Rez viniča hroznorodého

Rez viniča hroznorodého je jedným z najdôležitejších agrotechnických zásahov, ktorý ovplyvňuje kvalitu a kvantitu úrody, zdravotný stav a dlhovekosť kra. Nie je to len skracovanie výhonkov, ale vedomá regulácia rastu a úrody, ktorá zabezpečuje, aby bol vinič zdravý a produktívny každú sezónu. Správne vykonaný rez je základom budúcoročnej úrody a predpokladom pre úspešný štart budúcej sezóny.

Prečo je rez viniča kľúčový?

Rez viniča je najdôležitejšou prácou vo vinohrade, ktorej hlavným cieľom je udržanie správneho tvaru kra, regulácia plodnosti a udržanie správnej rovnováhy. Ak by sme ker nerezali, postupne by sa zahustil, vytváral veľa slabých letorastov a drobné, menej kvalitné strapce. Zvýšila by sa tiež náchylnosť na choroby. Bez strihania by väčšinu energie dával do rastu starého dreva a rodivé jednoročné drevo by tvorilo len veľmi malú časť. Preto rezom určujeme:

• počet rodivých púčikov,
• zaťaženie kra úrodou,
• tvar a dlhodobú stabilitu kmienka a ramien,
• optimálnu cirkuláciu vzduchu a prúdenie živín.

Rozpoznávanie dreva viniča

Pred samotným rezom je kľúčové zhodnotiť stav kra a vedieť rozpoznať typy dreva, pretože vinič prináša úrodu na jednoročnom dreve, ktoré vyrastá z dvojročného dreva.

• Jednoročné drevo: Sú to zdrevnatené letorasty z predošlej sezóny, ktoré počas vegetácie postupne dozrievajú a menia farbu zo zelenej na hnedú. Na jar začnú z púčikov vyrastať mladé výhonky, do jesene vyzrejú a dorastú do finálnej dĺžky. Na nasledujúcu jar sa z niektorých púčikov na jednoročných výhonkoch vytvoria ďalšie výhonky, na ktorých vzniknú kvety a následne plody. Na konci vegetačnej sezóny sú tieto výhonky považované za jednoročné drevo.
• Dvojročné drevo: Ide o drevo, ktoré v predchádzajúcej sezóne slúžilo ako rodivé drevo. Na ňom vyrastá jednoročné drevo.
• Staré drevo: Nadzemná časť viničového kra staršia ako dva roky sa označuje pojmom staré drevo. Kôra (borka) je tmavej farby a odlupuje sa v pásoch. Staré drevo tvorí kmienok, hlavu, prípadne aj ramená. Staršie drevo je nerodivé a vyháňa iba listy a nerodivé výhonky.

Vinič najviac rodí na jednoročnom dreve vyrastajúcom z dvojročného dreva. Preto ponechávame nový ťažeň vyrastajúci z dvojročného dreva, to znamená, že z minuloročného záložného čapíka alebo si vyberieme niektorý z výhonov čo najbližšie k hlave kra na pestovanom dreve z minulého roka (odrodeného ťažňa). Pokiaľ založíme ťažeň vyrastajúci priamo z hlavy kra, riskujeme nižšiu úrodu.

Kedy rezať vinič?

Prerezávanie hrozna je jedným z najdôležitejších postupov starostlivosti o rastliny, ktorý sa vykonáva v rôznych obdobiach roka.

Zimný/Predjarný rez (Hlavný rez)

Základný zimný rez sa vykonáva počas vegetačného pokoja, najčastejšie od januára do marca, podľa priebehu zimy a lokality. Ideálnym obdobím, kedy strihať vinič, je koniec zimy, keď je hrozno ešte vo vegetatívnom spánku, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -10 °C). Termín rezu viniča preto väčšinou vychádza na február až marec, podľa lokality a teplotných podmienok daného roka. Ideálna vonkajšia teplota na rez je medzi 6 - 10 °C.

