Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Táto jedlú huba je známa svojimi priaznivými účinkami na zdravie a všestranným využitím v kuchyni.
Čo je hliva ustricová?
Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru. Vďaka svojim vlastnostiam sa hliva ustricová stala vyhľadávanou jedlou hubou na prípravu rôznych jedál po celom svete.
Hliva ustricová je bohatá na bielkoviny (až 25 %), vlákninu, vitamíny a minerály a má priaznivé účinky na zdravie. Výrazne znižuje hladinu tzv. “zlého” LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu “dobrého” HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imnunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou.
Príprava prostredia pre pestovanie
Pre úspešné pestovanie hlivy ustricovej je nevyhnutné zabezpečiť vhodné prostredie. Miestnosť by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu a stabilnú teplotu 8 - 15 °C. Dôležité je zabezpečiť ventiláciu a prísun prirodzeného slnečného svetla, ktoré je možné nahradiť umelým osvetlením. Povrchy v miestnosti by mali byť ľahko umývateľné, aby sa predišlo usadzovaniu spór neželaných mikroorganizmov. Často sa na tento účel využívajú pivnice alebo garáže s oknom.
Hliva ustricová sa dá pestovať aj v exteriéri, napríklad na klátoch dreva, no vtedy je nutné zvoliť vhodné ročné obdobie a zabezpečiť adekvátne podmienky. Pred začatím pestovania je nevyhnutné miestnosť dôkladne vyčistiť a dezinfikovať, aby sa zabránilo kontaminácii.
Výber a príprava substrátu
Hliva ustricová rastie na širokom spektre organických materiálov, ktoré obsahujú celulózu a lignín. Medzi vhodné substráty patria:
- Slama
- Seno
- Piliny listnatých drevín
- Suché lístie
- Karton
- Kávový odpad
- Iné organické zvyšky
Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok) a nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý.
Frakcia substrátu
Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený alebo nasekaný. Táto frakcia ovplyvňuje rýchlosť prenikania mycélia do substrátu, získavanie živín a tvorbu plodníc. Napríklad, slama by mala byť ideálne nasekaná na dĺžku 1 - 2 cm. Pri kávovom odpade, ktorý má príliš malú frakciu a má tendenciu sa zhutňovať, je vhodné ho zmiešať s inými materiálmi.
Sterilizácia substrátu
Aby sa zabezpečil čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, je nevyhnutné ho pred naočkovaním sterilizovať. Substrát sa vloží do nádoby s vodou tak, aby bol celý ponorený, a následne sa zohreje na 80 - 85 °C a udržiava sa pri tejto teplote približne 30 minút. Pre udržanie substrátu pod hladinou horúcej vody je možné použiť záťaž.
Proces očkovania a inkubácie
Všetky operácie po sterilizácii substrátu by mali prebiehať v čistej a vydezinfikovanej miestnosti. Po pasterizácii je potrebné nechať substrát odtiecť od prebytočnej vody. Po vychladnutí na izbovú teplotu je možné do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme približne 5 % z celkového objemu substrátu.
Naočkovanie substrátu
Pripravený substrát sa následne naočkuje sadbou hlivy ustricovej. Sadba, ktorá je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo iných živných médiách, sa rovnomerne premieša s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (zvyčajne 2-3 % k objemu substrátu). Použitie väčšieho množstva sadby môže urýchliť kolonizáciu substrátu a zabrániť rastu nežiaducich mikroorganizmov.
Vkladanie do vriec a inkubácia
Po zaočkovaní sa substrát vloží do plastových (PE) vriec, pričom do každého vrecka sa zmestí 4 až 10 kg substrátu. Ideálne sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých sa substrát dôsledne utlačí. Pevné a priehľadné vrecká umožňujú včasnú detekciu prípadnej kontaminácie plesňami.
Plastové vrecká sa uzavrú a narobia sa do nich dierky s priemerom 1-2 cm, rozmiestnené cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Tieto dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby.
Inkubácia, obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc, zvyčajne trvá 17 až 27 dní. Počas inkubácie je potrebné udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C, vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80 %) a zabezpečiť dostatočné vetranie. Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po približne 3 týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý zbelavie, čo signalizuje pripravenosť na tvorbu plodníc.
Tvorba a zber plodníc
Tvorbu plodníc je možné podporiť znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní a následným zvýšením teploty späť na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je taktiež dôležité svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla ovplyvňuje ich rast.
Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde boli vytvorené dierky. Vývoj plodníc trvá 4 až 10 dní v závislosti od podmienok. Hliva ustricová prináša úrodu na jar a na jeseň.
Zber hlivy
Hlivu je možné začať zbierať, akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po objavení prvých hlavičiek huby). Zrelá plodnica má klobúčik svetlejšej farby a je plochý. Je dôležité zbierať plodnice ešte pred tým, ako prezrejú a začnú produkovať spóry, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti. Po prvej vlne tvorby plodníc je možné plastové vrecko úplne rozrezať, ak sú v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie. Ďalšia vlna vytvárania plodníc nasleduje po približne 9 dňoch.
Pestovanie hlivy na drevených klátoch
Pestovanie hlivy na drevených klátoch je obľúbený spôsob domáceho pestovania. Nevyžaduje veľa miesta a úrody sa môžete dočkať aj v interiéri. Drevo nemá byť vysušené a malo by obsahovať dostatok vody - nemalo by byť odpílené dávnejšie ako pred pol rokom. Vhodné dreviny sú napríklad topoľ, buk, vŕba, osika, breza či dub. Nevhodné sú kôstkoviny (okrem čerešne), hruška, agát a ihličnany.
Výber a úprava klátov
Pre klátikový spôsob pestovania sa používajú drevené kláty s priemerom minimálne 20 cm (menší priemer dreva rýchlejšie vysychá) a výškou od 50 do 80 cm. Klátiky by mali mať čisté rezné plochy. Pred očkovaním sa odporúča klát namočiť na dva dni do vody, aby poriadne nasiakol.
Očkovanie dreva
Do dreva sa rovnomerne vyvŕtajú otvory s priemerom okolo 0,8 - 1 cm a hĺbkou 3 - 4 cm. Otvory sa očkujú kúpeným podhubím. Na ochranu podhubia pred vyschnutím a škodlivým hmyzom sa do otvorov vtlačia drevené kolíky pokvapkané voskom.
Uloženie a pestovanie
Po naočkovaní sa klátiky alebo vetvy uložia do tieňa a vlhka (pod kry, do živého plota, na severnú stranu domu). Pre prerastanie podhubia je najvhodnejšia teplota 20 až 27 °C. Po prerastení podhubím sa klátiky vsadia 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu.
Klátiky rodia 2-4 krát do roka a celkovo plodonosnú životnosť majú 3 až 4 roky. Najväčšiu úrodu poskytujú v druhom roku pestovania.
Nutričná hodnota a využitie hlivy ustricovej
Hliva ustricová je cenená pre svoju nutričnú hodnotu. Obsahuje vitamíny B, vitamín D, K, a C, fosfor, draslík, železo, meď a mangán. Najviac je cenená pre beta-D-glukán, ktorý podporuje správnu funkciu imunity.
V priemere sa svojím obsahom bielkovín (3,5 - 5 %) skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu. Obsah cukrov je nízky (0,9-2 %), čo jej dodáva len 45 kalórií na 100 g plodníc.
Hliva ustricová je vynikajúca v polievkach, ako príloha k mäsu, v omáčkach aj v rizote alebo s cestovinami. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, dusená na masle, na víne, na horčici, zapečená v alobale, ako ražniči, palacinky, či šalát.