Každý rok, keď sa pšenica blíži k zrelosti, farmári sa často stretávajú s problémom veľkého množstva bielych klasov, čo má za následok značný pokles úrody. Mnohí z nich nepoznajú presné príčiny tohto javu. V skutočnosti existuje viacero faktorov, ktoré môžu viesť k tvorbe bielych klasov pšenice, vrátane chorôb, škodcov, vplyvu chemických produktov a klimatických podmienok.
Faktory ovplyvňujúce kvalitu klasu pšenice
Problém bielych klasov pšenice môže byť spôsobený rôznymi faktormi, ktoré ovplyvňujú rastlinu počas jej vývoja. Medzi najčastejšie patria:
Poškodenie mrazom
Pšenica sa delí na jarnú a ozimnú formu, pričom obe počas rastu zažívajú chladné obdobia. Ak teplota klesne príliš nízko, rastlina môže byť poškodená mrazom. U odrôd, ktoré nie sú dostatočne odolné voči chladu, môžu byť ich odnože a rastové body zamrznuté, čo vedie k zvýšeniu počtu prázdnych klasov a objaveniu sa bielych klasov na veľkej ploche.
Vplyv pesticídov
Pri chemickom ničení buriny môžu pesticídy tiež prispieť k vzniku bielych klasov pšenice. Nesprávna aplikácia alebo nevhodný výber prípravku môže mať negatívny vplyv na zdravie rastliny.
Choroby pšenice
Rôzne patogény môžu napádať pšenicu a spôsobovať jej oslabenie, čo sa prejavuje aj tvorbou bielych klasov. Medzi najvýznamnejšie patria:
Hniloba stoniek pšenice
Po fáze odnožovania sa môžu objaviť suché končeky, žltnutie listov a dokonca odumieranie sadeníc. Listové pošvy hnednú a v závažnejších prípadoch hnednú a hnijú aj korene. Mnohí farmári nevedia identifikovať príčinu a pochybujú o správnosti použitia herbicídov alebo hnojív. Vo väčšine prípadov sú však tieto symptómy spôsobené hnilobou stoniek pšenice.
Spála pšenice
Spála pšenice sa môže vyskytnúť počas celého obdobia rastu, ale najčastejšie sa koncentruje vo fázach odnožovania a klasenia. Po zrastení pšenice choroba napáda listovú pošvu a stonku, pričom sa šíri smerom nahor cez spoje.
Chrasta pšenice
Počas obdobia kvitnutia a tvorby zrna je pšenica obzvlášť náchylná na výskyt a šírenie chrasty, najmä v daždivom počasí. Ak je napadnutý klas alebo stonka pšenice, klasy zostanú bez zrna alebo s malými, bielymi zrnami.
Hniloba koreňov pšenice
Hniloba koreňov sa prejavuje najmä v neskorej fáze rastu. Postihnuté rastliny sa dajú ľahko vytrhnúť, no korene nie sú viditeľne zhnité, čo môže viesť k poliehaniu a tvorbe „bielych klasov“. Pokožka infikovaných pšeničných zŕn môže mať vretenovité alebo nepravidelné hnedé škvrny a vo vnútri sa môžu objaviť pruhy.
Černanie báz stebiel (Ophiobolus graminis syn. Gaeumannomyces graminis)
Táto choroba vyžaduje na svoje šírenie teploty 12 - 20 °C a premokrené pôdy. Šíri sa z pozberových zvyškov rastlín, čím ohrozuje porasty, kde sa pestuje obilnina po obilnine. Koreňový systém napadnutých rastlín je tmavo sfarbený a postupne odumiera. Choroba prechádza na bázu stebla a pošvy spodných listov, kde tvorí povlak čierneho mycélia. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste a ak úplne neodumrú, počas dozrievania sú nápadné vybielenými hluchými klasmi alebo klasmi s drobnými zrnami. Choroba spôsobuje núdzové dozrievanie.
