Rajčiak jedlý: Využitie v kuchyni a prínosy pre zdravie

Rajčiak jedlý, známy aj ako paradajka alebo rajčina, je jednou z najobľúbenejších plodín na svete. Často sa o ňom vedú spory, či je to ovocie alebo zelenina. Tento všestranný plod si buď zamilujete pre jeho chuť a nekonečné možnosti využitia, alebo vám príliš nevonia. Väčšina z nás však patrí do prvej kategórie a vie si na ňom dokonale pochutiť, či už čerstvom alebo tepelne spracovanom. Talianska kuchyňa ho považuje za jednu zo základných surovín v gastronomickom svete, tvorí základ omáčok na cestoviny a pizzu, dodáva sviežu chuť zeleninovým šalátom a ďalším pochutinám.

Pôvod a botanické zaradenie rajčiaka jedlého

Rajčiak (paradajka) pochádza z Južnej Ameriky, za pôvodnú domovinu sa považujú horské údolia peruánskych Ánd. Divý predok rajčiaka mal červené bobule veľké asi ako čerešňa, omnoho aromatickejšie a so sladšou chuťou ako dnešné pestované veľké rajčiaky. Paradoxne, hoci rajčiaky neodmysliteľne patria napríklad do talianskej kuchyne, svoj pôvod majú v Južnej Amerike, odkiaľ sa spolu so zemiakmi a kukuricou dostali do Európy.

Paradajky sa domestifikovali na území Strednej Ameriky, čo okrem genetických dôkazov podporuje aj lingvistická podobnosť, keďže Aztékovia paradajky nazývali ‚xitomatl‘, a miestne divé kmene dokonca ‚tomati‘. Do Európy ich priniesli Španieli už počas prvých Kolumbových ciest a zo španielskych prístavov sa začali šíriť do sveta. Paradajku na dnešné juhozápadné Slovensko priniesli v 16. storočí. Prvý písomný záznam o pestovaní paradajok v Európe pochádza z herbárových zápiskov Taliana P. A. Matthiola z roku 1544, ktorý sa pri opise príbuznej mandragory rozpísal aj o paradajkách. Uviedol, že išlo o žlté, členité plody, ktoré sa konzumovali s olejom a soľou a pomenoval ich ‚pomi d’oro‘ (zlaté jablká).

V Európe bola dlhé storočia považovaná za jedovatú rastlinu. Zdá sa, že v Taliansku sa paradajky ujali veľmi skoro a stali sa jedným zo základných pilierov budúcej stredomorskej kuchyne, zatiaľ čo inde ich považovali skôr za botanickú kuriozitu, prípadne sa obávali ich toxicity. Tieto obavy boli oprávnené, pretože zelené plody obsahujú toxický tomatín, ktorý sa rozkladá až varom alebo v kyslom prostredí (napríklad pri nakladaní v octe pri príprave čalamády).

Názvoslovie: Paradajka, rajčina alebo rajčiak?

Názov rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum) je botanický názov tejto rastliny. Spisovné sú však aj ďalšie názvy - paradajka a rajčina. V oboch sa ukrýva slovo raj. Slová rajčiak a rajčina vznikli skrátením názvu rajské jablko, ktorý vznikol pravdepodobne doslovným prekladom nemeckého názvu Paradiesapfel. Slovo paradajka je skomolenina rakúskeho slova Paradeiser, ktoré vzniklo pridaním koncovky k staršiemu juhonemeckému slovu Paradeis (znamenajúcemu raj).

Rajčiak: Ovocie alebo zelenina?

Rajčiak je skvelým príkladom toho, ako rôzne perspektívy môžu meniť naše chápanie vecí. Vedú sa dlhé debaty, či je rajčiak ovocie alebo zelenina. U nás sa rajčiak radí medzi plodovú zeleninu.

