Pestovanie ružičkového kelu odrody Casiopea

V tomto článku sa dozvieme všetko podstatné o pestovaní ružičkového kelu - nenápadnej, no nesmierne zdravej zeleniny, ktorá obohatí vašu záhradu aj jedálniček. Poradíme si s termínmi výsevu, susedstvom, hnojením aj ochranou pred chorobami. Pridáme aj praktické rady a recepty, ktoré vám pomôžu naplno využiť každú ružičku tejto výnimočnej zeleniny.

Prečo pestovať ružičkový kel?

Ružičkový kel je výnimočný obsahom vitamínu C, vitamínov skupiny B, ako aj cenných minerálov ako draslík či horčík. Pravidelná konzumácia posilňuje imunitu, podporuje trávenie a prispieva k lepšej vitalite organizmu. Ružičkový kel má veľa pozitív pre naše zdravie. Obsahuje kyselinu listovú, široké spektrum vitamínov, draslík, mangán, železo, vlákninu a okrem toho minimum kalórií. Táto zelenina je aj výrazný zdroj kyseliny listovej, ktorú do nášho tela treba neustále dopĺňať. V minulosti bol cenený spolu s kapustou aj preto, že počas zimy slúžil ako jeden z mála čerstvých zdrojov vitamínu C. Ružičkový kel je zdroj vitamínu B1, ktorý je veľmi dôležitý pre mentálnu sviežosť, sústredenie sa, má tiež antistresové účinky a napomáha k lepšej fyzickej kondícii. Zvýšenú spotrebu tohto vitamínu majú najmä tehotné a dojčiace ženy, fyzicky pracujúci ľudia, deti v období vývinu i ľudia pod častým tlakom stresu.

Kel je pomerne nenáročný na klimatické podmienky a znesie aj mrazy. Navyše, po prvých mrazoch sa jeho chuť ešte zjemní. Je to naozajstný zimný poklad, ktorý veľmi dobre znáša teploty až do mínus 12 °C pod nulou. Ružičkový kel je ideálnou zeleninou aj pre záhrady vo vyšších nadmorských výškach.

Charakteristika odrody Casiopea

Kel ružičkový Casiopea je dobre známa a obľúbená poloskorá až poloneskorá výnosná odroda ružičkového kelu (Brassica oleracea var.). Táto nenáročná odroda je medzi záhradkármi veľmi populárna pre svoju schopnosť vydržať na záhone počas celej zimy v miernejších podmienkach (do -12 °C). Casiopea patrí medzi tradičné odrody, ktoré sú cenené pre svoju chuť a schopnosť udržať čerstvosť aj počas chladných mesiacov.

Rastlina dorastá do výšky cca 110-120 cm (uvádza sa aj 110 - 125 cm), rodí bohato a má dlhú dobu zberu. Rastie rovnomerne, ale dá sa zbierať aj postupne. Samotný kel má malé, kompaktné, pevné, tmavozelené ružičky, ktoré rastú v hustých zhlukoch. Vytvára aj väčšiu vrcholovú ružicu. Odroda má dobrú odolnosť proti mrazu, padaniu a líhaniu.

Výsev a sadenie

Pre ružičkový kel je typické dlhé vegetačné obdobie, väčšinou sa uvádza v rozpätí 110 až 180 dní, preto je dôležité výsev zbytočne neodkladať. Od vysiatia ružičkového kelu až po zber uplynie asi 165 dní.

• Predpestovanie: Predpestovanie začíname už v marci až apríli - v interiéri alebo skleníku. Semená môžete vysievať v interiéri od februára do apríla. Kel ružičkový Casiopea vysievame od marca do mája do skleníka.
• Priamy výsev: Priama sejba na záhon je možná iba v teplejších lokalitách, a to v polovici apríla. Odroda Casiopea sa môže pestovať zo sadby aj z priameho výsevu.

Semená kelu vysievajte v polovici jari do modulárnych podnosov naplnených viacúčelovým kompostom. Kompost dobre zalejte vodou a do každého modulu vytvorte 1 cm hlboký otvor. Do každého zasejte dve semená a potom zasypte kompostom. Ak obe vyklíčia, odstráňte slabšiu sadeničku.

Výsadba priesad: Na záhon sa vysádzajú len zdravé a silné sadenice. Priesady vysádzame von v máji, keď už nehrozia mrazy. Po zamrznutých (v máji až júni) sadeničky vysadíme na trvalé stanovište. Sadenice presádzame na záhony od mája do júla s odporúčaným rozostupom 60 x 60 cm. Semienka sa vysievajú ideálne pod sklo v marci alebo počas apríla. S výsadbou na záhon nečakajme neskôr než do polovice júna, nezabudnime ich zasadiť o niekoľko centimetrov hlbšie. Kel umiestnime do vopred pohnojenej pôdy.

