovanie priesad je dôležité pri viacerých druhoch zeleniny. Paprika či paradajka majú dlhé vegetačné obdobie a keby sa sadili voľne do pôdy príliš skoro, nevyklíčili by.
Kedy začať s predpestovaním?
Cieľom správneho načasovania je vypestovať priesady v čase, keď už budú dostatočne vyrastené na výsadbu do záhonov. Vo všeobecnosti ide o február alebo začiatok marca. Všetko však záleží od druhu zeleniny a samotnej odrody.
Termín výsevu semien na priesady je potrebné naplánovať podľa plánovaného času výsadby do pôdy (uvedený na obale semienok). Netreba začať príliš skoro, no je vhodné počítať aspoň s pár dňovou rezervou v prípade nepriaznivého počasia v termíne plánovanej výsadby. Začíname náročnejšími rastlinami, ktoré sa dostali k nám z teplejších krajín a majú dlhšie vegetačné obdobie.
- Koniec zimy a začiatok jari (február - začiatok marca): Paradajky, paprika, kaleráb, rôzne druhy hlávkového šalátu, karfiol, brokolica, kapusta (biela aj červená), zeler, muškáty.
- Apríl: Uhorky, bylinky (bazalka, šalvia, pažítka, kôpor).
- Máj: Čakanka a iné rastliny určené na neskorší zber.
Pre lepšiu a efektívnejšiu kombináciu sadenia plodín môžete využiť praktického sprievodcu a kalendár sadenia priesad a pestovania jednotlivých rastlín.
5 tipov na siatie semien a pestovanie sadeníc v miskách
Čo budete potrebovať na pestovanie priesad?
Je dobré vopred si ujasniť, kam priesady umiestnite, aby ste zvolili vhodné veľkosti kvetináčov alebo nádobiek, ktoré vám ideálne zapasujú na miesto, kde budú rastlinky rásť.
Ako pestovať priesady v byte?
- Príprava pôdy: Pripravte si kvalitný substrát pre výsev a naplňte ním nádobu na výsev (malé kvetináče, tégliky od jogurtov či zmrzliny, plastové či papierové sadbovače).
- Výsev semienok: Do jemne utlačenej pôdy vsaďte semienka rastlín a zasypte tenkou vrstvou substrátu.
- Umiestnenie: Umiestnite ich na teplé miesto s dostatkom svetla.
- Zavlažovanie: Pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy a pridávajte vodu, len keď je potrebné. Vhodné je použiť krhlu s malým otvorom alebo rozprašovač. POZOR: Neprelievajte rastliny, pretože nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov.
- Pikírovanie: Keď sa objavia aspoň dva pravé listy, môžete rastlinky pikírovať - presádzať z hustých výsevov, resp. rozdeliť do väčších kvetináčov, samostatných téglikov. Pri vyberaní pridržiavajte rastlinky za klíčny lístok, nie za stonku, aby ste predišli ich poškodeniu. Pri pikírovaní vyhĺbte menšiu, ale dostatočne hlbokú jamku pre rastlinku, ktorá môže byť zasadená až po klíčne listy.
- Výsadba: Priesadu následne vysádzajte do pôdy v termíne podľa typu rastliny. Asi týždeň pred výsadbou na záhony odporúčame rastliny otužovať napríklad intenzívnym vetraním.
Na čo si dať pozor pri predpestovaní priesad?
Pri predpestovaní priesad je dôležité dbať na niekoľko faktorov:
- Dostatok svetla: Priesady sú náročné na svetlo, preto pre správny vývoj odporúčame použiť svietidlá alebo umiestniť priesady blízko okna (ideálne na južnú stranu). Pri umiestnení na parapete sa niekedy stáva, že priesady sú príliš tenké a vysoké, lebo rastlinky sa „ťahajú“ za svetlom.