Steblolam (Tapesia yallundae anamorfa Ramulispora herpotrichoides syn. Pseudocercosporella herpotrichoides)
Optimálna teplota na šírenie tejto choroby je 10 °C. Prejavuje sa koncom odnožovania tvorbou oválnych, pozdĺžne umiestnených svetlohnedých škvŕn s tmavým okrajom na listovej pošve najstaršieho listu. Dôležitým znakom pravého steblolamu je vatovitý povlak mycélia, ktorý sa nachádza vo vnútri stebla v mieste škvrny. Ten môže neskôr spôsobiť lámanie stebla a poliehanie rastlín.
Septorióza pšenice a plevová septorióza
Septorióza pšenice (Mycosphaerella graminicola anamorfa Septoria tritici) napáda iba listy, zatiaľ čo plevová septorióza (Phaeosphaeria nodorum syn. Leptosphaeria nodorum) napáda všetky nadzemné časti rastlín. Hostiteľskými rastlinami sú pšenica, raž a niektoré trávy. Tieto huby, ktoré patria k fakultatívnym patogénom, prežívajú na odumretých rastlinných zvyškoch na pozemku. Môžu infikovať aj zrno, čím sa zdrojom primárnej infekcie stáva pozemok alebo osivo. Počas vegetácie sa šíria zo spodných listov na vrchné a na ďalšie rastliny pomocou spór, ktoré sa tvoria v plodničkách na napadnutom pletive. Pre vznik infekcie a šírenie ochorenia je potrebných aspoň 6 hodín ovlhčenia rastlín, pričom najintenzívnejšie sa škvrny na listoch objavujú pri teplote 15 - 25 °C. V prípade miernej zimy s dostatkom vlahy sa dá očakávať väčší výskyt. Príznaky oboch septorióz sa môžu objaviť vo všetkých vývojových fázach a na všetkých nadzemných častiach rastliny. Na klíčnych rastlinkách sú viditeľné hnedé nekrotické škvrny a deformácie klíčkov. Typické príznaky sa objavujú na najstarších listoch, v niektorých rokoch už na jeseň, ale hlavne pred začiatkom jari a na jar. Primárnym príznakom sú široko oválne, sýto zelené „olejové“ škvrny, ktoré sa šíria, stávajú sa nepravidelnými, rýchlo zasychajú a na napadnutom pletive sa tvorí množstvo plodničiek huby, viditeľných ako drobné čierno-hnedé bodky. Napadnuté listy obyčajne odumierajú. Pri prejave ochorenia v neskorších fenofázach sa na listoch objavujú pretiahnuté žlté, rýchlo zasychajúce škvrny, ktoré často splývajú. Aj v tomto prípade sa na nich tvorí množstvo plodničiek huby. K ochranným opatreniam patrí výsev uznaného, moreného osiva, kvalitné zapravenie infikovaných pozberových zvyškov, včasná likvidácia výdrvu a voľba odolnejších odrôd. Zatiaľ hlavným ochranným opatrením je fungicídny postrek, ktorý sa aplikuje podľa potreby, obvykle približne v dobe klasenia. Plevová septorióza patrí k najrozšírenejším ochoreniam pšenice, jej výskyt sa líši podľa počasia a konkrétneho pozemku. V prípade včasného napadnutia klasov môže byť výnos znížený o 20 - 30 %. Počiatočné príznaky by bolo možné zameniť za príznaky napadnutia septoriózou pšenice. Množstvo fungicídov proti septoriózam umožňuje výber účinných látok cielene. Azoly liečia choroby, strobiluríny pôsobia viac preventívne, mancozeb kontaktne. Optimálna teplota pre šírenie infekcie je 16 - 20 °C, vysoká vlhkosť vzduchu postačí v spodných poschodiach porastu. Chorobu podporuje striedanie daždivého a hmlistého počasia so suchým, prehustený porast, jednostranné hnojenie dusíkom, veľmi skorý výsev, uzavreté stanovište a citlivosť odrody. Na steble, listových pošvách a oboch stranách listu, ojedinele na klasoch, sa vytvárajú biele, neskôr sivé až hnedé kôpky mycélia a konídií. Silne napadnuté listy žltnú a predčasne odumierajú. Prevenciou je šľachtenie na rezistenciu, dodržiavanie osevného postupu, hnojenie fosforom, draslíkom a bórom a dodržiavanie priestorovej izolácie jarných a ozimných obilnín, výber vzdušného stanovišťa. Termín aplikácie fungicídov T1, teda prvý termín aplikácie je v čase odnožovania až steblovania, ak bolo splnené kritické číslo. Môže sa zhodovať aj s preventívnym ošetrením, keď nie sú príznaky viditeľné, ale sú splnené teplotné a vlhkostné pomery v poraste, porast je prehustený a odroda citlivá. Druhý termín aplikácie T2 je odporúčaný v čase objavenia sa zástavového listu a je pre obilniny najdôležitejší, lebo ochraňuje úrodotvorné listy a zároveň je aj najefektívnejší. Tretí termín T3 je ošetrenie do klasu. Prah škodlivosti je 70 % odnoží s výskytom múčnatky na niektorom z horných troch listov počas odnožovania do začiatku klasenia (BBCH 21 - 51).
