Včela medonosná má v kolobehu prírodného života veľmi dôležité postavenie. Je najpočetnejším a najdôležitejším opeľovačom kultúrnych aj divorastúcich rastlín. Bez jej opeľovania by malo asi 20 tisíc druhov rastlín problém sa rozmnožiť a ďalej existovať. Tým by sa zmenili prírodné podmienky natoľko, že by mohla byť vážne ohrozená aj existencia ľudstva. Bez včiel by v Európe behom krátkej doby vyhynulo pravdepodobne až 20 tisíc rastlinných druhov. Došlo by k poklesu biodiverzity a k narušeniu ekosystému aj potravového reťazca, čo by vážne ohrozilo aj existenciu človeka.
Význam včely medonosnej v ekosystémoch
Opeľovanie je proces, prostredníctvom ktorého sa môžu rozmnožiť rastliny. Je to prenesenie peľu z jednej časti kvetu - tyčinky na druhú časť - bliznu piestika. Včelám pri zbieraní nektáru z kvetov zostáva na chĺpkoch nôh zachytený peľ, ktorý sa pri návšteve ďalších kvetov prilepí na ich lepkavú bliznu. Rastliny sa opeľujú aj vodou, vetrom, či iným hmyzom a živočíchmi, avšak oproti opeľovaniu včelami je to len veľmi malá časť. Včely opeľujú až 86% rastlinných druhov na Zemi a v Európe to predstavuje približne 76% celej produkcie potravín. Okrem toho majú včely oproti ostatným hmyzím opeľovačom podstatnú prednosť.
Väčšina ovocia, zeleniny a orechov, vrátane paradajok, slnečnice, uhoriek, kešu, cibule, kapusty, mandlí, citrusových plodov a bobúľ, je opeľovaných včelami. Výnosy kávy, sójových bôbov a bavlny sú na nich priamo závislé.
Superorganizmus včelstva
Včela je spoločenský tvor; sama neprežije ani pri dostatku potravy. Žije v početných spoločenstvách - včelstvách. Včelstvo nie je len súčet jednotlivých včiel, je to jeden funkčný organizmus - superorganizmus, ktorého vlastnosti nemožno odvodiť zo správania jednej včely. Izolovaná včela bez včelstva hynie veľmi rýchlo, pretože nemá prístup k teplu, potrave ani sociálnym signálom. Až celok umožňuje vznik vyššej úrovne organizácie.
Včelstvo je zo sociologického hľadiska rodina tvorená matkou a jej potomkami - robotnicami a trúdmi. Spoločne žijú pohromade najmenej dve generácie včiel a je medzi nimi aktívna súčinnosť. Pojmom včelstvo rozumieme spoločenstvo zahrňujúce jednu včeliu matku nazývanú aj kráľovnou, v lete asi 40 000 až 60 000 robotníc a v období rozmnožovania niekoľko stoviek až tisíc trúdov. Jedno spoločenstvo obsahuje asi 40 000 až 70 000 jedincov.
Včelstvo netvoria len včely a matka, ale aj plásty, plod a zásoby. Dielo nie je len „nábytok“ - predstavuje kostru včelstva a zároveň jeho chemickú pamäť. Vo vosku sa ukladajú pachové stopy, feromóny aj rezíduá minulých generácií. Bez plástov nie je možné dlhodobé fungovanie včelstva.
Životný cyklus a kasty včely medonosnej
Vývoj včely prebieha formou dokonalej premeny (metamorfóza). Od vajíčka po dospelý hmyz prechádza viacerými štádiami. Z vajíčok sa po troch dňoch vyliahnu larvy, ktoré rýchlo rastú. Larválne vývojové štádium trvá pri matke 5 dní, robotnici 6 dní a trúdovi 7 dní. Po ňom včely larvu zaviečkujú. Štádium vzpriamenej larvy trvá pri matke a robotnici 2 dni, pri trúdovi 3 dni. Nasledujúce štádium kukly, z ktorej sa vyvinie dospelé imágo, trvá pri matke 6 dní, pri robotnici 10 dní a pri trúdovi 11 dní. Pri priaznivej vývojovej teplote (35 stupňov Celzia) trvá celkový vývoj matky 16 dní, robotníc 21 dní a trúdov 24 dní. Nižšia teplota má za následok predĺženie času vývoja.
