Pšenica siata (Triticum aestivum) predstavuje jednu z najvýznamnejších a najrozšírenejších obilnín na svete. Táto jednoročná tráva sa vyznačuje tvorením hustých trsov s dutými steblami a súkvetím v podobe hustého štvorhranného klasu, zloženého z kláskov. Plodom je obilka, ktorá slúži ako základná surovina pre výrobu múky na pečenie chleba, pečiva, cestovín a ďalších potravinárskych produktov.
Biologická charakteristika a pôvod
Pôvodný areál divokých predkov pšenice siatej sa nachádza v oblasti Úrodného polmesiaca na Blízkom východe. Kultúrna forma pšenice siatej vznikla zložitou hybridizáciou a selekciou, preto nemá prirodzený areál. Na Slovensku je považovaná za archeofyt, pestovaný už od neolitu. Celosvetovo patrí medzi najrozšírenejšie obilniny, pestuje sa na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Najväčšími producentmi sú Čína, India, Rusko a USA.
Pšenica siata je geneticky komplexná rastlina, je to alohexaploid. Jej genóm vznikol spojením genómov troch rôznych divých druhov tráv, čo jej zabezpečuje vysokú prispôsobivosť.
Koreňový systém
Pšenica siata vytvára zväzkovitý koreňový systém. Hoci sa korene dokážu v optimálnych podmienkach dostať do hĺbky až 120 cm, pre rast a vývoj rastliny je dôležitá najmä vrchná vrstva pôdy. Koreňový systém je zodpovedný za prijímanie vody a živín z pôdy.
Nároky na stanovište a pôdu
Ako kultúrna plodina sa pšenica siata pestuje výhradne na poliach a ornej pôde. Má vysoké nároky na pôdu; najlepšie sa jej darí v hlbokých, živočíchmi bohatých, stredne ťažkých pôdach, ako sú černozeme a hnedozeme. Dôležitá je dobrá vodozádržná schopnosť pôdy a neutrálna až slabo kyslá reakcia pôdneho roztoku. Pšenica neznáša pôdy premokrené, silne kyslé či zasolené.
Je to výrazne svetlomilná rastlina vyžadujúca plné oslnenie po celé vegetačné obdobie. Potrebuje minimálne 300 - 500 mm zrážok ročne.
Pestovanie a agrotechnika
Pestovanie pšenice siatej je možné aj v menšom meradle, či už v záhrade alebo na poli. Vyžaduje si vhodné podmienky a starostlivosť.
Typy pšenice a čas výsevu
Existujú dva hlavné typy pšenice - jarová a ozimná. Ozimná pšenica sa seje na jeseň, zvyčajne od konca septembra do novembra, aby mohla prezimovať a na jar začať rásť. Jarová pšenica sa vysieva skoro na jar v závislosti od stavu pôdy.
Termín sejby ozimnej pšenice je závislý od agroekologických podmienok pestovateľských oblastí a biologických vlastností odrody. Pre dobré prezimovanie je potrebná jesenná vegetácia trvajúca aspoň 31 až 51 dní. Priemerný čas výsevu ozimnej pšenice je od začiatku do konca októbra, často aj neskôr.
Hĺbka a vzdialenosť výsevu
Semená sa vysievajú do hĺbky 2-3 cm (optimálna hĺbka sejby je 40-60 mm), pričom medzi riadkami sa odporúča vzdialenosť 125 mm (alebo menej). V závislosti od miestnych podmienok, odrody a dátumu výsevu sa hustota osiatia pohybuje v rozsahu 250 - 450 zŕn/m².
Pri optimálnych podmienkach a očakávanej miere odnožovania sa môže požadovaný počet stebiel s klasmi pohybovať od 450 do 600 na m².
Príprava pôdy
Základnou požiadavkou správnej prípravy pôdy pod pšenicu ozimnú je dobre a prirodzene uľahnutá pôda. V prípade neskoršieho základného obrábania je potrebné primerané utlačenie ornice, najmä v suchom období. Ďalšia príprava závisí od predplodiny, zaburinenosti a vlhkostného stavu pôdy.
