Rozmnožovanie rastlín

Rozmnožovanie rastlín je proces, ktorým sa vytvárajú nové rastlinné jedince. Je to kľúčový proces pre zachovanie druhu a zabezpečuje jeho pokračovanie. Existujú dva hlavné spôsoby rozmnožovania rastlín: nepohlavné (vegetatívne) a pohlavné (generatívne).

Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie

Pri nepohlavnom rozmnožovaní nový jedinec vzniká z telových (vegetatívnych) buniek rodičovskej rastliny. Tento proces nevyžaduje spojenie pohlavných buniek a výsledkom je nový jedinec, ktorý je geneticky zhodný s rodičovskou rastlinou. Ide o rýchlu metódu, ktorá je energeticky výhodná a umožňuje rýchlu kolonizáciu prostredia.

Nepohlavne sa môžu rastliny rozmnožovať rôznymi časťami tela, ako sú:

• koreň
• stonka (nadzemná aj podzemná)
• listy
• odrezky
• výtrusy (u niektorých rastlín)
• podzemky
• hľuzy
• cibuľky
• odnože

Rozmnožovanie pomocou špecializovaných orgánov

Vyššie rastliny si na nepohlavné rozmnožovanie vyvinuli špecializované orgány, ktoré vznikli premenou stonky, koreňa alebo listov:

Podzemky (rizómy)

Podzemok je vodorovne rastúca podzemná stonka. Z jej uzlov rastú korene a púčiky, z ktorých sa formujú nové rastliny. Tento spôsob využívajú napríklad paprade, veternice, konvalinky alebo pýr.

Hľuzy

• Podzemková hľuza je zhrubnutý zásobní podzemok stonkového pôvodu. Najznámejším príkladom je zemiak, kde tzv. "očká" sú vlastne púčiky novej rastliny.
• Stonková hľuza je nadzemná alebo podzemná metamorfóza stonky plniaca zásobnú a reprodukčnú funkciu. Typickým príkladom je kaleráb. Podobný mechanizmus, ale vo forme koreňovej hľuzy, si vytvorila napríklad reďkovka.

Cibuľky

Rozmnožovacia cibuľka pozostáva z podcibulia a zdužnatených zásobých listov. Tento typ množenia je charakteristický pre čeľaď ľaliovité (napr. tulipán, cesnak) a amarylkovité (snežienka, narcis).

Poplazy (stolóny)

Poplaz je horizontálna plazivá stonka, ktorá rastie po povrchu pôdy a zakoreňuje priamo vo svojich uzloch. Tento efektívny mechanizmus plošného šírenia má napríklad jahoda, ktorá vytvára potomstvo z pazúch listov.

Listy

Pri niektorých rastlinách môžu na nepohlavné rozmnožovanie slúžiť priamo aj listy. Napríklad begónie alebo niektoré izbové rastliny (napr. africké fialky - senpólie) sa úspešne rozmnožujú pomocou listových odrezkov.

Odrezky

Odrezky sú časti rastliny, ktoré sa používajú na vytvorenie novej rastliny. Môžu to byť:

• Stonkové odrezky: Odrezky z mäkkých vrcholových výhonkov, ktoré by nemali mať kvetné púčiky. Odrežú sa nad pazuchou listu, spodné listy sa odstránia a odrezok sa vloží do substrátu.
• Koreňové odrezky: Časti koreňa použité na rozmnožovanie, napríklad pri chrene.
• Listové odrezky: Používajú sa pri izbových rastlinách ako sú senpólie.
• Vrcholové odrezky: Používajú sa pri okrasných drevinách.

Pri rozmnožovaní odrezkami je dôležité zabezpečiť dostatočnú vlhkosť vzduchu. Niekedy sa spodná časť odrezku namáča do stimulátora rastu.

Delenie

Niektoré rastliny, najmä tie, ktoré rastú v trsoch, sa rozmnožujú delením trsov. Používa sa to napríklad pri okrasných trávach alebo pri hľuznatých begóniách, kde sa rozdelí samotná hľuza.

Výtrusy

Nekvitnúce rastliny, ako sú machy, paprade a prasličky, sa rozmnožujú pomocou výtrusov (spór). Výtrusy sú jednobunkové útvary, ktoré vznikajú v špecializovaných orgánoch (sporangiofóroch) a po uvoľnení sa môžu vyvinúť v novú rastlinu.

Pohlavné (generatívne) rozmnožovanie

Pohlavné rozmnožovanie je proces, pri ktorom nové jedince vznikajú splynutím dvoch pohlavných buniek - gamét. Tento spôsob zabezpečuje zachovanie druhu a prenos dedičných vlastností z rodičov na potomkov. Zároveň zabezpečuje genetickú variabilitu, ktorá je dôležitá pre prispôsobenie sa meniacim podmienkam prostredia.

Pri kvitnúcich rastlinách pohlavné rozmnožovanie prebieha pomocou kvetov a semien:

1. Tvorba gamét: V rastlinách sa tvoria samčie pohlavné bunky (spermácie) v peľových zrnkách a samičie pohlavné bunky (oosféra) vo vajíčku.
2. Opeľovanie: Prenos peľu z peľnice na bliznu piestika. Môže byť samoopelenie (peľ z tej istej rastliny) alebo cudzoopelenie (peľ z inej rastliny toho istého druhu).
3. Oplodnenie: Splynutie samčej a samičej pohlavnej bunky. U krytosemenných rastlín prebieha tzv. dvojité oplodnenie:
   • jedna spermácia splynie s oosférou a vznikne diploidná zygota (budúce embryo).
   • druhá spermácia splynie s centrálnou bunkou a vznikne triploidná bunka, z ktorej sa vyvinie endosperm - zásobná látka pre embryo.
4. Tvorba semena a plodu: Z oplodneného vajíčka sa vyvinie semeno, ktoré je chránené osemením. Z piestika sa často vyvinie plod, ktorý chráni semeno a napomáha jeho šíreniu.
5. Klíčenie: Za vhodných podmienok (vláha, teplo, kyslík) semeno vyklíči a vyvinie sa z neho nová rastlina.

Rozmnožovanie pomocou semien je typické pre väčšinu kvitnúcich rastlín. Na úspešné klíčenie je často potrebné zabezpečiť vhodné podmienky, ako je správny typ substrátu (jemný pre malé semená, sterilný, s nízkym obsahom živín) a optimálna teplota.

Kedy rozmnožovať rastliny?

Izbové rastliny sa zvyčajne rozmnožujú od jari do konca leta, keď rastliny aktívne rastú a majú dostatok svetla a tepla. Niektoré druhy je možné rozmnožovať aj počas celého roka. Pri rozmnožovaní je dôležité používať sterilný substrát, aby sa predišlo šíreniu pôdnych húb a chorôb.

Pre úspešné rozmnožovanie, či už pomocou semien alebo odrezkov, je dôležité:

• Zabezpečiť kvalitný materiál (čerstvé semená, zdravé odrezky).
• Použiť vhodný substrát.
• Zabezpečiť optimálne podmienky prostredia (teplota, vlhkosť, svetlo).
• Pri odrezkoch chrániť pred vyparovaním (napríklad prekrytím fóliou alebo umiestnením do miniskleníka).

tags: #rozmnozovanie #rastlin #6 #rocnik