- Teplota: Pre klíčenie plodovej zeleniny (paradajky, paprika, uhorky) je optimálna teplota okolo 25 °C. Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Pri ostatných klíčiacich semenách sa odporúča teplota okolo 18 °C. Všeobecne sa neodporúča pokles teplôt pod 10 °C.
- Vlhkosť: Keď začne povrch pôdy zasychať, je vhodný čas na zavlažovanie priesad vodou, ktorá má teplotu rovnakú ako je teplota vzduchu.
- Hnojenie: Priesady potrebujú dostatočné množstvo živín na správny vývoj, preto je potrebné pravidelne hnojiť rastliny vhodným hnojivom na priesady, aby nedošlo k tzv. „spáleniu“ pri prílišnom obsahu živín.
- Choroby a škodcovia: Rastliny v interiéri sú viac náchylné na choroby a škodcov, preto by sa priesady mali pravidelne kontrolovať.
Výber vhodného substrátu
Pri výbere substrátu pre predpestovanie rastlín je dôležité, aby spĺňal potreby vašich rastlín a bol dostatočne kvalitný a plný živín pre ich správny vývoj. Je dobré vedieť, či pH substrátu je neutrálne, ktoré je vhodné pre väčšinu druhov rastlín. Zároveň substrát by mal dobre absorbovať a udržiavať vlhkosť. Tiež by mal obsahovať piesok pre dobrú drenáž, aby prebytočná voda mohla odtekať a vyparovať sa, čím sa zabráni hnilobe koreňov.
Ak sa rozhodnete pre prírodné alebo domáce zmesi, je treba dbať aj na čistotu, aby bol substrát bez prítomnosti choroboplodných zárodkov alebo škodcov. Preto ich pred použitím dôkladne sterilizujte.
Ako si vyrobiť domáci substrát na predpestovanie priesad?
- Zoberte si 1 diel kvalitnej preosiatej pôdy pre výsev.
- Pridajte 1 diel rašeliny alebo kompostu (poskytujú dostatok živín pre rastliny).
- Pridajte 1 diel piesku (zabezpečuje dobrú drenáž).
- Dôkladne premiešajte všetky zložky, aby ste dosiahli rovnomernú zmes.
- Substrát môžete sterilizovať tým, že ho dáte na 15 minút do rúry vyhriatej na 180 stupňov °C, aby ste zničili choroboplodné zárodky a škodcov.
Takýto substrát je vhodný pre väčšinu druhov rastlín a poskytuje dostatok živín a priestoru pre korene rastlín.
Možnosti výsevu a nádoby
Veľa okrasných i úžitkových rastlín si dokážete dopestovať priamo doma zo semien. Semená na sadenie však nepotrebujú špeciálne nádoby. Rásť budú aj v ekologicky dostupnejších nádobkách, napríklad v obale od vajíčok. Papierový obal dostatočne prijme aj vlahu a v konečnom dôsledku sa rozpadne. Využiť môžete rovnako aj obaly zo zmrzliny, či jogurtov, šalátov, ktorým tak dáte druhú šancu.
Do voľnej pôdy sa vysieva mrkva, petržlen, reďkovky, zemiaky, cibuľka sadzačka, cesnak atď. Predpestovať určité druhy rastlín znamená získať najskôr zdravé sadenice, ktoré po jarných mrazoch alebo otužení vysádzame na voľné stanovište priamo v záhrade. Takto sa pestujú zo semien najmä letničky, kvitnúce črepníkové rastliny a teplomilná zelenina.
Väčšina druhov sa seje koncom zimy a začiatkom jari (od polovice januára). Treba to však zvážiť podľa teplotných podmienok. Ak máte doma teplo a plánujete vysievať do misiek a tie umiestňovať na okenný parapet, pod ktorým je umiestnený radiátor, môžete začať vysievať neskôr. Semienka vo veľmi teplých podmienkach dokážu v skorom čase vyklíčiť. Tým, že je ešte málo svetla, rýchlo sa vytiahnu a rastlinky sú potom slabé. Myslite na to, že ak nemáte skleník, do voľnej pôdy sa budú vysádzať v polovici mája. Rastlina musí byť s pevnou stonkou, dostatočnej výšky, nesmie sa ohýbať a musí mať pevný koreňový systém.
