Repka olejná, známa pod latinským názvom Brassica napus, je významná poľnohospodárska plodina, ktorá sa pestuje najmä pre svoje olejnaté semená. Táto rastlina patrí do čeľade kapustovité (Brassicaceae) a je jednou z hlavných surovín na výrobu rastlinných olejov. Repka sa vyznačuje žiarivo žltými kvetmi, ktoré rozžiaria polia počas jari a leta.
Ekonomický a poľnohospodársky význam repky olejnej
Repka olejná je tradičnou kultúrnou plodinou, ktorá sa pestuje za účelom produkcie oleja do potravinárstva aj iných odvetví priemyslu. Vysokoškolský poľnohospodársky podnik SPU v Nitre patrí medzi pestovateľov repky olejnej a konateľ podniku Pavol Findura zdôrazňuje jej ekonomický prínos: „Prináša peniaze do podniku tento rok tým, že mnohé z tých podnikov nemali vyplatené priame platby a hovorí sa o tom deadline v júni, tak samozrejme o to viac bude zaujímavejšia.“
Najviac repky podľa štatistík pestujú farmári práve v Nitrianskom kraji, kde pokrýva takmer tretinu jej celkovej výmery na Slovensku. V minulom roku bolo na celom Slovensku dopestovaných viac ako 500-tisíc ton repky, čo znamená, že naša sebestačnosť v nej približne dvojnásobne presahuje naše potreby.
Využitie repky olejnej
Značná časť slovenskej produkcie repky olejnej smeruje do zahraničia, predovšetkým do okolitých krajín a Nemecka. Pestovanie sa podľa farmárov vyplatí, hoci na Slovensku chýbajú spracovatelia. Hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová vysvetľuje jej význam: „Je to zisková plodina a tieto financie môže poľnohospodár potom investovať do iných oblastí poľnohospodárstva, ktoré až tak nie sú ekonomicky atraktívne. A to najmä živočíšna výroba a niekedy aj špeciálna rastlinná výroba.“
Odborník na poľnohospodárstvo z SPU Ján Pokrivčák uvádza, že približne polovica repky sa spracúva na Slovensku na výrobu biopalív. Zároveň by bolo prospešné mať lepšie rozvinutý spracovateľský priemysel aj na výrobu jedlých olejov. Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová dodáva, že pre rozvoj domáceho spracovania chýbajú dostatočné finančné prostriedky na investície do nových technológií a energeticky úsporných riešení. Rezort pôdohospodárstva však pripravuje podporu pre potravinárov, vrátane podpory marketingu, pomoci pri splácaní úverov a investičnej podpory.
Ako vyrábame bionaftu (2018)
Botanické a agronomické aspekty repky olejnej
Repka olejná je jedno až dvojročná bylina, dorastajúca do výšky 80 - 150 cm. Má vzpriamenú rozkonárenú valcovitú byľ a pod zemou kolovitý koreň. Listy v prízemnej ružici sú stopkaté, lýrovito, perovito dielne, na okrajoch vrúbkované. Listy na stonke sú sediace, podlhovasto kopijovitého tvaru a sú sivo oinovatené. Stonky sú zakončené riedkym strapcovitým súkvetím žltých kvetov. Plodom je slabo stlačená, 9 cm dlhá šešuľa s krátkym zobáčikom. Rozmnožuje sa semenami.
Repka sa dá pestovať v dvoch formách: ozimná alebo jarná. Na Slovensku sa pestuje hlavne ozimná repka, ktorá sa vysieva na polia do konca augusta alebo v septembri, ak sú priaznivé poveternostné podmienky. Dĺžka vegetačného obdobia na jeseň by mala byť 80 - 90 dní, počas ktorých sa vytvorí prízemná listová ružica, z ktorej potom na jar vyrastie kvitnúca stonka. Repka vysiata na jeseň do vlhkej pôdy klíči pomerne rýchlo.
Podmienky pre pestovanie
Repke olejnej sa darí na hlbokých hlinitých pôdach s dostatkom humusu, vápnika a horčíka, s pH 6 - 6,5. Nevhodné sú príliš ľahké alebo ťažké pôdy so sklonom k hrudkovateniu. Pri pestovaní je dôležité dodržiavať striedanie plodín a nezaraďovať repku do osevného postupu po príbuzných rastlinách.
Zber repky sa robí kombajnom v júli, keď majú semená 8-10 % vlhkosť.
Vplyv počasia na kvitnutie repky olejnej
Nástup kvitnutia repky je závislý od celého radu faktorov, pričom priebeh počasia v predjarí a jarnom období hrá významnú úlohu. Uznávaná odborníčka na ochranu rastlín Ing. M. Sekerková uvádza, že začiatok kvitnutia je ovplyvňovaný viacerými vzájomne naviazanými faktormi. V tomto vegetačnom období sa na súčasnom vzrastovom stave repky podpísalo najmä neskoré a pomalé otváranie vegetácie, čo bolo ovplyvnené klimatickými pomermi, pričom veľmi negatívnu úlohu zohralo v mnohých regiónoch Slovenska sucho a nízke nočné teploty. Sucho trvalo v podstate až do polovice apríla 2017, s málo výdatnými zrážkami vo väčšine lokalít.
