Rozmnožovanie odrezkami je efektívna metóda, vďaka ktorej môžeme získať kvalitnú rastlinu z overeného zdroja. Tento spôsob rozmnožovania sa radí medzi nepriame metódy, ktorých hlavnou výhodou je, že nijakým spôsobom nedokážu ohroziť život materskej rastliny. Rozmnožovanie odrezkami môžeme nahradiť napríklad rozmnožovaním pomocou oddeľovania koreňových zväzkov, avšak táto metóda oslabí materskú rastlinu a nie je využiteľná pre určitý typ rastlín.
Výhody, ktoré ponúka rozmnožovanie odrezkami, vidíme najmä v tom, že dosiahneme kvalitatívne lepšiu a odolnejšiu rastlinu voči vonkajším vplyvom a parazitom. Ďalšou výhodou je možnosť výmeny odrezkov, napríklad so susedmi, čo predstavuje lacný spôsob, ako zväčšiť repertoár rastlín vo vašich záhonoch.
Kedy a ako odoberať odrezky
Rozmnožovanie odrezkov patrí najmä k privilégiám jesene, kedy listy z kríkov a rastlín takmer opadajú. Nikdy nerežeme odrezky z rastlín, ktoré trpia parazitmi, nemajú dobrú obranyschopnosť, napríklad proti voškám, prípadne nie sme spokojní s ich estetickými vlastnosťami - veľkosťou a farbou kvetu, tvarom a farbou listov.
Okrem podmienok, ktoré by mala spĺňať materská rastlina, sa držíme pravidla, že odrezky získavame skoro na jar alebo počas jesene. Najvhodnejšími odrezkami na tento typ rozmnožovania sú odrezky z jednoročných výhonkov.
Drevité odrezky
Rozmnožovanie za pomoci drevitých odrezkov sa týka najmä krov. Kríky môžeme veľmi jednoducho rozmnožiť pomocou odrezkov a ďalej s nimi pracovať, napríklad pri výsadbe živého plota alebo živej clony. Najčastejšie sa stretávame s odrezkami kríkov ako sú napríklad tavoľník, pajazmín, vajgela či trojpuky.
Drevité odrezky režeme len z rastlín, ktorých peň má drevitý charakter. Odrezky odoberáme neskoro na jeseň alebo zavčasu na jar z neolistených kríkov. Režú sa jednoročné výhonky v dĺžke 15 až 20 cm s hrúbkou ceruzky.
Príprava drevitých odrezkov
Odrezok má mať 6 až 8 jednotlivých púčikov pri striedavom postavení listov, prípadne dvojíc pri kríkoch s protistojnými listami. Režeme tak, aby horná časť odrezku bola zrezaná rovno a v takej výške, že chráni vrchný pupeň, a v spodnej časti použijeme šikmý rez. Vďaka tomu spoľahlivo rozoznáme hornú a spodnú stranu odrezka, čo je dôležité pri vkladaní do pôdy.
Dĺžka odrezkov by mala byť približne 15-20 centimetrov, v závislosti od veľkosti rastliny. Dôležité je, aby sme odrezok odrezali na spodnej hrane šikmým rezom a na vrchnej hrane rezom rovným. Vrchný rez musí chrániť výhonok pod ním, pričom by celá odrezaná stonka nemala presahovať 6-8 pupeňov, čo opäť závisí od celkovej veľkosti rastliny.
Koncom jesene a v zime sa naskytá príležitosť rozmnožiť si najkrajšie kvitnúce kry, presnejšie bezlisté. Ide o odrezky, ktoré treba odoberať až po opadaní listov, teda počas zimy, v období od novembra do januára. Najkvalitnejšie odrezky získate zo silných jednoročných a zdrevnatených výhonov. Počas zimy môžete odobrať z krov celé výhony a následne si ich nastrihať na menšie časti. Tie, ktoré odoberiete neskôr, počas mrazivejších dní, je vhodnejšie nastrihať, zviazať špagátom, uložiť do debničky a zasypať vlhkým pieskom. Odrezky tiež môžete zabaliť do fólie, aby ste zabránili nadmernému vyparovaniu vody. Do skorých jarných mesiacov ich môžete uskladniť v chladnej pivnici alebo v chladničke.
