Rumanček kamilkový (lat. Matricaria chamomilla, staršie aj Matricaria recutita L.), ľudovo známy aj ako rumanček, harmanček či kamilka, je jednoročná bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Patrí medzi najstaršie a najobľúbenejšie liečivé bylinky, ktorá sa v prírode často vyskytuje ako poľná burina, ale aj na rumoviskách a lúkach. V poslednej dobe sa pestuje i v poľných kultúrach, aby sa zabezpečila jej dostupnosť pre široké využitie.
Charakteristika a Výskyt Rumančeka Kamilkového
Rumanček kamilkový je jednoročná bylina dosahujúca výšku od 15 do 50 cm, pričom niektoré zdroje uvádzajú rozpätie 10 až 40 cm. Má holú, vzpriamenú, rozkonárenú stonku s jemnými, dvojito perovito strihanými listami. Celá rastlina príjemne, silno aromaticky vonia.
Kvetné úbory sú usporiadané metlinato a skladajú sa z:
- Okrajových bielych jazykovitých kvetov (12 - 20), ktoré sú samičie a sklonené smerom nadol.
- Vnútorných žltých rúrkovitých obojpohlavných kvetov.
Kvetné lôžko je kužeľovité až pologuľovité, duté, holé a bez plievok. Priemerne je vysoké 4 - 5 mm. Rastliny začínajú kvitnúť v máji a kvitnú po celé leto až do konca septembra.
Pôvodným domovom rumančeka kamilkového je Predná Ázia, južná a východná Európa. V súčasnosti je však rozšírený skoro po celom starom kontinente. S týmto rastlinným druhom sa stretneme aj v iných častiach sveta, pretože má veľkú schopnosť prispôsobovať sa, tým pádom aj veľkú variabilitu. Nachádza sa v severnej Afrike (Egypt, Etiópia), v Ázii (Turecko, Afganistan, Irán, Pakistan, severná India, Japonsko), v Severnej Amerike a Južnej Amerike (východné pobrežie USA, Kuba, Argentína, Brazília) a obilím bol zavlečený aj do Austrálie a na Nový Zéland. U nás rastie roztrúsene v burinových porastoch, predovšetkým na obilných poliach a pri cestách. Obľubuje výživné, na dusík bohaté hlinité pôdy a čiastočne sa vyhýba vápnitým pôdam.
Historický význam a Tradície
Rumanček kamilkový má bohatú históriu využitia siahajúcu do staroveku. Starí Egypťania ho považovali za dar od boha Slnka. Pri výskume zabalzamovaného tela faraóna Ramzesa II. (Veľkého) sa v jeho žalúdku našiel aj rumančekový peľ. Práve z obdobia vlády Ramzesa II. (od roku 1290 do roku 1224 pred n. l.) pochádza najviac informácií o rituálnom využití tejto rastliny, ako napríklad natieranie tela, vlasov a odevov rumančekovým olejom z náboženských dôvodov.
Povesť rumančeka ako liečivej byliny bola v Egypte veľmi rozšírená a dodnes sa tam pestuje. Poznali ho starovekí Gréci aj Rimania a paleobotanické nálezy a archeologické vykopávky svedčia o tom, že s ním prichádzali do styku aj národy, ktoré obývali Európu už v období neolitu (9 000 - 7 000 r. pred n. l.). V bájach severoeurópskych germánskych národov patril medzi deväť posvätných bylín.
Tajný život starověkých vladařů, Ruští carové
Liečivé Vlastnosti a Použitie Rumančeka
Bohaté chemické zloženie rumančekovej drogy a jej silice je predpokladom širokého liečebného účinku a použitia. Droga obsahuje silicu s bisabololom, azulénom a inými látkami; ďalej flavonoidy, kumaríny, cholín a celý rad ďalších účinných látok. Maximálny obsah účinných látok má rumanček kamilkový, ktorý rastie na poliach s obilím.
Vnútorné Použitie
Rumančeková droga pôsobí protizápalovo, dezinfekčne, potopudne a uvoľňuje kŕče. V liečbe, najmä pri detských chorobách, patrí k najobľúbenejším drogám. Používa sa pri:
- Zápalových ochoreniach.
- Chorobách tráviaceho traktu, pomáha pri nadúvaní, kŕčoch, hnačkách a žalúdočných problémoch.
- Chrípkových ochoreniach (potopudný a upokojujúci účinok).
- Suchom kašli a škrabaní v hrdle.
- Zápaloch obličiek a močového mechúra (dosahujú sa dobré výsledky).
Okrem toho znižuje bolesť a pôsobí upokojujúco. Silica zvyšuje počet srdcových sťahov a rozširuje cievy hlavného mozgu.
Vonkajšie Použitie
Zvonku sa rumanček používa na kúpeľ pri:
- Zápaloch sliznice očí.
- Zápaloch maternice a konečníka.
- Hemoroidoch.
