Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí do čeľade mrkvovitých, známa aj ako zelerovité, a je príbuzná s petržlenom, kôprom či anízom. Hoci ide o dvojročnú rastlinu, najčastejšie sa pestuje ako jednoročná. V prvom roku rastu vyrastie vňať a koreň sa výrazne zdužnatie, pričom zhromažďuje živiny. Mrkva je cenená pre svoj vysoký obsah živín a vitamínov, najmä beta karoténov, vitamínu A, vlákniny a antioxidantov.
Existujú dva poddruhy mrkvy obyčajnej: mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota) - pôvodná, nešľachtená divoká forma, a mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus). V záhradkárskej praxi sa odrody delia na skoré a neskoré. Skoré kultivary, nazývané aj karotky, majú zvyčajne tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na dlhodobé skladovanie. Zberajú sa ako prvé. Stredne skoré odrody, ako napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1', predstavujú medziskupinu. Neskoré kultivary sú ideálne na uskladnenie, zberajú sa na jeseň, majú väčšie, tmavšie korene s výraznou chuťou a hrubšou šupkou.
Zaujímavým spestrením sú rôzne farebné variácie mrkvy, napríklad odroda 'Purple Haze' s temne fialovou farbou.
Príprava na výsadbu a výsev
Príprava na výsadbu mrkvy začína už v období, keď sa rozhodnete pre sejbu. Mrkvu vysievame najčastejšie na jar, od marca do apríla, priamo do záhonu. Semienka sejeme do riadkov vzdialených 30-40 centimetrov. Pôda v záhone by mala byť dôkladne prekyprená a najmä dobre prihnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme. Vzhľadom na veľké množstvo semien v riadkoch je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek nevyhnutné mrkvu vyjednotiť.
Výsev mrkvy je možný aj na jeseň, čo zabezpečí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa odporúča vysiať semená do záhona až koncom novembra, aby klíčili až na jar, pričom pôda by nemala byť ešte zamrznutá.
Požiadavky na pôdu a hnojenie
Mrkva vyžaduje hlbokú, dobre prekyprenú, piesočnato-hlinitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Ťažké, ílovité alebo kamenisté pôdy môžu spôsobiť deformáciu koreňov, preto je potrebné pôdu pred výsevom dôkladne pripraviť. Mrkva patrí medzi plodiny druhej trate, čo znamená, že najlepšie rastie v pôde v tzv. "starej sile" - druhý až tretí rok po aplikácii maštaľného hnoja. Pri jarnom výseve môže byť prínosné mierne prihnojenie dusíkom, ale nie viac ako tri týždne pred sejbou. Čerstvý maštaľný hnoj mrkva neznáša, pretože korene sa po ňom rozkonárujú a praskajú.
Veľmi kvalitné korene možno získať pestovaním na hrobčekoch alebo v hlboko prekyprených pôdach. Na plytkej alebo nedostatočne prekyprenej pôde reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi, často rozvetvenými koreňmi.
Proces pestovania
Mrkva sa vysieva priamo na hriadky na jar, ideálne v marci alebo apríli, keď pôda mierne oschne a dosiahne teplotu aspoň 4 °C. Riadky by mali byť od seba vzdialené 30 až 40 cm, pričom semená sa vysievajú plytko, do hĺbky približne 1 cm. Pri pestovaní v hrobliach, podobne ako pri zemiakoch, možno dosiahnuť vyššiu a kvalitnejšiu úrodu. Hrobľa by mala byť široká 50 až 60 cm s rovnou hornou časťou, do ktorej sa vysieva dvojriadok mrkvy vo vzdialenosti 2,5 až 3 cm.
Po výseve pôdu zľahka utlačte záhradným valcom alebo drevenou doskou, aby sa utužená pôda dostala do kontaktu so semienkami. Keď rastliny dosiahnu výšku okolo 15 cm, mrkvu je potrebné vyjednotiť ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Tomuto kroku sa možno vyhnúť pri použití výsevných pásikov alebo obaľovaných osív.
Mrkva klíči veľmi pomaly, zvyčajne 3 až 4 týždne. Počas tohto obdobia sa na záhone môže vytvoriť pôdny prísušok, ktorý bráni rovnomernému vzchádzaniu a zároveň sa rozrastá burina. Ak vysievame voľné osivo, je vhodné ho pomiešať so značkovacou rastlinou, napríklad reďkovkou alebo šalátom. Pri výseve neskorých odrôd sa odporúča krátke predmáčanie semien (6-12 hodín) a následné presušenie na sypnosť. Po výseve povrch jemne pritlačte a prekryte netkanou textíliou alebo tenkou vrstvou vermikulitu.