- Zo zdravých krov, ktoré si chcete rozmnožiť, odoberte po opadaní listov niekoľko silných drevnatých jednoročných výhonov.
- Jednotlivé výhony nastrihajte na menšie časti s dĺžkou asi 15 - 30 cm a hrúbkou ceruzky.
- Dôležité je odlíšiť horný a dolný koniec odrezka. Korene sa totiž vytvoria len na pôvodnom spodnom konci. Ten môžete zrezať mierne šikmo vo výške asi 3 cm pod očkom.
- Odrezky, ktoré odoberiete koncom jesene, po úprave napichajte do pôdy v záhone alebo v prázdnom parenisku.
- Jednotlivé odrezky pozapichujte kolmo a hlboko do pôdy tak, aby vonku zostali aspoň dve očká.
Odrezky odoberáme po opadaní listov, od novembra do januára. Mal by mať dĺžku asi 15 - 20 cm, nevyhnutné je, aby mal aspoň dve zdravé očká. Na spodnej strane odrezku musí byť rez vedený asi 3 mm pod očkom, nad horným očkom nechajme asi 2 cm. Vždy je lepšie označiť si odlišným spôsobom rezu hornú a dolnú časť, korene sa vždy vytvoria len v pôvodne spodnej časti odrezka. Dovtedy si ich uskladníme na chladnom a tmavom mieste, kde nebude mrznúť. Môže to byť napríklad pivnica.
Polovyzreté odrezky
Začiatok leta (koniec júna, júl, prípadne aj august, podľa priebehu počasia) je pre mnoho drevín najvhodnejším časom na rozmnožovanie polovyzretými odrezkami. Mladé pružné výhonky, ktoré nie sú ani príliš mäkké (vodnaté), ani úplne zdrevnatené, totiž výborne zakoreňujú.
Zo zdravého kríka (materskej rastliny) odrežeme zdravé konce výhonkov, dlhé asi ako prst, bez kvetov. Rez treba viesť tesne pod listom alebo pod očkom. V spodnej časti, dlhej asi 3 cm, musíme odstrániť listy. Príliš mäkké vrcholky výhonkov treba tiež odstrániť odrezaním alebo odstrihnutím.
Jarné a letné odrezky byliniek
V prípade, že si chceme namnožiť rastlinný materiál čo najskôr, odrezky môžeme odoberať počas jarného obdobia, keď sa rastlina prebúdza z vegetačného pokoja a začína rašiť nové výhonky. Práve tie sú ideálnymi časťami na efektívnejšie zakorenenie v tomto čase. Nakoľko v tomto období začínajú panovať rôzne odrody byliniek, ich zelené časti si môžeme bez väčších problémov množiť odrezkami a využívať počas celého roka do chutných pokrmov.
Jednou z ďalších variant je aj množenie prostredníctvom odrezkov, ktoré už majú mladé zelené drevo (jednoročné). Tieto odrezky robíme počas celého leta, keď je rastlina vegetačne aktívna. Najlepšie si to vieme predstaviť pri rastlinách, ako sú ruže alebo vavrínovce.
Príprava a výsadba odrezkov
Základom samotnej výsadby je vhodne upravený odrezok podľa základných pravidiel, ktoré sme zmienili vyššie v článku. Druhou zložkou je správna výsadba.
Substrát a nádoby
Upravené odrezky zapichujeme do plytšej množiarenskej debničky alebo väčšieho kvetináča s prepareným (parou dezinfikovaným) substrátom - (zakúpenou) zeminou na rozmnožovanie alebo namiešanou zmesou piesku s rašelinou v pomere 2:1, 1:1. Substrát musí byť primerane vlhký, ale nie mokrý (pri nabratí do dlane sa naň nesmie lepiť).
Substrát, do ktorého budeme umiestňovať odrezky rastlín, by mal byť vzdušný, ľahký a nie príliš prehnojený. Mal by mať jemne kyslé pH. Pri “rezkovaní” si zvolíme najzdravšiu a najkrajšiu vetvičku rastliny. Tú následne odstrihneme ostrými záhradníckymi nožnicami na dĺžku odrezku približne 10-15 cm šikmým rezom. Mal by mať aspoň 6-7 pukov.
