Africké cichlidy: Chov a rozmnožovanie v akváriu

Africké cichlidy predstavujú veľmi početnú skupinu sladkovodných druhov rýb patriacu do čeľade cichlidovité. Vynikajú svojou diverzitou jednotlivých druhov, značne líšiacich sa vo veľkosti, tvare, farbe, no i v temperamente. Najväčšie cichlidy, ako je druh Boulengerochromis microlepis, môžu dosahovať dĺžku až 90 cm, pričom tie najmenšie druhy sú podstatne menšie. Táto úžasná skupina rýb je charakteristická svojím komplexným a rituálnym správaním, ktoré je obľúbené aj medzi akvaristami. Africké cichlidy sú veľmi aktívne a vnímavé, často vítajú svojich majiteľov a pýtajú si potravu.

Pôvod a rozšírenie afrických cichlíd

Cichlidy sa vyskytujú po celom svete (Afrika, Amerika, Ázia), pričom počet jednotlivých druhov sa odhaduje na viac ako 2 000 (dodnes je pomenovaných 1 300 druhov). Väčšina afrických cichlíd pochádza z východoafrických jazier Veľkej priekopovej prepadliny. Zo známych 1 300 druhov cichlíd žije najviac v jazere Malawi (viac ako 300) a v jazere Tanganika (takmer 250 druhov). Ostatné druhy pochádzajú z Viktóriinho a iných menších jazier východnej Afriky. Jedinečné cichlidy môžeme nájsť i vo východoafrických riekach či na viacerých afrických ostrovoch východného pobrežia vrátane Madagaskaru. Menšie cichlidy, niekedy označované aj ako západoafrické cichlidy, sú nádherné malé rybky, ktoré sú akvaristami veľmi žiadané.

Typy afrických cichlíd podľa jazier

Cichlidy jazera Malawi

Africké cichlidy jazera Malawi sú jedny z najfarebnejších rýb, ktoré v pestrosti prekonajú azda len tropické morské ryby. Mnohé z týchto nádherných cichlíd sú výnimočné pestrými vzormi a dúhovými farbami.

Skupina Mbuna

Skupina rýb Mbuna pochádza zo skalnatých častí jazera Malawi a všetkých 12 druhov rodu Mbuna je endemitom tohto jazera. Doslovný preklad afrického slova ‘Mbuna’ je skalná ryba. Ryby Mbuna sú charakteristické svojou aktivitou a agresívnou povahou. Najznámejším druhom z tohto rodu sú tzv. zebry.

Skupina Haplochromines (Haps)

Druhy v rámci tejto skupiny (doteraz je popísaných 213 druhov) sa vyskytujú v otvorenejších piesočnatých oblastiach a hlbších vodách jazera Malawi, a vďaka tomu sú rozmermi väčšie. Akvaristi ich často volajú i “haps”. K tejto skupine rýb sa často priraďujú i podskupiny ako napr. nádherné pávie cichlidy (Aulonocara), Utaka cichlidy (Copadichromis) a ostatné cichlidy, ktoré nepatria do rodu Mbuna. Podskupina Pávích cichlíd zahŕňa 28 druhov pestro sfarbených v odtieňoch modrej, červenej a žltej.

Nimbochromis venustus

Nimbochromis venustus je veľká, dominantná a nápadne sfarbená cichlida pochádzajúca z jazera Malawi. Vďaka svojej veľkosti, kresbe a inteligentnému správaniu patrí medzi najvýraznejšie druhy v akváriu. Tento druh sa vyskytuje v pieskových oblastiach a prechodových zónach medzi otvorenou vodou a skalnatým pobrežím jazera Malawi, kde v prírode číha na korisť a prepadáva ju bleskovým útokom.

