Rododendrony sú nádherné a majestátne rastliny, ktoré svojou krásou očarili záhradkárov po celom svete. Väčšina z nich pochádza z Ázie, no vo voľnej prírode ich môžeme nájsť na celej severnej pologuli. Už po stáročia sú súčasťou našich záhrad vďaka ich krásnemu olisteniu a výrazným, veľkým kvetom kvitnúcim na jar v odtieňoch ružovej, fialovej, červenej a bielej.
Pestovanie rododendronu si vyžaduje trochu trpezlivosti a znalostí, pretože táto rastlina má svoje špecifické potreby, najmä čo sa týka pôdy. V súčasnosti existujú tisícky variet pôvodných druhov rododendronov a ich hybridov rôznych veľkostí, tvarov, farieb a vlastností.
Rododendrony a azalky: Aký je medzi nimi rozdiel?
Rododendrony sa často nazývajú aj azalkami, no nie je to presné označenie. Rod Rhododendron, patriaci do čeľade vresovcovité, predstavuje vyše tisíc druhov rôznych veľkostí, tvarov a vlastností. Celý rod sa rozdeľuje do ôsmich hlavných skupín, z ktorých dve skupiny (Tsutsusi a Pentanthera) sú známe ako azalky. Z tohto vyplýva, že všetky azalky sú rododendrony, no nie všetky rododendrony sú azalky.
Hlavný vizuálny rozdiel spočíva v listoch: listy azaliek sú menšie a špicaté, zatiaľ čo listy iných rododendronov sú väčšinou kožovité a väčšie. Záhradkári často označujú pojmom rododendron ďalšie dve skupiny rastlín v rámci rodu Rhododendron (Rhododendron a Hymenanthes).
Ideálne stanovište pre rododendrony
Rododendrony a azalky môžeme vysádzať počas celého roka, no najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar, keď už nehrozia mrazy. Vhodným obdobím je aj jeseň. Najlepšie v našich podmienkach je tienisté alebo polotienisté stanovište, chránené pred studeným vetrom a vysychaním, ideálne sever, severozápad a severovýchod, vždy na závetrí. V polotieni totiž rastú aj vo voľnej prírode.
Rododendrony znesú na pár hodín i priame slnko, pričom platí, že rododendrony s menšími listami (napríklad azalky) znášajú slnko lepšie. Stanovište v úplnom tieni by spôsobilo, že rododendrony by nekvitli. Veterné miesta môžu byť pre rododendrony nebezpečné, pretože vietor môže vysušovať ich vždyzelené listy.
Kľúč k úspechu: Pôda a jej zloženie
Špecifickejšou požiadavkou úspešného pestovania rododendronu je použitie vhodnej zeminy, ktorá má zásadný vplyv na rast a celkovú kondíciu. Zloženie a priepustnosť pôdy je pre rododendrony veľmi dôležitá.
Požiadavky na pH a kyslosť
Rododendrony obľubujú kyslé pôdy s pH v rozmedzí 4,5 až 6. Najlepšie sa im bude dariť v mierne kyslej pôde, ktorej pH sa pohybuje od 4,5 do 5,5. Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okysľovačmi na báze sulfidov železa. Je dôležité vyhnúť sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre rododendrony toxické. Ak je pôda na vašej záhrade príliš zásaditá, môžete ju okysliť pridaním rašeliny, síranu železitého alebo síry.
Štruktúra a priepustnosť pôdy
Pôda pre tieto vždyzelené kríky by mala byť kyprá, humusovitá a bohatá na živiny. Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky, ako je vyzretý kompost, rašelina, suché lístie alebo borovicová kôra. Mal by byť tiež priepustný, keďže rododendrony a azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík.
Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov. Plytká koreňová sústava rododendronov obľubuje vlhké, no nie premočené pôdy. Pre rododendrony nie sú vhodné ťažké, ílovité pôdy. Ak do takejto pôdy vykopeme výsadbovú jamu a naplníte ju priepustným substrátom, nadbytočná vlaha sa aj tak dostane ku koreňom. V takom prípade je vhodné vysádzať azalky na kopčekoch (vyvýšených miestach), aby mohla prebytočná voda odtiecť.
