Rozmnožovanie orchideí: Metódy a praktické tipy pre úspešné pestovanie

Orchidea je veľmi vďačná exotická izbová rastlina, ktorá si našla svoje miesto vo viacerých domoch a bytoch. S odhadovaným počtom viac ako 30 000 druhov a státisícmi hybridov, tieto exotické krásky tvoria najväčšiu rodinu kvitnúcich rastlín na svete. Nádhera, komplexnosť a neuveriteľná rozmanitosť kvetov orchideí je v rastlinnom svete bezkonkurenčná. Rozmnožovanie orchideí je pre mnohých pestovateľov výzvou, najmä preto, že tradičné metódy, ako je rozmnožovanie semenami, sú v domácich podmienkach extrémne zložité a takmer nemožné. Našťastie existujú aj iné, dostupnejšie spôsoby, ako si tieto krásne rastliny namnožiť a rozšíriť svoju zbierku.

Orchidey sa dajú množiť, rovnako ako ostatné rastliny, generatívne (semenami) i vegetatívne (rôznymi časťami rastlín). Špeciálny spôsob rozmnožovania je rozmnožovanie v laboratóriách pomocou takzvaných in vitro kultúr, známe tiež pod názvom "množenie na agare".

Generatívne množenie (semenami)

Rozmnožovanie pomocou semien orchidey je v domácich podmienkach náročné a vo väčšine prípadov neúspešné. Väčšina orchideí sú rastliny cizosprašné. Pre spoľahlivé opelenie a tvorbu dobre klíčivých semien je dôležité prenesenie peľu na kvet z inej, geneticky odlišnej rastliny. Opeľovanie orchideí je pre laika pomerne zložité.

Ak sa opelenie podarí, za určitú dobu sa vytvorí tobolkovitý semenník, ktorý v čase plnej zrelosti praskne a začnú sa z neho sypať drobné semienka. Semená orchideí v prírodných podmienkach klíčia len v spolupráci s určitými druhmi symbiotických húb (tzv. mykorrhiza), ktoré im poskytujú živiny. Rastlinky však klíčia zle, klíčenie je pomalé, semenáčikov nebýva veľa a udržať ich do dospelosti nie je v domácich podmienkach ľahké. V praxi sa výsevy týmto spôsobom takmer nepoužívajú.

Tento najnáročnejší spôsob rozmnožovania vyžaduje, aby rastlina kvitla a tvorila "púčiky" - tobolky. Nedozreté tobolky sa zbierajú pol roka po opelení. Odoberte ich a nechajte vyklíčiť na svetle pri teplote 26 °C. Rozmnožovanie semenami je veľmi zložitý proces a v domácich podmienkach je takmer nemožný, vyžaduje sterilné prostredie a špeciálne podmienky na klíčenie. Po vysiatí sa treba o orchidey starať v prísnych sterilných podmienkach.

Noel Bernard v roku 1905 opísal spôsob symbiotického pestovania semenáčikov. Zistil, že orchidey klíčia v symbióze s hubami. Každý druh klíči na špecifickom type huby, preto bolo treba izolovať a rozmnožovať najskôr kultúru húb a až potom vysievať. Pri klíčení sa ukázali určité ťažkosti, huba bola veľmi vitálna a semeno nevyklíčilo, alebo bola málo aktívna a semeno nemalo dostatok živných látok. Lewvis Knudson neskoršie zistil, že semená orchideí klíčia v sterilných podmienkach na zmesi organických látok a výborne klíčia pri kultivácii na sterilných agarových pôdach s pridaním dusíka, draslíka, fosforu, stopového množstva železa, horčíka a hlavne cukru.

Pri výseve je dôležité všetky práce robiť v úplne sterilnom prostredí. Ak sa do pôdy pri výseve dostane čo i len jedna spóra plesne, prípadne kvasinka, či baktéria, celá práca je neúspešná. Pôdy sa pripravia podľa receptu, po uvarení sa rozlejú do kultivačných nádob a sterilizujú. Vysieva sa dozreté semeno vybraté z toboliek, ktoré sa hneď sterilizuje roztokom chloramínu, alebo sa seje v tobolkách pred dozretím, kedy sa sterilizujú tobolky. Seje sa v uzavretých sterilných boxoch. Po vysiatí rastlinky treba 1 až 2-krát prepichovať na novú agarovú pôdu. Rastliny na normálnu pôdu do skleníka sa prenášajú až vtedy, keď majú vytvorené listy a korene.