Včelia matka (kráľovná)
Matka - sa na prvý pohľad líši od včiel robotníc veľkosťou. Meria asi 20 - 25 mm a po vyliahnutí má hmotnosť okolo 175 - 200 mg, po oplodnení 225 - 240 mg. Je tmavá a poznáme ju podľa dlhého bruška s mohutným kladielkom. Matka nemá zbieracie orgány, ani voskovotvorné a hltanové žľazy, preto je odkázaná na kŕmenie včelami robotnicami. Je to jediná plne vyvinutá samica, ktorej hlavnou funkciou je kladenie vajíčok. Z biologického hľadiska funguje ako reprodukčný orgán a zároveň ako chemické riadiace centrum včelstva, pretože produkuje kľúčové feromóny súdržnosti. Včelia matka nie je „vládkyňou“ v ľudskom slova zmysle, nerozhoduje. Je to biologický stroj na kladenie vajíčok a chemický regulátor nálady včelstva.
Vývoj matky je spočiatku taký istý ako vývoj robotníc. Z oplodneného vajíčka sa po troch dňoch vyliahne larvička, ktorá rýchlo rastie. Všetky larvy dostávajú prvé 3 dni materskú kašičku. Larva matky pláva v nadbytku potravy. Vývoj matky je najrýchlejší zo všetkých kást a trvá iba 16 dní. Medzi 9. dňom od položenia vajíčka včely matečník zaviečkujú poréznym voskovým viečkom, aby mohla dýchať. Dochádza k totálnej prestavbe tela (histolýza a histogenéza).
Ak sa súčasne vyliahne viac matiek v úli, dochádza k súboju na život a na smrť - tzv. „včelia vojna“. Mladá matka, ktorá sa vyliahne prvá, ďalšie matky usmrtí. Prvá novovyliahnutá matka je „panuška“ (Virgin Queen), je ľahká, mrštná, ale feromonálne slabá. Matka po oplodnení s trúdmi začne klásť vajíčka. Kráľovná žije 2 až 6 rokov. Matka vládne, kým má feromón a spermu.
Robotnica
Robotnica - je vlastne tiež samička včely medonosnej, ale má zakrpatené pohlavné orgány, a preto sa nemôže spáriť s trúdom. Dosahuje dĺžku 12 -14 mm a jej hmotnosť je 100 mg. Robotnice tvoria najpočetnejšiu skupinu v spoločenstve včiel. Sú to nedokonale vyvinuté samice, ktoré zabezpečujú všetku prácu. V priebehu života menia svoje roly - od kŕmičiek, staviteliek a upratovačiek až po lietavky a obrankyne. Prvých dvadsať dní po vyliahnutí robotnica pracuje vnútri úľa, až potom vylietava von.
Včela robotnica sa liahne na 21. deň od položenia oplodneného vajíčka do bunky. Z vajíčka sa na 4. deň vyliahne larvička, ktorú včely dojčičky kŕmia materskou kašičkou. Po troch dňoch ju kŕmia včely kŕmičky potravou zloženou z medu, peľu a vody. Po 6 dňoch larválneho vývoja včely bunku zaviečkujú a ďalších 12 dní v bunke prebieha premena na dospelú včelu. Včela sa liahne na 21. deň od položenia vajíčka, prehryzie viečko a vyjde von z bunky. Včely, ktoré sa vyliahnu v auguste až v septembri, prežijú celú zimu, skôr vyliahnuté sa dožívajú len šesť až osem týždňov. Včely robotnice majú žihadlo a sú tmavo pruhované. Jedna včela sa za svoj život zaslúži o necelú kávovú lyžičku medu.
