Pestovanie zeleniny v skleníku je vynikajúci spôsob, ako si dopestovať zdravú a bohatú úrodu, ktorá môže byť vhodná aj na predaj. Skleník predstavuje ideálne miesto na pestovanie vlastnej zeleniny v záhrade, keďže chráni pred dažďom, vetrom a snehom, vďaka čomu sa pestovaniu často darí podstatne lepšie ako vonku. Výsadba je navyše možná o niekoľko týždňov skôr, čo výrazne predlžuje čas zberu úrody. Okrem toho môžete pomocou skleníka zabezpečiť vyššie teploty, čo značne zjednodušuje najmä pestovanie zeleniny, ktorá obľubuje teplo, ako sú paprika, rajčiaky a baklažán. V zime môžu v skleníku prezimovať aj kvetináčové rastliny. Možno znie pestovanie v skleníku ako náročná činnosť, no opak je pravdou. Skleník je miesto, kde ste pánom situácie vy a neprekvapia vás žiadne prudké dažde, krupobitie či prízemné mrazy.
Výber a umiestnenie skleníka
Pri výbere skleníka najprv rozlišujeme medzi vyhrievanými a nevyhrievanými skleníkmi. Na pestovanie tropických rastlín, druhov ovocia a zeleniny, ktoré obľubujú teplo, alebo nesezónnej zeleniny je lepšie zvoliť vyhrievaný skleník. Pre pestovanie regionálnej zeleniny je nevyhrievaný skleník viac ako dostatočný. Okrem toho existujú rozdiely medzi rôznymi konštrukciami, môžete si vybrať voľne stojaci skleník, prístavbový domček alebo, pokiaľ chcete, altánok. Skleníky sú často viac robustné a trvanlivejšie ako fóliovníky a môžu byť vhodné na dlhodobé a intenzívne pestovanie. Často poskytujú lepšiu termoreguláciu a ochranu pred vetrom a dažďom. Fóliovníky sú zväčša menej nákladné a jednoduchšie na výstavbu a údržbu ako skleníky.
Kľúčové je aj správne umiestnenie skleníka. Skleník by mal byť umiestnený tak, aby naň svietilo slnko čo najdlhšie, čiže na juh. Druhým riešením je na juhovýchod až východ, treťou voľbou by mal byť juhozápad. Neodporúča sa umiestňovať skleník v orientácii na sever. Dôležité je tiež, aby bol chránený zo severnej strany proti chladu a vetru, napríklad budovou alebo primerane vysokou výsadbou. Pri umiestňovaní skleníka treba dbať aj na stromy a budovy v okolí, ktoré môžu tieniť alebo ich korene môžu vyčerpávať živiny z pôdy. Vyberieme plochu na nezamokrenej pôde, ktorá je chránená pred prevládajúcimi vetrami. Vyriešime tiež prívod vody a nezabudneme na prístupovú cestu na dovoz hnojiva alebo pôdy.
Fóliovník vs. skleník
Ak je cieľom vypestovať prvú jarnú zeleninu v dostatočnom predstihu, postačí aj fóliovník. V prípade, že chceme prezimovať exotické rastliny alebo pestovať a rozmnožovať rôzne druhy rastlín, skleník je v tomto prípade lepším riešením. Na rozdiel od skleníka je fóliovník ľahký a zabraňuje rýchlemu odvetrávaniu vody zo zeminy. Vo fóliovníku je vždy ideálna teplota vďaka nahromadenému vzduchu, ktorá nekolíše. Pri polievaní nevznikne teplotný šok a zabráni sa aj spomaleniu rastu rastlín.
Príprava pôdy a plánovanie výsadby pre kvalitnú úrodu
Pre zdravé rastliny a následne dobrú úrodu je mimoriadne významná pôda. Mala by byť bez porastov, prekyprená a mala by obsahovať živiny podľa príslušného druhu zeleniny. Základom je správne pripraviť pôdu, čo začína už na jeseň, po zbere poslednej úrody. Po zbere úrody pozbierajte zvyšky rastlín a dajte ich do kompostéra - kompostovaním sa tieto zvyšky zmenia na kvalitné hnojivo. Vyzretý kompost, prípadne ak máme možnosť použiť vyzretý maštaľný hnoj, zapracujete na jeseň do pôdy v skleníku. Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy v skleníku. Postará sa o to dusíkaté vápno - poprášte ním všetku pôdu v skleníku. Následne ju skypríte a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť. Dezinfikovať skleník pred výsadbou môžete aj zapálením sírneho knôtu, ktorý sa bežne používa na dezinfekciu drevených sudov.
