Korytnačky sú fascinujúce tvory s dlhou históriou, ktorá siaha až do čias dinosaurov. Ich jedinečný pancier a pomalý, no vytrvalý životný štýl ich robia obľúbenými spoločníkmi. Avšak, ako pri každom zvierati, aj pri chove korytnačiek je nevyhnutné mať dostatok informácií, najmä ak uvažujeme o ich rozmnožovaní. Rozmnožovanie vodných korytnačiek v amatérskych podmienkach môže byť náročné, no s pochopením ich potrieb a správnym prístupom je to možné. Korytnačky patria podobne ako ich suchozemské príbuzné k dlhovekým živočíchom, preto treba rátať s tým, že pri dobrej starostlivosti budú robiť spoločnosť aj niekoľko desiatok rokov.
Dôležité je si uvedomiť, že korytnačka je živý tvor, nie hračka. Ohľadom ich chovu koluje množstvo rôznych informácií, z ktorých je žiaľ veľké množstvo neúplných, najmä ak poukazujú na ich „nenáročnosť“. Mnohí predajcovia neposkytujú fundované rady, čo vedie k zanedbaniu potrieb týchto zvierat. Chov vodných korytnačiek nie je len o občasnom nasypaní suchého vločkového krmiva na hladinu vody, pretože korytnačka nie je ryba a potrebuje úplne inú stravu.
Pohlavná dospelosť a obdobie párenia
Väčšina korytnačiek je pohlavne dospelá od 5. roku života, niektoré aj neskôr. Obdobie párenia je väčšinou od konca apríla do začiatku júna, závisí to od dĺžky dňa a množstva slnečného žiarenia. U európskych druhov korytnačiek (zelenkastá, stepná, širokoštítová a žltohnedá) nastáva obdobie párenia hneď po odzimovaní na jar. Hlavným obdobím párenia korytnačiek je obdobie po zimnom spánku.
Svadobné rituály a boje
Sotva sa korytnačky prebudia a zohrejú v prvých jarných lúčoch, začínajú zdraví dospelí samci dvoriť samiciam. Korytnačky vo voľnej prírode žijú samostatne, nie v uzatvorených skupinách, a stretávajú sa viac-menej len v období párenia, pričom sú to plazy a príbuzenská plemenitba u nich na rozdiel od cicavcov vôbec nespôsobuje biologické vady.
Keď sa stretnú dva samce, alebo samec a samica, môžu nastať pytačky a súboje. Samce sa v určitých častiach roka prejavujú oveľa čulejšie, niekedy sa vzájomne drgajú alebo zrážajú panciermi. Snažia sa jeden druhého prevrátiť a zvíťazí ten zo súperov, ktorý zostane na všetkých štyroch. Samce sa pritom budú nahlas ozývať. U korytnačiek je oplodnenie vnútorné, a po víťaznom súboji často nasleduje párenie.
Rozmnožovací rituál sa líši od druhu k druhu. Pri stepných korytnačkách je toto správanie agresívnejšie a samice môžu utrpieť aj krvavé poranenia na predných nohách. Taktiež si samci navzájom môžu škaredo ublížiť. Málokedy sa však stáva, že by bolo zviera výrazne poranené a väčšinou sa zaobídeme len s použitím dezinfekcie pri pohryznutí. Samec suchozemskej korytnačky zväčša bude prenasledovať samicu a snažiť sa ju uhryznúť do nôh, aby sa samička vtiahla do panciera, čím sa jej uvoľní chvost a kloaka.
U korytnačky močiarnej (Emys orbicularis) je pozorovateľný svadobný tanec. Samec pláva za samicou a aby si ju získal, predvádza jej tento tanec. Samica sa spočiatku zdráha, samca dlhší čas odstrkuje a pritom syčí. Zvykne sa skrývať pod vodu, no po chvíli zasa vypláva a postupne sa samcovi poddáva. Párenie prebieha vo vode. Samica odrazu zastane, samec ju pevne chytí za krk a šikovne sa vytiahne na jej pancier, potom sa pritlačí chvostom na jej zadok a spoja sa. Samotné svadobné hry a párenie môže trvať aj dva týždne.