Vhodné nádoby na výsev:
- Plytké misky (aj z polotovarov a zmrzlín, jogurtov a šalátov)
- Obaly od vajíčok (plastové aj papierové)
- Špeciálne výsevné misky
- Mini skleníky a fóliovníky
- Špeciálne zakoreňovače a Jiffy tablety
- Rašelinové kvetináče a pláty
- Výsevné misky rôznych rozmerov
- Mini sadbovače
Pokiaľ sa rozhodnete pre tablety, výhodou je, že semienka v nich rýchlo klíčia, sú priepustné a rastlina vytvára bohatú koreňovú sústavu. Na rovnakom princípe a s podobným zložením fungujú aj rašelinové kvetináče.
Substrát a jeho príprava
Dôležitý je aj substrát. V predajniach nájdete špeciálne namiešané substráty pre výsevy a množenie. Nie je však nutné, aby ste ho zakúpili. Takúto kúpenú zeminu a tiež zeminu zo záhrady odporúčame prepiecť, nakoľko sa v nich často nachádzajú rôzne vajíčka mušiek, ktoré Vám vedia znepríjemniť prostredie v byte.
Substrát si viete pripraviť aj doma. Takmer všetky semená vyžadujú vzdušný a ľahký substrát zložený z podielu piesku, klasickej záhradnej zeminy obohatenú o kompost alebo listovku.
Výsev semien
Semená sa spravidla vysievajú do hĺbky podľa veľkosti semien. Drobné a veľmi malé semienka stačí vysiať rovnomerne na povrch a často sa ani nezasypávajú. Počas zalievania ich stačí prikryť vrstvou servítky, aby ste semienka nevyplavili. Takto sa vysievajú napr. okrasné trávy, drobné letničkové semienka a trvalky.
Namiesto zalievania zvoľte rosenie rozprašovačom. Aby ste vytvorili optimálne podmienky, misky môžete zakryť potravinárskou fóliou alebo sklom.
Dbajte na to, aby ste vysiali naozaj len toľko rastlín, ktoré reálne viete vysadiť do záhrady alebo na balkón. Veľmi husté výsevy neprospievajú ani samotným rastlinám, nakoľko ony samy vedú v miske konkurenčný boj o svetlo, vlahu i živiny, konkurujú si tiež v koreňovej časti. Časť rastlín bude príliš slabá, stonky vytiahnuté, pokrútené a vznikne problém najmä počas pikírovania a presádzania.
Dbajte na rovnomerný výsev. Menej semien Vám prinesie viac osohu ako veľa. Pokiaľ plánujte z jedného druhu pestovať viac kusov, výsev rozdeľte do viacerých misiek. Ak sú semienka veľmi drobné zmiešajte si ich s pieskom. Docielite tým rovnomernejší a redší výsev. Semienka jemne zatlačte, plytko do substrátu, zalejte cez servítku a prikryte potravinárskou fóliou.
Optimálne podmienky pre klíčenie
Pre optimálne a jednotné klíčenie či rast, semienka potrebujú vhodné podmienky. Medzi tie najdôležitejšie patria: svetlo, teplota, vzdušná vlhkosť, vlhkosť substrátu. Okrem toho samozrejme záleží na kvalitnom osive.
Stratifikácia semien
Niektoré semená potrebujú prejsť obdobím chladu až mrazu, čiže stratifikáciou, aby vôbec začali klíčiť. Ide najmä o semená okrasných rastlín, drevín ako javory. Stratifikácia je spôsob prípravy osiva, semien, ktorý má za následok udržať a zlepšiť klíčenie.