Po plodinách zanechávajúcich strnisko sa odporúča klasický spôsob obrábania pôdy s podmietkou do hĺbky 0,08 až 0,12 m, s následným ošetrením bránami alebo valcami. Po kukurici siatej a slnečnici ročnej sa pozberové zvyšky rozdrvia a zaorávajú hlbšie do pôdy (0,24 m).
Tanierové náradie sa na predsejbovú prípravu neodporúča, lebo vytvára nerovnako hlboké zvlnené osivové lôžko. Po okopaninách sa v širokej miere využíva minimálne obrábanie alebo sejba do neobrobenej pôdy.
Lôžko pre osivo musí byť pri všetkých spôsoboch prípravy pôdy pevné, prirodzene uľahnuté, maximálne o 10 až 20 mm hlbšie než je optimálna hĺbka sejby. V klasických technológiách sa pripravuje súpravou smykov a brán, pričom prednosť majú radličkové brány. Moderné spôsoby klasickej prípravy lôžka pre osivo preferujú otočné pluhy a lôžko pre osivo sa pripravuje aktívnymi bránami (vibračné, rotačné, vírivé). V súprave by mal byť valec utužujúci lôžko pre osivo.
Hnojenie
Pšenica je náročná na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje rast zelenej hmoty a tvorbu zdravých klasov. Pred výsevom sa odporúča zapracovať do pôdy hnojivo bohaté na dusík. Fosfor a draslík sú dôležité pre tvorbu silných koreňov a zlepšenie kvality zŕn. V strategii hnojenia zohráva dôležitú úlohu dusík, pričom dávky vychádzajú z bilančnej metódy.
Výskumné pokusy potvrdili, že vyššie dávky dusíkatých priemyselných hnojív a aplikácia organických hnojív zlepšili produkciu biomasy, odber dusíka rastlinou a zvýšili aj pôdnu úrodnosť. Význam kombinácie priemyselného hnojenia s organickým rastie s podielom obilnín v osevnom postupe.
Osevný postup a predplodiny
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe pšenica ozimná najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka, ako sú strukoviny a ďatelinoviny. Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave, ako repka, repa, olejniny.
Osevný postup treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo ku striedaniu po sebe plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde.
Najvyššie úrody pšenice možno očakávať po širokolistových plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina.
Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž je výška úrody ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice.
Ďatelinoviny, najmä lucerna v suchších oblastiach v ročníkoch s nedostatkom zrážok, môžu zhoršovať vodný režim pôdy. Dôležitým faktorom zvyšujúcim úrodu zrna pšenice je včasné zaorávanie ďatelinovín.
Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú ostatné hustosiate obilniny. Ak je potrebné zaradiť pšenicu ozimnú po inej obilnine alebo po sebe, je nutné použiť podporné opatrenia: výber vhodnej odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %), zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1), dodržanie agrotechnického termínu sejby a v horších podmienkach prípadne zvýšenie výsevku (o 5-10%).
S vyšším podielom obilnín v osevnom postupe sa zvyšuje aktuálna zaburinenosť a znižuje úroda. Ak je nutné osiať obilniny vo vyššom podiele (viac ako 40 %), okrem priemyselného hnojiva je vhodné aplikovať aj maštaľný hnoj. Osevný postup je účinný spôsob na udržanie nízkej zaburinenosti a udržanie druhovej rozmanitosti. Výsledky pokusov potvrdzujú význam striedania plodín nielen kvôli ekonomickému efektu, ale aj z environmentálneho hľadiska.
Škodcovia a choroby
Pšenicu môžu napádať rôzni škodcovia, ako sú hlodavce, vošky, húsenice a hrdza. Rastlina môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka alebo hrdza pšenice.
Odrody pšenice
Pšenica je rozdelená do niekoľkých druhov a odrôd na základe rôznych vlastností, ako je textúra zrna, obsah bielkovín a čas zberu.
- Tvrdá pšenica (Triticum durum) - Má vysoký obsah bielkovín a používa sa hlavne na výrobu cestovín.