• Skorý jarný rez: Uskutočňuje sa koncom februára a v marci. Týmto rezom sa znižuje slzenie krov a podporuje (urýchľuje) sa pučanie. V chladnejších vinohradníckych polohách sa odporúča rezať neskôr, aby sa znížilo riziko poškodenia mrazom.
• Neskorý jarný rez: Robí sa v oblastiach, kde sa pravidelne vyskytujú neskoré jarné mrazy.

Ak by sa rez uskutočnil príliš skoro (počas silných mrazov), chlad by mohol poškodiť čerstvo zrezané konce rastliny a oslabiť ju. Neorezaný ker má vyššiu odolnosť voči mrazom vďaka lepšiemu hospodáreniu so zásobnými látkami. Naopak, ak by sa strihalo príliš neskoro, po tom, ako začne prúdiť miazga, môže sa objaviť tzv. slzenie viniča, t.j. vytekajúca miazga zo vzniknutých rán. To rastlinu oslabuje.

Letné "Zelené" práce

Počas vegetácie nasledujú tzv. zelené práce. Tie zahŕňajú vylamovanie zálistkov, skracovanie letorastov, odstraňovanie prebytočných výhonkov či čiastočné odlistenie zóny strapcov. Cieľom je lepšie prevzdušnenie kra a podpora kvality hrozna. Vyhnite sa akémukoľvek rezu už zelených častí viniča, pretože takéto zásahy rastlinu oslabujú.

Jesenný rez

Na jeseň (zvyčajne november) treba hrozno opatrne orezať, aby sa rastlina na jar bez problémov prebudila počas vegetačného obdobia. Vtedy sa režú aj tie výhonky, ktoré boli v jarnom období vynechané. Po jesennom reze treba vinič dobre chrániť pred mrazom.

Techniky a typy rezu

Typy rezu podľa dĺžky ponechaného rodivého dreva rozlišujeme:

• Krátky rez: spočíva v ponechaní jedného až štyroch spodných púčikov na výhonku, často na tzv. čapíky. To znamená menej strapcov, silnejší rast letorastov a spravidla nižšiu úrodu, no lepšie vyzreté drevo a vyššiu mrazuodolnosť. Niektoré odrody rodia už na spodných púčikoch a znesú krátky rez (čapíky na 1 až 5 púčikov). Patrí sem napríklad 'Rizling vlašský', 'Silvánske zelené' či 'Modrý Portugal'.
• Stredný rez: skrátenie rodivého dreva na 5 až 8 púčikov, často na tzv. ťažne. Väčšina muštových odrôd lepšie reaguje na stredný rez, teda ťažne dlhé na 6 až 8 púčikov so záložným čapíkom. Typickým príkladom je 'Veltlínske zelené', 'Müller Thurgau' alebo 'Frankovka modrá'. Ide o kompromis medzi úrodou a bujnosťou.
• Dlhý rez: zastrihávanie výhonkov tak, aby na nich zostalo 8 až 14 púčikov. Prináša viac strapcov a vyšší výnos, ale ak ker preťažíme, môže oslabiť a hrozno nedozrie optimálne. Odrody, ktorých najhodnotnejšie rodivé púčiky sa nachádzajú vyššie po letoraste, vyžadujú dlhší rez (ťažne obsahujúce 10 až 14 púčikov). Patrí sem napríklad 'Rizling rýnsky', 'Tramín červený' či 'Sauvignon'.
• Zmiešaný rez: kombinuje krátky a dlhý rez, napríklad ponechanie ťažňa a záložného čapíka.

Voľba dĺžky rezu závisí najmä od odrody, sily rastu a spôsobu vedenia kra.