Botanické hľadisko: Rajčiak ako ovocie

Z botanického hľadiska je rajčiak ovocie. Ovocie je definované ako plod kvitnúcej rastliny, ktorý vzniká zo zrelého vaječníka a obsahuje semená. Rajčiak spĺňa túto definíciu, pretože vzniká z kvetu rajčiaka jedlého a obsahuje semená. Vedci definujú ovocie ako „jedlú, reprodukčnú časť rastliny“ alebo ako „všetko, čo rastie priamo na rastline a je jej časťou, pomocou ktorej sa jej semienka dostanú do sveta“. Podobne ako jablko, aj rajčiak je ovocie, pretože jeho plod obsahuje semená a vznikol zo zrelého vaječníka rastliny. Medzi ďalšie bežné „zeleniny“, ktoré sú z botanického hľadiska ovocie, patria uhorky, papriky, tekvice, cukety a baklažány.

Kulinárske hľadisko: Rajčiak ako zelenina

V kulinárskom svete sa termín „zelenina“ používa na označenie širokej škály rastlinných častí, ktoré sa používajú v kuchyni. Rajčiaky sa v kuchyni používajú skôr ako zelenina. Pridávajú sa do šalátov, omáčok, polievok a mnohých ďalších jedál. Málokedy sa používajú v dezertoch, hoci existujú aj výnimky, ako napríklad paradajkový koláč. Z tohto dôvodu sa rajčiaky často zaraďujú medzi zeleninu, hoci botanicky sú ovocie. Dôležité je si uvedomiť, že „zelenina“ nie je botanická klasifikácia, ale kulinárske určenie.

Právne hľadisko: Spor Nix vs. Hedden

Otázka, či je rajčiak ovocie alebo zelenina, bola dokonca predmetom súdneho sporu v Spojených štátoch. V roku 1893 Najvyšší súd USA rozhodoval v prípade Nix vs. Hedden, ktorý sa týkal zdaňovania dovážaných rajčiakov. Podľa tarifného zákona z roku 1883 sa na dovážanú zeleninu vzťahovala daň, zatiaľ čo na ovocie nie. Sudca Horace Gray však rozhodol, že paradajky sa majú zdaňovať ako zelenina, pretože sa v bežnej reči a v kuchyni používajú ako zelenina.

Paradajky tak síce na súde svoje (ovocné) víťazstvo nedosiahli, ale na začiatku nového tisícročia im pomohla Európska únia. Tá ich v prílohe č. III smernice 113/2001 vyhlásila za ovocie, aspoň pre účely výroby zaváranín.

Charakteristika a odrody rajčiakov

Rajčiak je jednoročná, dosť rýchlo rastúca rozkonárená bylina. Je pokrytá mäkkými žľaznatými chĺpkami s charakteristickou arómou. Listy sú úzko nepárnoperovité, kvety majú žltú farbu. Plodom je šťavnatá bobuľa a v závislosti od kultivarov majú rozličnú veľkosť, tvar a farbu.

Dnes existujú tisíce odrôd rajčiakov, ktoré sa líšia vzhľadom, chuťou a výnosmi. Plody sú nielen žlté, ale aj oranžové, červené či čierne, môžu byť aj s pásikmi. Líšia sa aj tvarom a veľkosťou - vybrať si môžete miniodrody vhodné na pestovanie v nádobách až po obry vážiace viac ako kilogram. Podľa FAO existuje na svete 78 000 odlišných klonov paradajok, a okolo 700 z nich si môžete pozrieť naživo v Chateau de la Bourdaisiére na rieke Loire.

Príklady obľúbených odrôd:

