Komplexný sprievodca pestovaním, hnojením a prstovaním paradajok

Paradajky, známe aj ako rajčiny alebo rajčiaky (botanický názov), patria medzi najčastejšie pestovanú zeleninu na slovenských záhradách. Sú vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých, ktorá sa v našich klimatických podmienkach pestuje ako jednoročná rastlina, keďže neprečká mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, vyznačujúca sa vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok.

Úspešné pestovanie zdravých a šťavnatých paradajok, či už v záhone, v kvetináči alebo v skleníku, si vyžaduje komplexnú starostlivosť. Patrí sem správny výber odrody, príprava na výsadbu, vhodná zálievka, adekvátne hnojenie a dôležité prstovanie.

Výber odrody a príprava na výsadbu

Druh paradajok je len jeden, avšak existujú desiatky, ak nie stovky odrôd, medzi ktorými si vyberie určite každý. Paradajky sa delia do troch základných skupín: na kríčkové, tyčkové a cherry.

• Tyčkové odrody sú najvyššie a zvyčajne vyžadujú oporu. Majú spravidla najväčšie plody a vyššie výnosy. Príkladom je klasická odroda 'Tornádo F1' s veľkými, červenými a okrúhlymi plodmi, alebo 'Oxheart'.
• Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj bez opory.
• Cherry odrody sú najmenšie vzrastom rastliny aj plodom. Ich bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a sú vhodné na priamu konzumáciu. Príkladom je 'Tumbling Tom Yellow' s malými žltými plodmi, ktorými je drobný krík doslova posiaty, alebo 'Mirado Red' s drobnými, oválnymi plodmi rastúcimi v trsoch. Medzi obľúbené odrody pre domáce pestovanie patria aj 'Stupické skoré' a 'San Marzano'.

Pestovanie zo semienok alebo sadeníc

Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc, alebo zo semienok. Ak sa rozhodnete pre pestovanie zo semienok, najprv si vyberte vhodné semienka. Na obale je vždy uvedená odroda a ďalšie dôležité informácie ako vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov.

• Semienka: Na pestovanie paradajok zo semienok používajte vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné, pretože sa obvykle jedná o hybridy, ktoré ich semenami nemožno znovu množiť s očakávanými výsledkami.
• Predpestovanie sadiva: Trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice dostatočne silné na jarnú výsadbu do záhonov. Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien.
• Samotný výsev: Do každého okienka sadbovača či téglika umiestnite dve až tri semená. Tie zasypte asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačte prstami. Následne pôdu zvlhčite rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky.

Vrúbľované sadenice

V poslednej dobe sa obľube tešia aj vrúbľované sadenice, ktoré sú síce finančne náročnejšie, ale podľa recenzií zákazníkov sa ich cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takejto rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, vitálne a bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy a je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať.

Pri výbere sadeníc na trhovisku dbajte na to, aby sadenica nebola vytiahnutá, mala tmavozelené listy a hlavne bohatý koreňový systém. Jej výška nie je taká dôležitá, môže mať pokojne 20-30 cm.

Výsadba paradajok

Paradajky vysádzame do voľnej pôdy po 15. máji, keď už nehrozia mrazy (po troch zamrznutých). Predtým im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a tepla, ideálne slnečné stanovište chránené pred vetrom.

Spon by mal byť 80x40 (alebo 50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Po vytýčení sponov vyhĺbime jamky, ktoré by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal.

Do jamky umiestnite rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme (alebo po prvé pravé listy). Následne korene prihrňte zeminou a s citom pritlačte. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu - drevené či kovové tyče.

Paradajky obľubujú piesočnato-hlinité pôdy s hodnotou pH medzi 6,0 a 6,8, čo zabezpečuje dobrý prístup k živinám a bráni vzniku deficiencií. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešajte s kompostom.

Zálievka paradajok

Rajčiny si veľmi potrpia na správny spôsob polievania. Nemajú radi sucho, ale ani premokrenie. Najdôležitejšie je pamätať, že ich treba vždy polievať ku koreňom. Nikdy nepolievajte listy na plody, pretože by ste tak mohli prispieť k chorobám rastliny. Medzi polievaním by mala pôda vždy trochu preschnúť.

Paradajky potrebujú pravidelnú a výdatnú zálievku, najlepšie ráno alebo večer, ideálne s prvými lúčmi slnka. Každá rastlina by mala dostať približne 1,2 litra vody každé 2-3 dni. Minimálne udržujte kontakt vody s rastlinou, polievajte iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používajte odstátu, vlažnú vodu, aby ste predišli šoku pre rastlinu. Po poliatí sa je dobré presvedčiť, či sa voda dostala až ku koreňom.

Ak je vody nedostatok, plody začnú praskať, budú malé a zdeformované. Ak ich naopak prelejete, môže to viesť k hnilobe koreňov.

Hnojenie paradajok

Hnojením dodávame rastline zložky, ktoré vytvárajú úrodu. Bez nich by bolo plodov menej a ich stav by sa mohol výrazne zhoršiť. Hnojenie podporuje rast a vývoj kríkov, bohaté kvitnutie, nasadenie kvalitných plodov, ich rýchle dozrievanie a bohatú úrodu.

