Pestovanie a zber rebarbory

Rebarbora (Rheum rhabarbarum) je trvácna zelenina, ktorá je obľúbená najmä pre svoje jedlé stopky. Aj keď sa často považuje za ovocie kvôli svojmu využitiu v dezertoch, technicky je to zelenina. Je charakteristická svojou kyslou chuťou, ktorá je ideálna pre koláče, džemy a kompóty. Táto rastlina, pôvodom z Ázie, sa ľahko pestuje a je odolná aj voči menej priaznivým podmienkam. Kedysi nechýbala v žiadnej záhrade, no neskôr upadla trochu do zabudnutia.

Charakteristika a odrody rebarbory

Rebarbora (Rheum rhabarbarum L.) je mrazuvzdorná, odolná trvalka, ktorá žije mnoho rokov a darí sa jej aj na tých najchladnejších miestach. Pestuje sa pre atraktívne červené stonky listov, ktoré majú jedinečnú kyslú chuť. Je nenáročná na údržbu a veľmi ľahko sa pestuje. Rebarbora je mimoriadne odolná rastlina, ktorá prežije aj mrazivé zimy. Má pomerne veľké listy s dlhými, hrubými a mäsitými stonkami, ktoré sú jedlé. V stopkách je obsiahnuté veľké množstvo vlákniny a sú bohatým zdrojom vitamínu C, K a A, aj vitamínov skupiny B. Z minerálnych látok obsahuje vápnik, draslík, mangán, a železo.

Existuje niekoľko rôznych druhov a kultivarov rebarbory, ktoré sa líšia hlavne farbou a chuťou stopiek:

• Rheum rhabarbarum (Tradičná rebarbora) - Najbežnejší druh rebarbory, pestovaný pre silné, červené alebo zelené stopky.
• Rheum rhaponticum (Európska rebarbora) - Pestuje sa najmä v Európe a má červené alebo zelené stopky.
• Rheum x hybridum (Hybridná rebarbora) - Tento hybridný druh bol vyšľachtený pre vyššiu odolnosť a výnosnosť.

Rebarbora sa zaraďuje medzi trvalky, ktorá ponúka nespočetné množstvo benefitov. Aj keď skutočne obsahuje pre naše telo jedovaté látky, konzumácia po tepelnej úprave je úplne bezpečná. Vo všeobecnosti sa rebarbora považuje za ovocie hlavne kvôli tomu, že sa prevažne používa na prípravu sladkých pokrmov.

Požiadavky na pestovanie

Výber stanovišťa a pôdy

Rebarbora vyžaduje dostatok priestoru, pretože vytvorí veľký listnatý trs široký 1,5 m alebo viac. Vyhovuje jej slnečné alebo polotienisté stanovište s hlbokou, výživnou a kyprou pôdou. Rebarbora preferuje slnečné stanovište, kde dostane aspoň 6 hodín priameho svetla denne. Na miestach s dostatkom slnka bude rásť rýchlejšie a produkovať robustnejšie stopky. Na miestach s miernym zatienením (napríklad pod opadavými stromami) sa jej tiež dobre darí, avšak bude rásť menej intenzívne. Dôležité je, aby mala dostatok svetla najmä počas ranných hodín. Rebarbora obľubuje pôdu, ktorá je hlinitá, dobre priepustná a bohatá na organické látky. Vyhnite sa pôde, ktorá je podmáčaná, pretože rastliny v nej môžu hniť. Ak je pôda ťažká, odporúča sa sadiť ju do vyvýšených záhonov alebo veľkých nádob. Pre silný vegetatívny rast potrebuje zimné teploty pod 4 °C a letné teploty v priemere nižšie ako 24 °C.

Výsadba rebarbory

Rebarbora sa môže pestovať zo semien alebo z podzemkov (koruniek). Najlepší čas na výsadbu je skoro na jar alebo na jeseň. Pred výsadbou je dôležité záhon dôkladne zrýľovať a zapracovať doň poriadnu dávku kompostu. Starostlivá príprava pôdy pomôže rebarbore zostať zdravou a produktívnou po mnoho rokov.

Pestovanie zo semien

Pestovanie rebarbory zo semien nie je najjednoduchšia ani najrýchlejšia možnosť, ale je to najlacnejší spôsob, ako vyprodukovať veľa rastlín. Semená rebarbory zasejte v marci alebo apríli, buď v interiéri alebo priamo do zeme v záhone. Vonku ich zasejte do hĺbky 2,5 cm a potom sadenice prerieďte na vzdialenosť 15 cm. V interiéri používajte malé kvetináče alebo moduly naplnené viacúčelovým kompostom bez rašeliny. Po 4 až 5 týždňoch sa dočkáte sadeničiek s prvými pravými lístkami.