• ‘Idyll’: Kolíková „cherry“ odroda vhodná na pestovanie na poli. Plody sú malé, aromatické, odolné voči praskaniu a prezrievaniu.
• ‘Jerguš F1’: Slovenská odroda s mimoriadne veľkými plodmi (až pol kilogramu), mierne splošteného tvaru s rebrovaním pri stopke. Vhodná na priamy konzum aj spracovanie.
• ‘Rozabella’ (býčie srdce): Poloskorá bulharská odroda s chutnými, ružovkastými plodmi v tvare srdca. Kompaktná dužina, malý obsah semien, jemná šupka.
• ‘San Marzano 3’: Neskorá kolíková odroda, „poklad talianskej kuchyne“. Podlhovasté dužinaté plody (120 - 150 g), pevné, nepraskajúce. Vhodné na výrobu kečupu a sušenie. Tolerantná voči hubovým ochoreniam.
• ‘Odissey F1’: Poloskorý vysoký hybrid s bohatým výnosom, vhodný na poľné pestovanie aj rýchlenie. Univerzálna stolová odroda so stredne veľkými plodmi sýtej červenej farby. Odolná proti chorobám ako tabaková mozaika, verticillium a fusarium.
• ‘Balkan F1’: Vysoko produktívna, bulharská, strednevysoká, kolíková odroda. Určená na skoré poľné pestovanie aj pestovanie vo fóliovníkoch a skleníkoch. Stredne veľké, okrúhle, lesklé, tvrdé, červené a veľmi chutné plody.
• ‘Balkonzauber’: Kríčková drobnoplodá odroda vhodná do črepníkov aj voľnej pôdy. Patrí do skupiny kokteilových rajčín.

Nutričná hodnota a zdravotné benefity rajčiaka

Bez ohľadu na to, či ich považujeme za ovocie alebo zeleninu, rajčiaky sú veľmi zdravé a výživné. Sú bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty. Rajčiak jedlý má vysoký podiel vlákniny a neobsahuje takmer žiadne tuky.

Komplexné zloženie:

• Čerstvý rajčiak strednej veľkosti (cca 123 g) obsahuje iba 22 kalórií.
• Približne 95 % tvorí voda.
• 4 % tvoria sacharidy (asi 5 g), z ktorých viac ako polovicu tvorí glukóza a fruktóza.
• 1 % tvorí nerozpustná vláknina (asi 1,5 g).
• Poskytuje približne 28 % odporúčanej dennej dávky vitamínu C. Už jeden plod pokryje odporúčanú dennú dávku vitamínu C, v šupke sa ho pritom nachádza až trikrát viac ako v dužine.
• Je skvelým zdrojom draslíka, kyseliny listovej a vitamínu K.
• Ďalej obsahuje vitamíny A, D, E, B1 (tiamín), B2 (riboflavín), B3 (niacín), B5 (kyselina pantoténová), B6 (pyridoxín), B12.
• Obsahuje aj vysoké množstvá minerálov ako: vápnik, železo, horčík, fosfor, sodík, zinok, meď, mangán a selén.

Lykopén - silný antioxidant

Paradajka je hlavným zdrojom lykopénu - prírodného karotenoidu (červeného farbiva) a antioxidantu. Lykopén chráni organizmus pred rakovinou prsníka, prostaty, žalúdka, hrubého čreva, pľúc a kožnými ochoreniami. Podporuje liečbu pri neplodnosti a znižuje riziko srdcových ochorení. Pravidlom je, že čím červenšia paradajka, tým väčšie množstvo lykopénu obsahuje. Kombinácia paradajky s obsahom zdravého tuku môže zvýšiť absorpciu lykopénu až 4-násobne. Najväčší obsah lykopénu sa nachádza pod šupkou. Veľkou výhodou paradajok je, že si oproti iným druhom zeleniny zachovávajú lykopén aj po uvarení.

Kľúčové zdravotné benefity rajčiakov:

• Antioxidačné vlastnosti: Lykopén a ďalšie karotenoidy (betakarotén, zeaxantín, luteín) chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi, ktoré môžu viesť k poškodeniu buniek.
• Podpora zdravia srdca: Lykopén znižuje riziko srdcových chorôb a mŕtvice. Denná konzumácia rajčiaka znižuje riziko vzniku hypertenzie, čiastočne vďaka obsahu draslíka.
• Ochrana zraku: Vitamíny A, E, C, zeaxantín, luteín a lykopén chránia oči pred poškodením svetlom a znižujú riziko šedého zákalu. Lykopén, luteín a beta-karotén sú dobré pre vaše oči.
• Ochrana pokožky: Karotenoidy môžu pomôcť zabrániť poškodeniu pokožky UV žiarením. Denná spotreba chráni pokožku pred UV spálením. Topická aplikácia paradajkovej šťavy je dokonca známa ako liečba ťažkých spálenín. Hodia sa aj v príprave produktov proti starnutiu. Sú obľúbené aj pleťové masky pripravené z rajčiakovej drene, veľmi vhodné na unavenú, ochabnutú a zvädnutú pleť.
• Podpora zdravia kostí: Vitamín K je potrebný na zrážanie krvi a hojenie rán a môže byť prospešný pre zdravie kostí. Paradajky obsahujú značné množstvo vápnika a vitamínu K.
• Regulácia krvného tlaku: Draslík pomáha znižovať krvný tlak.
• Zdravé trávenie: Paradajky udržujú tráviaci systém zdravý tým, že zabraňujú zápche aj hnačke. Zabraňujú tiež žltačke a účinne odstraňujú toxíny z tela. Veľké množstvo vlákniny pomáha stimulovať peristaltický pohyb v hladkých tráviacich svaloch a uvoľňuje žalúdočné a zažívacie šťavy.
• Antibiotické účinky: Majú veľmi silné antibiotické účinky. Zvyšujú tvorbu hemoglobínu, posilňujú imunitu a činnosť srdca a pečene.
• Psychická pohoda: Paradajky obsahujú kyselinu listovú, ktorá nám dodáva životný optimizmus a vitamín B3, ktorý podporuje dobrú náladu a zdravý spánok.
• Pomoc pri chudnutí: Sú ideálne počas chudnutia, pretože okrem množstva vody obsahujú chróm, ktorý vyvoláva dlhodobý pocit sýtosti. Majú pritom len malé množstvo kalórií.
• Ochrana pred škodami z fajčenia: Paradajky môžu znížiť množstvo poškodenia spôsobeného fajčením cigariet vďaka vysokému obsahu vitamínov A a C a beta-karoténu, ktoré pôsobia ako antioxidanty na neutralizáciu škodlivých voľných radikálov.

Paradajková alergia je zriedkavá. Vňať rajčiaka je pre človeka mierne jedovatá pre obsah steroidných saponínov typu tomanínu. Pred použitím rajčiaky umyjeme, rozrežeme a odstránime aj klinovitú belavú násadu stopky, pretože tu sa hromadia škodliviny a obsahuje aj trocha kyseliny kyanovodíkovej.

Využitie rajčiakov v kuchyni

Rajčiaky sú v kuchyni veľmi všestranné. Môžu sa jesť surové, varené, pečené, sušené alebo nakladané. Používajú sa na prípravu šalátov, omáčok, polievok, kečupov, pretlakov a mnohých ďalších jedál. Surové sú veľmi chutné, používame ich nakrájané do šalátov, ako ozdobu na obložené chlebíky a podobne. Po tepelnej úprave sa používajú aj na polievky, omáčky, na prípravu pretlakov a kečupu. Na tepelné spracovanie sa hodia skôr veľké zeleninové rajčiaky.

Spôsoby spracovania rajčiakov:

• Paradajkový pretlak: Vyrába sa šesťnásobným procesom odparovania, často s prídavkom aromatických zložiek a cukru.
• Kečup: Vyrába sa zahriatím, zmixovaním, pasírovaním rajčiakov a následne ich plnením do fliaš bez prístupu vzduchu.
• Mrazenie: Ideálne sa mrazia zrelé plody pri teplotách -25 až -30 °C.
• Sušenie: Sušenie prebieha pri teplote 65 až 70 °C. Usušené plody sa potom môžu nakladať do rastlinných olejov alebo sa dochucujú korením.
• Lekvár: Z paradajok sa vyrába aj lekvár.

Rajčiaky sa dajú tepelne upravovať aj so šupkou alebo bez nej. Ak ju chceme ľahko stiahnuť, ponoríme rajčiaky asi na minútu do vriacej vody. Ako korenie sa k rajčiakovým pokrmom výborne hodí bazalka, oregano a rozmarín.