Svadobný tanec love me like you do
Špecifiká samíc a samcov
Korytnačky nie sú spoločenské tvory a teda pri tomto druhu zvieraťa nedochádza k vytvoreniu stálych dlhoročných partnerov. Keď samička zvolí a je ochotná k páreniu, zatiahne hlavu do panciera kvôli kúsancom od samca a privolí, aby samec na ňu vyliezol, nastaví chvostík a umožní samcovi spáriť sa s ňou. Párenie sprevádzajú veľmi zvláštne piskľavé zvuky, ktoré samec vydáva s dokorán otvorenou tlamou.
Samičky korytnačiek majú úžasnú schopnosť podržať si v sebe spermie niekoľko mesiacov až rokov a oplodniť vajíčka až keď ona sama uzná za vhodné. Preto je možné, že oplodnenú znášku dá aj samička, ktorá sa toho roku so samcom nepárila. Občas sa stane, že napriek výrazným snahám samice odmietajú párenie a k spojeniu nedôjde. V tomto prípade môžu taktiež naklásť vajíčka, tieto však budú neoplodnené.
Na rozpoznanie pohlavia korytnačky močiarnej slúži tvar vrchnej časti panciera (karapaxu) samca s pozdĺžnym výbežkom po celej dĺžke chrbta, ktorý je najvýraznejší v nadchvostovej časti a spod neho vytŕča chvost dlhší, než majú samice. Oči samcov majú žltočervenú dúhovku, zatiaľ čo samice majú dúhovku svetložltú s drobnými čiernymi pásikmi. Samica korytnačky močiarnej, ktorú sme raz pozorovali, vypustila z kloaky prúd vody a vzápätí sa vysunul malý čierny čípok, čo dokazovalo, že išlo o samca. Vypustená voda z kloaky je vlastne zásobárňou kyslíka na dýchanie, pričom korytnačka má pri kloake análne vaky, ktoré napĺňa cez análny otvor a ktoré slúžia ako pomocný dýchací aparát. Vnútorné sliznice vakov vystielajú krvné vlásočnice, pomocou ktorých korytnačka prijíma kyslík priamo z vody. Predpokladá sa, že to súvisí s bezpečnosťou korytnačky, pretože sa takto zabezpečená môže ukryť pred predátorom do vody na dlhší čas.
Kladenie vajec
Zhruba tri týždne po párení, teda okolo apríla až mája, prichádzajú vo vonkajších výbehoch prvé znášky. Samica je výrazne nekľudná a celé dni behá po výbehu, čuchá k zemi, môže aj žrať zeminu, ak má pocit nedostatku minerálov. Občas vyhrabe takzvanú „skúšobnú“ jamku. Toto správanie trvá zvyčajne týždeň. Keď sa už rozhodne pre vhodné miesto na znášku, začne systematicky striedavo hrabať zadnými nohami. Známky pripravenosti na kladenie vajec zahŕňajú aj to, že samička celé dni hrabe v piesku alebo štrku v akváriu či na súši, pravdepodobne hľadá miesto na nakladenie vajec.
Po určitom čase (6 - 8 týždňov) samička vyhľadá miesto, kde je kyprá pôda, vyhĺbi si jamku zadnými nohami a znesie do nej vajíčka. V akvateráriách často nakladú vajíčka aj do vody. Ak nájde dostatočne hlboký piesok, nakladie do neho vajcia. Samica korytnačky močiarnej znáša do vyhrabanej jamky ďaleko od brehu 2 až 8 vajec. Jamku vyhrabáva zadnými nohami.