Kedy a čím hnojiť?

Živiny je potrebné dodávať počas celej vegetačnej doby. Prvýkrát by sa paradajky mali prihnojiť 14-16 dní po výsadbe sadeníc. To platí pre rastliny pestované v zemi aj v skleníku. Potom sa hnojenie vykonáva do polovice júla s intervalom dvoch týždňov. Jún je kľúčovým mesiacom pri pestovaní paradajok, pretože v tomto období je potrebné poskytnúť paradajkám dodatočnú výživu a doplniť prípadné nedostatky.

Paradajky sú náročné na živiny, potrebujú dostatok dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov ako vápnik či horčík.

Rôzne druhy hnojív a ich použitie:

• Dusík: Podporuje rast zelených častí rastliny a tvorbu zelenej hmoty. Ak však urobíte chybu a dáte paradajkám príliš veľa dusíka, prvé príznaky prehnojenia si všimnete už v júni. Listy sa charakteristicky krútia smerom nadol a sú silne pigmentované. Takéto rastliny pravidelne zalievajte, malo by to pomôcť riešiť problém hromadenia tejto živiny. S dusíkom buďte opatrní najmä v období dozrievania plodov, pretože jeho nadmerné podávanie môže viesť k praskaniu mladých paradajok.
• Vápnik: Nedostatok vápnika podávajte postrekom celej rastliny, osobitnú pozornosť venujte horným častiam s mladými listami a všetkým plodom.
• Draslík: Nedostatok draslíka možno odstrániť napríklad použitím živicovo-kostného hnojiva, tiež vo forme postreku.
• Bór: Je dôležitý pre zdravie rastlín. Je dobré ho postriekať priamo na kvety.

Prírodné a domáce hnojivá

Nemusíte vždy siahnuť po hotových chemických hnojivách. Dobre fungujú aj prírodné prostriedky, vďaka ktorým rastliny dostávajú ďalšie potrebné živiny:

• Hnojivo zo žihľavy: Nálev sa pripravuje z mladých listov žihľavy, ktoré hromadia veľa dusíka, draslíka a železa. Nádobu naplňte do 2/3 žihľavou, zalejte vodou (nie po okraj), prikryte a lúhujte 7-10 dní na teplom mieste. Keď žihľava vykvasí, 1 liter nálevu zrieďte v 10 litroch vody a výslednú tekutinu nalejte na paradajky pod koreň v množstve 1-2 litre na rastlinu. Toto hnojivo sa neodporúča používať viac ako dvakrát mesačne.
• Hnojivo z trávy, byliniek, púpav: Namiesto žihľavy môžete použiť akúkoľvek čerstvú mladú trávu, púpavu, lucernu, skorocel alebo iné lúčne bylinky. Použitím tráv alebo zelených častí byliniek dodáme paradajkám predovšetkým dusík. Pridaním kvetov bude hnojivo obsahovať viac draslíka a fosforu.
• Hnojenie paradajok popolom: Popol je vynikajúcim zdrojom draslíka a fosforu, čo pomáha stimulovať kvitnutie a plodenie. Roztok popola sa používa tak, že 1 šálka popola sa rozpustí v 10 litroch vody a naleje sa okolo koreňov kríkov. Nerozpustený popol možno nasypať pod rastliny. Popol možno použiť aj na vrchnú úpravu listov: 300 g popola sa rozpustí v 3 litroch vody, varí sa 30 minút, nechá sa 5 hodín postáť, rozriedi sa na 10 litrov a pridá sa trochu saponátu, aby sa lepšie prilepil na listy. Potom roztok preceďte a nastriekajte vrchné časti paradajok.
• Hnojenie paradajok droždím: Kvasinky neobsahujú esenciálne rastlinné živiny, preto je kvasnicový roztok skôr stimulátorom rastu. Možno použiť čerstvé aj suché droždie.
  • Jedno balenie instantného sušeného droždia sa zmieša s 2 polievkovými lyžicami cukru a pridá sa trochu teplej vody. Výsledná látka sa rozpustí v 10 litroch vody a na každú rastlinu sa použije 0,5 litra zriedeného roztoku.
  • 100 g čerstvého droždia sa rozpustí v 0,5 litri teplej vody, pridajú sa 2 polievkové lyžice cukru. Necháme 2 hodiny postáť, potom rozriedime v 10 litroch vody a ihneď zalejeme paradajky.
  • Trojlitrovú nádobu naplňte chlebom do 2/3, zalejte teplou vodou, pridajte 100 g čerstvého droždia a odložte na teplé miesto na 3-5 dní. Potom sa nálev precedí a zriedi vodou v pomere 1:10. Pre mladé kríky sa používa 0,5 litra roztoku a pre zrelé asi 2 litre.
• Hnojenie paradajok kuracím trusom: Pôsobí ako komplexné minerálne hnojivo, obsahuje veľa dusíka a fosforu. Vedro (10 l) sa naplní do 1/3 kuracím hnojom, pridá sa voda, nechá sa na vzduchu 7-10 dní, potom sa 0,5 l koncentrátu zriedi v 10 l vody a naleje sa medzi riadky (5-6 litrov na m²). Granulovaný kurací hnoj: 0,5 kg hnoja sa naleje do 10 litrov vody, nádoba sa pevne prikryje a nechá sa 3-5 dní, denne sa mieša. Potom sa nálev zriedi vodou v pomere 1:20 a naleje sa 0,5-1 l pod každú rastlinu. Dbajte na to, aby sa roztok nedostal na listy, pretože to môže spôsobiť ich popálenie.
• Hnojenie paradajok ovčím hnojom: Je považované za prelomové hnojivo. Pripravuje sa kvas z 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpusteného v 10 litroch vody, ktorý sa nechá za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Koncentrát sa pred použitím riedi vodou v pomere 1:10. Pred aplikáciou hnojiva rastlinu dobre polejte vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Odporúča sa hnojiť raz za 10 dní.
• Hnojenie paradajok banánovými šupkami: Šupka z 2-3 banánov sa vloží do trojlitrovej nádoby s teplou vodou, nechá sa 3 dni, potom sa precedí a zaleje sa výslednou tekutinou. Sú bohaté na draslík, vhodné tesne pred kvitnutím a počas sadenia plodov.
• Hnojenie paradajok vaječnými škrupinami: Rozdrvené škrupiny z 3-4 vajec sa namočia do 3 litrov teplej vody, nádoba sa uzavrie voľným vekom a umiestni sa na tmavé miesto asi 3 dni. Keď sa infúzia zakalí a začne vydávať nepríjemný zápach, môžete sadenice zalievať. Vhodné po objavení sa plodov.
• Hmyzí trus: Zaujímavou a ekologickou voľbou je prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu. Obsahuje všetky základné živiny pre rast a navyše aj chitín, látku, ktorá prirodzene zvyšuje obranyschopnosť rastlín proti škodcom.
• Zlatá voda (riedený moč): Je prírodné a výživné hnojivo. Zmiešajte moč s vodou v pomere 1:10, aby sa znížilo riziko prehnojenia a redukoval zápach. Na doplnenie môžete pridať malé množstvo popola.