Vegetatívne množenie

Vegetatívne množenie je množenie pomocou častí tela rastlín, oddelením dcérskych rastliniek či delením trsov. Je to oveľa častejší a úspešnejší spôsob rozmnožovania v domácich podmienkach.

1. Delenie trsov (pre sympodiálne orchidey)

Delenie trsov je jedným z najbežnejších a najjednoduchších spôsobov vegetatívneho rozmnožovania. Táto metóda je ideálna pre sympodiálne orchidey, ktoré vytvárajú takzvané pahľuzy (zhrubnuté stonky slúžiace ako zásobné orgány) alebo nové výhonky zo starých podzemkov (rhizómy).

• Kedy deliť: Robte to ideálne vtedy, keď rastlinu presádzate. K rozdeleniu materskej rastliny preto pristupujeme, až keď vytvorí trs s minimálne 10 (najlepšie 15-20) olistěnými pahlízami.
• Postup: Orchidey, ktoré vytvárajú rhizómy (vegetačnú os vodorovnú), môžeme pri presádzaní deliť. Opatrne rozdeľte celý trs na menšie časti. Ak chceme mať silnú kvetuschopnú rastlinu, delíme ju aspoň s tromi vyvinutými hľuzami. Keď chceme získať viac rastlín, môžeme deliť jednotlivé hľuzy, vtedy sú však rastliny slabšie a kvitnú za niekoľko rokov. Pred delením je lepšie odstrániť z koreňov všetok substrát.
• Pestovanie po delení: Oddelky z rastlín pestovaných epifyticky, vo vlhšom prostredí skleníka či izbovej vitrínky, je lepšie nadviazať opäť na vhodnú podložku a pestovať v podobných podmienkach. Rastliny pestované v nádobách sadíme radšej opäť do nádob, do rovnakého substrátu ako matečnice. Pri neustálej vysokej vlhkosti sa korene vytvárajú oveľa aktívnejšie. Prvý týždeň po delení nezalievajte - len zvlhčujte vzduch.
• Príklady: Tento spôsob je obzvlášť vhodný pre druhy ako Cymbidium či Dendrobium.

2. Množenie pomocou keikov (dcérskych rastlín)

Keiky (z havajčiny „dieťa“) sú mladé výhonky, ktoré vyrastajú z materskej rastliny. Sú to vlastne miniatúrne kópie pôvodnej orchidey. Často sa tvoria, keď orchidea nekvitne, pretože rastlina energiu presmeruje do tvorby nových výhonkov namiesto kvetov.

• Pre koho: Orchidey s monopodiálnym rastom (napr. Phalaenopsis, Vanda, Phajus a niektoré oncidia).
• Kedy odobrať: Keik je pripravený na oddelenie, keď už má vytvorené vlastné vzdušné korene (aspoň 3 korene s dĺžkou 3-5 cm) a má aspoň 3 listy. Dobrý rast mladých rastlín možno docieliť použitím rastových látok.
• Postup: Opatrne ho odstrihnite sterilizovaným nástrojom (nožnicami) tesne pod koreňmi. Keď sa doma začnú množiť orchidey, niektorí pestovatelia urobia vážnu chybu, keď nenechajú na materskej rastline mladé pseudobulby.
• Výsadba: Pripravte si vhodnú, najlepšie priesvitnú, nádobu na pestovanie orchideí a substrát pre orchideu (jemná kôra + sphagnum). Zasaďte nový výhonok do malého črepníka a udržujte vlhké a chráňte pred priamym slnkom.
• Stimulácia: Tvorbu keiki môže stimulovať hormónový gél obsahujúci cytokiníny. Niektoré odrody dokážu z odkvitnutých kvetných stoniek vytvoriť nové keiki.