Špeciálne metódy rezu

• Guyotov rez: Pri tejto metóde sa necháva na hlave jeden ťažeň, ktorý sa následne prehne a uviaže o vodiaci drôt. Ohýbanie ťažňov do oblúka potláča tzv. apikálnu dominanciu, čím sa zabezpečí rovnomerné prúdenie energie a živín. Okrem ťažňov možno na viniči nechať aj spomínaný záložný čapík, z ktorého budú počas vegetačnej sezóny vyrastať nové výhony pre budúcu sezónu. Pri Guyotovom reze sa ponechávajú ťažne z výhonov, ktoré vyrastajú z minuloročného zásobného čapíka.
• Metóda Simonit&Sirch: Táto metóda spočíva v špeciálne prevedenom reze, ktorý slúži ako prevencia šírenia chorôb kmienka viniča, ktoré zapríčiňujú asi 80 známych druhov drevokazných húb. Ide o minimalizáciu veľkých rán a zachovanie nepretržitého toku miazgy.

Praktický postup rezu

Strihanie viniča nie je nič zložité, pokiaľ pochopíte základné princípy a prispôsobíte ho vašim potrebám. Tu je podrobný postup:

1. Zhodnotenie a výber výhonov

Pred samotným rezom poriadne prezrite rastlinu a premyslite si, aké drevo bude najvhodnejšie ponechať. Sledujte rozmiestnenie jednotlivých častí dreva, pričom najdôležitejšie je pre nás "rodivé" jednoročné drevo. Pri jednoročnom dreve sledujte jeho vyzretie a polohu. Následne si vyberte výhony, ktoré sú na kre vhodne umiestnené a dobre vyzreté. Malo by byť rovné a zdravé, bez mechanického poškodenia a šedých škvŕn, značiacich múčnatku alebo pleseň šedú. Zvyčajne ponechávame jeden alebo dva výhony, ktoré označujeme ako tzv. ťažne. Tieto ťažne na sebe nesú púčiky a z nich na jar vyrašia mladé zelené letorasty, ktoré prinesú úrodu.

2. Odstránenie starého a vyrodeného dreva

Prvým krokom každého rezu viniča je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva (minuloročných ťažňov). Staré drevo nechajte len na kmeni, prípadne na kordónoch (bočných ramenách kmeňa). Vyrodené minuloročné ťažne odstrihnite celé, čo najbližšie ku konáru/kmeňu. Staré vyrodené ťažne spoznáte podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstráňte všetko prebytočné drevo z minulého roka. Každý rez vykonajte čo najbližšie k drevu, aby na hlave neostávali tzv. "vešiaky" a povrch bol čo najcelistvejší. V tomto kroku tiež dôkladne vyčistite kmienok a hlavu viniča od prebytočných výhonov.

3. Redukcia a skracovanie jednoročného dreva

Hlavnou úlohou každého rezu viniča je redukcia množstva jednoročného dreva tak, aby rastlina vytvárala optimálny počet strapcov hrozna. Príliš veľa strapcov by nemalo energiu a živiny na správne dozretie a v prípade malého počtu strapcov by sa nevyužil potenciál rastliny. Na viniči ponechajte len zdravé jednoročné výhonky, a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené, a skráťte ich na 6 až 10 púčikov. Ponechané ťažne skráťte na požadovaný počet očiek (púčikov). Počet púčikov voľte podľa odrody a podmienok lokality. Optimalizujte zaťaženie konkrétneho viniča - množstvo púčikov, ktoré sa ponechávajú na kre v prepočte na m². Optimálne zaťaženie je 4 - 8 očiek na m² (v závislosti od spony, odrody, tvaru kra). Čím je vinič starší a silnejší, tým môžete zaťaženie (počet púčikov) pridávať. Dĺžka rezu rozhoduje o úrode. Ak zostriháte vinič až príliš, znížite tým úrodu a ker zmohutnie. Ak bude naopak rez nedostatočný, dosiahnete síce väčšiu úrodu, ale viničový ker zoslabne. Súčasne s rezom je potrebné očistiť ťažne aj od starých úponkov, ktorými boli prichytené o vedenie.

