Rajčiak kríčkový Imunek F1 predstavuje modernú odrodu s klasickými, overenými vlastnosťami, ktorá je súčasťou sortimentu spoločnosti SEMO. Táto odroda nadväzuje na tradíciu starého československého paradajkového kultivaru Imun, ktorý bol v medzivojnovom období jedným z najpestovanejších vďaka svojej vynikajúcej chuti a spoľahlivosti v rôznych podmienkach. Imunek F1 preberá tieto prednosti a zároveň prináša vylepšenú úrodnosť, kompaktný rast a zvýšenú odolnosť voči stresu a chorobám.
Charakteristika odrody Imunek F1
Rastliny Imunek F1 sú poloskoré a kompaktné, s výškou približne 60-80 cm, v závislosti od veľkosti nádoby a podmienok pestovania. Vďaka svojmu kríčkovému rastu je táto odroda ideálna pre pestovanie vo veľkých črepníkoch, hrantíkoch a nádobách na balkónoch či terasách. Nevyžaduje zložité konštrukcie ani vysoké opory; postačí jeden kolík alebo jednoduchá podpora, aby sa rastlina pod ťarchou úrody neprevrátila.
Plody a ich vlastnosti
Plody Imunek F1 sú guľaté, stredne veľké, s hmotnosťou približne 70-80 g, čo predstavuje ideálnu univerzálnu veľkosť na každodenné použitie. Zaujímavá je ich šupka - matne červená, s jemným, až semišovým vzhľadom, ktorý dodáva paradajkám elegantný a retro vzhľad. Dužina je šťavnatá, pevnejšia a ponúka plnú, sladko-kyslastú chuť, pripomínajúcu staré záhradkárske odrody. Chuť je intenzívne paradajková, bez vodnatosti, čo je jeden z dôvodov, prečo si odroda zaslúži pokračovanie mena Imun.
Výhody pestovania Imunek F1
Jednou z hlavných predností odrody Imunek F1 je jej vysoká odolnosť voči stresu. Rastliny lepšie znášajú výkyvy teplôt, ako sú horúčavy či chladnejšie noci. Okrem toho disponujú rezistenciou voči listovým chorobám. Tieto vlastnosti robia z Imunek F1 vynikajúcu voľbu pre mestské balkóny, terasy vystavené vetru alebo záhrady s menej ideálnymi podmienkami.
Táto odroda je významne vylepšenou verziou starej, osvedčenej odrody Imun. Názov Imunek si zaslúži nielen vďaka svojej odolnosti voči stresu a chorobám (imunite), ale aj pre zachovanie výnimočnej chuti, ktorá bola dôvodom popularity pôvodného kultivaru.
Návod na pestovanie rajčiakov
Pestovanie rajčiakov si vyžaduje starostlivú agrotechniku a správne načasovanie. Rajčiaky neznášajú mráz, preto je kľúčové správne určiť termín výsevu a presádzania.
Načasovanie výsevu a predpestovanie
Tradične sa výsev rajčiakov na Slovensku a v Česku realizuje v marci. Rastlinám trvá približne sedem týždňov od výsevu, kým dosiahnu štádium vhodné na presadenie von. Odporúča sa vysievať tak, aby boli pripravené na výsadbu na záhon dva týždne po posledných mrazoch. Ak posledné mrazy nastupujú koncom apríla, semená by mali byť vysiate v prvej polovici marca, aby sa rastliny na záhon vysádzali začiatkom mája.
Pred výsevom je vhodné semená namočiť na hodinu až celú noc do výluhu z heřmánku, čo podporí klíčivosť a ochráni ich pred pôdnymi hubami. Na výsev sa používa špeciálny substrát pre výsev, ktorý je ideálne prepariť v rúre (100°C po dobu 30 minút) na zbavenie patogénov. Po vychladnutí sa substrát zvlhčí a premieša s mykorhiznými hubami pre podporu rastu.
Semienka rajčiakov sa vysievajú do sadbovačov s malými komorami (napr. po 1 ks do každej komory), pričom je dôležité komory označiť, ak sa pestuje viacero odrôd. Substrát v sadbovači sa udržiava vlhký až do vyklíčenia. Semená obvykle klíčia do 5 až 10 dní pri optimálnej teplote 21-27 °C. Po vyklíčení je potrebné rastlinky umiestniť na svetlé miesto s nižšou teplotou, ideálne k južnému oknu.
Presádzanie (pikýrovanie)
Keď sa na rastlinkách objavia prvé pravé listy (celkovo štyri lístky), je čas na ich presadenie (pikýrovanie) do väčších kvetináčikov. Pre prvé pikýrovanie sa často používa sadbovač s väčšími komorami. V tejto fáze je možné použiť substrát s vyšším obsahom živín. Po presadení sa rastlinky vracajú na slnečné stanovište. Následne je zvyčajne potrebné ešte jedno presadenie do kvetináčov s objemom približne 0,5 litra. V závislosti od zloženia substrátu je možné rastliny prihnojovať.