Niektoré semená prechádzajú stratifikáciou bez toho, aby sme si to uvedomovali priamo vonku na záhrade. Z letničiek a trvaliek počas leta a jesene vypadnú semienka do pôdy alebo do kôry. Takto prečkajú zimu, mráz a sneh a na jar s údivom sledujeme, že pod okrasným krom, je množstvo mladých rastliniek, ktoré vyklíčili z vypadnutých semienok. Tieto rastlinky sú odolné a vhodné na presádzanie priamo na záhon.
Stratifikáciou v domácich podmienkach, semená tiež uvedieme do stavu obdobia zimy, v ktorom zotrvajú cca 2 mesiace a zároveň im po vytiahnutí z chladného prostredia zabezpečíme akoby jar a cez rozrušený obal semienka začnú klíčiť.
Semená sa dajú stratifikovať aj vo vlhkom piesku v pivnici, v miestach, kde je chlad, aj bez prístupu svetla. Odporúčame stratifikovať viac ako 2 mesiace. Dá sa stratifikovať aj chladničke, bez piesku. Vtedy ide o suchú stratifikáciu. Tam je vhodné zabaliť semienka do papierovej utierky, vreckovky a ešte do papierového vrecka a uložiť na dno.
Osvetlenie a vetranie
Výsevom je potrebné zabezpečiť dostatok svetla. Vhodné umiestnenie je na okná, pod okná, v blízkosti okna. V zimnom období aj my vnímame nedostatok svetla a slnka, preto semienkam a neskôr mladým rastlinkám zabezpečte umelé osvetlenie pomocou lámp.
Vyššiu vzdušnú vlhkosť zabezpečíte vlhkosťou substrátu, teplotou v miestnosti a tiež ju môžete zvýšiť, ak prikryjete výsev fóliou alebo sklom. Často vetrajte a skladajte kryt, aby substrát neplesnivel. Po vyklíčení, kryt odstráňte, aby rastliny tiež netrpeli plesňami.
Po výseve misky roste, po vyklíčení už zalievajte jemným prúdom vody. Snažte sa vyhnúť listovej ploche a zalievajte ku korienkom. Pokiaľ máte semená vysiate v tabletách a zakoreňovačoch, tieto presychajú oveľa rýchlejšie.
Označovanie výsevov
Je dôležité označovať si výsevy, aby ste nikdy nezamenili odrodu napríklad papriky. Na menovku alebo plastovú značku viete zaznamenať názov, druh, kultivar, dátum výsevu, farbu, výšku a všetko to, čo je pre Vás podstatné. Na menovku môžete zaznamenať len názov a do špeciálneho zošita si môžete poznačiť všetky poznámky a informácie o kvitnutí, farbe plodov a kultivare. Menovky si jednoducho vyrobíte doma alebo si ich zakúpite. Odpadajú rôzne nálepky, ktoré aj tak časom a pôsobením zálievky strácajú na praktickosti. Sú na dlhodobé použitie.
Nádoby a pomôcky na výsadbu
Náradie, sadbovače a iné pomôcky na výsadbu rastlín:
- Sadbovač JP pro 160 ks s plastovým tělem a 160 děrami pre malé kostky Grodan.
- 24x malý okrúhly kvetináč vyrobený zo 100 % rozložiteľných drevených vlákien.
- Doska na sadenie girland 40 je vyrobená z tvrdého a odolného plastu.
- Plastový sadbovač JP 3050/104 s rozmermi 50 x 30 cm ponúka kapacitu pre 104 sadbovacích kociek.
- Podnos Garland Professional s 18 kvetináčmi má rozmery 56x31,5x7 cm.
- Podnos Garland Professional s 12 kvetináčmi má rozmery 54x30,5x9,5 cm.
- Ručný plastový sejací stroj Garland na jednoduché sadenie semien na záhon.
- Celkovo 90 malých štvorcových kvetináčov HGA Garden Woodee Pot v kompaktnom tvare.
- Pás Woodee Strip 90 je vyrobený zo 100 % rozložiteľných drevených vlákien.
