Pestovanie hrozna má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.
Výber vhodného miesta pre vinicu
Vinič je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Na Slovensku sa vinič pestuje predovšetkým v južnej polovici územia, kde je ročný počet slnečného svitu nad 2 200 hodín. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča.
Odporúča sa pestovať vinič do výšky cca 300 metrov nadmorskej výšky. Dôležitou podmienkou je, aby sa na vybranom mieste nevyskytovali neskoré jarné mrazy, ktoré by mohli poškodiť kvetenstvá. Vyhnúť by sme sa mali pestovaniu na severnej strane, kam sa počas dňa nedostane dostatok slnečných lúčov.
Príprava pôdy a jej význam
Vinič najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7, prípadne 6,5-7,5). Správna príprava pôdy je kľúčová nielen pri zakladaní novej vinice, ale aj pri obnove starých plôch.
Obnova starých vinohradníckych plôch
Zakladanie nového vinohradu po odstránení starého nie je len o výsadbe nových štepov, ale vyžaduje si veľa vopred určených krokov. Staré, vyčerpané a preriedené kmienky často už neprinášajú takmer žiadnu úrodu, čo vedie k rozhodnutiu vinohrad odstrániť a vysadiť nový.
Proces obnovy zahŕňa:
- Pracovité vystrihávanie kmienkov.
- Odstraňovanie starých podporných konštrukcií a stĺpikov.
- Povrchové rozoranie pôdy a pozbieranie vyoraných koreňov.
- Opakované prevracanie pôdy a zaorávanie zeleného porastu počas leta a jesene.
Cieľom zakladania vinohradov by nemalo byť len dosiahnutie rýchlej a vysokej rodivosti, ale predovšetkým zabezpečenie dlhovekosti výsadieb viniča. Krátka životnosť mnohých výsadieb je dôsledkom nielen poklesu kondičného stavu a veľkého výpadu krov vplyvom komplexu chorôb, ale aj nedôsledného postupu prípravy pôdy pred výsadbou.
Pôdna únava a jej odstránenie
Pri obnove vinohradníckych plôch, na ktorých sa desaťročia pestoval vinič konvenčným spôsobom ako monokultúra, musí byť príprava pôdy veľmi dôsledná. Jedným z najväčších nedostatkov je extrémne skracovanie obdobia od likvidácie starého vinohradu do novej výsadby.
Staré vinohrady sú s veľkou pravdepodobnosťou infikované virózami, bakteriózami a drevokaznými hubami, ktoré prežívajú v pôde na koreňových zvyškoch. V pôde sa nachádzajú aj početné populácie škodcov, predovšetkým pôdnych háďatiek, ktoré sú hlavnými prenášačmi vírusov. Zo starého vinohradu je preto potrebné odstrániť nielen nadzemnú časť krov s časťou vytrhnutého koreňového systému, ale následne vyorať a odstrániť čo najväčší podiel koreňových zvyškov ako možného zdroja infekcie pre mladé viničové sadenice. V minulosti sa odporúčal odstup nových výsadieb 5 rokov po vyklčovaní vinohradu, čo minimalizuje riziko infekcie baktériami ako Agrobacterium tumefaciens (prežíva v pôde až 5 rokov) a Agrobacterium vitis (prežíva 2 roky).
Predvýsadbová príprava pôdy
Predvýsadbová príprava pôdy znamená predovšetkým úpravu obsahu základných makroelementov, úpravu pH pôdy a zvýšenie obsahu humusu organickým hnojením. Stav sledovaných živín v pôde je odrazom výživy a hnojenia predchádzajúceho vinohradu. Dávky hnojív základného hnojenia pred výsadbou viniča môžu predstavovať niekoľko ton na hektár. Optimálne zapracovanie a rozloženie takýchto vysokých dávok vyžaduje rozdelenie na dve až tri etapy s možnosťou striedavého výsevu miešaniek na zelené hnojenie. Komposty sú riešením pre organické hnojenie, pričom v závislosti od kvality a obsahu živín ich možno aplikovať v nižších dávkach. Cieľom je dosiahnuť obsah humusu vo vinohradníckych pôdach aspoň 1,5 % (ľahšie pôdy) - 2,5 % (ťažšie pôdy).
Na pôdach s nízkym pH a sklonom k okysľovaniu je potrebné maximálnu pozornosť venovať úprave pH a následnému udržiavaciemu vápneniu. Vápnik je popri dusíku a draslíku najviac viničom odčerpávaným makroelementom výživy.