Škodcovia pšenice
Okrem chorôb môžu pšenicu poškodzovať aj rôzni škodcovia, ktorí sa živia jej rastlinnými časťami a narúšajú tak jej vývoj a transport živín.
Podzemní škodcovia
Biele klasy pšenice sú často spôsobené podzemnými škodcami, ako sú drôtovce a larvy chrústov (grub). Drôtovce sa živia predovšetkým klíčiacimi semenami a podzemkami, pričom napádajú podzemné stonky pšenice. Neustále ich ohlodávajú, čím narúšajú transport vody a živín.
Ďalší hmyzí škodcovia
Medzi ďalších škodcov, ktorí môžu napádať pšenicu, patria:
- Voška: Malý hmyz s okrúhlym telom, ktorý sa živí rastlinnými šťavami. Môže sa rozmnožovať vo veľkých počtoch a oslabovať rastliny.
- Chrobáky: Niektoré druhy chrobákov a ich larvy sa živia zrnami alebo podzemnými časťami pšenice, čím spôsobujú vážne škody.
- Blchy: Malé skákavé chrobáky, ktoré napádajú klíčky a mladé rastliny, spôsobujú ich chradnutie a odumieranie.
- Pakomár (Hesiánska muška): Larvy pakomára napádajú stonky a klasové vretienka, čo vedie k deformáciám a strate úrody.
- Piliarky: Larvy piliariok sa živia listami a klasmi pšenice.
- Strapky: Títo drobní škodcovia sa živia šťavami rastlín, čo spôsobuje deformácie a oslabenie.
- Muchy: Rôzne druhy múch, vrátane múch Hessianskej, môžu napádať pšenicu v rôznych štádiách rastu.
Klimatické vplyvy
Počasie zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji pšenice a jej náchylnosti na choroby a škodcov. Extrémne výkyvy počasia, ako sú dlhotrvajúce sucho, prílišné zrážky alebo neskoré mrazy, môžu negatívne ovplyvniť úrodu.
Mimoriadne suchá zima a jar, nasledované daždivým letom, môžu vytvoriť podmienky priaznivé pre rozvoj niektorých chorôb. Naopak, obdobia sucha oslabujú rastliny a robia ich náchylnejšími na napadnutie škodcami.
Pšenica ako potravina a jej zloženie
Pšenica (Triticum aestivum L.) je jednou z najdôležitejších obilnín pre ľudskú výživu a krmivo pre hospodárske zvieratá. Počas vývoja človeka sa menila jej genetická rozmanitosť s cieľom prispôsobiť sa novým podmienkam a maximalizovať úrody.
Chemické zloženie zrna
Chemické zloženie zrna obilnín je pomerne konzistentné:
- Sacharidy: Tvorí 60-80% sušiny, predovšetkým vo forme škrobu, celulózy a hemicelulózy. Škrob je najviac zastúpenou zložkou (až 54 g na 100 g), vláknina takmer 12 g na 100 g.