Pestovanie z podzemkov (koruniek)

Rebarbora sa najčastejšie pestuje z podzemkov. Korunky rebarbory s holými koreňmi sú lacnejšie ako rastliny v nádobách, ale sú k dispozícii iba v období vegetačného pokoja. Najlepšie je vysádzať ich skoro na jar, keď sú korene ešte v kľude, alebo sa rastliny ešte len začínajú odlistovať. Pri výsadbe vytvorte jamu, ktorá je len o niečo väčšia ako korene. Koreňové puky by mali byť tesne nad povrchom pôdy alebo pokryté 2-5 cm zeminy. Pevne utlačte pôdu okolo koreňov a dobre zalejte. Pri jesennej výsadbe má rebarbora možnosť dobre zakoreniť ešte počas jesene a na jar bude mať náskok. Odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami je aspoň 50 cm. Pri výsadbe zapracujte do pôdy väčšie množstvo hnojiva.

Starostlivosť o rebarboru

Po dostatočnom zakorenení a dosiahnutí parametrov dospelej rastliny si rebarbora nevyžaduje takmer žiadnu špeciálnu starostlivosť. Je nenáročná trvalka, ktorá vám môže prinášať bohatú úrodu mnoho rokov. Napriek tomu niekoľko krokov zabezpečí jej optimálny rast:

Zálievka

• Novo vysadená rebarbora: Počas prvého vegetačného obdobia pravidelne zalievajte, kým sa dobre nezakorení.
• Udomácnené rastliny: Zalievať len počas dlhšieho suchého obdobia v lete, alebo ak ju pestujete vo veľmi ľahkej, voľne priepustnej pôde. Rebarbora je rastlina, ktorá miluje vodu, najmä počas teplých letných dní. Udržiavajte pôdu vlhkú, ale vyhnite sa jej premočeniu.
• Rebarbora v nádobách: Zalievať pravidelne počas celého vegetačného obdobia, pretože v nádobách kompost rýchlo presychá. Udržujte ho vlhký, ale nikdy nie podmáčaný.

Hnojenie

Hnojenie na jar je kľúčové, aby ste zabezpečili rebarbore dostatok živín pre silný rast. Zabezpečte, aby pôda bola dobre vyživená aj po výsadbe. Ak rastlina rastie pomalšie alebo jej chýbajú živiny, môžete v polovici leta pridať ďalšiu dávku hnojiva. V ďalších rokoch rebarboru prihnojujeme v rozumnej miere dusíkom (napr. 22 g liadku amónneho s vápencom na m²), aby sme podporili rast a regeneráciu rastlín bez zvýšenia obsahu dusičnanov v stopkách.

Mulčovanie a zimná ochrana

Mulčovanie v zime je dôležité, hoci rebarbora je mrazuvzdorná rastlina. Po odumretí vrcholkov a zamrznutí pôdy zakryte rastliny 5-7 cm vrstvou mulča (čistá slama, kompost, lístie), aby sa znížilo riziko hniloby koruny. Dávajte pozor, aby ste nezakryli korunu rastliny, pretože by to mohlo spôsobiť jej hnitie. V zime je vystavenie chladu (sedem až deväť týždňov pri teplote nižšej ako 3 °C) nevyhnutné na spustenie nového rastu na jar.

Odstraňovanie kvetných stoniek

Trsy rebarbory často v lete vytvoria jednu alebo viac veľkých kvetných stoniek. Odstráňte ich na základni hneď, ako sa objavia, aby ste zabránili oslabeniu rastliny.

Škodcovia a choroby

Rebarbora je vo všeobecnosti robustná, odolná a zdravá rastlina, ktorá je veľmi odolná aj čo sa týka škodcov a chorôb. Z chorôb ju môže ohroziť krčková hniloba - plesňová infekcia vyskytujúca sa hlavne vo vlhkých podmienkach. Ak sa objavia známky hniloby na spodnej časti stoniek, je potrebné napadnutú časť rebarbory čo najrýchlejšie odstrániť a ponechať len zdravé časti. Občas sa na listoch, najmä po skončení zberu stopiek, objavia vošky a bzdochy, ktoré je vhodné kontrolovať.

Zber rebarbory

Kedy začať so zberom

Pestovanie rebarbory si vyžaduje určitú počiatočnú trpezlivosť. Aby sa rastlina dobre udomácnila, nemali by sa v prvom roku po výsadbe zbierať žiadne stonky. V druhom roku by sa mali zbierať len niektoré, aby sa rastlina posilnila. Zber stopiek sa začína až po prvom roku od výsadby, aby sa rebarbore umožnilo dostatočne zakoreniť a posilniť sa. Od tretieho roku sa rebarbora zbiera pravidelne.