• Sfarbenie: Mladé jedince a samice majú základné žltkasté až béžové telo pokryté nepravidelnými hnedými škvrnami, pripomínajúc vzor leoparda. Dospelé samce sa sfarbujú do intenzívne žltej až zlatej farby s výrazne modrými znakmi na hlave a plutvách, ide o jeden z najkrajších samcov afrických cichlíd vôbec.
• Akvarijné podmienky: Vyžaduje akvárium s objemom minimálne 400 litrov. Odporúča sa chovať skupinku 3 jedincov (1 samec a 2 samice), pri väčších akváriách môže byť skupinka samozrejme väčšia.
• Spoločníci: Najlepšie spravíte, ak akvárium zariadite biotopovo a osadíte ďalšie cichlidy z jazera Malawi, napríklad pokojné druhy ako Papuľovec čiernoplutvý, Socolofov, modrožltý red/red. Ideálne je vybrať druhy, ktoré sa líšia sfarbením a vzorom. Do akvária môžete pridať aj rybky, ktoré sa postarajú o čistotu akvária, ako prísavníky, Mrenka nádherná alebo Prísavka thajská. Ak sa rozhodnete akvárium neosadiť podľa biotopu, môžete do akvária pridať húf neoniek alebo tetier. Zo slimákov má najväčšiu šancu prežiť Neritina Vojenská prilba.
• Nevhodné druhy: K podobným cichlidám sa nehodia malé rybky vo veľkosti pod 5 cm, krevety a slimáky. Rizikový je chov spolu s rakmi a vodnými krabmi. Agresívne môžu byť aj k iným mierumilovným rybám podobnej veľkosti.
• Kŕmenie: Tento papuľovec je mäsožravec, no prijme väčšinu ponúkaných krmív. Časť potravy by však mala tvoriť rastlinná zložka vo forme vločiek so spirulinou. Dôležité je kontrolovať prísun bielkovín a držať ich hladinu na nízkej úrovni. Jedálniček môžete doplniť aj zeleninou (sparený špenát, uhorka, hrášok, cukina, žihľava) a mrazeným krmivom (patentka, artemia, larvy komárov) za predpokladu kontroly hladiny bielkovín. Kŕmiť by sa mali 2x denne v množstve, ktoré dokážu skonzumovať maximálne do 3 minút.

Cichlidy jazera Tanganika

Cichlidy jazera Tanganika sú známe obrovskou diverzitou a vysoko vyvinutým sociálnym správaním, ktoré je rozdielne pri každom druhu. Cichlidy z Tanganiky sa rozdeľujú do 12 skupín (rodov), z ktorých sú najznámejšie: Cyathopharynx (featherfins - perové plutvy), Ostracophil (shelldwelers - mušľové), Cyprichromis (sardinkové), Tanganicodus (goby), Julidochromis a asi najpopulárnejšie cichlidy rodu Tropheus. Prirodzeným prostredím goby cichlíd sú plytké vody pri brehoch jazier. Populárne cichlidy Tropheus obývajú piesočné oblasti a hlbšie vody jazera Tanganika.

Charakteristika a chov rodu Tropheus

Rod Tropheus patrí k endemitom jazera Tanganika. Jazero sa nachádza v nadmorskej výške 786 m v strede štyroch východoafrických štátov: Tanzánia, Burundi, Zambia a Zair. Je s hĺbkou 1435 m po Bajkale druhým najhlbším jazerom sveta a jeho rozloha je 32 900 km². Na úpätí šikmo zvažujúcich skál s rôznymi terasovitými výbežkami a väčšími, menšími balvanmi, často pokrytými riasami, s oblasťami pokrytými pieskom, resp. jemným štrkom, sa vyskytujú zástupcovia rodu Tropheus. Podobné prostredie sa vyžaduje aj pri chove v akváriách.