4. Ponechanie záložných čapíkov

Okrem ťažňov môžete na rastline nechať aj záložné jednoročné výhonky (čapíky), ktorých úlohou je zabezpečiť rast výhonkov na ďalšiu sezónu a tvoriť záložnú alternatívu pre prípad, ak by došlo k poškodeniu/chorobe časti viniča. Ak by k takejto situácii došlo, vinič môže ďalej rásť prostredníctvom čapíka. Čapíky skracujte len na jeden až dva púčiky, pretože ich úlohou nie je prinášať úrodu, ale poskytovať záložný plán rastu viniča. Vytvoriť záložný čapík je veľmi dôležitá súčasť zimného rezu viniča. Čapík by sa mal ideálne nachádzať na opačnej strane kra ako ťažeň.

5. Správna technika rezu

Ťažne aj čapíky strihajte vždy minimálne 2 cm nad púčikom a vždy šikmým rezom, tak aby mohla dažďová voda stekať z rezu preč (na stranu, kde nie je púčik, aby ho miazga nezaliala). Vinič strihajte vždy pod miernym uhlom (oproti oku viniča), vo výške cca 2 cm nad uzlom. Šťava vytekajúca z takejto rany potom nezaplaví púčiky. Očakávajte, že pri strihaní viniča sa každoročne odstráni 70 až 90 % rastu z minulého roka. To zabezpečí lepšie prevzdušnenie viniča.

6. Ošetrenie rezných rán

Ak pri reze použijete aj pílku a vytvoríte väčšiu ranu do živého dreva, ošetrite ju štepárskym voskom. Na ostrihané kry aplikujte prípravok, ktorý má za úlohu zamedziť vstupu patogénov do rán, a to najneskôr do 12 hodín od vykonaného rezu. Všetky rezy musia byť okamžite ochránené.

Nástroje a hygiena rezu

Používajte ostré a čisté nástroje (nožnice na vinič, prerezávacia pílka), aby ste zabránili prenosu chorôb, a dbajte na to, aby bol rez presný. Príliš tupé nožnice ranu zbytočne rozstrapkajú a sťažia jej hojenie. Vždy dezinfikujte náradie. Nerežte počas hmlistého alebo daždivého počasia, ani krátko po zrážkach, aby sa zamedzilo šíreniu drevokazných húb. Vyhnite sa tvorbe veľkých rán, ktoré sú vstupnou bránou pre choroby kmienka. V prípade nutnosti tieto rany ošetrite prostriedkami na to určenými. Chorobami alebo škodcami napadnuté drevo okamžite odstráňte z blízkosti viniča a spáľte. Použitý rezný nástroj poriadne dezinfikujte. Rez viniča na pergole a na dnes bežne používanom rýnsko-hessenskom vedení sa trochu odlišuje.

Zaťaženie a rovnováha kra

Púčiky, ktoré necháte na ťažňoch a na čapíkoch, predstavujú pre vinič zaťaženie, ktoré by ste mali optimalizovať pre konkrétnu rastlinu. Na meter štvorcový zelenej plochy by ste mali nechať 4 až 10 púčikov. Čím je vinič starší a silnejší, tým môžete zaťaženie (počet púčikov) pridávať. Pri kvalite hrozna je rozhodujúci pomer listovej plochy k množstvu strapcov. Ak je ker preťažený, cukornatosť býva nižšia a aromatickosť slabšia. Naopak, príliš slabé zaťaženie síce prinesie špičkovú kvalitu, no z ekonomického hľadiska môže byť úroda nízka. Nesmiete preplodzovať ker. Optimálne zaťaženie je 4 - 8 očiek na m² (v závislosti od spony, odrody, tvaru kra).