- Bielkoviny: Obsahujú 10-15% bielkovín, ktoré sú však chudobné na niektoré esenciálne aminokyseliny ako lyzín, treonín a tryptofán. Bielkoviny sa delia na zásobné (prolamíny, glutelíny) a protoplazmatické (albumíny, globulíny). Pre potravinársky priemysel je významný lepok, komplex bielkovín tvorený gliadínom (vplyv na ťažnosť cesta) a glutenínom (ovplyvňuje objem pečiva).
- Tuky: Nachádzajú sa predovšetkým v klíčku (3-5% hmotnosti zrna). U bežných obilnín je podiel lipidov okolo 2%, u pseudoobilnín ako pohánka či amarant je vyšší (5-7%), pričom sú zastúpené hlavne nenasýtené mastné kyseliny.
- Minerálne látky: Obsahujú vápnik, fosfor, draslík, horčík, železo a síru. Ich obsah sa znižuje mletím múky. Kyselina fytová viaže niektoré minerály a znižuje ich vstrebateľnosť.
- Vitamíny: Vyskytujú sa predovšetkým v aleurónovej vrstve a klíčku, najmä vitamíny skupiny B (B1, B2, B6) a vitamín E.
Bezlepkové obilniny
Za bezlepkové sa považujú obilniny s obsahom prolamínových bielkovín nižším ako 5%, ako sú pohánka, amarant, proso a cícer. Pšenica, raž a jačmeň sa za bezlepkové obilniny nepovažujú.
Potravinárska pšenica a jej kvalita
Potravinárska pšenica sa delí do štyroch tried kvality podľa obsahu mokrého lepku:
- Trieda E (elitná): 27% mokrého lepku v sušine
- Trieda A (štandardná): 25% mokrého lepku v sušine
- Trieda B (minimálne požiadavky): 23% mokrého lepku v sušine
- Trieda P (slabá pečiarska): 20% mokrého lepku v sušine
Požiadavky na potravinársku pšenicu zahŕňajú aj ďalšie obchodné, pekárske a mlynárske ukazovatele.
Antinutričné látky a ich eliminácia
Obilniny obsahujú aj antinutričné látky, ako sú fytáty, dusičnany a inhibítory proteáz. Ich obsah ovplyvňujú rôzne faktory vrátane hnojenia, chorôb, genetiky a počasia.
Fytín a kyselina fytová
Kyselina fytová je hlavnou formou zásobného fosforu v rastlinách. Viaže na seba minerály ako zinok, železo a vápnik, čím znižuje ich dostupnosť pre ľudský organizmus. Obsah kyseliny fytovej je vyšší v celozrnných múkach.
Eliminácia antinutričných látok
Antinutričné látky je možné eliminovať technologickým spracovaním, ako je lúhovanie, varenie, namáčanie alebo blanšírovanie. Tieto procesy nielen znižujú obsah antinutrientov, ale aj zlepšujú stráviteľnosť.
Iné možné škodliviny v obilninách
Medzi ďalšie škodlivé látky vyskytujúce sa v obilninách patria mykotoxíny (aflatoxíny, ochratoxíny), ťažké kovy, DDT a pesticídy. Tieto látky sa môžu dostať do zrna nesprávnymi pestovateľskými postupmi alebo skladovaním.
Dusitany a dusičnany
Vysoký podiel dusitanov môže spôsobiť oxidáciu hemoglobínu, čím sa znižuje schopnosť krvi viazať kyslík. U prežúvavcov sú tieto látky detoxikované bachorovými mikroorganizmami, no u človeka táto možnosť chýba.
Mykotoxíny
Mykotoxíny sú metabolity mikroskopických húb, ktoré sa môžu vyskytovať v zrne už pred zberom alebo sa tvoriť počas skladovania. Viac ako 25% zŕn celkovej úrody môže obsahovať mykotoxíny.
