Prekrajovanie sadbových zemiakov: Postup a tipy pre úspešnú úrodu

Pestovanie zemiakov je pomerne jednoduché a prístupné pre každého záhradkára. Zemiaky sú jednou z kľúčových zelenín, bez ktorej si mnohí nevedia predstaviť svoj jedálniček. Avšak, pre optimálnu úrodu je dôležité venovať pozornosť správnej príprave sadbového materiálu. Jednou z osvedčených metód je prekrajovanie sadbových zemiakov, ktoré má svoje výhody a špecifiká.

Prečo prekrajovať sadbové zemiaky?

Spôsob výsadby rezaných zemiakov je obľúbený u poľnohospodárov a záhradkárov už desiatky rokov. Hoci táto technika nie je úplne povinná, prináša niekoľko kľúčových benefitov:

• Nedostatok sadivového materiálu: Hlavným dôvodom pre prekrajovanie je nedostatok sadivového materiálu. Táto metóda môže znížiť náklady na sadivo najmenej o 1,5 až 2-krát. Ak má záhradkár väčšiu plochu na pestovanie, rezanie sadbových zemiakov je efektívnym riešením.
• Reprodukcia elitných odrôd: Metóda je ideálna na rozmnožovanie elitných odrôd. Ak poľnohospodári objavia kvalitnú odrodu a chcú zvýšiť objem jej pestovania v nasledujúcom roku, rezanie hľúz je účinný spôsob.
• Fyziologické výhody: Zdravá hľuza je schopná produkovať 4 až 16 výhonkov, čo môže viesť k príliš hustému zemiakovému kríku. Stonky si potom navzájom vytvárajú tieň, čo je ideálna živná pôda pre huby a zároveň spôsobuje konkurenciu v koreňovom systéme. Rozdelenie hľuzy pomáha predchádzať týmto problémom.

Dôležité je spomenúť, že nie všetky krajiny praktizujú rezanie zemiakov. Kým Holandsko a severské krajiny o tejto metóde často ani nevedia, v Kanade a Spojených štátoch sa používa vo viac ako 90 % prípadov, pričom existujú dokonca špeciálne stroje na správne rezanie zemiakových hľúz.

Kedy krájať a ako pripraviť hľuzy?

Plody určené na výsadbu sa môžu krájať od neskorej jesene až do času výsadby. V mieste rezu by sa malo vytvoriť ochranné tkanivo - tzv. dermis rany. Ak sa rezanie uskutoční pred zimou, tkanivo rany bude dostatočne silné, pripomínajúce bežnú šupku, aj keď s mierne odlišnou farbou. Jarné rezanie tiež zabezpečuje ochranný film, avšak ten bude výrazne tenší.

Príprava pred rezaním

Prácu s rezaním hľúz je vhodné začať až po ich zahriatí na teplotu +15-20 °C. Prekrajované hľuzy sú náchylnejšie na choroby, preto je biologická ochrana nevyhnutná.

• Dezinfekcia priestorov: Nakrájané zemiaky je potrebné umiestniť na čisté police do čistých krabíc. Priestory je lepšie dezinfikovať 5 % roztokom síranu meďnatého, ktorý účinne ničí baktérie a vírusy.
• Dezinfekcia nástrojov: Ako nástroj na rezanie je ideálny ostrý kuchynský nôž z nehrdzavejúcej ocele. Na dezinfekciu nástrojov môžete použiť roztok kyseliny salicylovej, lysoform, lyzol alebo nože kvalitne sterilizovať na otvorenom ohni.
• Ochrana osoby: Je dôležité chrániť sa vinylovými alebo gumenými rukavicami. Palec vyžaduje dodatočnú ochranu vo forme lepiacej omietky alebo končeka prsta, pretože je ľahšie ho poškodiť.

Ako správne rezať sadbové zemiaky

Pri rezaní zemiakov je kľúčové pamätať na štruktúru hľuzy. Očká sú rozmiestnené veľmi nerovnomerne - najviac ich je na korune (vrchole) a podstatne menej na báze, teda na mieste, kde bol plod spojený s materskou rastlinou.