Príprava pôdy pre výsadbu
Ak v záhrade nemáte vhodnú pôdu, premiešajte existujúcu zeminu z jamy na výsadbu s rozloženým dubovým lístím alebo so substrátom určeným pre rododendrony. Rododendrony potrebujú kyslý, humózny substrát s pH 4-5. Ideálna je kyslá rašelina vo vláknitej štruktúre. Na jeden krík si musíme pripraviť najmenej 100 litrov substrátu.
Pravidlá správnej výsadby
Pred výsadbou by mali byť rastliny výdatne polievané. Kontajnerované rastliny pred výsadbou vyberieme z kontajnera a koreňovú sústavu mierne poprestriháme a rukami uvoľníme.
Výsadbová jama by pri veľkosti koreňového balu 20-30 cm mala mať v priemere okolo 60-80 cm a hĺbku 60 cm. V priepustných pôdach vykopeme čo najširšiu dieru s hĺbkou 30-40 cm so zubatými okrajmi. V ťažkých, nepriepustných a ílovitých pôdach vykopeme plytšiu a širšiu dieru a sadíme nad pôvodný terén. Pred výsadbou je potrebné jamu naplniť vodou, aby nasiakla do okolitého terénu.
Rastlinu zasadíme tak hlboko, ako rastie v kontajneri. Pri výsadbe je dôležité, aby vrch koreňového balu nebol pod úrovňou pôdy, do ktorej sa sadí; je lepšie, ak je o 1-2 cm vyššie. Koreňový bal rododendronu by mal byť vo výške okolitej pôdy. Pôdu okolo koreňa jemne popristúpajte. Koreňový systém rododendronu potrebuje vzduch, preto nepoužívajte fólie a podobne. Vzdialenosť medzi kríkmi by mala byť aspoň 1 meter.
Zavlažovanie a mulčovanie
Rododendrony majú plytkú koreňovú sústavu, a preto sú náchylnejšie na dlhšie obdobia sucha. Potrebné je ich častejšie polievať, najmä počas teplých slnečných dní. Pôda okolo nich by mala byť stále vlhká, no nie premočená. Drenáž a prevzdušnenie pôdy sú kľúčové, aby nedošlo k hnitiu koreňov.
Krátko po výsadbe zalievame často. Pôda by mala byť neustále vlhká. V horúce letné dni zalievame najmenej raz týždenne. Ideálna je zálievka dažďovou vodou. Pri polievaní sa snažte vyhnúť zmáčaniu listov, pretože nadmerná vlhkosť na listoch môže podporiť rozvoj plesní a hubových ochorení.
Pôdu okolo rododendronov môžeme pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú. Odporúča sa nastlať mulč z borovicovej kôry (5-10 cm hrubá vrstva), ktorý zabraňuje vysušovaniu pôdy. Mulč by sa však nemal dotýkať kmeňa rastliny. Na jeseň je dobré nahrnúť k rododendronom mulč zo zhrabaného lístia, ktorý zabráni premrznutiu substrátu a zaistí dostatok vody.
Hnojenie pre zdravý rast a bohaté kvitnutie
Rododendrony a azalky nie sú náročné na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia alebo len s minimálnym množstvom.
Dôležité je použiť správny typ hnojiva - nesmie obsahovať vápnik. Volíme hnojivá určené pre kyslomilné rastliny, ktoré obsahujú živiny ako železo, síru a horčík. Tieto živiny pomáhajú udržať kyslosť pôdy a podporujú zdravý rast.