- Sadbovač ROOT!T so 45 otvormi je navrhnutý pre skleníky s maximálnymi rozmermi 57 x 37 cm.
- Grodan Smart Tray je praktický kvetináč s dvojitou mriežkou pre malé kockové kvetináče z minerálnej vlny.
- Do plastového sadzača JP v čiernej farbe sa zmestí až 42 výsadbových médií so semenami alebo sadenicami.
- Malý a lacný výsevný zásobník na semená a pestovanie mikrozeleniny. S výrezom na etiketu. Dĺžka: 14,3 cm, šírka: 9,6 cm, výška: 5,1 cm. Objem výsevnej misky 0,54 l.
- Dva sadiace a pichacie kolíky na jednoduchšie a presnejšie sadenie a pomoc pri presádzaní rastlín vo vnútorných a vonkajších podmienkach.
- Celkovo 60 malých štvorcových kvetináčov HGA Garden Woodee Pot v kompaktnom tvare.
- Pás Woodee Strip 60 je vyrobený zo 100 % rozložiteľných drevených vlákien.
- 12x malý štvorcový kvetináč vyrobený zo 100 % rozložiteľných drevených vlákien.
- 16x malý okrúhly kvetináč vyrobený zo 100 % rozložiteľných drevených vlákien.
Predpestovaním priesad sa dá urýchliť zber o 2 až 3 týždne. Siať môžeme do debničiek, parenísk, črepníkov, zakoreňovačov ale aj priamo na záhony vo foliovníkoch. Rastlinky z hustých výsevov v debničkách alebo na záhonoch rozsadíme, keď majú vyvinuté dva pravé listy. Pri vyberaní rastliniek zo substrátu, skracovaní korienkov a rozsádzaní, rastlinky pridržiavame za klíčny lístok, aby sme predišli ich poškodeniu.
Dĺžka predpestovania a podmienky
Termín výsevu stanovíme na základe plánovaného času výsadby. Dĺžku predpestovania by sme nemali príliš nadhodnotiť. Je potrebné počítať s niekoľkodňovou rezervou pre prípad nepriaznivého počasia v termíne plánovanej výsadby.
Dĺžka predpestovania priesad závisí v prvom rade od druhu zeleniny a tiež od termínu výsadby, ale tiež aj od obdobia predpestovania. Najvhodnejší termín výsevu plodovej zeleniny (rajčiaky, paprika) na predpestovanie priesad je február a začiatok marca. U uhoriek je najvhodnejším termínom apríl. Zeler a muškáty vysievame v januári. Doba predpestovania priesad je 50 - 60 dní.
Pre klíčenie plodovej zeleniny je optimálna teplota 25 - 30 °C. Keď sa objavia prvé klíčky, teplota sa zníži na 20 °C. Vyhýbame sa poklesu teplôt pod 10°C.
Priesady sú náročné na svetlo. Pri jeho nedostatku vyrastajú slabé, vytiahnuté a málo odolné rastliny. Zavlažujeme ich vodou teploty vzduchu, keď povrch pôdy začne zasychať. Pozor na premokrenie, kedy hrozí padanie klíčnych rastlín.
Priesady dopestovávame s koreňovým balom. Semená sejeme do zakoreňovačov vo februári alebo začiatkom marca. Prihnojujeme, čím zabezpečíme rastline dostatok fosforu.
Paprika je teplomilná rastlina, ktorej požiadavky na pestovanie sú podobné ako na rajčiaky. Na klíčenie je ideálna teplota 26 - 30 °C. Nočná teplota je nižšia cca 17 °C. Vysádzame po jednej rastline.
Uhorky sú náročné na teplotu a vysokú vzdušnú vlhkosť. Semená vysievame v apríli do hĺbky 1 cm tak, že každé samostatne položíme naplocho. Udržujeme v teplom a vlhkom prostredí. Rastlinky o tri až päť dní po vzídení, rozsádzame do zakoreňovačov alebo črepníkov.