Recepty z rajčiakov

1. Osviežujúca pikantná paradajkovo-avokádová polievka

Ingrediencie na 4 porcie:

• ½ - ¾ kg paradajok
• 1 mäkké avokádo
• 2 citróny/limetky
• 1 ČL červenej papriky
• 1 čili paprička (alebo čili korenie, kajenské korenie, feferónka)
• 2 strúčky cesnaku
• ½ l prevarenej vody alebo zeleninového vývaru (podľa požadovanej hustoty polievky)
• Himalájska/morská soľ
• Štipka bieleho korenia
• Olivový olej
• Čerstvá bazalka

Postup:

1. Avokádo ošúpeme a dáme do mixéru. Pridáme paradajky, ktoré môžeme (ale nemusíme) obariť a ošúpať, nakrájame ich na menšie kúsky.
2. Ďalej pridáme bazalku, cesnak, soľ, korenie, citrónovú/limetkovú šťavu, mletú červenú papriku a čili papričku. Všetko spolu dobre zmixujeme.
3. Pridáme vychladenú vodu/vývar a opäť zmixujeme. Ak chceme mať polievku hustú, nemusíme pridávať vodu/vývar.
4. Pred podávaním polievku posypeme posekanými lístkami čerstvej bazalky a pokvapkáme olivovým olejom. Môžeme si k nej pripraviť aj hrianky.
5. Pre jemnejšiu chuť si môžeme pridať dopredu namočené a zmixované mandle alebo kešu oriešky.

2. Cícer s karí paradajkovou omáčkou

Ingrediencie na 4 porcie:

• ½ - ¾ kg paradajok (+ voliteľne paradajkový pretlak)
• 1 červená cibuľa
• 3 strúčky cesnaku
• 2 mrkvy
• ½ cukety
• ½ z hlávky brokolice
• Himalájska/morská soľ
• 200 g uvareného cíceru
• Olivový olej
• 3 - 4 ČL karí korenia (sladkého)
• Semienka (slnečnicové, dyňové, sezamové) a parmezán na posypanie

Postup:

1. Na panvicu dáme olej a pridáme karí, ktoré len ohrejeme, aby sa „otvorila“ vôňa korenia. Keď začne voňať, pridáme pokrájanú cibuľku. Necháme chvíľku popražiť na oleji a postupne pridávame na plátky pokrájanú mrkvu, cuketu a pokrájané paradajky na kúsky (ktoré sme si najskôr obarili a olúpali).
2. Dusíme cca 15 - 20 minút, ak je potrebné, môžeme podliať vodou.
3. Kúsky brokolice pridáme až ku koncu dusenia, aby sa hlavičky nerozvarili. Brokolicu môžeme uvariť i samostatne a potom pridať do omáčky.
4. Tiež pridáme uvarený cícer a necháme chvíľku povariť, aby nasal všetky úžasné chute a vône jedla. Voliteľne môžeme zaliať paradajkovým pretlakom (odporúča sa pretlak v skle). Necháme len prevrieť a odstavíme.
5. Po odstavení dochutíme soľou a postrúhaným cesnakom. Semienka opečieme na sucho na panvici a pri servírovaní nimi posypeme jedlo rovnako aj parmezánom.
6. Môžeme podávať s ryžou (jazmínová, basmati), kus-kusom, bulgurom či pšenom.

3. Zapekané paradajky s mozzarellou, cuketou a baklažánom

Ingrediencie na 4 porcie:

• 10 paradajok
• 1 menší baklažán
• 1 menšia cuketka
• 2 - 3 mozzarelly
• Himalájska/morská soľ
• Štipka čili
• Štipka kurkumy
• 4 strúčky cesnaku
• 4 - 5 dcl paradajkového pretlaku (napr. značky Alnatura v skle)
• Čerstvá bazalka
• 1 PL konopných semienok (voliteľné)
• Olivový olej (3 PL)
• Parmezán na postrúhanie

Postup:

1. Cuketu a baklažán nakrájame na kolieska a osolíme z oboch strán. Necháme 10 - 15 minút stáť, aby nám stiekla prebytočná šťava.
2. Medzitým nakrájame paradajky a mozzarellu, tiež na kolieska.
3. Omáčku pripravíme z pretlaku, olivového oleja, soli, prelisovaného cesnaku, čili, kurkumy a nadrobno pokrájanej bazalky (časť si odložíme na vrstvenie) + môžeme pridať konopné semienka. Všetko spolu zmiešame.
4. Voliteľne môžeme baklažán ešte opiecť na olivovom oleji, ale jedlo je chutné aj bez opekania.
5. Do zapekacej misy dáme na spodok časť omáčky a začneme ukladať striedavo cuketu s baklažánom, paradajky, mozzarellu. Zalejeme časťou omáčky. Nasleduje druhá vrstva, paradajky, cuketa striedavo s baklažánom, opäť mozzarella. Opäť zalejeme omáčkou. A nakoniec posledná vrstva, paradajky, cuketa a baklažán. Jednotlivé vrstvy môžeme ešte posypať zvyšnou bazalkou a nakoniec postrúhaným parmezánom.
6. Rúru si predhrejeme na 180 °C a pečieme 40 - 50 minút.
7. Podávame napríklad s bulgurom zmiešaným s pohánkou.

Ďalšie jednoduché recepty:

• Paradajkový džús: Paradajky pokrájame, v odšťavovači odšťavíme, podľa chuti osolíme a osladíme.
• Paradajková omeleta: Paradajky nakrájame na kolieska a šunku na malé kocky. Spolu dusíme na masle, zalejeme osolenými rozšľahanými vajcami a upečieme omelety.
• Paradajková omáčka: Paradajky pokrájame a uvaríme do mäkka. Z oleja a múky pripravíme bledú zápražku, rozriedime ju vychladnutou šťavou z pretretých uvarených paradajok. Pridáme celú očistenú cibuľu, korenie, klinčeky, bobkový list a varíme asi 20 minút. Namiesto paradajok môžeme použiť paradajkový pretlak rozriedený s vodou.
• Dusíme na oleji: Na troche oleja speníme nadrobno pokrájanú cibuľu, pridáme na plátky pokrájané šampiňóny, osolíme, okoreníme a dusíme do mäkka.

Pestovanie rajčiakov jedlých

V našich podmienkach sa rajčiak pestuje z priesad. S výsevmi začíname od januára až po apríl, pričom termín výsevu sa odvíja od výberu odrôd. Prvé sa spravidla vysievajú kolíkové odrody, následne kríčkové. Sadbu si predpestujeme v krytých priestoroch vo výsevných bedničkách. Sejeme do hĺbky približne 0,5 - 1 cm, pričom optimálna teplota na klíčenie je 15 - 25°C. Výsevy udržujeme vlhké.

Po vzídení a založení prvých pravých listov je potrebné rastliny pikírovať. Priesadám prospieva, ak sa v miestnosti častejšie vetrá, čím sa zabezpečí mechanická pevnosť rastliny. Kým pôjdu na vonkajšie stanovište, môžeme im dopriať dávku hnojenia podľa pokynov výrobcu hnojiva.

Priesady sadíme na vonkajšie stanovište približne v polovici mája. Keďže je rajčiak teplomilná plodina, v chladnejších oblastiach volíme pestovanie v skleníkoch a fóliovníkoch. Obľubuje humózne, výhrevné, hlinitopiesočnaté pôdy. Pestovateľský spon volíme na základe typu rajčiny, a to 70-90 x 35-50 cm. Pokiaľ pestujeme kolíkové odrody, je potrebné zabezpečiť dostatočnú oporu, na ktorú budeme následne rajčiny vyväzovať. Rajčiaky sa pestujú ako kolíkové, kríčkové bez kolíkov a v skleníku na vedení (drôte, špagáte, sieti).