- Hojí rany a bráni tvorbe jaziev.
- Má protizápalové pôsobenie na kožu i sliznice, najmä pri zápaloch ústnej dutiny a nosohltanu.
Príprava liečivých foriem
Z rumančeka je možné pripraviť rôzne liečivé formy:
- Odvar/Zápar: 15 - 18 g rumančekovej drogy zalejeme 1 l vody a necháme vylúhovať pol hodiny. Precedený zápar užívame naraz, obyčajne 3 šálky denne po jedle. Každá dávka musí byť pripravená čerstvo.
- Výťažok za studena: Pripravujeme z 10 čajových lyžíc drogy a 2 šálok studenej vody.
- Bylinné víno: V jednom litri dobrého vína (biele alebo červené) macerujeme 10 dní 50 g kvetných úborov, 10 g pomarančových alebo citrónových šupiek a 10 až 15 kociek cukru. Všetko precedíme.
- Elixír proti nervozite a nespavosti: Do 90-percentného konzumného liehu (100 g) namočíme 50 g rumančekového kvetu, kúsok pomarančovej kôry a kúsok škorice. Zmes necháme celý týždeň stáť. Z 350 g vody a 400 g cukru uvaríme sirup. Ochladený sirup zmiešame s precedeným liehom. Elixír vlejeme do fľaše a dobre uzavrieme.
Zber, Sušenie a Skladovanie
Na liečebné účely sa zbierajú rozvíjajúce sa kvetné úbory (Flos chamomillae), ktoré sú oficiálne predmetom zberu vo všetkých svetových liekopisoch. Zber sa robí 3 - 4 razy do roka za pekného počasia. Keďže sú kvety rumančeka veľmi jemné, je najvhodnejší jeho ručný zber.
Kvetné úbory sú veľmi háklivé, ľahko sa zaparujú a drobia. Pri zbere ich nemožno stláčať a smú sa navrstvovať do výšky najviac 0,1 m. Sušiť by sa mali v tieni na vetranom mieste, v tenkých vrstvách, alebo v sušiarenských zariadeniach pri teplotách do 35 °C. Počas sušenia prirodzeným spôsobom, ktoré trvá asi 10 až 14 dní, netreba materiál obracať a premiešavať, lebo úbory sa rozpadajú.
Pred uskladnením alebo balením treba drogu nechať na kôpkach, preosiať a až potom zosýpať. Na jej skladovanie sú najlepšie tesne sa zatvárajúce nádoby, pričom je potrebné chrániť ich pred svetlom a vlhkom. Semená rumančeka sú schopné hneď klíčiť a vysoká klíčivosť sa zachováva 5 rokov.
Botanické Detaily a Rozšírenie
Rumanček kamilkový, Matricaria recutita L., je jednoročná terofytná bylina s rozvetvenou stonkou, vysokou od 0,1 do 0,5 m. Jej listy sú dva- až trikrát perovito strihané a čiarkovité. Kvetné úbory sa nachádzajú na hlavnej stonke a vedľajších stonkách.
Peľové zrná sú viac-menej guľovitého tvaru s pórmi. Zo spodného semenníka sa po opelení vyvíja nažka, ktorá je v dobe zrenia pozdĺžne zakrivená. Meria 1 až 2 mm, na vnútornej strane má päť rýh a na vonkajšej strane je žľaznato bodkovaná. Hmotnosť 1000 semien rumančeka sa pohybuje od 0,03 do 0,08 g. Rumanček je rastlina s veľmi vysokou efektívnosťou reprodukcie, čo prispieva k jeho širokému rozšíreniu.
Rozlíšenie od Podobných Druhov
Veľmi podobný rumančeku kamilkovému je hojný parumanček nevoňavý (Tripleurospermum perforatum Mérat, syn.: Matricaria inodora L. a i.). Rozdiel spočíva v tom, že parumanček nevoňavý je mierne aromatický a má okrajové biele jazykové kvety, ale jeho kvetné lôžko je plné, zatiaľ čo rumanček kamilkový má lôžko duté a neobsahuje silicu.
Dôležité Upozornenie: Alergické Reakcie
Pri použití rumančeka sa v niektorých prípadoch objavili alergické reakcie. Následný rozsiahly výskum však ukázal, že pri prehľade až 50 správ, ktoré hovorili o alergických reakciách rumančeka kamilkového, sa zistila zámena druhov. Išlo pritom o použitie druhu rumana smradľavého (Anthemis cotula L.), ktorý obsahuje látku antekotuloid. Táto látka vyvoláva kontaktné dermatitídy.
Využitie v Kozmetike a Domácnosti
Kvety a silice rumančeka sa aj dnes využívajú pri výrobe kozmetiky, mydiel, vlasových prípravkov, parfumov, pien a solí do kúpeľa. Kvetné úbory sa tradične používali na zosvetľovanie a ošetrovanie vlasov a na výrobu antialergických kožných krémov.