Rozmiestnenie a kompatibilita rastlín
Správne pestovanie v skleníku je umenie, ktoré si vyžaduje plánovanie. Nevýhodou skleníka je, že jeho plocha je výrazne obmedzená. Preto je dôležité zelenine nechať dostatok miesta. Pri pestovaní viacerých druhov plodín ich však vieme kombinovať a priestor medzi väčšími plodinami využiť na zasadenie tých menších. Plodiny by sa ale v skleníku na seba nemali príliš tlačiť, môže tak dochádzať k rýchlejšiemu prenosu škodcov alebo parazitov, čo ohrozuje kvalitu úrody určenej na predaj. Vo všeobecnosti platí zásada, že jednotlivé rastliny by od seba mali byť vzdialené približne 30 - 60 cm, niekedy i viac, podľa typu plodiny a metódy sadenia.
Dôležitá je aj otázka kompatibility rastlín. Nie všetky zeleniny sa vzájomne znášajú. Keď pestujete rôzne druhy zeleniny, mali by ste dbať na to, čo sadíte vedľa seba. Napríklad, paprika a rajčiak nie sú dobrými susedmi v záhone. Paprika a čakanka sa, naopak, znášajú mimoriadne dobre. Dôvodom, prečo sa veľa druhov zeleniny vzájomne neznáša, je napríklad rozdielna potreba vody, miesta a živín. V najhoršom prípade sa medzi nesprávnymi susedmi v záhone môžu prenášať aj choroby a škodcovia. Preto bude najlepšie, ak si urobíte plán, na základe ktorého by ste vo vašom skleníku chceli vysievať, a ako si plodiny usporiadate, aby ste mali skutočne dobrú úrodu. Často pritom pomôže sadiť konkurenčné druhy do rôznych záhonov alebo ich oddeliť neutrálnym druhom zeleniny.
Niektoré rastliny si vzájomne prospievajú. Napríklad, paradajky a bazalka si vzájomne prospievajú, pretože bazalka môže pomôcť odháňať škodcov paradajok a zvýrazniť ich chuť. Koriander môže pomôcť chrániť pred škodcami uhorky, a petržlen zase podporuje rast papriky. Na druhej strane, niektoré rastliny si konkurujú o vodu a živiny, ako napríklad uhorky a reďkvičky, preto by ste ich mali sadiť ďalej od seba. Brokolica môže negatívne ovplyvniť rast paradajok, podobne ako zemiaky ovplyvňujú rast papriky.
Príklady kompatibilných a nekompatibilných rastlín:
- Paradajky: Môžete vysadiť skorú bielu kapustu, listové šaláty, reďkovky, petržlen, cibuľu, pór alebo melón. Vynechajte kôpor, fenikel, zemiaky či uhorky.
- Uhorky: Darí sa im vedľa fenikla, kôpru, petržlenu, listových a kapustových šalátov, ale aj reďkoviek či strukovín. Vynechajte neskoré zemiaky.
- Reďkovky: Môžete zvoliť miesto vedľa hrášku, jahôd, mrkvy či kapusty.
- Mrkva: Darí sa jej vedľa hrachu, šalátu, špenátu, cibuľky alebo kapusty. Naopak, mrkvu posaďte ďalej od kôpru.
- Špenát: Znesie sa s takmer každou plodinou okrem červenej repy.
- Paprika: Jej susedom môže byť cibuľa, cuketa, mrkva či karfiol. K paprikám môžete vysadiť aj obdobné plodiny ako baklažán a paradajky.
Výber plodín vhodných do skleníka
Na pestovanie v skleníku je mimoriadne vhodná kapustovitá a listová zelenina, ako šalát a kaleráb, ako aj ľuľkovité rastliny, ako rajčiak, baklažán a paprika. Ale aj bylinky, ako napríklad bazalka a žerucha, ale aj uhorky sa dajú krásne vypestovať pod sklom. Skleník ponúka nekonečné možnosti pestovania celého spektra plodín - od zeleniny a byliniek, cez niektoré tropické ovocie až po kvetiny. Medzi najčastejšie pestované rastliny v skleníku patria rajčiny, reďkovky, papriky, šalátové uhorky či šalát.
