Mochňa, známa aj ako Machovka peruánska (Physalis peruviana) alebo pod ľudovými názvami ako židovská čerešňa, lampióniky či lampášiky, je rastlina, ktorá získava svoju silu práve vtedy, keď ostatné rastliny už odkvitajú. Jej dekoratívne nafúknuté kalichy slamovo žltej farby sa sfarbujú do oranžova a rozžiaria záhradu, pričom zostávajú na rastline aj po opadnutí listov. V čase kvitnutia má machovka malé a nenápadné biele kvety.
Existuje až 110 druhov tejto zaujímavej rastliny, ktorá sa postupne rozšírila do všetkých subtropických, tropických aj horských oblastí sveta. V našich podmienkach sa často pestujú ako jednoročné rastliny, pretože teplomilnejšie druhy v našom podnebí prezimujú len veľmi zriedkavo. Sú veľmi citlivé na pokles teploty pod bod mrazu, pri ktorej hynú.
Rozmanitosť druhov a ich charakteristiky
Rod Physalis zahŕňa rôzne druhy, ktoré sa líšia vzhľadom, plodmi aj spôsobom využitia:
Machovka peruánska (Physalis peruviana)
Tento druh je najčastejšie pestovaný pre svoje jedlé, sladké a aromatické plody. Pochádza z horských oblastí Južnej Ameriky, najmä z Peru, Kolumbie a Ekvádoru. V našich podmienkach sa pestuje ako jednoročná rastlina, vo svojej domovine sa pestujú aj viacročné rastliny. Dorastá do výšky približne 80-120 cm a šírky až 1,8 metra v závislosti od pestovateľských podmienok. Listy sú pretiahnuto vajcové, po celom okraji vrúbkované. V úžľabí listu vyrastajú previsnuté kvety s päťdielnym kalichom a svetlo-žltou päť cípovou korunou. Plodom je oranžová bobuľa o priemere 2 - 3 cm, ktorá je úplne uzavretá v značne zväčšenom a nafúknutom lampióne, ktorý je v dobe zrelosti žlto-oranžový. Konzumné časti rastliny sú sladké, trochu kyslé bobule, ktoré majú príjemnú ananásovú vôňu. Chuť často pripomína kombináciu ananásu, egreša a citrusov. Plody obsahujú vitamín C, provitamín A, polyfenoly a vlákninu. V kuchyni sa využívajú čerstvé, do ovocných šalátov, dezertov, marmelád, koláčov alebo ako dekoratívny prvok.
Machovka čerešňová (Physalis alkekengi)
Tento druh, pôvodom z Japonska, je najčastejšie pestovaným zástupcom rodu Physalis v okrasných záhradách. Je známa aj ako lampášik alebo židovská čerešňa. Rastlina je vytrvalá a dorastá do výšky 30 až 150 cm. Už koncom leta a počas celej jesene zdobí rastliny množstvo sýto oranžových nafúknutých mechúrikov. Tie zostávajú na stonkách aj po tom, čo im opadnú listy. Kalich predelený na 5 častí sa pri dozrievaní zväčšuje, nafukuje a zafarbuje do oranžova až s nádychom červenej, čím vytvára typický lampášik. Vzniká tak lampášik, ktorý je ochranou pre zelenú, neskôr šarlátovú, asi 12 mm veľkú guľovitú bobuľu s kyslastou chuťou po dozretí. Aj keď plody nie sú príliš chutné, krásne zdobia jesenné záhradky. Machovka čerešňová sa rozrastá do okolia prostredníctvom plazivého podzemku, z ktorého vyrastajú nové rastliny. Zrelé plody nie sú jedovaté, avšak odporúča sa ich konzumácia len v malom množstve.
Ďalšie druhy
- Machovka chlpatá (Physalis pubescens): Pochádza z južných oblastí USA. Je to bylina s plazivým pakoreňom; husto chlpatá poliehavá stonka je dlhá 70 cm. Plody sú žlté, drobnejšie, sladké, aromatické s vôňou jahôd alebo ananásu. Má vysoký obsah vitamínu C.
- Machovka plstnatá (Physalis pruinosa): Jednoročná bylina dorastajúca do výšky 1,5 - 2 m, preto potrebuje oporu. Má atraktívne kvety žltej až purpurovočervenej farby s tmavohnedými stredmi. Plody sú žlté, sladké, mierne kyslasté, uzatvorené v sivohnedom kalichu.
- Machovka (Physalis ixocarpa): Známá aj ako Tomatillo, pôvodom z Mexika. Plody sú väčšie, zelené alebo fialové a majú kyslú chuť. Používa sa v kuchyni na prípravu mexických omáčok, ako je salsa verde.
Pestovanie machovky
Pre úspešné pestovanie machovky, najmä druhov s jedlými plodmi, je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:
Požiadavky na prostredie
- Stanovište: Machovka je rastlina milujúca slnko. Najlepšie sa jej darí na slnečnom mieste, kde dostane minimálne 6 - 8 hodín priameho slnečného svetla denne. Slnko jej pomáha rásť a zabezpečuje tvorbu zdravých plodov. Preferuje tiež chránené stanovište, ideálne chránené pred silným vetrom.