Tvarovanie a formy vedenia viniča

Ďalším účelom strihania hrozna je tvarovanie jeho vzrastu, tak aby sa vinič prispôsobil opore (stĺpik, drôt, pergola a iné), priestorovým podmienkam a aby bol zber hrozna pre vás komfortný. Rezom vinič prevzdušníte. Ak by bol prehustený, prinesie síce veľa, ale malých a riedkych strapcov, ktoré budú mať ťažkosti rovnomerne dozrieť, budú menej kvalitné. Zvýšila by sa tiež náchylnosť na choroby. Všeobecne platí, že každým odporúčaným rezom viniča prispievate k lepšej cirkulácii vzduchu medzi jednotlivými vetvičkami a prúdeniu živín.

Najčastejšie formy vedenia:

• Vedenie na záves: Často využívaná forma pestovania viniča v domácich podmienkach i vo vinohradoch. Rodivé ťažne sú od seba dostatočne vzdialené, čo podporuje lepšiu cirkuláciu vzduchu, znižuje riziko hubových chorôb a s viničom a jeho úrodou sa vďaka jeho výške lepšie pracuje. Vedenie na záves môže mať jedno, dve a staršie, silnejšie rastliny aj viacero ramien v dvoch etážach. Ramená (kordóny) môžu byť vyvedené v rôznej výške, môžu byť rôzne dlhé a rodivé jednoročné výhonky (ťažne) môžu mať rôznu dĺžku - všetko závisí na veku, sile a zdravotnom stave viniča. Pri samotnom reze nechávame jeden alebo viac čapíkov v hornej časti kmeňa ako zálohu (v prípade odumretia ramena) a jeden čapík na konci každého ramena, čo zabezpečí cirkuláciu živín až na koniec ramena a predĺži jeho životnosť. Nevýhodou tejto formy je dlhší čas potrebný na jej vytvorenie.
• Stredné vedenie (rýnsko-hessenské vedenie): Najrozšírenejšia forma pestovania viniča vo vinohradoch aj v domácich podmienkach. Nevyžaduje si veľa priestoru, takže jednotlivé rastliny hrozna môžeme vysádzať bližšie pri sebe. Kmienok viniča má cca 1 meter a na vrchu sa končí tzv. hlavou, z ktorej vyrastajú výhonky. Pri strihaní nechávame na rastline jeden až dva ťažne, ktoré následne prehneme a uviažeme o vodiaci drôt (s prehnutím môžeme pár týždňov počkať, kým do ťažňa nezačne prúdiť miazga, aby sa ťažne nezlomili). Týmto opatrením zabezpečíme, aby sa energia a živiny rozložili po ťažni rovnomerne (v opačnom prípade by smerovali najmä na koniec ťažňa). Okrem ťažňov môžeme na viniči nechať aj záložné čapíky, z ktorých budú počas vegetačnej sezóny vyrastať nové výhonky pre budúcu sezónu. V tomto prípade sú sadenice viniča vysádzané 80 cm od seba.
• Kolíkové vedenie: Pri tejto forme pestovania viniča nemáme žiaden kmienok a hlava, z ktorej vyrastajú výhonky, je len pár centimetrov nad úrovňou pôdy. Nadzemná časť kra je rozložená čo najnižšie pri zemi. Pri tomto type pestovania viniča nepotrebujete žiadne vodiace drôty, postačí vám vysoký kolík, o ktorý sa počas sezóny postupne uväzujú rastúce výhonky. Ďalšími výhodami kolíkového vedenia sú malé priestorové nároky (vinič môžeme vysádzať v menších sponoch) a vysoká odolnosť proti silným mrazom.
• Pergolové vedenie: Vinič možno vysadiť k pergole, pričom v prvých rokoch vypestujeme jeden (alebo viac) hlavný ťažeň, z ktorého budú vyrastať rodivé výhony. Postupom rokov vytvorí mohutnú nadzemnú sústavu, pričom nosný ťažeň môže mať i 15 m. K jednej pergole možno vysadiť aj viac odrôd, napríklad dozrievajúcich v rôznom termíne.