Z tohto vyplýva, že pestovať v skleníku je najlepšie na to vyšľachtené rastliny, ktoré dokážu zúročiť výhody skleníka - najmä to, že urýchľuje dozrievanie. V praxi to znamená, že ako prvé môžete do skleníka vysadiť rastliny ako je reďkovka, mrkva, šalát či kaleráb. Po ich zozbieraní prichádza rad na papriku, uhorky, paradajky či fazuľu. V skleníku nepestujeme plodiny a byliny, ktoré sú chladuvzdorné a majú dlhé vegetačné obdobie, ako napríklad karfiol, či koreňová zelenina ako je petržlen a zeler, pretože by ste zbytočne prišli o možnosť bohatšej úrody.
Pestovanie a starostlivosť o rastliny
V závislosti od druhu zeleniny a podľa toho, či máte vyhrievaný alebo nevyhrievaný skleník, môžete s výsadbou začať v rôznych časoch. Pritom platí: rastliny s najdlhším časom zrenia by si mali v skleníku nájsť miesto ako prvé. Pre druhy zeleniny s krátkou dobou klíčenia je pritom významná priama výsadba do skleníka - k tomu patrí napríklad reďkev červená a šalát. Pri druhoch zeleniny s dlhšou dobou klíčenia sa najprv odporúča predkultivácia a až potom pestovanie v skleníku. Tak je tomu napríklad v prípade rajčiakov, papriky a čili. Predkultivujte si zeleninu napríklad na parapete v hliníkových alebo plastových kvetináčoch alebo v miniskleníku.
Prvé semienka je možné do skleníka vysádzať už koncom februára až začiatkom marca (v závislosti od počasia). Toto je najlepšie obdobie, kedy do skleníka sadiť reďkovku, mrkvu, šalát a kaleráb. Po ich dopestovaní prichádza ten pravý čas, kedy sadiť paradajky, papriky či uhorky. Tieto rastliny sa odporúča najskôr predpestovať ako priesady a následne do skleníka vysadiť už malé rastlinky. Správny čas, kedy priesady sadiť do skleníka nastáva približne koncom apríla až začiatkom mája, pričom sa riadte najmä počasím.
Pestovanie v skleníku pre začiatočníkov
Zavlažovanie
Keď sú priesady nasadené, príp. semená vysiate, nastáva čas starostlivosti o vaše rastliny. V závislosti od druhu zeleniny dbajte na individuálne zavlažovanie a zabráňte hromadeniu vlhkosti. Pôdu v skleníku polievajte vodou, ktorá určitý čas odstála. Najlepšie je zberať dažďovú vodu do sudov alebo barelov. Prípadne využite vodu zo studne - tú však musíte nechať ohriať. Pre vysoký obsah chlóru je nevhodné používať vodu z vodovodu. Polievajte zavčas ráno alebo neskôr večer, keď už na skleník nepáli slnko. Využiť môžeme aj zavlažovanie kvapkovým systémom a polievať priamo korene rastlín, čo je hygienickejšie a efektívnejšie pre kvalitu plodov.
Vetranie a teplota
Myslite na to, aby mala vaša zelenina pravidelný prísun čerstvého vzduchu, aby napríklad v lete nedošlo k akumulácii tepla alebo aby sa v dôsledku veľkej vlhkosti nezačala tvoriť pleseň, ktorá by znehodnotila úrodu. Vetranie je kľúčové najmä počas veľkých horúčav. Vetrať môžete skleníkovými oknami, alebo v prípade vysokej teploty aj otvorenými dverami. Pozor treba dávať pri veternom počasí - niektoré rastliny znášajú prievan zle a pri silnom vetre im hrozí aj mechanické poškodenie. Pre optimálny rast vašich rastlín je rovnako rozhodujúca správna teplota. V lete by sa mala teplota vzduchu cez deň pohybovať v rozmedzí od 20 do 30 °C, zatiaľ čo v noci by nemala klesnúť pod 15 °C. Ak napríklad nasadíte rastlinu, ktorá neznesie mráz, a zrazu je teplota predsa len nižšia ako 5 °C, môžete v núdzovom prípade dočasne trochu zahriať aj nevyhrievaný skleník pomocou teplovzdušného ventilátora alebo sviečkofora s kahancami, prípadne môžete rastlinky na ochranu pred mrazom pokryť rúnom. Pri použití sviečkofora dbajte však v každom prípade na dostatočné protipožiarne opatrenia a vetranie.