- Mäkká pšenica (Triticum aestivum) - Tento druh je najrozšírenejší a používa sa na výrobu múky pre chlieb, pečivo a ďalšie pekárenské výrobky.
- Jarová pšenica - Pestuje sa na jar a zberá sa v lete.
- Ozimná pšenica - Pestuje sa na jeseň a zberá sa na jar alebo začiatkom leta.
- Špalda (Triticum spelta) - Starodávna forma pšenice, ktorá je známa pre svoje vysoké nutričné hodnoty. Je to jednoročná a samoopelivá obilnina, vyznačuje sa plevitým zrnom a silnou voskovou vrstvou na listoch a klase.
Pre pestovateľov, ktorí uprednostňujú bezosinaté odrody, sa odporúčajú odrody ako IS Dimenzio alebo IS Rubicon. Pre tých, ktorým sa osvedčili osinaté odrody, sú vhodné IS Agilis či IS Spirella, ktoré vynikajú extra skorosťou dozrievania.
Zber a spracovanie
Pšenica je pripravená na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú tvrdé na dotyk. Najlepšie je počkať, kým sa listy a stonky rastlín úplne vysušia.
Po zbere musí byť pšenica dôkladne vysušená, aby sa zabránilo vzniku plesní. Zrná sa skladujú v suchom a tmavom priestore, kde vydržia niekoľko mesiacov.
Zrno pšenice sa mletím spracúva na krupicu a bielu múku, ktoré sú základom pre pečenie chleba, bieleho pečiva, rôznych cestovín a cukrárskych výrobkov. Zo zrna sa vyrába aj pšeničné pivo a liehoviny.
Využitie pšenice
Pšenica sa dnes pestuje na krmivo, múku, škrob a výrobu bioetanolu. V liečiteľstve sa využívajú pšeničné klíčky a z nich lisovaný olej bohatý na vitamín E, ako aj otruby ako zdroj vlákniny. V gastronómii je kľúčovou obilninou pre výrobu pečiva, cestovín, knedlíkov a cukrárskych výrobkov.
Technicky sa využíva na produkciu škrobu pre papierenský a textilný priemysel, na výrobu bioetanolu. Slama slúži ako podstielka pre hospodárske zvieratá, na mulčovanie alebo ako energetická surovina. V okrasnom pestovaní sa sušené klasy používajú do suchých väzieb a dekorácií.
Toxicita a citlivosť na lepok
Rastlina samotná nie je jedovatá pre ľudí ani zvieratá, je základnou potravinou. Toxicita je spojená s obsahom lepku (gluténu). U jedincov s celiakiou lepok vyvoláva autoimunitnú reakciu a poškodzuje tenké črevo. U citlivých osôb môže spôsobovať alergie či intoleranciu. Títo ľudia trpia celiakiou a potrebujú špeciálnu bezlepkovú diétu.
Pre hospodárske zvieratá (prežúvavce) môže byť náhla konzumácia veľkého množstva zrna toxická a viesť k acidóze.
Historický a kultúrny význam
Latinský názov „Triticum“ pochádza z latinského slova „terere“, čo znamená mlieť alebo drviť, a odkazuje na spracovanie zŕn. Druhové meno „aestivum“ znamená letný a odkazuje na jarné formy.
V kultúre a mytológii je pšenica od staroveku symbolom úrody, hojnosti, plodnosti a života, spojená s bohyňami ako Demeter a Ceres. Hrá ústrednú úlohu v kresťanskej eucharistii. Jej domestikácia pred zhruba 10 000 rokmi bola kľúčovým momentom neolitickej revolúcie, ktorá umožnila vznik usadlého poľnohospodárstva a civilizácií.
Pšenica špaldová (Triticum spelta L.)
Špalda, ľudovo nazývaná tenkeľ, je historický druh plevnatej pšenice, ktorý sa v minulosti považoval za menej hodnotný. Podľa súčasných etnobotanických poznatkov sa v starozákonných dobách na Blízkom východe pravdepodobne nepestoval. V súčasnosti je špalda hodnotená ako nutrične výnimočne cenná, niekedy označovaná aj ako „liečivá pšenica“.
