Výtrusné rastliny (Sporophyta) predstavujú dôležitý evolučný medzistupeň vo vývoji rastlinnej ríše. Vznikli približne pred 420-425 miliónmi rokov v období silúru zo zelených rias. Pre všetky výtrusné rastliny je typické striedanie dvoch geneticky odlišných generácií - rodozmena (metagenéza).
Podstata rodozmeny
V životnom cykle sa strieda diploidný sporofyt (nepohlavná generácia, 2n) a haploidný gametofyt (pohlavná generácia, n). Sporofyt vytvára výtrusnice (sporangiá), v ktorých procesom zvaným sporogónia vznikajú výtrusy. Z výtrusov následne vyrastá gametofyt, ktorý v orgánoch zvaných gametangiá produkuje pohlavné bunky (gaméty).
Typy rodozmeny
- Izomorfná rodozmena: Sporofyt a gametofyt sú tvarovo zhodné, líšia sa iba počtom chromozómov (typické pre ryniorasty).
- Heteromorfná rodozmena: Generácie sa tvarovo výrazne odlišujú.
Najväčšou slabinou všetkých výtrusných rastlín je nevyhnutná závislosť od vody pri rozmnožovaní. Samčie spermatozoidy s bičíkmi musia k samičej vajcovej bunke (oosfére) fyzicky doplávať.
Systém výtrusných rastlín
1. Ryniorasty (Rhyniophyta)
Najstaršia skupina fosílnych výtrusných cievnatých rastlín. Nemali pravé korene ani listy, ich telo tvorila jednoduchá, vidlicovito rozkonárená stonka (telómy). Fotosyntetická asimilácia prebiehala na celom tele. Najznámejším zástupcom je Rhynia major.
2. Machorasty (Bryophyta)
Bezcievnaté rastliny, u ktorých v životnom cykle dominuje haploidný gametofyt. Sporofyt (stopka s výtrusnicou) je od neho fyziologicky úplne závislý. Telo je diferencované na pakorienky, pabyľku a palístky.
| Trieda | Charakteristika | Zástupca |
|---|---|---|
| Pečeňovky | Lupeňovité stielky, evolučne najstaršie | Porastnica mnohotvará |
| Machy | Diferencovaná stielka | Ploník borievkový, Rašelinník močiarny |
3. Plavúňorasty (Lycopodiophyta)
Vždyzelené byliny s jednoduchými lístkami (mikrofylmi). Výtrusnice sú zoskupené do klasov (strobilov). Plavúň obyčajný je typickým zástupcom, zatiaľ čo plavúnky sú vývojovo pokročilejšie a rôznovýtrusné (heterospórické).
4. Prasličkorasty (Equisetophyta)
Vytrvalé byliny s dutou, článkovanou stonkou prestúpenou oxidom kremičitým. Výtrusy majú haptery, ktoré napomáhajú ich šíreniu. Bežným zástupcom je praslička roľná.
5. Sladičorasty (Polypodiophyta)
Najúspešnejšia skupina s veľkými listami (megafyly). Pre mladé listy je typická špirálovitá vernácia. Výtrusnice sú zoskupené do kôpok - sóry. Patrí sem napríklad papraď samčia alebo papradie orličie.
Evolučný význam
Prechod rastlín na súš si vyžiadal zásadnú anatomickú špecializáciu. Vznikla sústava vodivých pletív (xylém a floém), krycie pletivá s kutikulou a spevňovacie pletivá (lignín). Podľa telómovej teórie vznikli moderné orgány rastlín postupnou modifikáciou sterilných a fertilných telómov pôvodných ryniorastov.
tags: #rozmnozovanie #rastlin #vytrusnych