Hnojiť rododendron sa odporúča najskôr 4 týždne po výsadbe, ideálne v predjarnom období. Najvhodnejším časom na hnojenie je na jar, keď začína vegetačné obdobie, a v lete, keď rastlina aktívne rastie. Rastliny by mali byť prihnojené na konci apríla, ale nie skôr ako 3-4 týždne po výsadbe, hnojivom pre vresoviskové rastliny s prídavkom síranu amónneho. Dodatočné hnojenie sa vykonáva v prvej polovici júla. Následné neskoré hnojenie môže spôsobiť nesprávny vstup rastlín do zimného spánku. Môžete tiež použiť hnojivá s pomalým uvoľňovaním (obdobie uvoľnenia nie viac ako 4 mesiace). V menej výživných pôdach môžeme aplikovať hnojivo vo veľmi obmedzenom množstve, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov.
Starostlivosť o rododendrony: Rez a presádzanie
Rez rododendronov
Najvhodnejším obdobím na strihanie rododendronov a azaliek je ihneď po ich odkvitnutí, teda v priebehu júna a začiatku júla. Po odkvitnutí môžete opatrne odstrániť odkvitnuté kvety, čím zabránite tvorbe semien, ktoré by mohli odčerpávať energiu z rastliny.
Rododendrony nemajú rady radikálny rez. Ak je rez nevyhnutný, odstráňte iba suché, poškodené alebo zlomené vetvy. Rezte vždy do rozvetvenia, aby na rastline zostalo dostatok listov. Neodporúča sa jednorazový omladzovací rez, väčšina stálozelených rododendronov by ho neprežila. Výnimkou sú opadavé azalky, ktoré cez zimu nemajú listy. Ak by ste rez vykonali príliš skoro na jar, mohli by ste nové výhony vystaviť riziku omrznutia a zaschnutia. Vetvičky, ktoré budete strihať, skráťte na dĺžku 30 až 60 cm. Pamätajte na to, aby ste na vetvách ponechali čapíky, z ktorých bude môcť rastlina neskôr vyrašiť a vytvoriť zhluk nových výhonov. Rododendrón nikdy neokopávajte, mohli by ste poškodiť jeho plytké korene. Burinu odstraňujte ručne.
Presádzanie rododendronov
Presádzanie rododendronov je rizikové, no niekedy nevyhnutné, ak už prerástli stanovište alebo sa im na pôvodnom mieste nedarí. Rastlina znáša presadenie dobre v prípade, že ho urobíte na jeseň alebo na jar.
Pri presádzaní rastliny postupujte tak, že zviažete vetvy, aby sa pri prenášaní nezlomili. Následne opatrne rýľom obryte koreňový bal. Akonáhle sa celý uvoľní, rastlinu presuňte na dostatočne veľkú plachtu. Jej prostredníctvom potom môžete rastlinu pretiahnuť na nové miesto. Kríky presádzame vždy s koreňovým balom, pred vyrytím dostatočne zalejeme a vyryjeme rýľom.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Rododendrony dokážu byť veľmi odolné voči chorobám a škodcom, najmä ak majú vytvorené vhodné podmienky pre život, ako sú priepustná kyslá pôda, polotieň a dostatok vlahy.
Z chorôb rododendronov sú najbežnejšími hniloba koreňov spôsobená hubou fytoftóra (pri nedostatočne priepustnej pôde) a parazitická huba podpňovka obyčajná, ktorá pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny. Správne pestované rastliny sú veľmi odolné. U rastlín, ktoré sú v horšom stave, môže dôjsť k napadnutiu hubovými chorobami. Ich znakom je odumieranie výhonkov alebo nekrotické škvrny na listoch. Ako ochrana sa používa postrek vhodným širokospektrálnym fungicídom (napríklad Dithane).
Najvýznamnejším škodcom rododendronov a azaliek v našich zemepisných šírkach je malý (1 cm) čierny chrobák lalokonosec ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus), ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korienky a kmeň azaliek a rododendronov. Proti lalokonosovi je účinná napríklad biologická ochrana v podobe parazitických hlístic rodu Heterorhabditis, ktoré napádajú larvy nosánika. Larvy hlístic sa v pôde aktívne pohybujú a čuchom vyhľadávajú larvy lalokonosca. Do nich sa dostávajú tráviacim či dýchacím ústrojenstvom. Napadnuté larvy do 48 hodín hynú. V uhynutých telách sa hlísty ďalej množia, a tak je zaistená ochrana po dobu asi 6 týždňov. Na mladých výhonkoch sa niekedy objavujú aj vošky či piadivky.