Vývoj počasia a jeho dopad na poľnohospodárstvo
Globálne zmeny klímy sa prejavujú čoraz extrémnejším rozdelením zrážok a mimoriadnymi javmi, ako sú povodne a dlhodobé sucho. Tieto zmeny majú významný vplyv na poľnohospodársku výrobu.
Stratégia adaptácie na zmeny klímy predpokladá aj pozitívne dopady, ako je posun produkčných oblastí severnejšie a možnosť pestovať teplomilnejšie rastliny. Zároveň však narastá potreba závlahovej vody a nutnosť zintenzívniť pôdoochranné opatrenia a obnovovať závlahové systémy.
Regulácia a podpora v agrosektore
Európska únia zavádza opatrenia v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré ovplyvnia aj výrobu obilnín. Medzi ne patrí znižovanie podielu chemických pesticídov a umelých hnojív, ekologizácia výroby a zavádzanie krajinotvorných prvkov.
Niektoré členské štáty EÚ získavajú výnimky na používanie určitých aktívnych látok v pesticídoch. Európska komisia schvaľuje rôzne formy štátnej pomoci pre podniky postihnuté koronakrízou, pričom výška pomoci sa líši v jednotlivých krajinách.
Združenie pestovateľov obilnín
Združenie pestovateľov obilnín je občianske združenie zastupujúce pestovateľov a spracovateľov hustosiatych obilnín a kukurice na Slovensku. Združuje podnikateľov, ktorí vyrábajú alebo spracúvajú hlavné plodiny.
Situácia okolo sladovníckeho jačmeňa
Spracovatelia sladovníckeho jačmeňa sa už roky dožadujú vyšších výmer jarného sladovníckeho jačmeňa, no jeho pestovanie na Slovensku klesá, zatiaľ čo rastú výmery ozimného jačmeňa. Pestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa je náročné na pôdno-klimatické podmienky a vyžaduje si precíznu starostlivosť.
Ekonomika pestovania ozimného jačmeňa je často výhodnejšia, čo vedie k znižovaniu výmer jarného sladovníckeho jačmeňa. Problémom je aj odbyt kŕmneho obilia a nedostatočný stav hospodárskych zvierat na Slovensku.
Stabilné nákupné ceny, výhodné obchodné zmluvy a komunikácia medzi pestovateľmi a odberateľmi sú kľúčové pre zabezpečenie odbytu jačmeňa a podporu jeho pestovania.
Ochrana rastlín a jej výzvy
V roku 2020 boli na Slovensku zaznamenané extrémne výkyvy počasia, ktoré sa prejavili suchom, neskorými mrazmi a daždivým letom. Tieto podmienky prajú rozvoju patogénov na plodinách.
Zvýšený výskyt chorôb a škodcov, ako aj obmedzenia v používaní účinných látok v pesticídoch, predstavujú výzvu pre farmárov. Je dôležité hľadať vyvážené riešenia, ktoré zabezpečia ochranu rastlín a zároveň minimalizujú negatívny vplyv na životné prostredie.
Pri výbere odrôd pšenice je dôležité zohľadniť ich odolnosť voči chorobám. Medzi odrody odolné voči chorobám patria napríklad Prestige, Rodnik Tarasovsky, Guvernér Don, Galina.
Odporúčané fungicídy a preventívne opatrenia
Pre ochranu pšenice pred chorobami a škodcami sa odporúča:
- Morenie osiva: Je jedným z prvých a najdôležitejších krokov ochrany porastu.
- Fungicídy: V závislosti od konkrétnych chorôb a fenofáz sa používajú rôzne fungicídy, napríklad „Rakurs“, „Talent“, „Spirit“, „Zantara“, „Prozaro“, „Soligor“, „Falcon“, „Input“.
- Preventívne opatrenia: Dodržiavanie osevného postupu, kvalitné zapravenie pozberových zvyškov, včasná likvidácia výdrvu, výber vzdušného stanovišťa a hnojenie fosforom, draslíkom a bórom.
Včasná identifikácia príznakov chorôb a škodcov je kľúčová pre efektívnu ochranu úrody.