Stanovisko a pôda

Rastlina vyžaduje slnečné stanovisko a výživnú pôdu. Vyberieme stanovište chránené pred vetrom. Kel najlepšie rastie na plnom slnku, ale znesie aj polotieň. Rastliny, ktoré dostávajú menej ako 6 hodín slnka denne, nebudú také zavalité alebo listnaté ako tie, ktoré dostávajú dostatok slnka, ale stále budú jedlé!

Prospievať bude kel na stredne ťažkých hlinitých humóznych pôdach s dostatočnou vlahou a živinami. Najlepšie sa mu darí v ťažších hlinitých pôdach, ktoré na jeseň vyhnojíme rozloženým kravským hnojom alebo kvalitným kompostom. Kel uprednostňuje dobre odvodnenú, bohatú, pevnú pôdu, ale porastie vo väčšine pôdnych typov a podmienok. pH pôdy by malo byť 6,5 až 6,8, aby sa predišlo nádorovke. Pôdu dôkladne odburiňte a nakopte do nej veľa dobre prehnitého hnoja alebo záhradného kompostu. Odrode Casiopea sa darí na hlinitých humóznych pôdach so závlahou.

Starostlivosť počas vegetácie

Zálievka

Počas leta nezabudneme ružičkový kel dôkladne polievať, práve v čase tvorby ružičiek rastliny potrebujú výdatnú zálievku. Pôda má byť stále mierne vlhká, no nie premočená. Polievame ku koreňom, ideálne skoro ráno.

Hnojenie

Ružičkový kel je plodina prvej trate - potrebuje výživné záhony. Ideálne je jesenné vyhnojenie maštaľným hnojom. Ide o zeleninu prvej trate, jej nároky na živiny sú pomerne vysoké. Rast rastlín sledujeme a prispôsobujeme hnojenie podľa ich vitality. Použijeme akékoľvek NPK hnojivo v určenom dávkovaní.

Opora

Kel môže dorásť až do výšky 1 metra (Casiopea až 110-125 cm), preto je náchylný na polámanie vetrom. Najmä pri silnejších odrodách je opora nevyhnutná. Medzi odrodami nájdeme metrové obry, ale aj odrody dorastajúce sotva pol metra. Ak máme na záhrade dostatok miesta, pustiť sa môžeme aj do pestovania mohutnejších odrôd, ktoré bez problémov prerastú výšku jedného metra, medzi ne patrí napríklad produktívna Casiopea.

Odstraňovanie listov a zaštipovanie vrcholu

Koncom augusta môžeme vrcholček rastliny zrezať. Staršie listy v spodnej časti môžu zatieniť ružičky, alebo začnú žltnúť. Robíme to postupne, nikdy nie naraz veľké množstvo. Pri pestovaní ružičkového kelu sa často stretávame s odporúčaním postupne otrhávať spodné listy, aby sa k ružičkám dostalo viac svetla. Koncom augusta sa odporúča zaštipnúť vrchol rastliny, aby sa podporila tvorba ružičiek v pazuchách listov.

Odburiňovanie a mulčovanie

Burina konkuruje kelu o vodu a živiny. Pravidelné pletie a kyprenie pôdy zlepší zdravie rastlín a zníži riziko šírenia chorôb. Záhon pravidelne odburiňujeme a udržujeme v dobrom stave - najlepšie tak, že ho namulčujeme jemne pokosenou trávou alebo netkanou textíliou. Ideálne je použiť pokosenú trávu, slamu alebo netkanú textíliu.

Dobré susedstvo a ochrana rastlín

Dodržujme osevný postup a rotáciu plodín. Po zbere odstránime všetky zvyšky rastlín. V sezóne trháme burinu priebežne. Dobré susedstvo pomáha kel ochrániť pred škodcami a zlepšiť jeho rast. Rast ružičkového kelu podporíte napríklad tak, že k nemu vysadíte rozmarín, kôpor alebo borák. Vyhýbajte sa susedstvu s rajčiakmi, paprikou alebo zemiakmi. Odporúčame bio postreky s obsahom prírodných látok (napr. cesnakový extrakt, harmančekový čaj) alebo komerčné prípravky.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Slabé, odumierajúce rastliny môžu byť príznakom muchy kvetárky kapustovej, ktorá kladie vajíčka okolo koreňov rastliny. Ružičkový kel často napádajú roztočce, ktoré sa rýchlo množia práve na najstarších listoch. Po ošetrení vhodným postrekom býva aj tak nevyhnutné spodné listy odstrániť, pretože bývajú po napadnutí škodcami väčšinou poškodené.