Počas vegetácie udržujeme porast odburinený, pôdu kypríme. Rajčiny sú náročné na vlahu, preto ak chceme, aby sa nám odvďačili peknou úrodou, je potrebná pravidelná závlaha. Vďaka hlbokému koreňovému systému však požiadavky na vlahu nie sú také vysoké ako pri paprike. Veľmi dôležité je venovať pozornosť chorobám a škodcom a pri ich výskyte včas zvoliť spôsob ochrany, no aj dostatočná prevencia dokáže zachrániť vašu úrodu. Na čo určite nezabúdajte počas vegetácie, je olamovanie listov v pazuchách. Listy sú veľmi aromatické a dokážu odpudzovať škodce.

Napriek úžasnej morfologickej variabilite sa dosiaľ nepodarilo odstrániť teplotnú citlivosť paradajok - pri teplote pod 5 °C prestávajú kvitnúť a prinášať plody. Neznášajú ani teploty nad 35 °C. Paradajky citlivo reagujú aj na kvalitu pôdy a miestne podmienky sa prejavia nielen na ich chuti, ale aj na dostupnosti zdraviu prospešných látok, ktorá je nižšia pri tej istej odrode pestovanej v Írsku v porovnaní so španielskou lokalitou. Paradajky si vyžadujú veľa živín a dostatok slnka.

Tipy pre úspešné pestovanie

• Ideálne podmienky: Paradajky vyžadujú dostatok slnka, tepla, pravidelnú a primeranú zálievku. Ideálna zemina by mala byť dobre priepustná, mierne kyslá s hodnotou pH približne od 5,5 do 6,5.
• Rozostupy: Skúsení záhradníci odporúčajú dodržať rozostupy medzi jednotlivými sadenicami aspoň 60 centimetrov. Vďaka väčšiemu priestoru sa medzi rajčinami lepšie prúdi vzduch, čím sa výrazne znižuje riziko vzniku plesní alebo iných hubových ochorení.
• Hlbšia výsadba: Rastlinky sa sadia do hĺbky aspoň 5 centimetrov, pretože práve hlbšia výsadba umožní rozšírenie koreňového systému, čo je základ silnej a zdravej rastliny.
• Prírodné hnojivo: Kávová usadenina obsahuje dôležité živiny ako dusík, fosfor a draslík, ktoré paradajky milujú a ktoré výrazne podporujú ich rast. Živiny z lógru sa uvoľňujú postupne.

Skladovanie rajčiakov

Plody rajčiakov sa nedajú dlhodobo skladovať a nemajú rady chlad, preto by sa nemali dávať do chladničky. Strácajú tým nielen chuť, ale aj vôňu. Ideálne je tmavšie miesto s izbovou teplotou. Paradajky neobľubujú chlad, a preto by ste ich nikdy nemali skladovať v chladničke, pretože strácajú chuť a vôňu. Najlepšie je skladovať ich pri izbovej teplote, stopkou hore. Chladnička zastaví (a niekedy neutralizuje) proces zrenia, zatiaľ čo izbová teplota (alebo horúca) urýchli zrenie.

Nezrelé zelené paradajky nechajte, stonkou dolu, v papierovom vrecku alebo v lepenkovej škatuli v jednej vrstve. Umiestnite ich na chladnom mieste, až kým sa nesfarbia. Neskoro na jeseň obraté zelené rajčiaky môžeme jednotlivo zabaliť do papiera a skladovať v chladnej pivnici aj niekoľko týždňov. Pred použitím ich rozbalíme a v teplej miestnosti ich necháme dozrieť.

Dokonale zrelé paradajky by mali byť uchovávané pri izbovej teplote ďaleko od slnečného svetla. Uistite sa, že sú v jednej vrstve, nedotýkajú sa navzájom a sú stonkou nahor. Skonzumujte ich počas niekoľkých dní. Prezreté paradajky, ktoré sú jemné na dotyk s veľmi červenou dužinou, sa najlepšie udržujú v chladničke. Studený vzduch nenechá rajčiaky viac dozrievať a mali by ste ich spotrebovať do troch dní. Pred jedením paradajok ich vyberte z chladničky a nechajte ich vychladnúť na izbovú teplotu.

tags: #rajciak #jedly #vyuzitie