Okrasné rastliny sadíme do vopred pripravenej, prekyprenej pôdy, ktorá neobsahuje veľké množstvo hnojiva. Na spodok môžeme uložiť jemnú vrstvu kamienkov, ktoré slúžia ako drenáž, a teda regulujú množstvo prijatej vody. Na výsadbu využívame všestranný substrát, ktorý môžeme zmiešať s pieskom v pomere 2:1.
Technika výsadby
Pred zapichovaním odrezkov si najprv tenkým kolíkom alebo ceruzkou vytvoríme hlbšie jamky a potom do nich vložíme odrezky, aby sme prípadný práškový stimulátor predčasne nezotreli.
Odrezky zapichujeme v takej vzdialenosti od seba, aby sa listy susedných neprekrývali - čím majú odrezky väčšie, respektíve dlhšie listy, tým ďalej od seba ich treba umiestniť. Príliš husto napichané odrezky vytvárajú totiž prostredie vhodné na rýchle šírenie hubovitých chorôb, ktoré by nám mohli zničiť celú množenú kultúru.
Po napichaní treba ku každému odrezku substrát pevne pritlačiť, aby stál rovno aj po jemnom pokropení vodou.
Zakoreňovanie odrezkov hrozna v perlite - celý postup. Výsledok po 33 dňoch.
Ak je na odrezku príliš veľa listov, časť, ktorú zapichneme do pôdy, očistíme od prebytočných listov, aby sme mohli lepšie ponárať odrezok do stimulátora, vďaka ktorému rýchlejšie a kvalitnejšie zakorení. V prípade potreby môžeme skrátiť prebytočné listy z celkovej jeho dĺžky na polovicu.
Odrezok, ktorý bol namočený v stimulátore, následne zapichneme kolmo do vopred pripraveného vlhkého substrátu.
Starostlivosť o zakoreňujúce odrezky
Takto zasadený odrezok pravidelne zalievame a pozorujeme. Môže sa stať, že to so zálievkou preženieme a odrezok začne hniť.
Odrezky treba pravidelne hmliť, veľmi jemne kropiť a vlhčiť, lebo nesmú zaschnúť, zároveň aj substrát má byť vlhký, no musí zostať prevzdušnený.
Vytváranie skleníkových podmienok
Po napichaní odrezkov treba množiarenskú debničku alebo kvetináč postaviť na veľmi svetlé miesto, ale s rozptýleným svetlom. Nikdy nesmú stáť na priamom slnku. Odrezok je totiž charakteristický tým, že jeho listová časť s odparovacou plochou je väčšia než ešte nevyvinutá koreňová podzemná časť s nasávacou funkciou.
Na vytvorenie ochrannej atmosféry, najmä pred vyschnutím hornej nadzemnej časti odrezkov, prikryjeme debničku alebo kvetináč fóliou z priehľadného plastu alebo prepichaným polyetylénovým vrecúškom. Aby sa fólia nedotýkala odrezkov, na ktorých by sa v tých miestach zrážala vlhkosť, možno do substrátu napichať niekoľko vyšších (rovnako vysokých) kolíčkov, ktoré ju budú držať v takej výške, aby pod ňou mali sadence vrstvu vzduchu.
Spodný okraj fólie alebo vrecúška upevníme na okraj debničky alebo priviažeme ku kvetináču tak, aby sme ju mohli občas odkryť a odrezky vlhčiť rozstrekovačom (prípadne vetrať, ak by bolo vnútro príliš zarosené).
Presádzanie a ďalší vývoj
Rast nových listov na jedincoch je znamením, že odrezky zakorenili a možno ich presádzať. Nové rastliny, ktoré sme si vegetatívne namnožili, opatrne po jednom vyberieme zo spoločného priestoru lopatkou na presádzanie tak, aby sme nepoškodili nové korienky, a presadíme do kontajnerov primeranej veľkosti s výživnou zeminou (jednotlivo).
Potom ich treba umiestniť do studeného pareniska alebo na chránené miesto v záhrade. Tu rastliny aj prezimujú prikryté vzdušnou prikrývkou z čečiny. Na jar už budú jedince dostatočne silné, aby ich bolo možné zasadiť na určené miesto.