Rigolácia pôdy
Najdôležitejším zásahom pri príprave pôdy je správna rigolácia. Rigoluje sa do hĺbky minimálne 80 cm, v prípade hrubšej úrodnej vrstvy (ornice) aj viac. Na rigoláciu je možné použiť aj staršie stroje, pričom ako ťahač sa majú použiť silné stroje, aby vrchná vrstva zostala na povrchu.
Výsadba viniča
Najlepší čas na výsadbu hrozna je na jar (preferované obdobie) alebo na jeseň. Zdravé kontajnerové sadenice však môžeme vysádzať takmer celoročne, pokiaľ nie sú mrazy. Pri samotnej výsadbe je dôležité dbať na správne ošetrenie sadeníc.
Príprava sadeníc
Sadenice sa predávajú v špecializovaných predajniach. Je potrebné ich uchovávať v chladnom a vlhkom prostredí.
- Voľnokorenné sadenice: Približne dva dni pred výsadbou je vhodné skrátiť korene na dĺžku dlane (6-8 cm) a následne ich vložiť do nádoby s vodou, ideálne s pridaním koreňového stimulátora. Pri samotnej výsadbe môžete korene namočiť do prípravku, ktorý vytvorí gél a bude révu zásobovať vodou.
- Kontajnerové sadenice: Majú dobre vyvinutý koreňový systém, pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namáčať do vody. Ak by bol objem kvetináča husto prekorenený, korene trochu rukou uvoľníme, aby mohli ďalej rásť aj do priestoru.
Hĺbka a vzdialenosť výsadby
Vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm (jamy kopeme tesne pred sadením, aby pôda nevyschla). Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do jamy nalejeme čistú vodu. Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Sadenica sa umiestni tak, aby miesto štepenia zostalo 5 až 10 cm nad zemou (v takej výške, ako bolo v kontajneri). Pridajte oporný kolík.
Vzdialenosť medzi kríkmi by mala byť 1-1,5 m (pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade aspoň 1,5-2 metre), medzi radmi 2-3 m, v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Pri výsadbe rastlín pri stene domu alebo garáže je potrebné obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy, ktorá by mala byť zbavená stavebného odpadu a kameňov. Do jamky je vhodné pridať kompost a minerálne hnojivá.
Po vysadení nových sadeníc je zásadné zabezpečiť, aby pôda okolo kríkov zostala kyprá a dôkladne zaliať.
Starostlivosť o vinohrad
Starostlivosť o mladé výsadby v prvých rokoch
V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. V suchých obdobiach sa rast sadeníc spomaľuje, a na jeho obnovenie je najvhodnejšia zálievka slabým živným roztokom kombinovaného hnojiva. Rosné korienky, ktoré rastú tesne pod povrchom pôdy, treba v prvom roku odstraňovať. Okolie sadeníc pravidelne odburiňujeme.
Podlom a zaštipovanie
Hneď ako z naštepenej časti sadeníc vyrastnú zelené výhonky, pristúpime k podlomu. Ponecháme na každej sadenici 2 letorasty a ostatné odstránime. Letorasty vyrastajúce priamo z hlavy (rúbu) mladej sadenice sú najvhodnejšie. Dlší letorast čo najskôr vyviažeme k opornej tyčke.
V polovici augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov, aby sa ukončil ich rast a umožnilo dostatočné zdrevnatenie do zimy.
Zimná ochrana
Po výsadbe sadenice na zimu (v októbri až novembri) prihrňame pôdou tak, aby sa zakrylo miesto štepenia. Je to ochrana miesta štepenia pred mrazom. Približne v apríli pôdu odhrnieme.
Na konci prvej zimy po vysadení ponecháme iba jeden dvojpúčikový a jeden jednopúčikový čapík. Cieľom je vytvoriť silný kmienok. Prvú úrodu môžeme očakávať zvyčajne v 3. roku po výsadbe.
Výživa a hnojenie viniča
Správna výživa je kľúčová pre zdravý rast a bohatú úrodu viniča. Odporúča sa sledovať stav živín v pôde a podľa toho upraviť hnojenie. Hnojivá používame na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody.
Fázy hnojenia:
- Predjarné hnojenie (marec - apríl):
- Účel: Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty.