Medzi najčastejšie choroby a škodcov patria:

• Mlynárik repkový: Samica bieleho motýľa kladie vajíčka na listy kapusty a následne húsenice listy požierajú a môžu napáchať značné škody.
• Kvetárka kapustová: Kladie vajíčka ku koreňovým krčkom rastliny. Z nich sa vyliahnu larvy podobné červom, ktoré požierajú korene a neskôr hlúbiky, ktoré celé prevŕtajú.
• Slimáky a slizniaky: Si radi pochutnávajú na mladých rastlinkách a sadeniciach.
• Čierna hniloba: Považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica.
• Alternáriová škvrnitosť listov: Bežná listová choroba plodín rodu Brassica. Huba spôsobuje na listoch najprv malé nekrotické škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú.
• Bakteriálna škvrnitosť listov: Bakteriálny patogén, ktorý spôsobuje vodou nasiaknuté lézie na listoch. Lézie zhnednú a vpadnú, stred lézií zasychá a láme sa, čo vedie k dierkam.

Zber a skladovanie

Z úrody sa môžete tešiť od septembra do marca. Chlad zlepšuje chuť ružičkového kelu. Zberáme ich neskoro na jeseň alebo aj počas zimy. Zberáme zdola nahor - najspodnejšie ružičky dozrievajú ako prvé. Ružičky sa tvoria v pazuchách listov rozmiestnených po celej dĺžke hlúbu. Dorastajú do veľkosti 2 až 4 cm a na jednej rastline ich môže byť 20 až 60. Zberajú sa, keď dosiahnu priemer aspoň 1,5 cm, kým nie sú väčšie ako vlašský orech a majú pevne zomknuté listy.

Zberáme postupne, tesne pred spracovaním alebo jednorazovo, od októbra po celú zimu až do apríla ďalšieho roka. Postupným zberom podporíme rast ostatných ružičiek. Vyberáme vždy tie najväčšie a pevné, ktoré odrežeme nožom alebo vykrútime rukou. Ak sa však rozhodneme ružičkový kel zozbierať naraz, úrodu môžeme uchovať až deväť mesiacov v mrazničke.

Najlepšie chutí čerstvý, no môžeme ho skladovať aj niekoľko týždňov v chlade. Dlhodobé skladovanie čerstvých ružičiek neznesú, takže ich zberajte priebežne podľa potreby, pretože rýchlo vädnú a strácajú kvalitu. Ak ich však pozberáte aj s hlúbom, vydržia dlhšie. Pomerne krátky čas môžete ružičky uchovávať v chladničke. Po dlhšom uskladnení však strácajú farbu a rozširujú sa choroby. Balením do polyetylénových fólií môžete predĺžiť ich uchovateľnosť na dvojnásobok. Konzervovať ich môžete mrazením, pričom sa dobre uchová aj ich nutričná hodnota. Listy dôkladne umyte a uložte do plastového vrecka a takto ho môžete skladovať 2-3 týždne pri 0 °C a 95% relatívnej vlhkosti. Stonky môžete zjesť alebo ich vyhodiť.

Ochrana kelu pred mrazom: Pri veľmi nízkych teplotách odporúčame zakryť rastliny čečinou alebo netkanou textíliou. Pri striedaní teplôt v zimnom období sa môže často úroda ružičkového kelu znehodnotiť. Drobné ružičky zmäknú a hnijú. Takýmto škodám však predídete tak, že celé rastliny aj s koreňom prenesiete na severnú stranu budovy a pred slnkom chránite čečinou alebo slamou. Hlúby sa po zbere ponechávajú až do nasledujúcej jari na záhone stvrdnúť. Keď pôda rozmrzne, môžu sa vykopať.

Nutričné hodnoty a využitie v kuchyni

Niekto ho miluje, iný zase nenávidí. Ružičkový kel má svoju typickú horkasto-zemitú chuť, ktorá nemusí „sadnúť“ každému. Tepelnou úpravou sa však dá výrazne zmierniť a zjemniť. Kelové ružičky sa perfektne hodia do polievok aj ako príloha.

V kuchyni sa ružičkový kel dá využiť rôznymi spôsobmi:

• Na masle sa dajú opekať alebo dusiť jednotlivé lístky, polovičky ružičiek alebo nastrúhané ružičky.
• Celé ružičky možno tiež zapekať s inou zeleninou alebo s mäsom.

Pred prípravou ich však nezabudnime upraviť (napríklad odstrániť vonkajšie poškodené listy a odrezať stonku). Ak ste si k ružičkám kelu doposiaľ nenašli cestu, možno to bolo tým, že ste nevyskúšali tie správne recepty.

tags: #ruzickovy #kel #casiopea #pestovanie