Pred vysadením na konečné miesto by mali rastliny dosiahnuť výšku približne 15 cm. Všetky rastliny, vrátane rajčiakov, sú citlivé na mráz a slnečný úpal, preto je dôležité ich postupne otužovať.
Otužovanie a výsadba na záhon
Proces otužovania začína 2-3 týždne pred plánovaným vysadením na záhon. Rastliny sa postupne zvykajú na vonkajšie podmienky - striedavo sa umiestňujú von do tieňa a neskôr na slnko, pričom sa predlžuje čas ich pobytu vonku. Otužovanie by malo prebiehať v dňoch s teplotami nad 10°C, bez silného dažďa a vetra.
Rajčiaky sa vysádzajú do sponu v závislosti od druhu, zvyčajne 75 x 40-60 cm. Pred výsadbou je vhodné do pôdy zapichnúť kolík, ktorý bude slúžiť ako opora. Rastliny sa vysádzajú do vyhriatej pôdy, ideálne popoludní, aby sa aklimatizovali pred nočným poklesom teplôt. Pre lepšie zakorenenie a podporu rastu je možné na dno výsadbového priekopu pridať natrhané vňate z kopřiv a kostivalu.
Trojkráľové otužovanie s čaňanskými otužilcami
Pestovanie v nádobách
Pre pestovanie v nádobách je najvhodnejšia pôda zložená z polovice z kompostu a polovice zo záhradnej zeminy, ktorá zlepšuje zadržiavanie vlahy. Pre balkónové pestovanie sa odporúča použiť špecializovaný substrát pre rajčiaky.
Sprievodné plodiny
Pri pestovaní rajčiakov je dôležité dodržiavať odporúčané spony, aby sa rastliny nekonkurovali o živiny a svetlo. Dobrými spoločníkmi pre rajčiaky sú napríklad hlávkové šaláty, zeler, kečkové fazole, kedlubny, bazalka, špenát, či nechtík lekársky.
Starostlivosť po výsadbe
Po výsadbe je nevyhnutné zabezpečiť rastlinám dostatočnú vlahu. Striedanie obdobia sucha a dažďa môže ohroziť rast a spôsobiť praskanie plodov. Zalievať by sa malo výdatne ku koreňom, nie na listy, a s odstupom, pričom je vhodné nechať pôdu medzi zálievkami mierne preschnúť. Mulčovanie drevnou štiepkou alebo slamou pomáha udržiavať vlahu v záhone.
V období tvorby plodov je vhodné rajčiaky prihnojovať tekutým hnojivom s vysokým obsahom fosforu, a to každé dva až tri týždne až do konca júla. Pri hnojení je potrebné dbať na to, aby sa neovplyvnila chuť plodov.
Prevencia chorôb
Jednou z najčastejších chorôb rajčiakov je pleseň zemiaková. Prevenciou je pestovanie zemiakov v dostatočnej vzdialenosti od rajčiakov. Osvedčeným preventívnym postrekom je zmes mlieka a vody v pomere 1:5 až 1:8.
Nedostatok vápnika sa môže prejaviť suchou hnilobou koncov plodov. Tento problém je možné riešiť doplnením vápnika do pôdy počas kvitnutia a tvorby plodov pomocou tekutého organického hnojiva.
Vyštipovanie a odstraňovanie listov
Pri tyčkových odrodách je potrebné od júna vyštipovať zálistky, aby sa rastlina nevysilovala. Keď sa začnú tvoriť prvé plody, postupne sa odstrihávajú spodné listy pod vijanom. Odstraňujú sa aj listy vykazujúce známky napadnutia plesňou.
Pozor: U kríčkových a divokých rajčiakov sa zálistky nevyštipujú; rastliny sa nechávajú voľne rásť.
Zber úrody
Rajčiaky by sa mali zberať postupne, ako plody dozrievajú, čo podporuje tvorbu ďalších plodov. Zrelé plody majú sýtu farbu, sú pevné, ale mierne poddajné na dotyk, a charakteristicky voňajú. Zrelé rajčiaky sa ľahko odtrhnú z rastliny.
Ak sa pestujú odrody s netradičnými farbami (zelené, fialové, čierne), pri prvých plodoch je vhodné využiť aj ďalšie znaky zrelosti okrem farby. Zber úrody sa odporúča pred zálievkou alebo pred očakávaným silnejším dažďom, aby plody neabsorbovali nadmernú vodu, čo by mohlo znížiť ich chuť.
Nestihnuté plody na konci sezóny je možné nechať dozrieť pri izbovej teplote v papierovej krabici.