- Odporúčané hnojivá: Dusíkaté. Vinič prihnojte plytkým (5 - 10 cm) zapracovaním minerálneho dusíka do pôdy. Dusík sa v pôdnom roztoku veľmi rýchlo pohybuje, preto je na efektívne využitie lepšie, ak vo vlhkom roku dávku rozdelíte (jednu tretinu aplikujte pri jarnom kyprení pôdy pred kvitnutím a zvyšok v čase zamäkania bobúľ). V suchom roku aplikujte celú dávku naraz.
- Po odkvitnutí (jún - júl):
- Účel: Podpora rastu bobúľ a zrenia.
- Odporúčané hnojivá: Draselné a fosforečné hnojivá.
Ďalšie odporúčania:
- Zalievanie: Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať.
- Listová výživa: Aplikovaná postrekom na list počas celej sezóny, zabezpečuje rýchly prísun živín a je účinná aj pri obmedzenom príjme koreňmi. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
Vzájomné pôsobenie živín
Pôdny rozbor môže naznačiť pomery medzi jednotlivými živinami. Vysoký obsah vápnika môže znižovať prístupnosť horčíka, draslíka, bóru, železa a zinku. Pre vinič je jednoznačne najvýznamnejší pomer medzi draslíkom a horčíkom (K/Mg), ktorý by mal byť ideálne v pomere 2:1 alebo 3:1. Nevhodný pomer K/Mg môže viesť k nedostatku horčíka alebo draslíka, čo sa prejavuje na listoch, zhoršenom vyzrievaní dreva, negatívnom vplyve na fotosyntézu, akumuláciu cukrov a celkovú kvalitu hrozna.
Rez viniča
Rez viniča je jedným z najdôležitejších aspektov pestovania, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu a množstvo úrody. Vinič rodí iba na jednoročných výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva. Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká.
Zimný rez
Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie od januára do marca, keď nehrozí silný mráz (pod -5 °C). Pri ňom odstraňujeme staré letorasty a nechávame jeden, maximálne dva rodivé ťažne a jeden záložný čapík s dvomi očkami. Rodivé drevo je jednoročné, ktoré vyrastá z dvojročného, z čapíka. Odstraňujeme dvojročné, vyrodené drevo. Staré drevo spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstraňujeme ho čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu. Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené.
Zvyšky rastlín vynesieme a zlikvidujeme, v záhradách napríklad podrvíme v záhradnom drviči. Skontrolujeme kmienky, či sú stále dobre priviazané ku kolíku, keď nájdeme povolený úväzok, kmienok ku kolíku priviažeme, inak sa pod hmotnosťou výhonov a hrozna ohne.
Letný rez a zelené práce
Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Jeho cieľom je odstránenie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna. Zelené práce sú najdôležitejšie práce vo vinici, ktoré ovplyvňujú výšku úrody, kvalitu a zdravotný stav hrozna. Zámerom je dosiahnuť správne tvarovaný, nie príliš zahustený viničový ker.
- Čistenie kmienka a vylamovanie letorastov: Po pučaní sa môžu na kmienku objaviť zelené letorasty, ktoré odstráňte vylomením. Pri tejto práci postupujte opatrne, pretože mechanické poškodenie uľahčuje rozvoj bakteriálnej nádorovitosti, ktorú spôsobuje v pôde prežívajúca baktéria Agrobacterium tumefaciens. V rodivej časti kra vypučia po zimnom reze nielen púčiky na jednoročných letorastoch, ale aj niektoré spiace púčiky na starom dreve. Tieto musíte vylomením odstrániť. Správne načasovanie týchto prác je veľmi dôležité, pretože príliš skoré vylomenie môže podporiť pučanie ďalších spiacich púčikov a príliš neskoré spôsobiť veľké rany na kre. Letorasty preto vylamujte pri dĺžke desať až pätnásť centimetrov v čase, keď sú zelené, krehké a ľahko sa odstránia. Dôležité je tiež vidieť násadu súkvetí, a tak rozpoznať rodivý letorast od nerodivého. Rovnako nesmie hroziť riziko poškodenia viniča jarnými mrazmi. V našich podmienkach je na tieto práce zvyčajne vhodný čas v druhej polovici mája. Vylamovanie letorastov vyžadujú hlavne odrody so sklonom k tvorbe veľkého množstva letorastov, ako sú ‘Tramín červený’, ‘Silvánske zelené’, ‘Rizling vlašský’, ale aj stolové odrody ‘Chrupka biela’, ‘Chrupka červená’. Táto práca je však účelná pri všetkých odrodách, a to aj v malých záhradkách. Skončiť by ste s ňou mali najneskôr v prvej polovici júna.