Na prípravu jemnej, ochladzujúcej a regeneračnej pleťovej vody po opaľovaní možno použiť polievkovú lyžicu jojobového oleja, do ktorej sa pridajú tri kvapky rumančekovej silice, dve kvapky levanduľovej a jedna kvapka mätovej silice.
Ďalšie Vznešené Buriny s Liečivým Potenciálom
Burina medzi jahodami či na záhonoch vie byť poriadne otravná, no niektoré z nich sú v skutočnosti cenné liečivé byliny. Čo ak by ste sa na túto vec pozerali z úplne opačného uhla?
Pupenec roľný (Convolvulus arvensis)
Táto ovíjavá trváca burina často zdobí nielen ploty, ale aj opory pripravené na tyčovú fazuľu. Rozmnožuje sa semenami, ale hlavne koreňovými výhonkami, ktoré môžu siahať do hĺbky 3 až 5 metrov, čo sťažuje jej ničenie.
Liečivé účinky má vňať a koreň rastliny, ktoré obsahujú triesloviny a ďalšie látky s laxatívnymi účinkami. Vňať zbierame počas kvitnutia. Bylinu je potrebné používať veľmi opatrne pri problémoch so zápchou, nafukovaním alebo pri tráviacich ťažkostiach.
Pýr plazivý (Elytrigia repens)
Pýr plazivý je častý záhradkársky problém, ktorého sa zbaviť nie je ľahké. Pomôžu napríklad zemiaky, ktoré ho zatienia, alebo hustá sejba rastlín na zelené hnojenie. Avšak pýr môžete využiť pri broskyniach napadnutých kučeravosťou - kompost z pýru nasypte do okolia koreňov drevín a prikryte ho nastielkou zo zelených rastlín.
Na liečebné účely sa zberá podzemok, ale pozor, bez bočných korienkov! Vysušený odvar z podzemku pýru pomáha pri problémoch s močovým ústrojenstvom, s obličkami a napomôže aj pri vyplavovaní piesku či pri problémoch s kameňmi. Rovnako účinný je pýr aj pri zápaloch prostaty, na žalúdočné problémy či pri podporovaní trávenia. Odvar z podzemku pýru čistí krv a podporuje vstrebávanie vitamínov skupiny B.
Stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare)
Táto jednoročná ťahavá bylina, ľudovo nazývaná aj truskavec, sa objavuje pri chodníkoch, v okolí vyšliapaných cestičiek alebo pri múroch domu či terasy, kde dokáže vytvoriť celé koberce porastu.
Vňať stavikrvu obsahuje triesloviny, flavonoidy a ďalšie látky. Napomáha pri liečení zápalu priedušiek, zápalu pľúc a tiež proti kašľu. Sušená vňať má močopudné účinky, napomáha pri vyplavovaní odpadových látok z tela a má hojivé účinky vrátane účinkov proti reumatizmu a problémom s kĺbmi.
Púpava lekárska (Taraxacum officinale)
Púpava sa objavuje ako burina v trávnatých porastoch, no vďaka jej krásnym žltým kvetom a neskôr krásnej nažke s padáčikmi nám v našich záhradách až tak neprekáža. Zbaviť sa jej je veľmi náročné, preto je možno lepšie naučiť sa s ňou žiť a využiť všetky jej liečivé účinky.
Púpavu využijete celú, od kvetov cez púčiky, listy až po koreň. Listy je ideálne zberať, keď nekvitne, koreň na jar a na jeseň, hoci jeseň je vhodnejšia, lebo vtedy sú v ňom najviac koncentrované všetky prospešné látky.
Rastlina je bohatým zdrojom vitamínu A, C, D a niektorých vitamínov skupiny B. Obsahuje draslík, vápnik i železo, ktorého zdrojom sú práve čerstvé listy. Med i sirup pomáhajú pri liečbe kašľa, keďže podporujú vykašliavanie. Je výborná tiež pri podpore trávenia, stimuluje tvorbu tráviacich štiav a pomáha pri zápche. Celá rastlina dobre vplýva na funkciu čriev a môže pomôcť aj pri ich zápale.
Peniažtek roľný (Thlaspi arvense)
Táto rastlina je v skutočnosti divo rastúca odroda horčice, ktorá obľubuje všetky druhy pôd. Často sa vyskytuje pri cestách, na poliach aj vo viniciach. Jednoročná rastlina sa rýchlo šíri semenami a najlepšie je, keď ju zo záhrad likvidujeme mechanicky.
Peniažtek roľný je bohatý na vitamíny a minerály a obsahuje tiež veľké množstvo antioxidantov. Jedlé sú listy, stonky, kvety aj plody. Listy zbierame čo najskôr, keď sú ešte malé, pretože majú veľmi intenzívnu chuť. Spestria šalát, ale aj jedlá pripravované vo woku. Peniažtek roľný pôsobí protizápalovo a antibakteriálne.