Ing. Sekerková spomína, že podobne skoré kvitnutie repky bolo zaznamenané približne pred ôsmimi rokmi (9. apríla), no vtedy boli repky riadne vyvinuté, s bočnými vetvami a výškou okolo 100 - 110 cm. V tomto roku bolo skoré kvitnutie zaznamenané aj napriek tomu, že repky neboli tak rozvinuté.
Zmeny klímy a priebeh počasia (najmä dlhotrvajúce daždivé, horúce alebo studené počasie) majú vo všeobecnosti negatívny vplyv na kondíciu včelstiev. Posuny v kvitnutí jednotlivých druhov rastlín v dôsledku zmeny klímy vyvolávajú nárazové nektárové a peľové znášky v krátkych časových obdobiach, nasledované znáškovými medzerami. Keďže rastliny a opeľovače nemusia reagovať na zmenu klímy rovnako, môže dochádzať ku strate prirodzenej synchronizácie pri opeľovaní. Rastliny reagujú na otepľovanie zníženým nasadením kvetov, ako aj zníženou produkciou peľu a nektáru. Faktor počasia môže mať podstatný vplyv na vylučovanie nektáru z repky, je však ťažké ho ovplyvniť. Všeobecne sa predpokladá dobrá nektárová znáška v rokoch bez holomrazov koncom jesene a začiatkom jari a nepriaznivého počasia v priebehu kvitnutia (sucho, dážď a vietor).
Repka olejná a jej zloženie
Olej z repky olejnej sa využíva aj na prípravu jedál. Má neutrálnu farbu a chuť. Obsahuje najmenej nasýtených tukov spomedzi všetkých ostatných jedlých olejov a pritom obsahuje viac omega-3 mastných kyselín ako olivový olej. Olej je nutrične bohatý, pretože obsahuje vyšší podiel nenasýtených mastných kyselín, prospešných pre ľudský organizmus. Má aj vysoký podiel fytosterolov, ktoré majú protizápalový, antioxidačný a protirakovinový účinok na ľudský organizmus a zdá sa, že tiež znižujú hladinu cholesterolu. Z vitamínov sa v semenách nachádzajú vitamín E a vitamíny skupiny B a majú aj vysoký obsah bielkovín.
Semeno repky olejnej obsahuje aj kyselinu erukovú, ktorá je nenasýtenou mastnou kyselinou a má rôzne negatívne účinky na živočíšny organizmus. U pokusných zvierat, ktoré boli kŕmené stravou bohatou na kyselinu erukovú, bolo dokázané riziko poškodenia myokardu, pečene, narušenie oxidatívnej fosforylácie a negatívne pôsobenie na rast mláďat. Pre potravinárske účely sa preto pestujú odrody repky olejnej bez kyseliny erukovej a s veľmi nízkym obsahom glukozinolátov v semene, tzv. dvojnulové odrody. Šľachtením sa postupne docielilo zníženie obsahu kyseliny erukovej zo 40 % na takmer 0 %. Vysoký obsah glukozinolátov zhoršuje kvalitu, pretože obmedzuje možné použitie krmiva vo výžive zvierat. Na druhej strane nízky obsah glukozinolátov v celej rastline je jedným z dôvodov redukcie rezistencie rastliny voči stresu a chorobám. Práve pre vysoký obsah kyseliny erukovej bol repkový olej z hľadiska výživy v minulosti zaznávaný. Vysoký obsah kyseliny erukovej je nežiaducim faktorom, ktorý spôsobuje aj defekty chuti oleja. Až po tom, čo sa postupným šľachtením minimalizovalo jej množstvo, sa stal vyhľadávaným aj pre zdravú výživu. Ak je repka určená na spracovanie za účelom získania produktu pre ľudskú výživu, mala by obsahovať maximálne 2 percentá kyseliny erukovej. Dnešné repkové oleje však kyselinu erukovú prakticky neobsahujú.
Ďalšou prítomnou antinutričnou látkou je tzv. sinapín, ktorý spôsobuje horkú a zvieravú chuť repkového semena a zhoršuje jeho stráviteľnosť.
Zvyšky semien po vylisovaní sa využijú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Repka olejná ako medonosná rastlina a jej vzťah k včelárstvu
Repka olejná patrí k významným zdrojom peľu a nektáru na ornej pôde nielen pre včelu medonosnú, ale aj pre iných zástupcov opeľujúceho hmyzu. Polia s kvitnúcou repkou lákajú včely z veľkých vzdialeností vďaka výraznému zápachu a odrazu UV lúčov od korunných lístkov kvetov. Včely vracajúce sa z repkových polí do úľov sú charakteristické žltým „otlačkom“ peľových tyčiniek na ich čele.
Repkový lán poskytuje včelám od 25 do 90 miliónov kvetov na 1 hektár. Jeden kvet vytvorí okolo 100-tisíc peľových zŕn a iba sto stačí na jeho opelenie. Na využitie znášky medu a dostatočné opelenie repkového porastu sa odporúčajú 4 včelstvá na 1 hektár. Teoreticky by každé včelstvo mohlo doniesť asi 20 kg repkového medu, pri súčasných pestovateľských plochách by tak repkový med mohol predstavovať cca 30 % z celkového množstva medu na Slovensku.