Techniky rezania

Existujú dve hlavné techniky delenia hľúz:

• Naprieč: V tomto prípade bude sadivový materiál veľmi heterogénny. Niektoré časti budú obsypané spiacimi púčikmi, iné ich budú úplne bez. Z takéhoto materiálu je nepravdepodobné dopestovať obzvlášť bohatú úrodu.
• Pozdĺž: Odborníci odporúčajú štiepať zemiaky pozdĺžne. Zahraničné rezacie stroje sú navrhnuté tak, aby rozdelili jednu hľuzu na 2, 4 alebo 6 častí. Agronómovia zdôrazňujú, že najlepšou možnosťou je také oddelenie, pri ktorom každá častica zemiaka obsahuje najmenej jeden horný púčik a niekoľko ďalších bočných. Kusy okrúhlych rezov sa s väčšou pravdepodobnosťou zakorenia a poskytnú dobrú úrodu.

Každý pokrájaný kúsok musí mať minimálne jedno očko, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Pravidlo je, že viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, zatiaľ čo jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej, ale väčších hľúz.

Výsadba prekrájaných zemiakov

Prekrájané zemiaky môžete sadiť na menšie časti. Dôležitou otázkou pre poľnohospodárov je aj to, ako vysádzať nakrájané zemiaky - hore alebo dole. Skúsení majitelia ubezpečujú, že umiestnenie kúskov zemiakov má malý vplyv na úrodu, pretože aj tak budú zo všetkých strán obklopené zemou. Preto môžu byť čiastočky zemiakov zasadené hore aj dole.

• Termín výsadby: Aktívne klíčenie je signálom, že zemiaky možno sadiť na otvorenom teréne, keď sa pôda zahreje najmenej na +5 °C. Dôležité je, aby do tejto doby už bol prudký pokles teploty úplne dokončený. Ideálny čas na sadenie zemiakov je polovica až koniec apríla.
• Hĺbka výsadby: Častice zemiakov sa umiestňujú do hĺbky 6-8 cm (teda menej ako pri výsadbe celých hľúz). Ak sa strana rany ešte úplne nezahojila, je vhodné ju umiestniť o niečo hlbšie - asi 10 cm. Pristátie by sa malo vykonávať vo uvoľnenej mäkkej pôde.
• Rozostupy: Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm, v závislosti od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť. Rozostupy medzi radmi a hľuzami by mali byť rovnaké ako pri výsadbe celých zemiakov, obvykle 60-70 cm.
• Ochrana pred mrazmi: Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení. Pokiaľ ste zvládli zemiaky zasadiť, gratulujeme, zvládli ste najťažšiu časť. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.

Vhodné odrody na delenie

Nie všetky odrody zemiakov sa dajú deliť s rovnakou účinnosťou. Poľnohospodári overením vlastných skúseností poznamenávajú, že nasledujúce odrody poskytujú úplne rovnakú úrodu z rezaných aj celých hľúz:

• Panda
• Symphony
• Romano
• Borodyansky pink
• Nevsky
• Berlichengen

Je dokonca výhodnejšie vysádzať nasledujúce odrody prekrájané, pretože výnos zostáva rovnaký ako pri výsadbe celých hľúz, alebo sa dá počítať s vynikajúcim ziskom zemiakov, najmä ak sa krájajú pozdĺžne:

• Krinitsa
• Ruský suvenír
• Zador
• Lileya Belaruskaya
• Solnechny

Väčší zmysel pri rezaní naprieč než pozdĺž bude mať nasledujúce odrody:

• Karlena
• Yugan
• Bellarosa
• Platinum
• Antonina
• Zhivitsa
• Saturna
• Innovator
• Asterix

Riziká a prevencia pri prekrajovaní

Úkon rezania hľúz dáva veľký priestor pre rýchlejší rozvoj ochorení zemiakov. Preto je v tomto prípade biofungicídne ošetrenie viac než nevyhnutné. Takéto ošetrenie sa však odporúča vykonať aj pri nerezaných hľuzách. Nielenže ochránite rastúce zemiaky pred ochorením, zároveň podporíte celkový rast a vývoj zemiakov.