• Teplota vody: Živočíchy v jazere potrebujú pre svoj život patričnú a ustálenú teplotu v rozmedzí 22 - 28 °C, pričom osvedčenou teplotou v akváriách je 25-27 °C.
• Chemické zloženie vody: Celková tvrdosť dGH by v žiadnom prípade nemala klesnúť pod 8 °N. Alkalita je pri chove veľmi dôležitá, ideálna sa zdá byť v rozmedzí 8,5 - 9,5 pH.
• Osadenie akvária: Akvárium by malo byť priestranné (400 - 600 litrov), aj keď výhodou sú nádrže o obsahu nad 1000 litrov. K úspešnému chovu Tropheusov patrí nevyhnutná dobrá filtrácia vody, keďže väčšinou chýbajú rastliny pomáhajúce vstrebávať rybám škodlivé látky. Používajú sa filtre s vysokým výkonom, pričom výhodnejšie sú externé (vonkajšie) filtre s primeraným výkonom, zakončené kvalitným difuzérom na okysličenie vody. Pri filtrácii sa nikdy nepoužívajú zmesi ovplyvňujúce úpravu pH smerom dole (rašelina, aktívne uhlie a iné kyslé hmoty).
• Výber rýb: Kladie sa dôraz na farebný ráz rôznych foriem, ktorých bolo popísaných viac ako osemdesiat. Snažte sa vybrať druhy farebne čo najmenej podobné, aby ste sa vyhli prípadnému prekríženiu. Uvedomte si, že Tropheusy sú v zajatí chované už nejaké to desaťročie, a za toto obdobie sa nevyhli určitým prekríženiam v akváriách chovateľov.
• Skupinový chov a agresivita: Podľa skúseností chovateľov je nutné dodržať chov v skupinách, preto si zabezpečte skupinu rýb o priemernej veľkosti 2,5 - 3,5 cm a minimálnom počte 16 - 20 kusov. Aj pri Tropheusoch platí, že v chovoch by sa mal vyskytovať buď jeden, alebo keď už tak 5 a viac samcov. Pri menších počtoch sa ryby často medzi sebou vybijú. Hierarchia chovnej skupiny je nanajvýš zložitá a počas celého jej života sa mení. Zníženie agresivity chovných rýb docielite vytvorením podmienok pre rast rias, ktoré ryby okusujú, čím sú zamestnané, alebo kŕmením drobnou potravou.
• Kŕmenie: Je otázkou častých chýb. Pri Tropheusoch musíte byť pri výbere potravy nanajvýš opatrní. Pri porušení zásad kŕmenia vám to ryby predvedú nechutenstvom, upchanými črevami (nafúknutie) a úhynmi. Ryby sú takmer výlučne požieračmi rias. Podáva sa rastlinné vločkové krmivo (Sera flora, Tetra phyll, Tropical spirulina forte, O.S.I. spirulina...), granulky (Spirulina), rozmrazené šalátové a špenátové listy, ale aj kúsky banánu, jablka resp. iného ovocia. Živočíšnu potravu (len dafnie, artemie a cyklópy) podávajte v rozmrazenom stave v malých, ale častejších dávkach.
• Systematika: Systematika cichlíd východoafrických jazier, vrátane rodu Tropheus z Tanganiky, je veľmi zložitá. Podľa posledných názorov rod Tropheus v súčasnosti tvorí 5 platných základných druhov, z ktorých každý vytvára niekoľko odlišne vyfarbených populácií (poddruhov?) nazývaných zväčša podľa miesta prírodného výskytu.

Schneidewindovo desatoro chovu Tropheus

Zhrnutie a dôležité zásady chovu druhov rodu Tropheus podľa Aquarium live 6/2000:

1. Veľké akváriá od 300 l a viac s výkonnou filtráciou, silným a neustálym prevzdušňovaním, dekoráciami s množstvom úkrytov a dostatok voľného priestoru pre plávanie.
2. Voda prírodných parametrov, teplota 25 - 27 °C, celková tvrdosť dGH 8 - 12 °N (zo skúseností je dobrá aj vyššia 15 - 30°N), vyššia alkalita pH nad 7, čo najnižšie množstvo dusičnanov.
3. Zabezpečovať si ihneď od začiatku najmenej 10 rýb, lepšie viac, pre začiatočníkov sú najlepšie ryby v dobrej kondícii vo veľkosti 3 cm.
4. Vzhľadom na nebezpečenstvo kríženia nedávať do akvária veľmi podobné formy.
5. K roztriešteniu agresivity je nutná veľká hustota rýb, pričom v dospelosti je nutné rátať s 10 litrami vody na jednu rybu.
6. Vhodnými spoločníkmi, najmä u T. moori sú niektoré tanganické cichlidy obývajúce dno prípadne aj malawijské druhy prijímajúce riasové porasty. T. duboisi je vhodnejšie chovať bez prítomnosti iných cichlíd. Vhodné sú prísavníky na odstraňovanie rias.
7. Pravidelne, asi raz za týždeň až dva, meniť polovicu vody v akváriu.
8. Bohatá potrava na rastlinné zložky (časté malé dávky dafnií a cyklópov, rastlinné vločky, granulky, mrazené špenátové listy), nedávať živú potravu, mrazenú nechať rozmraziť.
9. Ryby pravidelne sledovať a jedince s príznakmi choroby okamžite odlovovať.
10. Neskôr nepridávať ryby rovnakého druhu a dávať pozor pri odlovovaní v hierarchii podriadených jedincov.

Cichlidy jazera Viktória a iné lokality

Viktóriino jazero obýva viac ako 100 druhov cichlíd, ktoré žijú len na tomto mieste. Rovnako ako v jazere Malawi, aj tieto cichlidy sa rozdeľujú na dve hlavné skupiny - podčeľaď Haplochomini a podčeľaď Tilapiini. Cichlidy z Viktóriinho jazera nie sú pre akvaristov až také známe. Najznámejšie sú Mbipi (rod mbipia) cichlidy, ktoré sú výzorom a správaním podobné cichlidám Mbuna.

Akvarijné podmienky pre chov afrických cichlíd

Väčšina známych afrických cichlíd určených pre akváriá sú pôvodne obyvatelia skalnatého prostredia v priekopových jazerách. Skaly vo voľnej prírode používajú ako úkryt a pod skalami ukladajú i svoje potery. Akvárium pre cichlidy by preto malo obsahovať skaly a skalky vytvárajúce útesy a previsy, ktoré vytvoria pre ne prirodzené prostredie.

Zariadenie akvária a prostredie

• Úkryty a dekorácie: Africké cichlidy budú neustále presúvať menšie kamienky a štrk, takže väčšie kamene ukladajte vždy na dno akvária, aby ste zabránili rybkám skaly podhrabať a uviaznuť pod nimi.
• Veľkosť akvária: Veľkosť akvária závisí od konkrétneho druhu cichlíd a ich počtu, no minimálne by malo mať 100 litrov. Čím väčšie, tým lepšie - väčšie akvárium znižuje agresivitu cichlíd.
• Osvetlenie: Do akvária je vhodné umiestniť aj intenzívnejšie osvetlenie, ktoré bude podporovať rast rias.

Kvalita vody

• Filtrácia a prúdenie: Pre africké cichlidy je potrebné zabezpečiť dobrú filtráciu a prúdenie vody použitím externého filtra.
• Teplota: Ideálna teplota vody sa pohybuje medzi 24-27 °C.
• pH a tvrdosť: Africkým cichlidám vyhovuje zásadité pH vody, keďže voda v priekopových jazerách je alkalická (Malawi pH 8,2, Tanganika pH 9,3). Ideálne pH pre africké cichlidy by preto malo byť cca 8,5.
• Pravidelná výmena vody: Dôležitá je tiež pravidelná výmena vody. Frekvencia výmeny závisí od počtu a konkrétneho druhu cichlíd. V bežných prípadoch je potrebné vymeniť ¼ vody každý týždeň, prípadne 1/3 vody každé dva týždne.

