Zelená ringlota, známa aj pod historickým názvom Reine-Claude, je klasická francúzska odroda sliviek, ktorá si vďaka svojej vynikajúcej chuti a bohatej úrode získala obľubu po stáročia. Jej korene siahajú hlboko do histórie, minimálne do 16. storočia, pričom niektoré zdroje naznačujú pôvod už v 12. či 13. storočí. Predpokladá sa, že jej pravlasťou je Kaukaz alebo Predná Ázia, možno dnešná Sýria.
Existujú rôzne príbehy o jej príchode do Európy: ten prozaickejší rozpráva o botanikovi Pierrovi Belonovi, ktorý si vraj v roku 1549 priviezol Zelenú ringlotu zo svojich ciest po Blízkom východe. Iný príbeh naznačuje, že ju samotnej francúzskej kráľovnej Claudii, po ktorej je pomenovaná Reine-Claude (reine je kráľovná), poslal Süleyman I. Ovocie prečkalo vraj dlhú cestu z Konstantinopola do Paríža, hoci nie je isté, či ho kráľovná Claudia, ktorá zomrela už v roku 1524, stihla ochutnať. Iné zdroje uvádzajú, že ju tam priviezli už Križiaci a cez Taliansko sa dostala do Francúzska, kde získala takú popularitu, že ju pokrstili podľa kráľovnej. Dôvodom jej jedinečnosti nebola len dovtedy neobvyklá zelená farba, podstatne svetlejšia od kráľovskej zelenej, ktorou sa honosili rúcha panovníkov.
Charakteristika plodov
Zelená ringlota sa pýši stredne veľkými až veľkými plodmi, ktoré sú guľaté alebo oválne, niekedy takmer guľovitého tvaru. Ich priemerná hmotnosť sa pohybuje od 22 do 26 gramov. Šupka plodov je matná, zvyčajne zelená, niekedy so žltými alebo svetlozelenými odtieňmi, pričom v plnej zrelosti je pokrytá jemným srienením. Chuťovo sú plody mimoriadne sladké, šťavnaté a majú jemnú, veľmi aromatickú chuť s príjemnou kyslosťou, pripomínajúcu med. Dužina je žltá až svetložltá, resp. zelenožltá, stredne pevná a veľmi šťavnatá. V čase konzumnej zrelosti sa kôstka dobre oddeľuje od dužiny, čo prispieva k ľahkej konzumácii a spracovaniu.
Obdobie zberu a rodivosť
Táto odroda dozrieva od konca augusta do začiatku septembra, v teplejších polohách môže zber pokračovať aj dlhšie. Zelená ringlota je stredne skorá až stredne neskorá odroda, ktorá je známa svojím pravidelným a vysokým výnosom. Stromy však neprinášajú plody hneď po výsadbe; do rodivosti nastupujú relatívne neskoro, spravidla po 3 až 5 rokoch. Nízke výnosy v prvých rokoch môžu byť spôsobené chýbajúcim opeľovačom alebo nesprávnym hnojením, ktoré vedie k absencii kvetov.
Pestovanie a požiadavky
Pôda a stanovište
Zelená ringlota preferuje hlboké, stredne ťažké až hlinité pôdy s dostatkom humusu, dobrou priepustnosťou a schopnosťou udržať primeranú vlahu. Optimálna je neutrálna až slabo zásaditá pôdna reakcia. Nevhodné sú trvalo zamokrené, utužené alebo extrémne ľahké pôdy chudobné na organickú hmotu. Stanovište by malo byť slnečné až mierne polotienisté, teplé a vzdušné, chránené pred silnými studenými vetrami.