Všeobecné tipy pre pestovanie zemiakov

Výber sadbových zemiakov

Pre úspešné pestovanie je kľúčový výber kvalitnej, certifikovanej sadby. Spoznáte ju tak, že bude úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky sú často napádané vírusmi, ktoré sa prenášajú nekvalitnou sadbou. Preto ani dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30-55 mm, ideálne 45 mm. Obyčajné konzumné zemiaky z obchodu sú ošetrené prípravkami proti klíčeniu a nie sú určené na sadenie. Pestovaním certifikovanej sadby dosiahneme vyššiu a kvalitnejšiu úrodu, ktorá je odolná voči chorobám. Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo.

Nakličovanie zemiakov

Pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Je to základný predpoklad pre skoršiu a väčšiu úrodu a zvýšenie odolnosti voči chorobám. Naklíčením zemiakov dopestujete oveľa väčšie hľuzy, urýchlite vzchádzanie a celkovo dosiahnete väčšiu a krajšiu úrodu. Navyše, výsadbou nenaklíčenej sadby spomalíte celkový proces pestovania, pretože v čase výsadby je teplota pôdy nízka a pre naklíčenie nevyhovujúca.

Postup nakličovania:

1. Hľuzy vyberte buď spomedzi vlastných dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny (ak boli zdravé a certifikované) alebo si zakúpte certifikované sadbové zemiaky. Prezrite dané hľuzy, či sa medzi nimi nenachádzajú nahnité a poškodené kusy.
2. Uložte ich do debničiek na stojato jeden vedľa druhého tak, aby očká (korunka/vrchol) smerovali nahor. Debničky postavte do svetlej miestnosti s teplotami 12-16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 2 cm.
3. Svetlo je pre klíčenie veľmi dôležité. V tmavom priestore vyrastú biele a dlhé klíčky, ktoré sú krehké a ľahko sa lámu. Pri dostatočnom osvetlení vyrastú z očiek malé, silné hrudky s viacerými rastovými vrcholmi, zväčša tmavozelené. Biele sorty zemiakov (žlté šupky) majú zväčša zelené klíčky. Červené sorty (ružové, červenkasté, fialové šupky) majú zase rôzne tmavšie odtiene ako napríklad hnedozelené alebo sýte červené a fialové klíčky.
4. Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.

Príprava pôdy

Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré a prevzdušnené, ktorá je dobre priepustná. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy alebo plochy s výskytom karanténnych chorôb. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost alebo anorganický síran draselný. Na jar pred výsadbou pôdu ešte raz rozrýľujeme a môžeme pohnojiť umelými hnojivami, napríklad síranom amónnym alebo liadkom.

Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli.

Zemiaky nikdy nepestujte na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Stanovisko je potrebné meniť, aby sme predišli výskytu mandoliniek, háďatiek a hniloby. Zemiaky potrebujú slnečné stanovisko s pôdou bohatou na živiny.

Výsadba a starostlivosť

Zemiaky sa obvykle sadia v polovici apríla (podľa teploty a posledných mrazov) do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm. Hľuzy ukladajte približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvorte hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávajte veľký pozor, aby ste klíčky neolámali. Hrobčekovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov. Viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3-4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20-30 cm.

Starostlivosť po zasadení:

• Polievanie: Zemiaky sú náročné na draslík a potrebujú dostatok vody. Od obdobia intenzívneho rastu je potrebné zemiaky zavlažovať, najmä počas kvitnutia. Počas sucha im doprajte ráno výdatnú zálievku, aby pôda do večera znovu vyschla. Nikdy nepolievajte listy, inak hrozí hubová infekcia. Polievajte ich raz za 2 týždne výdatne medzi riadkami, rozhodne ich dlhodobo neprelievajte.
• Odburiňovanie: Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil. Na ničenie dvojklíčnolistových burín je možné použiť granulovaný selektívny herbicíd Buzzin alebo postrekový herbicíd Keeper Liquid.
• Prihŕňanie (kopcovanie): Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Dôvodom je, že hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.