Prísun včelstiev do porastov repky má veľký význam pre zvyšovanie hektárových úrod. Dobre opelená repka odkvitne rýchlejšie, rovnomernejšie dozrieva, z dobre opeleného kvetu sa vyvinie až o 1 cm dlhšia šešuľa s väčším počtom semien v porovnaní s kvetom opeleným vlastným peľom. Úrody repky by sa pri dostatočnom opelení mohli zvýšiť až o 30 %.
Predpokladaný vzťah medzi pestovateľmi repky a včelármi by mal byť teda idylický a vzájomne výhodný. Hoci prísun včelstiev na repku má na Slovensku dlhotrvajúcu tradíciu, čoraz viac včelárov začína repkové polia ignorovať. V nedávnej minulosti to mohlo súvisieť aj s nižšou výkupnou cenou repkového medu, ktorý rýchlo kryštalizoval na tuhú konzistenciu. Niektorí včelári nechcú, aby sa do často súbežnej znášky z agátu primiešal nektár z repky, keďže už malá prímes spôsobí „zakalenie“, prípadne skryštalizovanie lepšie predajného agátového medu.
V súčasnosti sa však spotrebiteľské preferencie európskych konzumentov medu menia, čo súvisí s vysokým podielom falzifikátov medu na globálnom trhu v poslednom období, ktorých spoločným menovateľom je jasná farba a trvalo tekutá konzistencia (najčastejšie sú deklarované práve ako medy agátové). Repkový med, často upravovaný miešaním na bielu krémovitú konzistenciu, tak znovu získal obľubu a jeho konzistencia je nepriamou zárukou pravosti medu. Vďaka výskytu niektorých špecifických zdraviu prospešných obsahových látok je tento med najvhodnejším sladidlom v obdobiach zvýšeného výskytu respiračných chorôb. Chuťovým vlastnostiam repkových medov prospelo aj presadenie odrôd so zníženým obsahom kyseliny erukovej a glukozinolátov na konci minulého storočia.
Mnohí včelári sa dodnes nevedia zmieriť so zvýšenou mortalitou včelstiev, ktorá sa najmä počas posledných zhruba 15 rokov každoročne vyskytovala práve počas kvitnutia repky. Repkový peľ má v porovnaní s ostatnými rastlinami vysoký obsah bielkovín, včely ho intenzívne zbierajú a jeho zásoby sa nachádzajú v úľoch často ešte koncom leta. Tieto peľové zásoby však môžu byť pre včely zradné v prípade vysokého obsahu rezíduí pesticídov, larvy kŕmené zásobami „otráveného“ peľu (vo forme kŕmnej kašičky) majú skrátenú dĺžku života a peľ s rezíduami pesticídov nezriedka vyvolal chronické až akútne otravy včelstiev.
Tretím faktorom, ovplyvňujúcim prísuny včelstiev k repkovým porastom, je nepredvídateľnosť nektárovej znášky z repky. Potenciál znášky v rôznych oblastiach Európy sa pohybuje od 0 do 30 kg medu na jedno včelstvo, pričom v niektorých rokoch repka včelárov jednoducho „zradí“. V minulej sezóne 2019 veľa včelárov nevytočilo ani gram repkového medu, napriek tomu že krajina bola zaplavená žltou farbou. Naopak, včelstvá často hladovali.
Pri repke prebieha opelenie oboma spôsobmi súčasne, t. j. samoopelenie vlastným peľom (80 %) a cudzoopelenie za pomoci hmyzu (20 %). Je zjavné, že osivárske firmy presadzujú na Slovensku v posledných rokoch samoopelivé hybridy repky. Presadzovanie hybridov so zvýšenou samoopelivou kapacitou môže byť zradné nielen pre včelárov, ale najmä pre samotných pestovateľov. Viac ako 90 % pestovanej repky v Európe predstavujú hybridy. Aj medzi nimi existujú rozdiely, GMS (jadrová samčia sterilita) hybridy produkujú 1,73- krát viac nektáru v porovnaní s CMS (cytoplazmatická samčia sterilita) hybridmi. Informácie o správnom výbere kultivaru / hybridu nemajú pestovatelia k dispozícii, hoci mnohí by to - vzhľadom na záujmy svoje či včelárov - uvítali.
Včelu medonosnú treba v tomto kontexte vnímať ako biondikátor životného prostredia, nie ako producenta medu. Včelári sú integrálnou súčasťou poľnohospodárstva a hoci aj tichá ignorácia zo strany pestovateľov je najhoršou možnou stratégiou. Organizácia BeeLife, ktorej členom je aj Slovenský zväz včelárov, zosumarizovala základné predstavy o fungovaní európskej poľnohospodárskej politiky priateľskej nielen ku včelám, ale aj všetkým ostatným voľne žijúcim hmyzím opeľovačom do spoločného stanoviska s názvom „SPP pre opeľovače - Príležitosti pre opeľujúci hmyz v budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike“.