Výsadba je vhodná od jari do jesene a je nutné zaistiť dostatočný priestor pre koreňový systém aj korunu. Pri výsadbe viacerých stromov sa odporúčajú rozostupy približne 4 až 5 metrov, v závislosti od rastovej sily podnože a charakteru odrody. Zálievka je dôležitá najmä po výsadbe a v období sucha. Hnojenie sa vykonáva predovšetkým na jar pred začiatkom vegetácie a po odkvitnutí, ideálne formou kompostu alebo vyvážených hnojív s primeraným obsahom dusíka, fosforu a draslíka.
Opeľovanie
Táto odroda je cudzoopelivá, čo znamená, že pre spoľahlivé plodenie vyžaduje prítomnosť iného opeľovača. Od polovice apríla do začiatku mája kvitne bielo a láka včely. Vhodné opeľovače pre zelenú ringlotu sú napríklad:
- Althanova ringlota (česká odroda, dozrieva začiatkom septembra, plody sú veľké až veľmi veľké, guľaté)
- Odrody ako Vlaška
- Domáca slivka
- Stanley
- Victoria
- Opal
- Iné slivky so zhodným termínom kvitnutia.
Zelená ringlota je zároveň veľmi dobrý opeľovač pre iné odrody sliviek.
Rez
Stromy zelenej ringloty rastú stredne silno a vytvárajú kompaktnú, rozložitú korunu. Nie sú náročné na rez, avšak pravidelný presvetľovací rez prispieva k vysokej kvalite plodov a rovnomernej úrode. Rez sa vykonáva prevažne po zbere, kedy sa presvetľuje koruna, odstraňujú sa zahusťujúce, suché alebo choré vetvy a podporuje sa obnova plodonosného obrastu. Silný zimný rez nie je vhodný kvôli zvýšenému riziku infekcií. V rokoch nadmernej úrody sa odporúča preriediť prehustené plody už pred jarným rezom, aby sa predišlo moníliovej hnilobe a podporila sa tvorba väčších plodov. Vzdušná koruna jej svedčí rovnako ako vzdušný trón a bosé nohy vo vlahej rose.
Listáreň s Ľudom Vaššom - výchovný rez slivky
Odolnosť a choroby
Zelená ringlota je relatívne odolná voči bežným chorobám sliviek. Patrí k tolerantným odrodám voči šárke a netrpí glejotokom. Plody sú tiež odolné voči praskaniu. Napriek tomu sa môžu vyskytnúť niektoré problémy, ako napríklad:
- Moníliová hniloba (spála): Hubové ochorenie, ktoré napáda plody, najmä pri prehustení. Môže spôsobiť značné straty úrody.
- Kôrová hniloba: Ďalšie hubové ochorenie, voči ktorému je ringlota relatívne odolná.
- Vošky: Hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, spôsobujúci stratu vitality, spomalený rast a medovicu, na ktorej môžu rásť sadzové plesne.
- Vírus nekrotickej krúžkovitosti: Prejavuje sa prstencovými škvrnami, nekrotickými „dierami“ v listoch alebo drsnosťou a mozaikovými príznakmi.
- Grmaník slivkový: Spôsobuje deformáciu plodov - sú zdurené, sploštené a podlhovasté bez kôstky.
- Piliarka slivková: Larvy tohto hmyzu sa predierajú ovocím, ktoré je potom nepožívateľné.
- Obaľovač slivkový: Larvy tohto nočného motýľa sa zavŕtavajú do plodov.
Využitie
Vďaka svojej vynikajúcej sladkej a aromatickej chuti sú plody zelenej ringloty ideálne na priamu konzumáciu ako čerstvé ovocie. Sú však veľmi vhodné aj na ďalšie spracovanie v kuchyni, kde sa dajú použiť na:
- Koláče
- Knedle
- Kompóty
- Pyžé
- Sušenie a zaváranie
Plody prirodzene obsahujú vlákninu, organické kyseliny a minerálne látky, čo ich robí nielen chutnými, ale aj zdraviu prospešnými. Zelená ringlota je výborná voľba pre záhradkárov, ktorí hľadajú odrodu sliviek s kvalitnými plodmi a dobrým výnosom.