Ochrana proti škodcom a chorobám

Zemiaky patria medzi veľmi napádanú zeleninu, preto je dôležitá prevencia a včasná reakcia.

Škodcovia:

• Pásavka zemiaková (mandelinka): Najznámejší škodca. Pásavka zemiaková kladie oranžovočervené vajíčka už od mája zo spodnej strany listov. Akonáhle sa pásavka objaví, je potrebné ju zbierať ručne (na malých plochách) alebo použiť biologické či chemické postreky. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani.
• Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Môžu zaviesť rôzne mikroorganizmy spôsobujúce hnilobu. Vyskytujú sa najmä v niekoľko rokov neobrábanej pôde. Priama ochrana sa nevykonáva, avšak môžete použiť prípravky ako Novaferm Viva (zmes kmeňov baktérií na aktiváciu pôdy) alebo dusíkaté vápno (aplikujte ho pred kopcovaním za sucha).
• Vošky: Prenášajú vírusy. Z chemických prípravkov sa odporúčajú organofosfáty, granulované insekticídy alebo karbamáty ako Pirimor 50 WG, prípadne postrekový insekticídny prípravok Karate Zeon 5 CS, či biologický prípravok s obsahom nimbového a karanja oleja Karanimba Mikro.

Choroby:

• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Najobávanejšia choroba, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov, najmä počas daždivého obdobia. Rieši sa meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je do desiatich dní. Intervaly medzi postrekmi by mali byť 10 - 14 dní, počas daždivého obdobia aj každý týždeň. Odporúča sa začať s fungicídnou ochranou preventívne, ešte pred prepuknutím infekcie. Medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň.
• Chrastavitosť zemiakov: Choroba, pri ktorej sa na zemiakoch nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Je skôr estetická a zemiaky sa môžu konzumovať bežným spôsobom.
• Hnilobné infekcie: Ak sa v ťažších pôdach držia hnilobné infekcie, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“. Mikroorganizmy závislé na zemiakoch tak zmiznú.

Zber zemiakov

Základné pravidlo termínu zemiakového zberu je vždy po odkvete. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Úrodu nových zemiakov zbierame v čase, keď vňať začne jemne poliehať. Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber, rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie. Zelené a nahnité hľuzy neskladujeme.

Ak chcete zemiaky postupne zberať zo záhonu počas celej sezóny, siahnite po veľmi skorých odrodách. Môžu byť v zemi až do augusta a počas sezóny sa dajú zasadiť hneď dvakrát - v apríli a júni.

Výber odrôd podľa vegetačnej doby a varného typu

Pri pestovaní zemiakov je veľmi dôležitý správny výber vhodnej odrody podľa účelu a podmienok. V horských oblastiach Ánd, odkiaľ pôvodne zemiaky pochádzajú, poľnohospodári ešte dnes kultivujú vyše 400 odrôd.

Vegetačná doba:

• Veľmi skoré odrody: Vegetačné obdobie 60 až 100 dní (90-100 dní od sadby do zberu). Zber už za 65 dní po výsadbe (Adora, Riviera). Patria sem: Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa.
• Skoré odrody: Vegetačná doba 100 až 110 dní. Patria sem: Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita.
• Stredne skoré odrody: Vegetačná doba 110 až 130 dní (110-120 dní). Patria sem: Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya.
• Stredne neskoré odrody (Poloskoré až neskoré): Vegetačná doba 130 a viac dní. Patria sem: Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca.

Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr. Stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.

Varné typy:

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Ideálne do šalátov.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Sú univerzálne - hodia sa ako príloha, do šalátov, polievok, na pečenie a restovanie.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu, ktorý je skvelým spojivom v cestách. Najlepšie sa hodia na zemiakovú kašu, zemiakové placky, pagáče alebo na vyprážané hranolky.
• Varný typ D: V obchodoch sa s týmto typom nestretnete, pretože sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá a pre ľudí nie sú chutné.
• Zmiešané typy (AB, BC): Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov, ktoré majú vlastnosti z oboch typov.

tags: #prekrajovana #sadba #zemiakov