Pestovanie rododendronov v nádobách
Rododendrony je možné pestovať aj v kvetináči, a to aj napriek ich pomerne veľkým rozmerom, ktoré dosahujú voľne vysadené v pôde. Pestovanie v kvetináči má výhodu, že si môžete vychutnávať krásu rododendronov aj v prípade, že nemáte k dispozícii veľkú záhradu alebo vhodné pôdne podmienky.
- Veľkosť kvetináča: Rododendrony majú rozsiahly koreňový systém, preto je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč. Optimálna veľkosť kvetináča závisí od veľkosti konkrétneho druhu alebo odrody. Na začiatok odporúčame kvetináč s priemerom minimálne 40 až 60 cm.
- Drenáž: V kvetináči by mala byť dobrá drenáž, aby sa predišlo nadmernému zadržiavaniu vody. Je to dôležité, pretože rododendrony potrebujú síce vlhkú, ale nie premokrenú pôdu.
- Pôda: Rododendrony sú kyslomilné rastliny a vyžadujú pôdu s nízkym pH (kyslou).
- Stanovište: V kvetináči by mal byť rododendron umiestnený na mieste s polotieňom. Priame slnko môže poškodiť listy aj kvety, ale môže spôsobiť aj prehriatie koreňov.
- Zavlažovanie: Rododendrony potrebujú pravidelné zavlažovanie. Zem v kvetináči by nemala nikdy úplne vyschnúť, ale zároveň by nemala byť premočená. Ideálne je udržiavať vlhkosť na konzistentnej úrovni.
- Hnojenie: Pravidelné hnojenie je dôležité pre správny rast a bohaté kvitnutie rododendronov. Použite hnojivo určené špeciálne pre kyslomilné rastliny a dodržiavajte návody na aplikáciu.
Zimná ochrana rododendronov
Rododendrony je vhodné v zimných mesiacoch chrániť pred mrazmi. Správne vysadené a opečovávané kríky sú dostatočne odolné proti mrazu, avšak mrazuvzdornosť závisí od ich pôvodu a genetických vlastností konkrétneho druhu a odrody.
Na ochranu koreňov pred mrazmi môžete okolo rododendronu na jeseň pridať vrstvu mulču (napríklad z kompostu, rašeliny alebo drevnej kôry). Rastlinám môžete dopriať čerstvú rašelinu alebo mulč. Vďaka tomu ochránite veľmi plytké korene rastliny. V prípade mladých rastlín, najmä vysadených na slnku a vetre, je dobré použiť cez zimu ochranu proti slnku a vetru, napríklad prikrytie textíliou. Ak by ste kríku nedodali dostatočnú ochranu, voda by sa v rastline zmenila na ľad a rododendron by uschol. Pokiaľ sa rozhodnete v zime rododendron zalievať, vždy sa rozhodnite pre veľmi malé dávky vody.
Najčastejšie problémy a ich riešenia
Niekedy sa stáva, že listy žltnú a celkovo kríky zle rastú. Obvykle je to spôsobené buď zle zvoleným miestom výsadby, alebo málo kyslou pôdou, čo vedie k nedostatku železa alebo nadmernej alkalite pôdy. Jediná možnosť je rododendron presadiť na vhodnejšie miesto a do vyhovujúceho substrátu.
Ak rododendron nekvitne, dôvodom môže byť stanovište v úplnom tieni alebo nezaštipovanie odkvitnutých kvetov. Odkvitnuté kvety treba odstraňovať vždy po odkvitnutí, aby ste dosiahli lepšiu násadu kvetov v nasledujúcej sezóne.
tags: #rododendron #jaku #zem #potrebuje