3. Rozmnožovanie odrezkami stoniek

• Dendrobia: Okrem delenia je možné Dendrobia rozmnožovať aj hľuzami alebo odrezkami, pretože vytvára vzdušné korene priamo na stonkách. Najjednoduchšie je zrezať stonku tesne pod týmito koreňmi a odrezok zasadiť do vlastnej nádoby so substrátom.
• Monopodiálne orchidey: Rozmnožujeme tak, že rozkonárenú časť odrežeme (prípadne ak nerozkonáruje, odrežeme stonku), najlepšie už s vytvoreným koreňom. Dbáme však, aby na pôvodnej rastline zostala malá olistená časť. Pôvodná rastlina z adventívnych pukov vytvorí nové výhonky. Rezné plochy vždy zasýpame prachom z dreveného uhlia, alebo niektorým fungicídom.
• Phalaenopsis: Mladú rastlinu monopodiálnej orchidey je možné získať aj z stonky, ktorá splnila svoju úlohu. Ak rastlina nie je po odkvitnutí oslabená a je úplne zdravá, nie je potrebné rezať stopku, aby ste získali dcérske rozety. Pre reprodukciu je potrebné vybrať stonky kvetov s očkami (spiacimi púčikmi). Ako prvé odrežte stonku. Miesto rezu ošetrite 3% roztokom peroxidu vodíka. Aby ste zabránili vysychaniu odrezkov pri rozmnožovaní, nakvapkajte na ne sviečkový vosk.

4. Rozmnožovanie zo starých pseudocibúľ

Staré pseudocibule sympodiálnych orchideí (napr. Cattleya, Dendrobium, Oncidium) môžu ešte vytvoriť nový výhon, ak obsahujú spacie očká. Táto metóda je menej známa, ale účinná pre pokročilých pestovateľov.

• Postup:
  1. Vyberte zdravé cibule, ktoré nie sú zhnité ani scvrknuté.
  2. Nechajte ich preschnúť, prípadne ošetrite rez škoricou.
  3. Umiestnite ich vodorovne na vlhké sphagnum v uzavretom plastovom boxe alebo miniskleníku.
  4. Udržujte teplotu 22-25 °C a vysokú vlhkosť (70-90 %).
  5. Trpezlivo čakajte - výhon sa môže objaviť za niekoľko týždňov až mesiacov. Každý deň krátko vetrajte, aby nevznikli plesne.

Množenie pomocou kultúr in vitro ("na agare")

Klasické výsevy sú vzhľadom k nutnosti spolužitia semenáčikov so symbiotickými hubami vo väčšej miere neuskutočniteľné, pomocou vegetatívneho rozmnožovania zase nezískame dostatočný počet rastlín. Preto má veľký význam množenie pomocou kultúr in vitro (= v skle).

Jedná sa o spôsob pestovania a množenia v sklenených nádobách za sterilných podmienok na živnej pôde, ktorá obsahuje potrebné živiny a látky pre výsev orchideí. Živná pôda je zložená zo živného roztoku a morskej riasy - tzv. agaru. Živný roztok (nazývaný tiež živné médium) pripomína niektoré tekuté hnojivá a obsahuje v presnom pomere zdroj všetkých minerálnych látok, živín a vitamínov nevyhnutných pre rast rastlín. Agar slúži iba pre spevnenie tekutého média, výživu rastlinám neposkytuje.

Prof. MorelI v roku 1954 začal pestovať orchidey meristémovou kultúrou v sterilných podmienkach. Podstata rozmnožovania je v sterilnom odobratí malej, asi 3 až 5 mm veľkej vrcholovej časti z uzavretého puku. Tento explanát sa kultivuje v sterilných podmienkach na tuhých agarových pôdach, prípadne na tekutých pôdach pri prevzdušňovaní, systémom točenia v roleroch, alebo vháňaním sterilného vzduchu do tekutých pôd.

Explanát na pôdach začne hrubnúť a po určitom čase vytvára viac zhlukov meristémových buniek, ktoré rezaním môžeme deliť na 2 až 4 časti. Každá vytvára nové zhluky. Týmto spôsobom sa postupuje dovtedy, kým sa nenarozmnoží žiadané množstvo. Po ukončení rezania sa uložia na agarové pôdy a nechajú rásť ako semenáčiky.

Do nádob sa nesmú dostať mikroorganizmy, a preto sa musia nádoby so živnou pôdou, i semená či časti rastlín pred zasadením sterilizovať. Semená sú pri sterilizácii odolnejšie. Časti rastlín sú náchylnejšie k poškodeniu sterilizačným roztokom, a pri nedostatočnej sterilizácii sa môžu do pôdy dostať nežiaduce mikroorganizmy. Z časti rastlín však môžeme rozmnožiť rastlinu s určitými vlastnosťami, ktoré chceme mať aj u jej potomkov (klonovanie).