Špalda je 0,6 - 1,7 m vysoká jednoročná a samoopelivá obilnina. Vyznačuje sa sivozeleným sfarbením, plevitým zrnom, silnou voskovou vrstvou na listoch a klase, ako aj lámavým klasovým vretenom. Steblo je pevné, má tenkú stenu a širší priemer ako pšenica letná. Čepele listov sú lysé, zriedkavo riedko chlpaté.
Zrná špaldy sú celkom uzavreté v plievkach. Na základe sfarbenia pliev, povrchu kláskov a prítomnosti ostí sa špalda roztriedila na tucet variet. Vylúpané zrno má rozmery 7,5 - 8,8 x 3,1 - 3,8 x 2,8 - 3,1 mm, vyznačuje sa dvoma špicatými koncami, výrazným brušným švom a je mierne stlačené.
Obal zrna je pri špalde tenší ako pri bežnej pšenici letnej. Podobne ako pšenica letná, aj špalda disponuje ozimnou a jarnou formou. Väčšina dostupných odrôd sú ozimné a sú vyššie ako jarné.
Špalda je nejednoznačne zaraďovaná ako poddruh pšenice letnej, iní so špaldou spájajú pôvod pšenice letnej.
Špalda má menšie nároky na pôdne podmienky ako bežná pšenica, nie je však plodinou bez nárokov. Nevhodné pre jej pestovanie sú viate piesky, zaplavované lokality a zasolené pôdy.
Ďalšie historické druhy pšenice
Ďalšími historicky kultúrnymi plevnatými druhmi pšenice staroveku Blízkeho východu sú pšenica jednozrnná (Triticum monococcum L.) a pšenica dvojzrnná (Triticum dicoccon). Pšenica dvojzrnná je pokladaná za jeden poddruh pšenice nakopenej alebo za jednu z rodičovských línií kríženca špaldy.
Skladbu v staroveku pestovaných obilnín Blízkeho východu výraznejšie pozmenil príchod „makarónovej“ pšenice Rimanov, pšenice tvrdej (Triticum durum), tetraploidného nástupcu pšenice nakopenej.
Pestovateľ pšenice (1956)
Výroba a trh s pšenicou
Najväčšími producentmi pšenice na svete je EÚ, Čína, India, USA a Rusko. Čína a India produkujú najmä pre vlastnú spotrebu, preto najväčšími exportérmi sú USA, EÚ, Rusko, Kanada a Austrália.
Na Slovensku sú štyri subjekty, ktoré obchodujú so pšenicou: poľnohospodári, obchodníci, mlyny a iní spotrebitelia a vláda. Trh s pšenicou sa organizuje na Komoditnej burze Bratislava. Trhové ceny pšenice sú uvádzané na webovej stránke burzy.
Najvyššiu úrodu zrna pšenice ozimnej v jednom z dvojročných pokusov dosiahli pri kombinácii minerálneho hnojenia so zaorávaním organického hnojiva (6,24 t.ha-1), ak predplodinou bol hrach siaty a podiel obilnín v osevnom postupe bol 40 %.
Objemová hmotnosť zrna sa pohybovala v rozmedzí 822 - 833 g.l-1. Najlepšie výsledky dosiahli pri 60 % podiele obilnín v OP a hnojení len minerálnymi hnojivami, s hrachom ako predplodinou.
Pri parametri HTZ (hmotnosť tisíc zŕn) sa tiež ukázal ako najvhodnejší variant so 60 % podielom obilnín v OP a hnojením výhradne minerálnymi hnojivami, pokiaľ predplodinou bol hrach. HTZ dosiahla 44,7 g.
Podiel vyšších frakcií zrna (2,8 + 2,5 mm) mal najvýznamnejší vplyv spôsob hnojenia, zastúpenie obilnín v OP a ročník. Zaburinenosť bola takmer priamoúmerná percentuálnemu zastúpeniu obilnín v OP. Najnižšiu priemernú aktuálnu zaburinenosť (29 %) dosiahli v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín. Pri monokultúrnom pestovaní pšenice je zaburinenosť takmer dvojnásobná v porovnaní s osevným postupom s 80 % podielom obilnín.