Paradajky sú šťavnaté, chutné, zdravé a v kuchyni nenahraditeľné. Tie, ktoré si dopestujete vo vlastnej záhrade, chutia predsa len najlepšie. Kríčkové paradajky sú skvelou voľbou pre záhradkárov s obmedzeným priestorom, ktorí túžia po vlastnej úrode chutných plodov. Tieto kompaktné rastliny vám môžu priniesť bohatú úrodu či už máte záhradu, balkón alebo skleník.
Čo sú kríčkové paradajky?
Kríčkové paradajky, známe aj ako determinantné odrody, sú nižšieho vzrastu ako tyčkové paradajky. Dorastajú maximálne do výšky jedného metra a vyznačujú sa kompaktnejším rastom.
- U kríčkových rajčiakov je rast hlavného výhonu ukončený kvetenstvom a v raste pokračujú výhony vedľajšie.
- Na rozdiel od tyčkových paradajok, ktoré potrebujú pevnú a vysokú oporu, kríčkové paradajky majú prirodzene pevnejšiu stonku.
- V pestovateľskej veľkovýrobe sa do rastliny kríčkových rajčiakov žiadne zásahy nerobia, necháva sa rásť „po svojom“.
Medzi jednotlivými odrodami kríčkových paradajok nájdeme aj také, ktoré plodia drobné plody podobné čerešniam, takzvané cherry paradajky. Plody kríčkových paradajok sa neodlišujú len veľkosťou, ale aj tvarom a farbou. U maloplodých odrôd okrem klasických cherry paradajok, ktoré nájdeme v rôznych farebných odtieňoch, sú obľúbené aj drobné hruškovité tvary. Každá odroda má svoju špecifickú chuť i vôňu.
Výber odrody kríčkových paradajok
Pri výbere odrody kríčkových paradajok máte naozaj široký výber. Medzi obľúbené odrody patria Latah, Siberian, Bogus Frucht alebo Imun. Ak hľadáte niečo špeciálne, môžete sa rozhodnúť pre odrodu Pavlína, ktorá sa vyznačuje kompaktnou rastlinou a bohatou úrodou. Paradajka ker Pavlína je stredne raná odroda, ideálna pre pestovanie na záhrade, v skleníku alebo na balkóne. Plody sú sladké a šťavnaté, s hmotnosťou okolo 80-100 gramov a červenou šupkou.
Ďalšie zaujímavé odrody kríčkových paradajok:
- Paradajka Mini: Plodí paradajky v tvare čerešne s jemnou chuťou, malé, červené, s hmotnosťou do 20 g.
- Paradajka kríčková Rentita: Nerastie príliš do výšky, vhodná na pestovanie na balkónoch a terasách. Plody sú guľaté a majú žltú alebo oranžovú farbu.
- Previsnutá paradajka Tom Yellow: Kvetináčová odroda žltej farby, vhodná do samozavlažovacích kvetináčov, plodí množstvo malých šťavnatých paradajok.
- Paradajka Tiny Tim: Jedna z najobľúbenejších odrôd zakrpatených paradajok.
- Paradajka kríčková (balkónová) Balkonstar: Skorá odroda vhodná na pestovanie v nádobách, kompaktná, s drobnými plodmi s hmotnosťou okolo 50-60 gramov.
- Paradajka Bajaja: Plodí plody červenej farby s hmotnosťou 8-10 gramov.
- Paradajka kríčková Gartenperle: Nemecká odroda s nižším vzrastom.
- Divoká paradajka Rote Murmel: Skorá odroda divokej paradajky z Južnej Ameriky, s veľmi drobnými a sladkými plodmi.
Predpestovanie sadeníc
Hoci je výsev kríčkových paradajok možný priamo na záhradu, odporúča sa najprv predpestovať sadenice. S predpestovaním semien môžete začať už od februára do apríla, najlepším termínom je druhá polovica marca. Ešte aj z aprílových výsevov, keď je už oveľa viac svetla, sa dočkáte dobrej úrody. Predpestovanie zo semien sa oplatí tiež v prípade, keď plánujete pestovať väčšie množstvo rastlín, je to finančne výhodnejšie.