- Zastrkovanie a vyväzovanie letorastov: Pri stredných a vysokých spôsoboch vedenia viniča postačí letorasty zastrčiť medzi dvojdrôty a rozložiť tak, aby bol ker dostatočne vzdušný. Pri nízkych vedeniach je potrebné letorasty vyväzovať. Každá odroda viniča je na zastrkávanie inak náročná. Spravidla musíte túto prácu dva- až trikrát za vegetáciu zopakovať. Postupujte opatrne, aby ste letorasty nezlomili.
- Snímanie: Keď letorasty významne prerastú vedenie, zvyčajne v druhej polovici leta, odstrihávame ich približne 10 - 15 cm nad vedením.
- Odstraňovanie listov nad strapcami: Odporúčania sa môžu líšiť. Odlistovanie nie je vhodné pri všetkých odrodách, výnimku možno predstavujú neskoré modré muštové odrody, aby sa k nim dostalo viac slnka a získali na cukornatosti.
Správnym vykonaním prvých zelených prác pred kvitnutím viniča docielite ucelený, rovný kmienik a odstránite všetky nevhodné, nerodivé, zahusťujúce a poškodené letorasty.
Typy rezu podľa dĺžky ponechaných púčikov
Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku rozlišujeme viaceré druhy rezu:
- Krátky rez: ponecháme 1 až 4 púčiky.
- Stredný rez: ponecháme 5 až 8 púčikov.
- Dlhý rez: ponecháme 9 až 15 púčikov.
Pestovanie viniča „na hlavu“
V dávnej minulosti sa vinič pestoval najmä takzvane na hlavu, čomu sa hovorilo aj „kozlík“. Tento spôsob pestovania znamená, že „hlava“ viniča sa vytvára tesne nad pôdou a nie je nutné budovať rozsiahle vedenie, zvyčajne stačí pevný kolík ako opora. Pri pestovaní viniča na hlavu sa vedieme výhony do požadovaného tvaru tak, že bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa potom tvoria plody. Následne vystrihneme staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva. Pri takomto spôsobe pestovania viniča uprednostníme krátky rez.
Ochrana viniča pred chorobami a škodcami
Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia a škodcov. V ochrane viniča je najdôležitejšia prevencia, rozumné použitie chemických prípravkov a vyrovnaná výživa. Proti väčšine sa dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. V posledných rokoch je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov.
Najčastejšie choroby:
- Peronospóra viničová: Vytvára žltozelené „olejové” škvrny na listoch, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú.
- Múčnatka viničová: Vytvára na nadzemných častiach viniča sivo-biely povlak pripomínajúci múku.
- Pleseň sivá (Botrytída): Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlhkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne.
Škodcovia:
- Roztočce ovocný (Panonychus ulmi): Prezimujú vajíčka na jednoročnom dreve. Napadnuté listy zostávajú malé, môžu sčervenieť, okraje sa stáčajú nahor, špičky listov černajú, listy žltnú a usychajú.
- Vlnovník viničový (Colomerus vitis): Pôvodca plstnatosti (erinózy) viniča, poškodzuje hlavne listy a súkvetia. Prezimuje pod šupinami zimných púčikov. Na vrchnej strane listov sa objavujú malé nádorovité vyvýšeniny, ktoré sú na spodnej strane vyklenuté s bielym plstnatým povlakom.
- Hálkovec viničový (Calepitrimerus vitis): Spôsobuje kučeravosť (akarinózu) viniča. Púčiky na jar nerovnomerne pučia. Napadnuté mladé letorasty dorastajú maximálne do dĺžky dvoch až troch centimetrov. Objavujú sa dvojité výhonky. Vývin súkvetí je zhoršený, často usychajú a opadávajú.
- Fyloxéra viničová: Nebezpečný škodca, ktorý vyciciava koreňovú sústavu. Ochrana proti nej je veľmi ťažká, preto sa na Slovensku vinič hroznorodý pestuje na amerických podpníkoch viniča, ktoré sú voči fyloxére odolné.
Keď kry pučia, je vhodný čas na ochranu proti roztočom. V súčasnosti sa v čo najväčšej možnej miere odporúča použitie biologickej ochrany v podobe dravého roztoča (Typhlodromus pyri). Chemické prostriedky sa aplikujú len po overení skutočného výskytu škodcu stanovenou kontrolou.
Odolné odrody
Medzi odolné odrody, ktoré sa dajú pestovať s menším množstvom chemickej ochrany, patria napríklad:
- Vitis labrusca (americká odroda): Má silný rast, dobre znáša sucho, je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre.