Semená či časti rastlín sa zavádzajú do pestovateľských nádob v tzv. flow-boxu - prístroji, do ktorého je vháňaný filtrovaný sterilný vzduch. Tak sa zabráni vniknutiu zárodkov mikroorganizmov do nádob zo vzduchu. Rastliny či semená v nádobách sa potom prenesú do pestovateľskej miestnosti, kde by mala byť stála teplota okolo 19-22 °C a nesmú sa vystavovať na priame slnko.

Výhoda tohto rozmnožovania je v tom, že možno narozmnožiť veľké množstvo žiadaného hybridu, ktorý si zachováva vlastnosti materskej rastliny. U veľkoprodukčných firiem je to v podstate jediný možný spôsob rozmnožovania, kedy možno získať v krátkej dobe dostatok rastlín. Nevýhodou je dlhé obdobie pestovania rastliny do kvitnutia. V amatérskych podmienkach je tento spôsob vzhľadom ku svojej náročnosti málo rozšírený.

Časté chyby a tipy pre úspešné rozmnožovanie

Časté chyby pri rozmnožovaní orchideí:

• Použitie špinavých nástrojov vedie k bakteriálnym infekciám.
• Príliš skoro oddelené keiki alebo delenie slabých trsov.
• Nesprávne podmienky po výsadbe - prievan, prílišné polievanie.
• Zanedbanie starostlivosti o nové rastliny - nízka vlhkosť, nedostatok svetla.
• Prelievanie starých, zhnitých cibúľ pri rozmnožovaní pseudocibúľ.

Tipy a odporúčania pre úspešné rozmnožovanie:

• Vždy pracujte s čistými a ostrými nástrojmi.
• Pracujte počas aktívneho rastu rastliny (jar až leto).
• Používajte substráty vhodné pre mladé rastliny - jemnejšie zloženie. Pre študentský substrát musí byť vzdušný a udržiavať dobre vlhkosť, tiež má obsahovať čo najmenej živín, aby sa podporil rýchly a bujný rast koreňov. Najlepšie sa hodia jemnejšie klasický epifytný substrát, čistý kremičitý piesok, perlit, zmes perlitu s rašelinou v pomere 3:1 alebo živý rašeliníkom.
• Poskytnite mladým rastlinám vysokú vlhkosť a filtrované svetlo. Rezňom musíme zaistiť vyššiu vzdušnú vlhkosť, najjednoduchšie je umiestniť kvetináče vo vlhkom teplom skleníku. V byte ich prekryjeme sklom, igelitom, umelohmotnými fľašami alebo ich dáme do uzavretého akvária.
• Buďte trpezliví - vývoj novej rastliny trvá mesiace.
• Po delení ošetrite rez uhlím alebo škoricou proti infekciám.

Substrát pre orchidey

Epifytická orchidea nerastie v hline, ale je zakorenená v špeciálnom substráte namiešanom pre práve pre ňu. Substrát sa skladá najmä z kúskov dreva, drevenej štiepky, kokosového vlákna, korku a iných pre orchideu dobrých materiálov. V prirodzenom prostredí rastie orchidea na konároch stromov. Takéto prostredie sa jej snažíme vytvoriť aj v kvetináči.

Aby mala dostatok vzdušnosti, sadíme ju do špeciálneho plastového kvetináča pre orchidey, ktorý má množstvo dier na odtekanie vody. Dá sa kúpiť v záhradnom centre. Tento plastový kvetináč sa vkladá do iného, najčastejšie keramického, ktorý vytvára estetický dojem.

V prípade, že neviete v záhradnom centre kúpiť správny substrát pre epifytické orchidey, je celkom jednoduché namiešať si vlastný. Ak máte doma nevyužitú drevnú štiepku, kôru (nefarbenú), piliny, nakrájané korkové štuple, alebo napadané ihličie, môžete namiešať substrát práve z týchto surovín. Kľúčové je však predchádzať chorobám, preto je dobré pred použitím týchto materiálov zaliať ich vriacou vodou, aby sa zabili choroboplodné zárodky. Vodu zlejeme a necháme substrát vychladnúť. Následne ho nasypeme do kvetináča s rastlinou.

tags: #rozmnozovanie #rastlin #orchideja #stv1