- Pôda: Vyžaduje mierne vlhkú, humóznú a priepustnú pôdu. Vysychavé a piesočnaté pôdy jej nevyhovujú. Ideálne sú miesta, kde kedysi bolo kompostovisko, alebo pôda obohatená kompostom či organickým hnojivom. Optimálna reakcia pôdy je približne pH 6-7.
- Teplota: Väčšina druhov vyžaduje teplotu v rozmedzí 20 až 25 °C. Sú veľmi citlivé na pokles teploty pod bod mrazu, pri ktorej hynú. Preto sa s vysádzaním na záhon neponáhľajte a počkajte až do konca mája, keď pominie riziko mrazov.
Zálievka a hnojenie
Pravidelná a vyvážená zálievka je kľúčová, najmä počas kvitnutia a tvorby plodov. Udržiavajte pôdu mierne vlhkú, ale nie premokrenú. Počas horúcich letných dní alebo suchších období je mimoriadne dôležité zabezpečiť rastline dostatok vody, inak sa zníži počet plodov a môže dochádzať k ich praskaniu. Úrodu plodov podporíte aj prihnojovaním, pričom použiť môžete hnojivo na rajčiny, keďže machovka je s nimi príbuzná. Hnojte machovku každé 2 - 3 týždne, ideálne organickými hnojivami alebo špeciálnymi tekutými hnojivami pre zeleninu a ovocie.
Výsadba a rozmnožovanie
Machovku môžeme pestovať z priesad predpestovaných výsevom semien vo februári až marci v skleníku alebo za oknom. Semená klíčia pri teplote 12-15 °C, optimum je pri 25 °C. Vzídené rastlinky prepichujeme do zakoreňovačov a von ich vysadíme až po prehriatí pôdy a po jarných mrazoch. Vonkajšiu výsadbu uskutočnite až po 15. máji. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami by mala byť okolo 30 až 50 cm, medzi riadkami 70 až 100 cm, alebo v spone 80×100 cm. Rastliny vyšších druhov priväzujte ku kolíku. Machovku si môžete rozmnožiť aj pomocou koreňových odrezkov alebo delením starších rastlín.
Využitie plodov machovky
Plody machovky sú nielen dekoratívne, ale aj výživné a všestranne využiteľné v kuchyni:
Kulinárske využitie
Svieža, sladkokyslá chuť plodov machovky vynikne v rôznych receptoch. Môžu sa použiť do ovocných šalátov, zemiakových šalátov, na prípravu osviežujúcich nápojov a vína. Sušením sa z nich pripravujú hrozienka chutiace ako figy. Pridávajú sa ako dochucovadlo do omáčok a polievok. Z plodov sa dajú pripraviť zmrzliny, pudingy, rôzne dezerty, kandizované ovocie, kompóty, džem a želé. Niektoré druhy sa varia alebo dusia ako zelenina.
Nutričná hodnota a zdravotné účinky
Bobule machovky sú vynikajúcim zdrojom beta-karoténu, vitamínu C (obsahom prevyšujú dokonca aj citróny), tiamínu, niacínu, fosforu a bielkovín. Pektíny v plodoch priaznivo regulujú tráviace procesy, znižujú krvný tlak, obsah cholesterolu v krvi a zlepšujú činnosť nervovej sústavy. Machovka pôsobí močopudne, zlepšuje látkovú výmenu a čerstvá šťava z plodov potláča svrbenie. Pomáha pri vylučovaní solí kyseliny močovej pri ochorení obličiek a močových ciest, pri opuchoch. Látky obsiahnuté v machovkách spomaľujú vstrebávanie cukru, čo ocenia diabetici. Vďaka bioflavonoidom majú protizápalové a antioxidačné účinky, pôsobia antibakteriálne, posilňujú cievne kapiláry a udržiavajú v dobrom stave mozog, oči a rozmnožovacie orgány.
Aranžovanie a dekorácia
Okrem kulinárskeho využitia sú plody a stonky machovky obľúbené aj na aranžovanie. Najdlhšie stonky machovky s plodmi môžete využiť rôznym spôsobom. Ako rezané, ideálne bez listov, si ich môžete vložiť do vázy s vodou, samostatne alebo spolu s inými pre jeseň typickými rastlinami. Stonky s plodmi môžete aj sušiť a využiť na ozdobenie bytu počas zimy. Pri zbere, ideálne počas slnečných jesenných dní, však všetky plody musia byť dobre vyfarbené a nepoškodené. Sušia sa zavesené „dolu hlavou“ v dobre vetranej a nie veľmi slnečnej miestnosti. Jednotlivé plody v kalichoch sa dajú použiť na výrobu pekných venčekov na dvere, netradičných lampášikov na vianočný stromček alebo originálnych závesných ozdôb.
rez muchovnika
Problémy a ochrana
Machovky sú pomerne nenáročné a odolné voči chorobám a málo náchylné na pleseň. Spomedzi škodcov ich najčastejšie napádajú vošky, slimáky a rôzne húsenice. Pri pestovaní machovky čerešňovej, ktorá sa intenzívne odnožuje, je potrebné obmedziť jej rozrastanie pomocou zábran v pôde, aby nezačala utláčať okolité rastliny. V malých záhradách je vhodné vysadiť ju do črepníka bez dna zapusteného do pôdy. Výsadbu machovky je vhodné plánovať s ohľadom na jej citlivosť na mráz, preto sa odporúča výsadba až po jeho pominutí.