Optimálny čas zberu

Najvhodnejší termín na zber rebarbory je od polovice apríla do polovice júna, teda ešte pred tým, než rastlina rozkvitne. Ideálnym obdobím, kedy zbierať rebarboru, sú mesiace apríl až jún (závisí to od počasia v danom roku). Dospelá rastlina (po 3. roku rastu) produkuje hrubé stonky vhodné na zber 8 až 10 týždňov. Väčšinu odrôd je možné zbierať od konca apríla alebo mája, zatiaľ čo skoré odrody je možné zbierať už od marca alebo apríla. Rýchlená rebarbora je zvyčajne pripravená na zber od konca zimy do skorej jari.

Prečo ukončiť zber v júni

Aj keď stonky zostanú jedlé a chutné až do polovice leta, najlepšie je prestať so zberom v júni, ideálne do 24. júna (sv. Ján), aby ste neoslabili rastlinu a kvôli zvýšenému obsahu kyseliny šťaveľovej. Skorý zber je výhodný kvôli nižšiemu obsahu kyseliny šťaveľovej, ktorej zvýšený obsah v neskoršom období stojí za preslávenou toxicitou tejto rastliny. V lete sa v stopkách môže zvýšiť obsah kyseliny šťaveľovej až na 2,1 %, čo už je na konzumáciu nevhodné. Po tomto období rastlina potrebuje oddýchnuť a načerpať energiu na ďalšiu sezónu. Zber ukončite, keď rastlina začne produkovať tenké stonky, čo znamená, že jej zásoby sú nízke. Kyselina šťaveľová môže spôsobiť tvorbu obličkových kameňov, preto sa rebarbora neodporúča pre malé deti do 10 rokov a tehotné ženy.

Ako správne zbierať rebarboru

Keď stopky rebarbory dosiahnu aspoň 30 cm, môžete začať so zberom. Stonky sú najchutnejšie, keď sú pomerne mladé, preto ich zbierajte hneď, ako sa listy rozšíria. Zberajte tak, že uchopíte každý list v blízkosti základne, jemne otočíte, aby ste ju uvoľnili zo zeme, a mierne potiahnete na jednu stranu. Listy jemne skrútime a odlomíme alebo odrežeme ostrým nožom. Najlepšie je to včas ráno, kým je chladno a listy sú svieže. Listovú čepeľ hneď odrežeme, necháme len vejárovitý, asi dvoj- až trojcentimetrový kúsok, aby stopka nevysychala a nezvädla. Z mladého trsu odrežte zopár listov s celkom vyvinutou čepeľou. Zo starších rastlín môžete odrezať až tretinu listov, pričom by sa mala nechať minimálne polovica stoniek s listami ďalej rásť, aby sa rastlina príliš neoslabila.
Dôležité: Listy rebarbory sú toxické a obsahujú vysoké množstvo kyseliny šťaveľovej. Konzumuje sa iba rebarborová stopka. Listy by sa mali po zbere odtrhnúť/odrezať a môžu sa hodiť napríklad do kompostu.

Skladovanie

Stonky zbavené listovej plochy sa dajú na niekoľko dní neolúpané uskladniť vo vrecúšku v chladničke. Čerstvá rebarbora sa môže skladovať dva až štyri týždne pri bežnej teplote v chladničke a relatívnej vlhkosti 95-100 %.

Rozmnožovanie rebarbory delením trsov

Rebarbora sa najefektívnejšie rozmnožuje vegetatívne delením trsov na jar alebo na jeseň (október). Veľké trsy rebarbory by sa mali rozdeliť približne každých päť rokov, najmä ak sú rastliny preplnené listami alebo slabšie rastú. Týmto spôsobom získate niekoľko energicky nových rastlín. Rozmnožujte ale iba zo silných zdravých rastlín, ktoré sú bez vírusov. Pred delením rastliny sa uistite, že pôda je vlhká a mäkká. Vykopte celý trs, medzi polovicou jesene a začiatkom jari - ideálne v novembri. Oddeľte ho rýľom alebo starým kuchynským nožom na niekoľko menších častí, z ktorých každá obsahuje časť podzemku (zhrubnutý koreň) a aspoň jeden rastový bod alebo púčik. Trs z vonkajšej časti je lepší ako stred starých rastlín. Zlikvidujte všetky slabé alebo poškodené časti. Koreňové časti ihneď presaďte alebo ich v prípade potreby nakrátko zabaľte do vlhkého vreca. Pri presádzaní si dajte pozor na to, aby každá jednotlivo oddelená rastlina mala jeden vegetačný vrchol a umiestnite ju zhruba rovnako hlboko, ako bola zasadená pôvodná rastlina.

tags: #rebarbora #pestovanie #zber