Výsev semienok
Ideálne je použiť sadbovače, menšie kelímky či priesadbové nádoby, jiffy tablety alebo hlbšie výsadbové nádoby (napr. plastové poháre), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Naplňte ich výsevným substrátom (bežným záhradníckym) a semienka uložte do hĺbky približne 0,5 cm. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený. Doba klíčenia je obvykle 1 - 2 týždne.
Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Vyhnite sa nádobám od paradajok zakúpených v obchode, môžu sa v nich ukrývať zárodky chorôb.
Pikýrovanie (presádzanie mladých rastlín)
Akonáhle majú rastlinky prvé pravé lístky (jeden alebo dva), je najlepší čas na ich pikýrovanie, čiže prepichovanie. Šetrne vyberte malinké sadenice a presaďte ich do samostatného kelímku, sadbovacích alebo iných nádob, kde sa budú môcť rozrásť. Mladé rastlinky vysaďte pokojne približne o tretinu hlbšie, než pôvodne rástli, alebo po prvé listy. Použite čerstvý substrát určený na výsev a množenie.
Otužovanie sadeníc
Približne 1 - 2 týždne pred vysadením von sa paradajky oplatí otužovať, aby nedostali teplotný šok. Otužovanie znamená postupné zvykanie rastlín na vonkajšie podmienky. Cez deň ich vyneste von na slnko alebo do čiastočného tieňa, v noci ich vráťte domov alebo pod strechu. Pozor na vietor a silné slnko - v prvý deň, keď dáte paradajky von, by malo byť čiastočne zamračené. Postupne interval predlžujte a presúvajte sadenice na miesta s viac slnečnými lúčmi. Balkónové paradajky môžu ísť do svojho kvetináča už v apríli, ak ich na noc presuniete domov v prípade mrazov.
Výsadba na trvalé stanovisko
Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až vtedy, keď už nehrozia nočné mrazy a teplota pôdy dosiahne aspoň 15 °C. Tieto podmienky zvyčajne nastávajú koncom apríla až v máji, ideálne je však počkať do polovice mája. V chladnejších rokoch sa paradajky vysádzajú do záhrady až okolo 25. mája. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka.
Príprava stanoviska a pôdy
Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto, ktoré im zabezpečí minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala byť dobre zásobená živinami, vzdušná, prekyprená a priepustná, s pH v rozmedzí 6,2 - 6,8. Paradajky sa dobre ujmú po šaláte, špenáte či reďkovke. Nezabudnite na rotáciu rastlín v záhrade a paradajky nikdy nesaďte, viac rokov po sebe, na to isté miesto. Pôdu môžete obohatiť kompostom alebo maštaľným hnojom.
Postup pri výsadbe
Vyhĺbte jamu, primeranú koreňom priesady. Na dno výsadbovej jamy môžete pridať kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Sadenice umiestňujeme hlbšie - vysádzajte ich skôr šikmo a následne zahrňte zeminou aj spodnú časť stonky, tak aby pri koreňoch rajčiaku neostala žiadna vzduchová kapsa. Vďaka tomu bude paradajka neskôr koreniť aj z neho, čo vytvorí silnejší a bohatší koreňový systém. Potom zeminu utlačte a výdatne polejte vodou.
Pri výsadbe dodržiavajte odporúčané vzdialenosti. Pre kríčkové odrody sa všeobecne odporúča rozstup 50 × 60 cm, prípadne až 1 m. Sadenice by mali byť „zapustené“ aspoň 30 cm hlboko v záhone, v črepníku alebo v skleníku, v závislosti od ich možností.
Opora a starostlivosť o kríčkové paradajky
Charakteristický pre kríčkové paradajky je ich obmedzený rast do výšky. V porovnaní s kolíkovými paradajkami, ktoré si vyžadujú pevnú a vysokú oporu a pravidelné vylamovanie zálistkov, sa kríčkové odrody tradične považujú za menej náročné, keďže nie je nutná opora ani odlamovanie zálistkov, pretože po fáze kvitnutia zastavia rast.
