Odroda viniča Giovanni: Charakteristika a pestovanie

Úvod do pestovania stolového hrozna

V posledných rokoch sa pestovanie stolového hrozna stáva čoraz populárnejším. Tento sladký a šťavnatý ovocný klenot nielen poteší vaše chuťové poháriky, ale prináša aj množstvo zdravých látok. Pestovanie hrozna je obľúbené nielen pre jeho lahodné plody, ale aj pre možnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa pestovanie viniča môže zdať náročné, správne postupy zaručujú úspech. Tento článok poskytne komplexný prehľad o všetkom, čo potrebujete vedieť, od výberu miesta a prípravy pôdy až po správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.

Odroda Giovanni: Charakteristika

Odroda hrozna Giovanni je stolová odroda viniča. Bola vyšľachtená v Rusku pánom W. U. Kapelusznyjem ako hybridná kompozícia (Wostorg Krasnyj x F4). Giovanni patrí medzi veľmi skoré odrody s dobou zrenia 100-105 dní, čo umožňuje jej skoré vyskúšanie už ako jednu z prvých. Má silný rast a dobre vyzrievajúce drevo. Je autogamná (samoopelivá).

Strapce sú veľké až veľmi veľké, dosahujú hmotnosť 700-1200 gramov, sú kónické a stredne husté. Bobule sú tiež veľké, s hmotnosťou 10-12 gramov (36x26 mm), oválne, tmavočervené až fialové. Dužina je pevná, chrumkavá, s muškátovou príchuťou a veľmi chutná. Ovocie má vysoký obsah cukru (17-19 %) vďaka nízkej kyslosti (6-7 g/l). Úrodnosť tejto odrody je vysoká, dosahuje 80 %. Vyznačuje sa dobrou odolnosťou voči chorobám a vysokou mrazuvzdornosťou až do -25 °C. Veľmi dobre znáša transport a skladovanie v chlade. Je vhodnou odrodou pre amatérske aj komerčné plantáže. Predĺžené valcovité bobule majú tmavú čerešňovú farbu.

Zrelé strapce odrody viniča Giovanni

Základy pestovania viniča

Výber stanoviska a príprava pôdy

Všetky odrody viniča vyžadujú teplé, slnečné a vetrom chránené stanovisko, aby bobule správne dozreli a predišlo sa plesniam. Ideálne je miesto orientované na juh. Pôda musí byť dôkladne zbavená buriny a všetkých koreňov. Pre úspešné pestovanie je nevyhnutná dobre priepustná, hlinitopiesočnatá pôda bohatá na organické látky. Optimálna pôdna reakcia je mierne kyslá až neutrálna (pH 6,5 - 7). Niektoré odrody, najmä americké a hybridné, tolerujú aj kyslejšie pôdy (pH 5 - 6).

Pri pestovaní viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj či prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu. Ak je pôda ťažká, pridajte piesok, do ľahkej primiešajte hlinu. Chýbajúce látky možno doplniť rôznymi prípravkami.

V prípade, že máte záujem pestovať vinič aj v malej záhrade alebo na terase, najlepšie je zasadiť rastliny k stene, napríklad južnej steny domu alebo garáže. V tomto prípade bude mať rastlina aj dekoratívnu funkciu. Pri výsadbe rastlín pri stene treba obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy a odstrániť stavebný odpad.

Schéma prípravy pôdy pre vinič s označením vrstiev

Výsadba

Príprava pôdy pred výsadbou viniča je kľúčová pre dobré podmienky pre mladý i rodiaci vinohrad. Cieľom je spracovať, prekypriť a vyhnojiť pôdu organickými a minerálnymi hnojivami do hĺbky 50 až 60 centimetrov, zvýšiť podiel organickej hmoty a upraviť pH. Pôdu, v ktorej budete vinohrad pestovať, začnite pripravovať minimálne rok pred výsadbou.

Prvou prácou je odber pôdnych vzoriek na chemický rozbor, ktorý sa robí po zbere predplodiny. Na základe výsledkov hnojte tak, aby ste dosiahli dobrý obsah živín a ich správny pomer. Hlbokou orbou, ktorú robíme pred rigoláciou, zaoriete do pôdy maštaľný hnoj alebo iné organické hnojivá. Rastliny pestované na zelené hnojenie rozdrobte a zaoriete.

Pred samotnou výsadbou vykopte výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm. Jamy kopte tesne pred sadením, aby pôda nevyschla. Jamu do jednej tretiny zaplňte zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do jamy nalejte čistú vodu, ktorá sa musí vsakovať do podložia. Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť.

Sadenicu umiestnite do jamky tak, aby bola o 3 - 4 cm vyššia ako kvetináč, ak ide o kontajnerované sadenice. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Po umiestnení sadenice ju prihrňte pôdou a dobre utlačte. Potom do jamky pridajte vodu. Posledným krokom je dôkladné zalievanie.