Hnojenie a ochrana pred škodcami
Na základe rýchleho rastu zeleniny v skleníku by ste mali vo všeobecnosti dbať na pravidelné hnojenie. Rastliny by sa mali pravidelne kontrolovať a hnojiť, inak hrozí nedostatok živín a vody. Nezabudnite skontrolovať príslušný návod od hnojiva, aby bol jeho pomer správny a neuškodili ste tak plodinám. Nevyhnutná je aj pravidelná kontrola, či neprišlo k napadnutiu škodcami alebo či nie sú prítomné choroby, pretože v skleníku dochádza k rýchlemu šíreniu. Rýchla prevencia je kľúčová pre udržanie zdravej úrody vhodnej na predaj.
Zber úrody a celoročné pestovanie
Keďže v skleníku si užívate dlhšie časy zberu úrody ako vonku, môžete sa zo svojej vlastnej zeleniny tešiť mimoriadne dlho. Letná zelenina, ako uhorka, paprika a rajčiak, je väčšinou do konca augusta zozbieraná - tým však nemusí skončiť vaše pestovanie. Teraz je čas zabezpečiť si následné kultúry, ako valeriánka, čakankový šalát alebo špenát. Môžete ich vysiať po opätovnom pohnojení pôdy a na jeseň už môžete znovu zbierať úrodu. Skleník predĺži záhradnícku sezónu na celý rok. Ak ho však vybavíme vhodnými technológiami, môžeme v ňom pestovať rastliny počas celého roka. Na pestovanie počas zimy sa okrem vykurovacích systémov zíde aj LED osvetlenie, ktoré rastlinám predĺži deň. Pestovanie celoročne je veľkou výhodou pri pestovaní v skleníku, čo znamená, že môžete mať prístup k čerstvým plodinám skoro po celý rok.
Pestovanie v skleníku pre začiatočníkov
Najčastejšie chyby a odporúčania pre úspešné pestovanie
Pestovanie v skleníku je vynikajúci spôsob, ako si dopestovať zeleninu aj ovocie skôr ako vonku v záhrade. Ak chceme dosiahnuť kvalitnú úrodu, je dôležité vyvarovať sa bežným chybám:
- Nesprávne umiestnenie skleníka: Skleník by mal byť umiestnený tak, aby naň svietilo slnko čo najdlhšie, ideálne na juh, juhovýchod alebo juhozápad.
- Stromy či budovy v okolí skleníka: Dbajte na to, aby veľké stromy alebo budovy netienili skleníku a ich korene neodoberali živiny rastlinám.
- Zabúdanie na tienenie: Pri vysokých teplotách a silnom slnku sa rastliny môžu prehriať, vädnúť a listy sa môžu spáliť. Včas aplikujte vápenný náter alebo iné tienenie.
- Nevhodne namiešaná zem: Používajte zeminu vhodnú pre pestované druhy zeleniny, ktorá je prekyprená a bohatá na živiny.
- Prelievanie rastlín alebo málo polievania: Každá rastlina má vlastné nároky na polievanie. Dôležité je dbať na individuálne zavlažovanie a zabrániť hromadeniu vlhkosti.
- Neudržiavaná vlhkosť vzduchu v skleníku: Vlhkosť vzduchu je prirodzenou súčasťou skleníka. Udržiavanie stabilnej teploty a vlhkosti je kľúčom k úspechu.
- Nedostatočné vetranie skleníka: Pre optimálnu cirkuláciu vzduchu a reguláciu teploty je potrebné dostatočné vetranie, minimálne 20 % z celkovej podlahovej plochy by mala tvoriť plocha okien alebo dverí.
- Vysoká či nízka teplota vzduchu v skleníku: Udržiavajte optimálnu teplotu podľa potrieb pestovaných rastlín (napr. 20-30 °C cez deň, nad 15 °C v noci v lete).
- Vyčerpanie pôdy a zanedbanie striedania plodín: Nezabúdajte na striedanie plodín a prípravu pôdy na jeseň a na jar, aby sa zachovala jej úrodnosť.
- Nevhodná kombinácia rastlín: Pestovanie nevhodne zvolených rastlín v jednom uzavretom priestore môže viesť k tomu, že jednu z rastlín napríklad nedopestujete.
Ak budete dodržiavať tieto zásady, môžete efektívne využiť potenciál skleníka a zabezpečiť si zdravú a kvalitnú úrodu zeleniny, ktorá bude vyhľadávaná aj na predaj.