Avšak, skúsenosti záhradkárov ukazujú, že aj kričkové rajčiny sa oplatí vyviazať, aby sa doprialo rastlinám lepšie prúdenie vzduchu pomedzi výhonkami. Stonky rajčín sú totiž také slabé a krehké, že bez opory poliehajú. Prirodzene rastú veľmi rozložito do šírky, vďaka bohatej tvorbe bočných výhonkov. Ak by ste sa o rastliny rajčín vôbec nezaujímali a nechali ich voľne rásť, vytvorili by doslova džungľu, čo môže viesť k problémom.
Prečo zvážiť oporu a presvetlenie?
Niektorí záhradkári pestujú aj kríčkové rajčiaky pri oporách a aspoň čiastočne ich vyväzujú a vyštipujú, hoci ich rast nie je ukončovaný odstránením vrchného výhonku. Dôvodom je presvetlenie, ktoré zlepší zdravotný stav rastliny. Vzdušnejšia rastlina rýchlejšie obschne po rannej rose a je menej náchylná na listové choroby, ako je napríklad pleseň zemiaková. Zároveň sa takto zabráni, aby plody ležali priamo na zemi a boli náchylné na hnilobu či škodcov.
Preto hoci opora nie je "nutná" v zmysle podpory nekonečného rastu ako pri kolíkových, jej čiastočné použitie má svoje opodstatnenie pre lepšiu úrodu a zdravie rastlín.
Možnosti opory pre kríčkové paradajky
Ak sa rozhodnete pre jednoduchú oporu, môžete použiť:
- Kruhové opory: Bežne dostupné, rastliny sa nimi zachytávajú. Vhodné sú drôtené klietky s kruhovým alebo štvorcovým pôdorysom. Rastliny v nich pomerne natlačené, čo môže komplikovať vylamovanie zálistkov, ale fungujú ako prirodzená opora.
- Jednoduché tyče: Bambusové tyče, obyčajné dostatočne dlhé a pevné palice. Hoci nie sú nevyhnutné, pomôžu udržať rastlinu vzpriamenejšie.
Odstraňovanie bočných výhonkov a listov
Na rozdiel od tyčkových paradajok sa kríčkové odrody tradične nevyštipujú (nevylamujú sa zálistky, čiže bočné výhony vyrastajúce z pazúch listov). Jednotlivé bočné výhony (zálistky) sa nechávajú voľne rásť alebo plaziť. Ak by sa vyväzovali k nejakej konštrukcii, mohli by mať tendenciu rásť do výšky.
Avšak, ako už bolo spomenuté, niektorí záhradkári selektívne odstraňujú spodné bočné stonky s listami, ktoré sa dotýkajú zeme. Slabé či mŕtve pletivá sú totiž náchylnejšie na napadnutie chorobami. Odstraňovaním listov sa k plodom dostane i viac svetla, takže dozrievajú kvalitnejšie. To prispieva k celkovému zdraviu rastliny a lepšej kvalite plodov.
Zalievanie a hnojenie
Zalievanie
Po presadení zalievajte rastliny pravidelne približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vodu až z 2 - 2,5 m hĺbky, zálievka bude potrebná len počas dlhšieho sucha. Príliš časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky. Paradajky zalievame odstátou vodou skoro ráno, prípadne neskoro večer a zásadne ku koreňom, nikdy nie na listy, aby sa predišlo hubovým ochoreniam. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Hnojenie
Paradajky sú rastliny náročné na živiny. Ak ste pôdu vyhnojili kompostom alebo maštaľným hnojom na jeseň alebo pri presádzaní, dodatočné hnojenie počas sezóny už nemusí byť potrebné. Avšak, pre optimálny rast a bohatú úrodu je dôležitý dostatočný prísun živín.
Odporúča sa používať hnojivá, ktoré obsahujú všetky potrebné mikroprvky a látky ako dusík, fosfor či draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Pri pestovaní v nádobách venujte zvýšenú pozornosť kvalite pôdy a pravidelnému prísunu živín vo forme hnojenia.
Pestovanie kríčkových paradajok v nádobách
Ak nemáte vlastnú záhradu, kríčkové paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne alebo terase. Tento príjemný trend vnášajúci kúsok záhrady na naše balkóny a terasy je podporovaný dostupnosťou zaujímavých odrôd, od malých zakrpatených foriem po „metrové“.