Slabšie, menej vyvinuté rastlinky treba presadiť do väčšieho kvetináča (kontajnera) a nechať zosilnieť vo výživnej zemine ešte jeden rok.
V lete alebo budúci rok na jar skrátime vyrastené mladé výhonky na polovicu, aby sa kríky dobre rozvetvili.
Príklady úspešného rozmnožovania odrezkami
Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)
Rozmnoženie vždyzeleného krušpánu (Buxus sempervirens) sa vyplatí v prípade, že chceme v záhrade vytvoriť obrubu ružového záhona alebo členenie bylinkovej záhradky či vždyzelenej partie. V auguste sú mladé výhonky krušpánu ideálne vyzreté na vegetatívne rozmnoženie odrezkami. Správne vyzreté drevo výhonkov zabezpečí dobré zakorenenie.
Na odrezky použijeme vrcholové alebo bočné vetvičky dlhé asi 8 až 10 cm, ktoré odtrháme z väčšej vetvičky. Listy na výhonku v spodnej časti odstránime (odtrhneme rukou) a ponecháme len niekoľko dvojíc okolo vrcholu (6 až 8). Takto pripravené odrezky ponoríme koncom vetvičky (prípadne namočíme) do rastového stimulátora a potom zasadíme do nádoby naplnenej zmesou piesku a záhradnej zeminy (v pomere 1:1). Krytom z priehľadnej fólie ochránime zasadené výhonky pred vysýchaním. Nádobu umiestnime vonku na teplom polotienistom mieste (má byť chránené pred priamymi slnečnými lúčmi). Kultúru priebežne rosíme. Po niekoľkých týždňoch sa objavia prvé korienky.
Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla)
Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) sa uplatní v záhrade, v nádobách na balkóne či terase, v nevykurovanej hale i v zimnej záhrade. Je efektná veľkými listami a kvetenstvami, kompaktným rastom kríka a má množstvo kultivarov odlišných farbou kvetov - od bielej cez zelenkastú či bieloružovoú až po ružovú. Zriedkavú modrú farbu kvetu dosiahneme vhodnou kyslosťou substrátu a špeciálnym hnojením s obsahom hliníka.
Z materskej rastliny odstrihneme zdravé výhonky bez kvetov, ktoré nesú aspoň štyri listy. Potom zredukujeme ich odparovaciu plochu tým, že ich zmenšíme na polovicu (odstrihneme nožnicami). Malé kvetináče naplníme čerstvým pestovateľským substrátom alebo zeminou určenou na pestovanie rododendronov a mierne ho utlačíme. Ak používame hlinené kvetináče, je dobré ich pred naplnením zeminou nechať nasiaknuť vodou, aby neodoberali na okrajoch vlhkosť substrátu.
Do stredu substrátu v kvetináči urobíme tenším kolíkom otvor a doň zapustíme zelený odrezok tak hlboko, aby obe najspodnejšie nasadenia listov boli ponorené v zemine. Kvetináč potom treba zakryť priehľadným plastovým vreckom alebo skleneným poklopom a postavíme na svetlé, ale nie oslnené miesto. Optimálna teplota je 20 °C. V priebehu dvoch-troch týždňoch sa vytvoria korene a nové listy. Do väčšieho kvetináča presádzame mladé hortenzie až vtedy, keď v pôvodnom zeminu dobre prekorenia.
Cibuľoviny
Jarné cibuľoviny sú v záhrade najkrajšie vo veľkých skupinách, ktoré zaujmú svojimi pestrými farbami kvetov vtedy, keď ostatné rastliny ešte len začínajú pučať. Čím sú menšie, tým viac ich treba na dosiahnutie farebného efektu v záhrade. Cibuľoviny sú rastliny pochádzajúce z drsnejších oblastí, suchých a chudobných na živiny, preto si v priebehu vývoja vytvorili viacero spôsobov prežitia s cieľom zachovania rodu.