Termíny výsadby

Vinič sa vysádza na jar a na jeseň. Najlepší čas na výsadbu je apríl, ale závisí to od stavu pôdy a počasia. Kontajnerované sadenice sa dajú sadiť takmer celý rok, pokiaľ nie sú mrazy. Pri výsadbe je dôležité zohľadniť:

  • Jarná výsadba: Ideálne je od polovice apríla do polovice mája. Skoršia výsadba môže byť ohrozená neskorými mrazmi, neskoršia môže viesť k nedostatku vlahy.
  • Jesenná výsadba: Zabezpečuje lepšie zakorenenie pred zimou.
  • Celoročná výsadba: Možná pri kontajnerovaných sadeniciach, ktoré majú už vyvinutý koreňový systém.

Pre jesennú výsadbu sa pôda rigoluje v septembri, ak chceme vinič vysádzať od druhej polovice októbra do nástupu zimných mrazov. Ak chceme vinič vysádzať na jar, rigolujeme v novembri až v decembri.

Starostlivosť a hnojenie

Po výsadbe musíme viniče častejšie zalievať, najmä v lete počas horúčav. V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. Obzvlášť v lete, počas horúčav, je dôležité zabezpečiť dostatočnú závlahu, pretože pôda sa tam zohrieva oveľa rýchlejšie. Vinič, vzhľadom na to, že sa sadí hlbšie a hlbšie zakoreňuje, potrebuje iba miernu závlahu. Po nástupe vegetácie následne začneme aj s doplnkovým prihnojovaním.

Hnojivá používame na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody. Odporúčajú sa:

  • Predjarné hnojenie (marec - apríl): Účelom je podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Odporúčajú sa dusíkaté hnojivá.
  • Po odkvitnutí (jún - júl): Účelom je podpora rastu bobúľ a zrenia. Odporúčajú sa draselné a fosforečné hnojivá.

Po aplikácii granulovaných hnojív je potrebné vinič dobre zaliať. Listová výživa, aplikovaná postrekom na list, môže byť robená počas celej sezóny. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.

Ilustrácia rôznych fáz hnojenia viniča

Rez viniča

Správny rez je jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna, pretože je kľúčom k bohatej a kvalitnej úrode. Vinič rodí na jednoročnom dreve, pričom základy plodov sa tvoria na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek.

  • Zimný rez: Ideálnym obdobím na strihanie viniča je koniec zimy, keď je rastlina ešte vo vegetačnom pokoji, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -5 °C). Vykonáva sa najčastejšie od januára do marca. Zamerajte sa na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa. Plodné výhonky skráťte tak, aby na každom zostali 2-3 očká. Staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva sa odstraňujú.
  • Letný rez: Vykonáva sa počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Strihanie hrozna v lete by sa malo obmedziť na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení.

V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody.

JEDNODUCHÝ NÁVOD NA OREZIEVANIE VINIČNEJ ROZDELKY - zjednodušený

Ochrana proti škodcom a chorobám

V drsnejších oblastiach sa odporúča zimná ochrana. Podobne ako pri ružiach nahrnieme zeminu alebo kompost až po miesto štepenia a na jar ho opäť odstránime. Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov.

V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Pestovanie a množenie týchto odrôd už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová.

Medzi takéto odrody patria napríklad:

  • Vitis labrusca: Americká odroda, ktorá má silný rast, dobre znáša sucho a je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre.
  • Vitis amurensis: Rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom.

Tieto moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí. Zároveň rozširujú hranice pestovateľských oblastí. Moderné hybridy dnes spadajú pod označenie PIWI odrody.

Miera rezistencie však nie je vždy rovnaká. „Niektoré odrody sú mimoriadne odolné voči peronospóre, ale menej voči múčnatke. Dôležité sú aj mechanické vlastnosti strapcov. Voľné strapce a hrubšia šupka bobúľ dokážu minimalizovať riziko hniloby bez potreby chemickej ochrany.“ Vinohradníctvo je dynamická oblasť, kde sa neustále hľadá ideálna odroda - s vysokou odolnosťou, vynikajúcou chuťou a atraktívnym vzhľadom. „Vyšľachtiť vinič, ktorý bude rezistentný voči všetkým chorobám aj klimatickým podmienkam, je extrémne náročné. Aj keď cestička šľachtiteľov je plná výziev, dá sa povedať, že budúcnosť ekologického vinohradníctva je v rezistentných odrodách.“

Mykorhízne huby: Prírodný pomocník

Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli. Aplikujte ich na dno výsadbovej jamy alebo do črepníkov podľa návodu. Môžu pomôcť rastline zvýšiť úrodnosť a kvalitu plodov.

Mikroskopický pohľad na mykorhízne huby a korene rastlín

tags: #predam #vinic #dzovanni