Okrem týchto obvyklých foriem pestovania existuje mnoho ďalších typov ako sú napríklad stĺpovité vedenie (vertigo) alebo rôzne varianty závesovitého a stredného vedenia. Princíp rezu viniča, ktorý sme popísali vyššie, je však univerzálny a platí pre všetky formy pestovania, takže ho môžete aplikovať na akýkoľvek typ vedenia viniča.

Rez mladých sadeníc viniča

Prvý rok viniča je mimoriadne dôležitý. Mladé sadenice viniča sa vysádzajú na jeseň do zeme tak, aby nad povrch vyčnievali dve očká. Celý je prikrytý kopou, ktorá má zabezpečiť dobré prezimovanie. V prvom roku po výsadbe mladého viniča sa hlavný výhonok skráti tak, aby zostali dve očká. Z nich vyrastajú dva výhonky viniča, ktoré tvoria základ novej rastliny. Mladé rastliny sa rok po výsadbe režú špeciálnym spôsobom - kratší z dvoch výhonov skráťte na zálohu - na 1 očko a dlhší, silnejší výhon skráťte na želanú výšku budúceho kmeňa. Ak je aj tento výhon príliš tenký, zrežte ho na dve očká - vytvorenie kmeňa sa tak posunie o jednu sezónu. V druhom roku sa tvorí kmeň. Drevnaté časti rastliny sa režú na výšku 70 - 80 cm. Ak je rastlina dostatočne veľká už v druhom roku, hlavný výhonok sa skráti vo výške 150 cm a zvyšné výhonky sa ohnú vodorovne k opore.

Pri výsadbe prostokorenného viniča sa pred vysadením zostrihne na 1 až 2 zdravé púčiky. Pri jesennej výsadbe sa rez robí až na jar, pokiaľ nebola sadenica kúpená už zostrihnutá a ošetrená voskom. Korene sa skrátia približne na šírku dlane. V prvom roku po vypučaní letorastov (najskôr v druhej polovici mája) sa odhrnie hlava sadenice, vyberie sa najsilnejší letorast a začne sa v pravidelných odstupoch uväzovať k opore, aby sa docielil pekne rovno rastúci kmienok. Ostatné letorasty sa dôkladne odstránia. Z pazúch listov budúceho kmienka sa odštipujú bočné letorasty, aby hlavný letorast nevyčerpávali. Približne koncom septembra sa zalomí vrchol.

Dôležité tipy pre rez viniča

• Dbajte na detailné odstránenie prebytočných čapíkov, ktoré by v budúcom roku mohli viesť k prehusťovaniu kra z ponechaných púčikov.
• Zachovávajte rovnováhu medzi starým a novým drevom, aby vinič neoslabil, a dbajte na dostatočné rozstupy medzi výhonmi, aby nedochádzalo k zahusťovaniu.
• Nezabúdajte na množstvo plodných očiek, ktoré na kríku necháte. Ak chcete mať kvalitný strapec, tak rozhodne nesmiete preplodzovať ker.
• Minimalizujte rezné rany. Do starého dreva, pokiaľ možno, nestrihajte vôbec.
• Ponechávajte na kríku zásobný čapík, ktorý dobre poslúži, pokiaľ dôjde k poškodeniu hlavného ťažne (prasknutím pri viazaní, atď.) alebo ak potrebujete upraviť stavbu kríka.
• Ak bude rez nedostatočný, dosiahnete síce väčšiu úrodu, ale viničový ker zoslabne.
• Pokiaľ pestujete stolové hrozno pre vlastnú spotrebu, cieľom môže byť aj zabezpečenie dostatočného množstva hrozna pre celú rodinu.

Pestovanie hrozna v záhrade alebo vinohrade vám bude vďaka správnemu rezu prinášať množstvo radosti a sladkú úrodu.

tags: #ruzova #hrozno #rez