Trúd
Trúd - je samček včely. Keďže vzniká z neoplodneného vajíčka, v skutočnosti má gény len od svojej matky. Je väčší ako robotnica a menej pohyblivý. Dosahuje dĺžku 20 mm. Jeho hlavnou úlohou je spáriť sa s mladou matkou. Liahne sa po 24 dňoch od položenia vajíčka, čo je o 3 dni viac ako robotnica a o 8 dní viac ako matka. Žijú len tridsať až šesťdesiat dní.
Funkcia trúda v úli je pomerne jednoduchá. Venuje sa túlaniu po plástoch, posedávaniu a v prípade pekného počasia i vyletávaniu z úľov. Trúdy sa počas pekného počasia v úli nudia, a tak vyletujú von a keďže nemajú starostlivosť so zberaním nektáru, tak si v každej lokalite vytvoria tzv. zhromaždisko trúdov. Tu prilietajú trúdy zo všetkých včelstiev z okolia. Práve sem prilietajú mladé matky na spárenie. Po spárení sa s matkou trúd hneď zomiera.
Riadená reprodukcia a chov včiel
Moderné včelárenie rojenie potláča a uplatňuje umelé metódy rozmnožovania včelstiev. Ak nechceme počet včelstiev rozmnožovať, za každú cenu sa snažíme včelstvám zabrániť v rojení, aby sa ani len do rojovej nálady nedostali, lebo každé oslabenie včelstva v čase znášky nektára znamená výraznú stratu na medovej úrode. Ak aj chceme včelstvá rozmnožiť, radšej použijeme riadené metódy, a to najmä pri mestskom včelárení, kde k chytaniu roja často treba prizvať hasičov.
Odloženec - umelo vytvorené včelstvo
Odloženec je umelo vytvorené malé včelstvo, ktoré vzniká cieleným zásahom včelára. Ide o riadenú reprodukciu, ktorá nahrádza prirodzené rojenie. Kým roj je z pohľadu včelára strata, odloženec je kontrolovaný proces s jasným cieľom. Slúži na rozmnožovanie včelstiev, obnovu matiek aj stabilizáciu chovu. Táto rodina sa tak nazýva, kým neprežije jednu zimu.
Včelár odoberie z produkčného včelstva niekoľko plodových plástov, aby sa liahli nové včely. Pridá zásobné plásty s medom a peľom, ktoré zabezpečia energiu. Súčasťou musí byť aj dostatok mladých včiel (mladušiek), ktoré sa postarajú o plod. Na jar si môžete vytvoriť novú rodinu, zoberte tak 3-6 plástov, samozrejme z tých silnejších včelstiev. Musia byť na ňom mladušky a plod viacerých typov. Tieto plásty zo včelami preložíte do jedného nadstavku. Plásty z plodníku dávajte podľa obdobia, tak isto aj počet plástov. Na jar viac, cez leto menej. Najlepší mesiac je máj, ten je pre neskúsených aj skúsených včelárov. Ale, kto by chcel skôr, tak môže byť aj apríl, no tým zoslabíte včelstvá. Plásty berte z viacerých úľov.
Nezabudnite tam dať aj plásty z medníku. Plásty z medníku postriekajte vodou, pretože, keď budú včely zavreté, budú potrebovať vodu. Nezabudnite dať aj prázdne zastavané plásty (tie môžete do vody aj namočiť) a aj plásty s medzistienkou, aby mali čo stavať. Medzistena je tenký list čistého včelieho vosku, do ktorého je vylisované dno buniek. Funguje ako stavebný plán, ktorý včelár včelám predkladá. Medzistena núti včely stavať rovné plásty, ktoré možno ľahko vyberať. Zároveň podporuje stavbu robotničiny, čo je žiaduce pre pracovnú silu včelstva.