Komerčné hnojivá

Ak sa vydáte chemickou cestou, používajte hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujete so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky. Vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. Produkt JUNGLE Garden G2 je perfektným pomocníkom na podporu rastu, zalievame raz týždenne ku koreňom. Počas fázy plodenia odporúčame použiť Jungle Garden G3, ktorý podporí tvorbu kvalitných a zdravých plodov.

Prstovanie (vyštipovanie) a tvarovanie paradajok

Prstovanie paradajok je kľúčový úkon pre bohatú úrodu, najmä pri tyčkových odrodách. So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Odporúča sa vykonávať tento úkon ručne, nie nožnicami, ktoré môžu rastlinu zbytočne strapkať.

Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky, často nazývané aj "zálistky" alebo "zlodeji", bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň. Dôrazne upozorňujeme, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Takéto výhonky možno nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať.

Pestovanie kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. V takom prípade nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, pretože je najsilnejší a má na sebe najviac plodov.

Tvarovanie kríkových paradajok je tiež dôležité, aby bolo vo vnútri kríka dostatok svetla. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom.

Odstraňovanie listov a kvetov

Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.

U paprík je vhodné odstrániť prvé tri kvety (prípadne malé plody, ak sme to nestihli), aby sa podporil bujný rast priesady a tvorba zelenej hmoty ako základu bohatej úrody.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Všímame si, či nežltnú listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýtozelenú farbu, bez hnedých alebo akýchkoľvek iných škvŕn. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, kde je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné.

Pleseň

Pestovanie paradajok môže skomplikovať pleseň. V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody so zvýšenou odolnosťou (napríklad Orkádo F1, Tipo F1, Bejbino F1, Sonet F1). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok účinnými a overenými prostriedkami, napríklad Magnicur Energy. Ak sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte nádej na záchranu rastlín. Pri rozsiahlejšom výskyte sú šance na záchranu minimálne. Použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je často neefektívne.

Škodcovia

Základom prevencie proti škodcom je produkt Agro NATURA Rock Effect, ktorý ochráni vaše rastliny a bude škodcov odpudzovať. V prípade výskytu škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, inak môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. V súčasnosti je k dispozícii široká škála prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažte dostať na spodnú stranu listu, postrekovanie iba zvrchu je neefektívne.

Zber paradajok

Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Ak teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.

Je dôležité vedieť, že nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznáte, sú totiž zelené.

Pestovanie v kvetináčoch a na balkóne

Pestovanie balkónovej zeleniny má veľa výhod, aj keď výnosy sú nižšie v porovnaní s klasickým pestovaním v záhrade. Poskytuje však radosť a možnosť vypestovať si niečo vlastné aj v mestskom prostredí. Na balkóne sa dajú pestovať okrem klasických paradajok a paprík aj menej tradičné balkónové zeleniny, napríklad zemiaky vo vreciach, fazuľa (ktorá v lete urobí aj príjemný tieň), kaleráb či hrášok.

tags: #prstovanie #paradajok #a #hnojenie