Sociálne správanie a kompatibilita

Jednotlivé druhy cichlíd sa značne líšia v zovňajšku, osobnosti, no i v agresivite. Pred tým ako si naplánujete zloženie rýb v akváriu, zistite si, ako sa správa konkrétny druh cichlíd. Vo všeobecnosti nie je veľa rýb, ktoré dlhodobo dokážu žiť v akváriu spolu s agresívnejšími cichlidami. Takéto rybky musia byť dostatočne rýchle a musia prirodzene obývať iné časti akvária (dno a okraje) ako cichlidy, ktoré väčšinou plávajú v otvorenom priestore. Cichlidy je potrebné chovať v skupinách, preto je vhodné zabezpečiť si skupinu 15 - 25 kusov, keď sú rybky ešte malé (2 - 3 cm).

Kŕmenie a strava

Až na pár bylinožravých cichlíd (napr. Tilapia alebo Geophagus) sú všetky cichlidy všežravce, ktorí sa vo voľnej prírode živia najmä riasami, larvami, červami a malými rybkami. Ich potrava by nemala byť príliš bohatá na bielkoviny. Tráviaca sústava cichlíd je dlhšia, takže trávenie im oproti iným rybám trvá dlhšie. Kŕmiť by sa mali viackrát za deň (2-3 krát) v menších dávkach, ktoré zožerú do 10 minút.

• V akváriu: V akváriu sa môžu kŕmiť živou potravou, mrazeným krmivom, vločkami a granulami, riasami a doplnkami v podobe vitamínov a minerálov.

Rozmnožovanie afrických cichlíd

Aj africké cichlidy sa dajú rozmnožovať v domácich podmienkach, ak im zabezpečíme na to dobré podmienky. Mnohé druhy cichlíd nosia oplodnené vajíčka v ústnej dutine (tzv. tlamovci), no nájdu sa i také, ktoré ich upevňujú do hniezd prichytených na kameňoch.

Typy rozmnožovania

• Tlamovci (mouthbrooding): Väčšina malawijských cichlíd patrí medzi tlamovce. Po nakladení ikier samica zbiera vajíčka do úst, kde prebieha inkubácia. Počas inkubácie, ktorá môže trvať až tri týždne, samica neprijíma potravu a je v ústraní. Keď mláďatá dorastú do veľkosti približne 1 cm, osamostatnia sa. Mláďatá sú už od doby neresu pomerne veľké, takže si poradia s drobnou potravou.
• Neresenie na substrát: Iné druhy sa trú o dno, si počas obdobia rozmnožovania stavajú hniezda - otvory v dne rôznej veľkosti v závislosti od veľkosti samotných rýb. Iné sa neresia na kameňoch alebo listoch rastlín, skalných stenách a iných tvrdých substrátoch. Pár vybrané miesto upraví a vyčistí, potom samica začne klásť ikry a samec ich oplodní. Ak k neresu dochádza v spoločnom akváriu, rodičia neresisko a mláďatá urputne bránia.

Proces rozmnožovania tlamovcov (príklad: Nimbochromis venustus, Aulonocara)

Rozmnožovanie je podobné ako u iných malawi cichlíd. Pri párení a následnej starostlivosti o oplodnené vajíčka sú cichlidy prísne teritoriálne a často obraňujú i čerstvo vyliahnuté zárodky.

• Dvorenie a kladenie ikier: Ryby pripravia substrát a začne sa dvorenie, pri ktorom samec vibruje celým telom, čím zvádza samičky. Pripravená samička kladie ikry, samec ich oplodní a následne ich samička zozbiera do úst. Túto činnosť niekoľkokrát opakujú. Samce cichlidy Aulonocara majú na análnych plutvách "vajíčkové body", o ktorých si samička bude myslieť, že sú to vajíčka, ktoré ešte nepozbierala. Keď priloží ústa k samčej análnej plutve, samec vypustí spermie. Samica naberie spermie do úst, kde vajíčka čakajú na oplodnenie.
• Inkubácia a starostlivosť o poter: Následne si samička hľadá pokojné miesto, aby sa mohla začať inkubácia. Napríklad u Aulonocara samička vynosí v svojom prispôsobenom hrdle okolo 50 vajíčok za 21 dní. Počas tohto obdobia samička nič nežerie a vyslabne. Po vypustení mláďat z úst sa budú mláďatá aj naďalej zdržiavať blízko matky, aby sa v čase nebezpečenstva ukryli do jej úst. Mláďatá sú schopné žrať potravu vtedy, keď absorbujú žĺtkové vačky a matka ich vypustí z úst.