Vajíčka sú biele, guľaté alebo oválne a majú pevnú škrupinu. Ich počet závisí od druhu a aj veku samice, môže to byť iba jedno, ale aj 100. Európske druhy korytnačiek znášajú vajíčka v počte 2 - 12 kusov podľa veľkosti každého druhu. Samička po znesení vajíčka zahrnie a povrch veľmi jednoducho utľapká: postaví sa nad jamku a niekoľkokrát "dosadne" plnou váhou na zem. Potom odíde. Po znesení vajec jamku zahrabe a viac sa o mláďatá nestará.
Starostlivosť o vajíčka a inkubácia
Na ďalší vývoj vajíčok sa musí postarať slniečko, prípadne pri umelom odchove uloženie vajec do inkubátora so stálou teplotou a vlhkosťou. Aby sme vajíčka úspešne odinkubovali, v našich teplotných podmienkach to nie je možné bez inkubátora. Predvídavý chovateľ by ho už mal mať nachystaný dva týždne po spozorovaní párenia, pretože inkubátor je potrebné aspoň niekoľko dní pred umiestnením vajíčok odskúšať, aby sa vajíčka umiestnili do spoľahlivých podmienok.
Inkubátor a jeho nastavenie
Inkubátor si môžeme kúpiť alebo vyrobiť doma. Príkladom je použitie autochladničky rozmerov cca 100 x 50 x 50 cm s tromi policami. Na spodok chladničky sa umiestni veľká plastová miska naplnená až po okraj vodou. Do misky sa vloží výhrevný kábel (nový, bez prasklín, keďže je umiestnený vo vode) do polovice do vody, zvyšok pri miske. Tento kábel sa napojí na digitálny termostat, kde sa nastaví teplota na 30,5 °C s odchýlkou pol stupňa. Čidlo termostatu sa umiestni priamo k vajíčkam, aby spínalo teplotu podľa toho, aké teplo je pri vajíčkach. Dôkazom vysokej vlhkosti je vyzrážaná voda na skle chladničky.
Autochladnička je vhodná aj preto, že je vpredu presklená a tým pádom je možné kontrolovať znášku vizuálne bez potreby otvárať chladničku, čím sa mení teplota aj vlhkosť. Problém nastáva, keď sa vlhkosť zráža na vrchu chladničky, pretože kondenzát kvapkajúci na vajíčka spôsobuje zadusenie zárodku. Preto sa odporúča inkubovať na nopovej fólii (používa sa na stavbách ako izolácia), kde sa vajíčka položia medzi jednotlivé výstupky. Sú tak zabezpečené proti pohybu a všade okolo je vzduch, takže odpadá problém s plesnivením ako je to občasné pri použití substrátu. Nad každým vajíčkom sa môže spraviť šikmá strieška.
Podmienky inkubácie
Manipulácia s nakladenými vajíčkami musí byť maximálne opatrná, pretože sa nesmú otočiť dolu hlavou. Vezmeme priesvitnú nádobu a naplníme ju špeciálnym substrátom, ako je vermikulit, kúpený v teraristike, alebo riečny piesok či štrk (úplne čistý). Substrát treba mierne navlhčiť a vajíčka do neho poukladať tak, aby sa neotočili dolu hlavou oproti pôvodnej polohe. Mali by byť do substrátu asi z polovice ponorené. Nádobu uzavrieme vekom s len malými otvormi, takže sa v nej sama vytvorí nutná vlhkosť až 100%. Raz za deň treba viečko odokryť a nahnať do nádoby rukou čerstvý vzduch. Kondenzovaná voda z krytu nádoby nesmie kvapkať na vajíčka. Ak sú vajíčka príliš mokré, zárodky vnútri zahynú.