Growing Carrots from Seeds to Harvest in small Veg Boxes
Zavlažovanie a ochrana pred škodcami
Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je pomerne odolná proti suchu. Ak sa rozhodnete pre závlahu, musí byť pravidelná. Nerovnomerné zavlažovanie alebo výdatné dažde po období sucha môžu spôsobiť deformácie a praskanie koreňov. Praskliny sú vstupnou bránou pre druhotné infekcie spôsobené pôdnymi hubami a škodcami. Kolísavá závlaha je najčastejšou príčinou praskania koreňov.
Mrkva môže byť náchylná na napadnutie škodcami, ako je vŕtavka mrkvová (Psila rosae) či drôtovce - larvy kováčikov (čeľaď Elateridae), ktoré poškodzujú korene. Prevenciou proti škodcom je dodržiavanie osevného postupu, neskoršia sejba alebo kombinované pestovanie so silne aromatickými rastlinami, napríklad cibuľou či aksamietnicou. Proti mrkvovej muške je účinná jemná sieťka hneď po výseve. Zmiešaná kultúra s cibuľou či cesnakom môže pomôcť miasť škodcu.
Z chorôb je častá múčnatka, ktorá sa prejavuje bielym povlakom na listoch, najmä v prehustených a tienených porastoch. Spôsobuje ju huba (Erysiphe heraclei). Šírenie choroby podporuje silná ranná rosa. Porast treba včas pretrhať a rastliny pestovať v redšom spone na slnečnom a vzdušnom stanovišti. Ďalšie choroby zahŕňajú vírusovú mozaiku petržlenu a hrdzavosť koreňov.
Zber a skladovanie
Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody sa zberajú prebierkou už od mája do júla. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú. Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber, je vyfarbenie koreňov a žltnutie spodných listov.
Neskoré odrody sa zberajú na jeseň, v priebehu októbra až začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, ideálne v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí zo zamokrenej pôdy je nevhodný. Ak nestihneme korene vybrať, záhon môžeme prekryť netkanou textíliou alebo čečinou.
Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme a potom ich vytiahneme. Pri ťahaní priamo za vňať by sme mohli odtrhnúť len vňať alebo by sa koreň zlomil.
Spôsoby skladovania
Existuje mnoho spôsobov uskladnenia mrkvy na zimu, pričom všeobecne platia základné pravidlá. Tým prvým je, že uskladňujeme iba neskoré odrody; skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné.
Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (ktorú môžeme využiť v kuchyni alebo zamraziť) a korene dôkladne očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Pri čistení korene zároveň vytriedime. Zvyšky pôdy jemne odstraňujeme rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývame ani nedrhneme. Skladovanie pri 0-4 °C a vysokej vlhkosti v debničkách s pieskom alebo pilinami je ideálne. Priebežne kontrolujeme a odstraňujeme mäknúce kusy.
Pestovanie mrkvy na balkóne
Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, vyžaduje si však zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je aj tzv. debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
Výber odrody neskorej mrkvy
Neskoré odrody mrkvy sú ideálne na zimné skladovanie. Medzi obľúbené odrody patria:
- Kardila: Neskorá, veľmi výnosná mrkva typu flakey vhodná na zimné skladovanie. Koreň je valcovitý, v dolnej časti sa zužuje. Farba koreňa je intenzívne oranžovočervená. Vhodná aj na zmrazovanie a sušenie.
- Koloseum F1: Neskorá hybridná odroda s dobrou skladovateľnosťou, vhodná pre priemyselné spracovanie, sušenie a skladovanie. Kónický koreň je dlhý 25-30 cm.
- Katlen: Neskorá až veľmi neskorá odroda na jesenné pestovanie, vhodná na priamy konzum, priemyselné spracovanie a dlhodobé skladovanie.
- Rubína: Neskorá úrodná mrkva vhodná na zimné skladovanie zo skorých výsevov. Koreň je valcovitý, čiastočne tupo zakončený, 16 - 17 cm dlhý. Odroda je odolná voči vybiehaniu do kvetu, praskaniu a vetveniu koreňov.
- Francis: Neskorá, sladká mrkva s bohatou oranžovou farbou a odolnosťou voči chorobám. Ideálna na skladovanie, konzumáciu surovú aj tepelne upravenú.
- Caltona: Neskorá, vysokoúrodná odroda s veľkými, šťavnatými a sladkými koreňmi. Ideálna na priamu konzumáciu, spracovanie aj dlhodobé skladovanie.
Okrem uvedených existujú aj ďalšie neskoré odrody, napríklad typu Flakkee s dlhými koreňmi (23-25 cm), pekne vyfarbenými a hladkým povrchom.
tags: #mrkva #neskora #pestovanie