Narcisy (Narcissus), šafrany (Crocus), tulipány (Tulipa) a ďalšie rody vytvárajú okrem semienok na nadzemnej časti po odkvitnutí kvetu aj dcérske cibuľky pod zemou, ktoré sa nazývajú brut. Hlavná cibuľa vytvára na svojom podcibulí viacero ďalších menších alebo drobných cibuliek - tými ich môžeme bez problémov svojpomocne rozmnožovať. Odobratie dcérskych cibuliek pritom rastlinám vôbec neškodí, práve naopak, zabráni sa tomu, aby trsy cibuľovín v priebehu rokov príliš zhustli a jednotlivé rastliny sa vzájomne utláčali a z roka na rok slabšie kvitli.
Cibule odkvitnutých rastlín vyberieme zo zeme, keď listy zvädnú. Treba ich vyrypnúť podobratím cibule aj so zeminou a koreňmi. Dcérske cibuľky vyrastajú na báze materských cibúľ, dookola veľkej, vo väčšom počte, alebo len dve-tri, ak sú väčšie. Mladé cibuľky sú spravidla drobné, majú tvar kvapky, sú pokryté jednou vrstvou pokožky, spravidla hnedej farby, preto treba dať pozor, aby sa nám v pôde nestratili, ak sa ľahko oddeľujú od materskej cibule a pôda je piesčitá. Majú ale pevné jadro, preto ich rozoznáme aj hmatom.
Dcérske cibuľky oddeľujeme od materskej tak, že ich opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej dcérskej cibuľke zostalo niekoľko korienkov. Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom. Rezné rany alebo prípadné väčšie tržné rany treba potom vydezinfikovať práškom z dreveného uhlia.
Dcérske cibuľky zasadíme do nádob s piesčito-humóznou pôdnou zmesou. V pravidelných vzdialenostiach ich napicháme do zeme tak, aby horná časť cibuľky trčala nad povrch a podcibulie s korienkami smerovalo do hlbšej vrstvy. Pri miernej zálievke cibuľky čoskoro zakorenia a ďalej porastú. Neskôr ich môžeme jednotlivo nahrnkovať, aby zosilneli vo výživnejšom substráte.
Hľuznaté rastliny (napr. georgíny)
Hľuznaté rastliny sa najjednoduchšie rozmnožujú rozdelením hľuzy. Dá sa to však najmä pri väčších hľuzách, ale aj tak získame len obmedzený počet nových rastlín (3 až 4). Ďalšou možnosťou vypestovania väčšieho počtu rastlín je odrezkovanie. Môžeme si tak rozmnožiť väčší počet napríklad georgín (Dahlia) a z jednej rastliny získať aj 10 nových. Georgínami si môžeme vyzdobiť aj balkón, lodžiu alebo terasu a pestovať ich aj v kvetináčoch.
Hľuzu georgíny zasadíme skoro začiatkom roka (najlepšie vo februári) do kvetináča tak, aby koreňový krček zostal voľný a nebol zakrytý zeminou. Po zaliatí postavíme kvetináč na svetlé teplé miesto. Po dvoch-troch týždňoch sa na rastline objavia prvé výhonky. Keď dorastú do výšky 10 cm, treba ich odrezať (pracujeme s čistým nožom) aj s malým kúskom tela hľuzy alebo oddeliť od hľuzy silným trhnutím (ktorým vytrhneme aj malú časť pôvodnej hľuzy). Na dezinfekciu rán použijeme prášok dreveného uhlia, ktorým ich jemne posypeme.
Získané odrezky napicháme do substrátu s nízkym obsahom živín, ktorý si pripravíme z rašeliny a piesku, prípadne kúpime pripravenú zmes v obchode (substrát pre výsevy a množenie). Spodný koniec odrezku môžeme ošetriť stimulátorom zakoreňovania. Odrezky umiestnime po 4 až 5 do väčších kvetináčov. Plastový kryt na kvetináči ochráni odrezky pred vyschnutím. Odrezky pravidelne zalievame a vetráme. Asi po štrnástich dňoch vytvoria korienky a stanú sa samostatnými jedincami schopnými prežitia. Po vytvorení korienkov rastliny opatrne vyberieme zo spoločného kvetináča a rozsadíme jednotlivo do menších kvetináčov. V tejto fáze treba zastrihnúť konce výhonkov, aby sa rastlinky lepšie rozvetvili.
tags: #rozmnozovanie #krikov #odrezkami