Najvhodnejšia teplota na vývoj zárodkov je 23-29 stupňov. Starostlivo ju kontrolujeme ponoreným teplomerom a podľa potreby upravíme. Dôležitá je aj primeraná vlhkosť. Bolo už dokázané, že pri teplote 30°C sa rodí viac samíc, pri teplote 28°C viac samcov a pri 29°C je to tak pol na pol. Stabilnú teplotu môžeme zabezpečiť napríklad uzavretím liahne s vajíčkami do väčšieho akvária, položeného na tehlách, a teplotu udržiavame ohrievačom a termostatom. Vajíčka pred umiestnením do inkubátora označíme dátumom, kedy boli znesené. Inkubátor potom už nepremiestňujeme a vetráme.
Africké druhy korytnačiek (leopardia, ostrohatá, skalná) nezimujú, no aj ich obdobie párenia je na jar. Znášajú uprostred leta až do začiatku jesene a mláďatá sa liahnu koncom jesene až začiatkom zimy pri 31 - 32 °C po cca 3 mesiacoch inkubácie. Podľa teploty trvá inkubácia (čas vývoja zárodkov vo vajíčku) rozdielne dlho. Na zistenie, či sú vajíčka oplodnené, sa využíva presvietenie vajíčka svetlom pred lampou.
Liahnutie a starostlivosť o mláďatá
Korytnačky sa začnú liahnuť za približne 90 dní (pre európske druhy). Doba liahnutia trvá 1 - 3 dni. Keď je už korytnačka plne vyvinutá, použije vaječný zub na prekonanie škrupinky, ktorý jej za pár dní vypadne. Malé korytnačky čaká hneď od začiatku poriadna drina. Musia sa nielen vyďobať z vajíčka a rozbiť pevnú škrupinu, ale musia sa tiež vyhrabať na povrch a čeliť všetkým nástrahám, ktoré na nich striehnu.
V inkubátore sa po vyliahnutí malé korytnačky môžu nechať dovtedy, kým sa im žĺtkový vak na spodnej časti panciera celý nevstrebe. To môže trvať týždeň. V tomto čase korytnačka ešte nemusí prijímať stravu, pretože všetky živiny získava práve zo žĺtkového vaku. Potom ich už treba začať kŕmiť malými porciami jedla asi 2 až 3 krát do dňa.
Starostlivosť o mláďatá
Novonarodené korytnačky sú malé, majú jasné farby a mäkký pancier, ktorý sa ľahko môže poraniť. Preto je o mláďatá nevyhnutné sa starať. Musia dostávať veľmi pestrú stravu a od samého začiatku aj vitamíny a minerálne látky. Suchozemským dávame mäkkú rastlinnú stravu, vodným zase malé kúsky mäsa, prípadne niťovky.
Po vyliahnutí premiestnime mláďatá do samostatného akvária/terária. Suchozemským dáme na dno papier, ktorý dobre vpíja tekutinu, a misku s vodou. Vodné korytnačky budú potrebovať akvárium s nízkou hladinou vody a jednoduchým prístupom na súš, ktorá môže byť iba veľký kus plochého kameňa. Pri umelom chove musíme teda zabezpečiť vajíčkam vhodné podmienky na vývoj. Pri prvých náznakoch pytačiek pripravíme samičke dostatočne vysokú vrstvu rašeliny s pieskom, do ktorej bude môcť vajíčka zahrabať. Znášku následne premiestnime do zvláštnej "liahne".
Chovné prostredie a potrava pre vodné korytnačky
Pre úspešný chov a rozmnožovanie vodných korytnačiek je nevyhnutné zabezpečiť vhodné prostredie a stravu.
Chovné prostredie pre vodné korytnačky
Napriek tomu, že sa jedná o vodnú korytnačku, potrebuje aj súš, ktorú môže tvoriť napríklad kus bridlice s 25 W žiarovkou. Súš nemá byť celá pod vodou a mala by poskytovať úkryt. Minimálna veľkosť akvaterária pre jeden dospelý kus by mala byť aspoň 100x40 cm. Výška vodného stĺpca by mala byť približne 1,5 krát veľkosti panciera chovanca. Akvaterárium je potrebné vybaviť súšou, kde sa budú môcť korytnačky slniť pod výhrevnou lampou. Teplota vody by sa mala pohybovať okolo 25 - 28 °C cez deň a 22 °C v noci. Teplota vzduchu by mala byť 23-27°C, pod výhrevnou lampou aj 32 °C.