Odchov mláďat a diskusia o "stripovaní"

Ak chceme odchovať čo najviac mláďat, chovatelia často odchytia vytretú samicu do špeciálneho akvária (ak majú možnosť). Po strávení žĺtkového vaku sa mláďatá kŕmia naupliami (larvami) slaných žiabronôžok, prípadne návnadou alebo mrazenými buchtami (kyklopmi). Cichlidy majú pomerne veľkú násadu, preto ju môžeme od prvých dní kŕmiť žiabronôžkami naupliami alebo živými či mrazenými cyklámenmi, jemne rozdrveným granulovaným alebo vločkovým krmivom. Niektoré druhy, keď sú ešte s mláďatami, ich dokonca kŕmia - potravu si rozdrvia v ústach a vypľujú ju medzi plôdik. Najdokonalejšie v starostlivosti o mláďatá sú terčovce - dokonca ich "ošetrujú".

Kontroverzia "stripovania" ikier/potera

V chovateľskej praxi existuje metóda nazývaná "stripovanie" (alebo "vyklepávanie"), pri ktorej sa ikry alebo poter manuálne odoberajú samici z ústnej dutiny. Táto metóda vyvoláva medzi akvaristami diskusie.

• Argumenty proti "stripovaniu":
  • Je to považované za násilnú metódu, prirovnávanú k predčasnému cisárskemu rezu.
  • Niektorí zastávajú názor, že akvaristika by mala byť predovšetkým o pozorovaní života rýb a ich prirodzeného správania, nie o umelom zásahu pre zisk.
  • Tvrdí sa, že ryba to má v génoch a musí to vydržať; ak to nevydrží, ide o prirodzený výber, a "milosrdnejšie" je nechať ju.
• Argumenty za "stripovanie":
  • Hlavným dôvodom je záchrana samičky, ktorá môže od vyčerpania a dlhodobého hladovania (počas inkubácie neprijíma potravu) uhynúť. Mnohí chovatelia potvrdzujú úhyn samíc po opakovanom neresení bez intervencie.
  • Niektorí to považujú za "krátku operáciu", ktorá je menej stresujúca pre samičku než dvoj- až trojtýždňové "vyhnanstvo" v menšom akváriu, na ktoré nie je zvyknutá.
  • Vo veľkochovoch je táto metóda bežná pre jednoduchší spôsob a lepší zisk, čím sa maximalizuje počet odchovaných mláďat.
  • Pri oslabení imunity rýb (stres, nesprávne kŕmenie, kvalita vody) môžu vajíčka napadnúť baktérie, ktoré sa prenesú na samicu. Odstránenie vajíčok včas môže samicu zachrániť.
• Záverečné úvahy: Je dôležité zdôrazniť, že rozhodnutie o použití "stripovania" je individuálne a často závisí od skúseností chovateľa a konkrétnej situácie. Akvaristi, ktorí túto metódu používajú, často tak robia z obavy o život samice, najmä ak už v minulosti zažili jej úhyn. Zároveň je potrebné byť opatrný, aby sa táto metóda nestala rutinou bez vážneho dôvodu, a vždy zvážiť jej dopady na stres rýb.

Zdravie a choroby

Africké cichlidy sú náchylné na rovnaké choroby ako väčšina akvarijných rýb, vrátane hubových a bakteriálnych infekcií (napríklad plesňové ochorenie plutiev, mykobakterióza,…) a parazitických ochorení (napr. ichtyoftirióza).