Výber nádob a substrátu
Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 litrov a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby, objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Nádoba musí mať dostatočnú stabilitu, aby množstvo plodov a výhonkov nespôsobilo prevrátenie celej rastliny vo vetre. Je vhodné, aby kvetináče mali podmisky.
Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Substrát odporúčame používať špeciálny pre paradajky a papriky, a to vždy sparený. Môžete do neho pridať rozdrvené vaječné škrupiny, rohovinu a Hnojík, aby ste rastlinkám zabezpečili potrebné vyvážené živiny.
Stanovište pre paradajky v nádobách
Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky, aby neboli priamo vystavené dažďu. Častá vlhkosť totiž môže podporiť pleseň zemiakovú. Listy paradajok musia zostať suché.
Zalievanie a hnojenie v nádobách
Pri pestovaní paradajok v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Dávajte pozor na zálievku do podmisky, pretože paradajky neobľubujú vlahu na listoch. Keďže kontajnerované paradajky majú obmedzené množstvo zeminy, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť pravidelnému prísunu živín vo forme hnojenia. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča, lepšie sú tekuté hnojivá.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Boj proti voškám, moliciam a rôznym druhom hubových či bakteriálnych ochorení paradajok je neodmysliteľnou súčasťou života záhradkárov. Dôležitá je predovšetkým prevencia. Paradajky nepestujte na rovnakom mieste a ani blízko zemiakov. Dodržte odporúčané rozstupy, aby ostal porast vzdušný.
Ak spozorujete pleseň zemiakovú, je dôležitý čo najskorší zásah. Choroba dokáže už za niekoľko dní zničiť veľké množstvo rastlín. Existujú chemické postreky, ako aj prípravky s obsahom priaznivých baktérií či húb (napr. Alginure, Altella, Novaferm Sirius) alebo bylinných výluhov, ktoré sú vhodné najmä preventívne.
Zber úrody
Paradajky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto.
Dôležité tipy a často kladené otázky
Susedia v záhrade
Paradajkám sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, borák, šalvia, rozmarín, horčica, zeler či petržlen.
Praskanie plodov
Plody väčšinou praskajú pri nárazovej zálievke alebo náhlom a výdatnom daždi po období sucha. Vtedy praskne akákoľvek odroda. Je však pravda, že niektoré odrody sú proti praskaniu odolnejšie, napríklad ‘Tica’, ‘Trixi’, ‘Divoké červené’, ‘Bejbino’, ‘Torino’, ‘Parto’ a ‘Tipo’.
Čierne fľaky na spodkoch plodov
Čierne prepadnuté škvrny na spodnej časti plodu zvyčajne znamenajú nedostatok vápnika v pôde. Pri výskyte pôdu aktuálne vyhnojte hnojivom s vysokým podielom vápnika. Dobrým riešením je tiež zálievka pôdy s prídavkom drevného popola.
Prečo sa krútia listy?
Niekedy sa listy krútia z dôvodu nedostatku vody alebo pri výkyvoch teplôt. Keď sa však krútia smerom nahor a sú aj deformované, môže ísť o napadnutie parazitom stolbur.
Rajčiny v skleníku plodia menej
Skleník aj fóliovník je nutné vetrať, aby sa znížilo riziko rozvoja plesní a aby sa zároveň opeľovali kvety. Nedostatočné opelenie môže byť príčinou zníženej tvorby plodov.
Semená z vlastnej úrody
Semená získate len z pôvodných nehybridných odrôd (F1 hybridy nie sú vhodné). Podmienkou je dobre vyzretý plod. Ten nechajte po zbere niekoľko dní postáť na teplom mieste, potom ho rozrežte. Semená vyberte spolu so šťavou, avšak bez dužiny. Šťavu nechajte do druhého dňa kvasiť, potom ju vylejte cez sito a semienka prepláchnite vodou. Kvalitné semená klesnú na dno, nekvalitné plávajú na hladine. Po prebratí semienka rozprestrite na pijavý papier a nechajte vysušiť.