Vodná hladina v akvateráriu by mala byť minimálne taká vysoká, ako je vysoká korytnačka vo vertikálnej polohe, lebo sa môže stať, že sa korytnačka prevráti na chrbát a nebude sa vedieť v plytkej vode otočiť ani nadýchnuť a uhynie. Na súš umiestňujeme žiarovku, ktorá bude poskytovať teplo a svetlo. Ak na noc znížime teplotu vody, korytnačky budú cez deň aktívnejšie. Dno akvaterária nemá byť celé zakryté štrkom alebo pieskom.
Potrava vodných korytnačiek
Potrava vodných korytnačiek je druhovo špecifická. Mláďatá korytnačiek môžeme kŕmiť každý deň, pri dospelých jedincoch stačí kŕmenie každý druhý deň. Ako zdroj potravy môžeme využiť rybie mäso, kuracie mäso, larvy komárov, patentky, slimáky, špeciálne mrazené zmesi pre korytnačky. Mnoho chovateľov kŕmi korytnačky v inej nádobe, aby predišli nadmernému znečisteniu vody v chovnej nádrži. Pri kŕmení musíme dbať na to, aby boli kusy stravy primerané veľkosti korytnačky, aby ich boli schopné aj zjesť. Väčšie kusy mäsa je dobré podávať korytnačkám pinzetou rovno do úst, aby sa im zbytočne nešpinila voda viac, ako je nutné.
Vodným korytnačkám dávame hlavne mäso. Dobré sú ryby (ostriežovité veľmi rady nemajú), teľacie, kuracie aj hovädzie spolu s vnútornosťami ako srdcia a obličky. Ďalej dávame aj larvy komárov, dafnie, červy, dážďovky, vodné slimáky a dokonca aj myši a potkany. Jedálniček možno doplniť žaburinkami, vodným morom, rožcom či listami lekna. Sépiová kosť dodá korytnačkám dostatok vápnika pre zdravý pancier. Nesypte vápnik na krmivo, ale podávajte ho samostatne. Všeobecne platí, že kŕmenie celými rybami, tj. vrátane kože, kostí a čriev, je úplne dostatočné pre zásobovanie organizmu korytnačky vitamínmi a vápnikom.
| Typ potravy | Príklady |
|---|---|
| Mäso | Ryby, kuracie, teľacie, hovädzie, vnútornosti (srdcia, obličky) |
| Hmyz a larvy | Larvy komárov, dafnie, červy, vodné slimáky, dážďovky, patentky |
| Ostatné živočíšne | Myši, potkany, malé rybky, šváby, mäkkýše |
| Rastlinná potrava | Žaburinky, vodný mor, rožec, listy lekna (pre vodné korytnačky) |
| Doplnky | Sépiová kosť, vápnikové doplnky |
Hibernácia u vodných korytnačiek
Hibernácia, teda zimný spánok, sa vyvinul u viacerých živočíchov ako odozva na nepriaznivé prírodné podmienky počas určitého obdobia roka, ktoré by často vyústili smrťou jedinca. Do zimného spánku upadajú hlavne korytnačky z mierneho podnebného pásma, zato korytnačky z tropických oblastí môžu mať letný spánok, ktorý je odpoveďou na príliš vysoké teploty. Vodné korytnačky z miernych pásiem sa zahrabávajú do bahna na dne riek a jazier. Tu sú menej ohrozené, lebo v hlbších vodách teplota neklesá pod 4°C. Vodné korytnačky z miernych pásiem, ktoré chováme v jazierkach, môžeme nechať prezimovať aj vonku, ak je jazierko dostatočne hlboké.
tags: #rozmnozovanie #korytnaciek #tanec