Malawi Bloat (Malawské nafúknutie)

Nebezpečnou je i choroba, ktorá napáda špeciálne africké cichlidy - Malawi Bloat (Malawské nafúknutie). O pôvodcovi tejto choroby ešte nie sú známe bližšie informácie, no ide pravdepodobne o infekčné ochorenie, keďže napáda postupne všetky ryby v akváriu. Predpokladá sa, že ide o baktériu, ktorá sa prirodzene vyskytuje v tráviacom trakte cichlíd a v chorobu prepukne pri oslabení imunity rýb. Príčinami môžu byť stres, nesprávne kŕmenie alebo kvalita vody.

• Symptómy: Medzi symptómy malawi bloat patria nafúknutie tela ryby a opuch brucha, oči rýb sú akoby vytlačené von, strata rovnováhy rýb, zrýchlené dýchanie, pokles prijímania potravy a tenké biele výkaly.
• Liečba: K liečbe je potrebné pristúpiť ihneď po prejavení sa prvých príznakov. V prípade upchania čriev rýb sa úspešne lieči Entizolom (metronidazol), ktorý možno kúpiť v lekárni. Používa sa v tabletovanej forme a dávkuje sa v pomere 1 tableta na 30 - 40 litrov vody. Druhý deň sa použije polovičná dávka a na tretí deň opäť dávka plná. Takto sa dávkovanie opakuje počas piatich dní. Zvyčajne už po troch dňoch sú ryby zase žravé a viditeľne živšie.

Historický kontext a ochrana druhov

Pred rokom 1970 sa o afrických jazerných cichlidách nevedelo takmer nič. Európski akvaristi sa viac-menej sústreďovali na pestro vyfarbené riečne druhy okolo rodov Pelvicachromis, Hemichromis, alebo napr. Tilapia. Revolúciu priniesol prvý dovoz jazerného, korálovo vyfarbeného tlamovca a odvtedy sú africké jazerné cichlidy stálou módnou vlnou v nádržiach európskych akvaristov až do dnešných dní. Dôvodom stálosti tejto módy je nepochybne doterajšia nevyčerpateľnosť variability druhov, ktoré v tomto akvaristickom raji vznikajú takpovediac denne.

Z geologického hľadiska je východná Afrika krajinou hlbokých treťohôrnych a štvrtohôrnych prepadlín, tzv. kryptodepresií, ktorých hlavný systém prebieha od severu na juh a tvorí tak časť komplexu východoafrických tektonických priekop. Niektoré z týchto početných priekop v súčasnosti vypĺňajú jazerá (Kivu, Albertovo, Rukwa, Ajasi, Manyaro, Sodné, Mweru, Malawi, Tanganika atd.), ktoré sú v mnohých prípadoch domovom chovancov našich akvárií. Vzhľadom na tektonické depresie a časté prírodné izolácie sú mnohé populácie rybích druhov odkázané na život v malom úseku týchto biotopov, čo napokon vysvetľuje veľkú variabilitu rodov, druhov, ale aj nižších systémových stupňov. Na druhej strane sú tamojšie druhy cichlíd často označované, ako endemity týchto jazier, nakoľko sú to druhy (ak nerátame akváriá) nevyskytujúce sa nikde inde na svete.

V poslednom období na jazerách začína ichtyológom robiť starosti nekontrolovateľné rozmnožovanie úžitkových rýb s rodu Tilapia, ktoré boli v týchto oblastiach koncom minulého storočia umelo nasadené. Žiaľ, z dôvodov týchto umelých násad existuje predpoklad, že mnohé z pôvodných rybích druhov sa už v niektorých jazerách nevyskytujú a o niekoľko rokov budú niektoré cichlidky k videniu iba v akváriách.

Oblasť afrických cichlíd je poznačená nielen množstvom druhov, ale je typická najmä hojným výskytom rôznorodých foriem, preto sa za menom ryby zvykne uvádzať aj lokalita (ak ju vieme), odkiaľ konkrétna ryba pochádza. Zvyčajne iba takto zistíme, ako budú naše ryby vyzerať v dospelosti. Napríklad Tropheus sp. Black "Bemba".

tags: #rozmnozovanie #africkych #cychlid