Nakoniec sa pridá oplodnená matka v klietke, alebo zrelý materský matečník. Môžete si matku zaobstarať alebo ju dať hneď na začiatku, keď premiestnite plásty, do materskej klietočky. Alebo môžete preniesť čerstvo nakladené vajíčko z najlepšej rodiny, pretože treba, aby včely nepichali, neboli agresívne, mali dobrý stavebný pud. To dáte do jednej materskej bunky a včely si ho už vychovajú, aj keď je možné, že aj v normálnej bunke si vypestujú matku. Plásty z plodníka musia mať v bunkách vajíčka, larvy a kukly. Rýchlejšie sa tak chytí včelstvo.
Odloženec umožňuje zvýšiť počet včelstiev bez nákupu. Slúži ako rezerva matiek pre prípad straty. Zároveň funguje ako protirojové opatrenie, pretože oslabením silného včelstva sa zníži jeho rojová nálada. Odloženec zvyčajne začína na 5-6 rámikoch. Jeho úlohou je počas jednej sezóny vybudovať dostatok plodu, zásob a včiel, aby dokázal prečkať zimu.
Plemenné včelstvo a genetika v chove
Plemenné včelstvo je nositeľom špičkovej genetiky. Jeho hlavným účelom nie je produkcia medu, ale produkcia kvalitných matiek. Slúži ako zdroj larvičiek na prelarvovanie. Včelár na jar vezme plemenné včelstvo, prelarví z neho larvičky a vychová nové matky. Z produkčného včelstva odoberie plod a vytvorí odloženec. Do odloženca pridá novú matku a medzisteny. Včely v odloženci na medzistenách postavia nové dielo.
Pri chove je cieľom zlepšovať viaceré vlastnosti, napríklad medný výnos alebo správanie včelstva. Rodiny s vynikajúcimi vlastnosťami by sa mali ďalej rozmnožovať. Musia sa najskôr posúdiť vlastnosti, ktoré chceme ďalej rozmnožovať. Medzi dôležité vlastnosti patrí aj tzv. čistiaci pud, ktorý je základom odolnosti voči chorobám. Včelstvá s výrazným čistiacim pudom sú schopné usmrcovať zaviečkovaný plod, z ktorého sa nevykľula včela (teda usmrtia aj klieštika včelieho).
Posudzovanie vlastností včelstiev:
- Rojová nálada: Hodnotí sa mierou tvorby rojových materských buniek. Včelstvá, ktoré tvoria 0-2 matečníky, dostanú 1-ku. Od 3 do 8 materských buniek dostanú 2-ku.
- Čistiaci pud: Hodnotí sa tzv. ihlovým testom, pri ktorom sa tenkou ihlou usmrtí zaviečkovaný plod. Zo zistených výsledkov sa stanoví tzv. hygienický index.
- Temperament: Včelstvá, ktoré pri vytiahnutí rámika z úľa ostanú sedieť na pláste, sa ohodnotia 4-kou, pričom sa nechovajú agresívne.
Kvalita včelstiev je závislá od podmienok prostredia. Medzi sebou spolupracujú rôzne línie včely medonosnej, vymieňajú si a testujú si navzájom chovný materiál.
Špecifické pojmy v súvislosti s rozmnožovaním
Roj vs. Včelstvo:
- Roj: Včely + Matka, bez plástov, bez plodu a bez zásob. Ide o prechodné štádium hľadajúce nové sídlo.
- Včelstvo: Včely + Matka + Plásty + Plod + Zásoby.
Osirelec: Je včelstvo bez matky a bez možnosti vychovať novú. Ide o terminálny stav, ak nie je včas riešený. Typické je tzv. včelie hučanie, nervozita a zvýšená bodavosť. Po 3-4 týždňoch sa aktivujú vaječníky niektorých robotníc. Tie kladú neoplodnené vajíčka, z ktorých sa liahnu iba trúdovia. Včelstvo slabne a bez zásahu zaniká.
tags: #rozmnozovanie #vcely #medonosnej