- Vitis amurensis: Rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom.
Zber a skladovanie hrozna
Zber hrozna
Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Pri stolových odrodách zistíme zrelosť tak, že bobule bývajú pekne „naliate“, veľmi jemne zmäknú, odtieň zelenej zosvetlí, naopak, modré sa pekne vyfarbí. Pokiaľ si nie sme istí, či je už muštové hrozno pripravené na zber, odtrhneme zopár strapcov, odšťavíme ich a zmeriame sladkosť muštu pomocou muštomeru. Pri zbere muštového hrozna sledujeme aj priebeh počasia. Ideálny čas na zber je bez dažďa, za pekného slnečného dňa.
Ochrana pred zberom
Tesne pred zberom je potrebné úrodu ochrániť pred hmyzom a vtákmi. Proti vtákom sa môžu použiť zvukové alebo plynové plašiče, hoci v zastavanom území nie sú príliš vhodné. Na vinohrad sa dajú inštalovať siete, proti hmyzu siete s menšími otvormi. Keď pestujeme vinič v malom, je možné použiť sieťové vrecúška. Každý strapec navlečieme do vrecúška a nad strapcom uviažeme mašličku.
Skladovanie a spracovanie
Dlhodobé skladovanie hrozna je v súčasnosti už možné. Dva či tri týždne, čiastočne aj dlhšie, strapce vydržia v studenej pivnici či v chladničke. Ďalšou možnosťou je výroba hroznového muštu. Aby mušt vydržal, je dobré ho po vylisovaní pasterizovať a uchovať na tmavom a chladnom mieste. Hroznové bobule môžeme sušiť, pričom každá odroda bude mať po vysušení trochu inú chuť. Dá sa z nich vyrábať džem, pričom kôstky odstránime pasírovaním.
Výber odrôd viniča
Základné rozdelenie odrôd je na muštové (vhodné na výrobu muštu, burčiaku a vína) a stolové (určené na konzumáciu). Muštové odrody majú spravidla menšie a husto na strapci rastúce bobuľky s vyšším obsahom šťavy, naopak, stolové sa uplatňujú s čo najväčšími bobuľkami vo väčších atraktívnych strapcoch. Zo stolových odrôd sú veľmi populárne aj bezsemenné odrody, tie sú zvyčajne vhodné i na sušenie.
Medzi skoré odrody patria Irsai alebo Muškát moravský, Modrý Portugal, ktoré dozrievajú začiatkom septembra. Stredne neskoré dozrievajúce v polovici septembra sú napríklad Veltlínske zelené, Sauvignon Blanc, z modrých Dunaj. Odrody, ktoré sa dajú dobre využiť nielen ako stolové, ale aj ako muštové, nájdeme medzi muštovými. Ak chcete založiť väčší vinohrad, odporúča sa navštíviť certifikovaných pestovateľov štepov, ako sú napríklad Oslavan Slovakia alebo Vinteko, kde sa finančne oplatí kupovať voľnokorenné sadenice.
Vinič hroznorodý sa na Slovensku pestuje na amerických podpníkoch viniča, pretože je náchylný na nebezpečného škodcu fyloxéru viničovú, ktorá v priebehu druhej polovice 19. storočia takmer úplne zdecimovala pestovanie viniča v Európe.
Pestovanie viniča v nádobách alebo na balkóne
Hrozno môžeme pestovať aj na slnečnom balkóne alebo na terase. Menej náročné a odolné odrody môžeme vysadiť do nádob s objemom minimálne 50 - 60 litrov. Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu. Sadenie je podobné ako pri voľnej výsadbe do zeme. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu. Pri takomto pestovaní viniča uprednostníme krátky rez.
Zdravotné benefity hrozna
Z nutričného hľadiska plody viniča obsahujú hroznový cukor, ktorý telu dodáva energiu a podporuje sústredenie, ale aj organické kyseliny a pektínové látky. Dôležitou látkou je resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupke tmavých odrôd hrozna. Ide o silný antioxidant, podporuje správne fungovanie kardiovaskulárneho systému, hormonálnu rovnováhu a metabolizmus. Priaznivé účinky na zdravie má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna. Pôsobí hlavne na kardiovaskulárny systém človeka. Konzumácia plodov celkovo posilňuje imunitný systém a znižuje oxidačný stres.
tags: #pestovanie #vinica #na #hlavu #foto