Téma kompostovania rezonuje nielen počas celej pestovateľskej sezóny, ale aj na jeseň, keď zbierame úrodu a riešime, čo s množstvom odpadu. Je to najmä o tom, že vďaka kompostu spracujeme záhradkársky odpad. Kompost je živý organizmus, v ktorom prebieha obrovské množstvo živých procesov. Kompost je organické hnojivo, vznikajúce kompostovaním biologického odpadu. Je ideálnym hnojivom pre pestovanie rastlín.
Dobrý kompost produkuje drahocenný humus, ktorý je dôležitý pre úrodnosť pôdy a optimálny rast rastlín. Bohatá úroda na záhrade sa nerodí zo dňa na deň ani „šibnutím“ záhradného náradia. Predchádza tomu viacero dôležitých zásad a jednou z nich je aj vytvorenie vyváženého kompostu. Ak chcete obohatiť svoj život, začnite kompostovať. Kompostovanie je to najlepšie, čo môžete pre životné prostredie urobiť.
Výber vhodného miesta a založenie kompostu
V záhrade musíme vybrať také miesto, aby procesy prebiehali správne. Kompost potrebuje určitú vlhkosť, takže ho umiestnime do tieňa - na miesto, kde nebude na priamom slnku, aby materiál nevysychal príliš rýchlo a rozkladné procesy mohli prebiehať tak, ako majú. Zároveň musíme myslieť na to, aby kompost neobťažoval susedov. Ideálne je, ak sa susedia dohodnú a majú komposty na rovnakej strane a rovnakom mieste, len na druhej strane plotu.
Založiť kompost je ideálne skôr na jeseň, keď v záhrade končíme s úrodou a množstvo odpadu zrazu narastá. Jeseň je ideálna aj z dôvodu, že máme k dispozícii ďalšie materiály, ktoré potrebujeme na prvotné založenie. Pokiaľ vyberáme miesto na kompost, určite by nemal mať betónový základ. Kompost by mal zostať v kontakte s pôdou, pretože mikroorganizmy, ktoré v nej fungujú, sa takto dostanú aj do kompostu. Založenie kompostu odporúčame na voľnú a priestrannú plochu, ideálne na perifériu vašej záhrady, kde v blízkosti nie sú už žiadne príbytky ani chatky.
Kompostér nezaberá veľa miesta, je jednoduchý na zloženie aj následnú obsluhu, ponúka vhodné podmienky na kompostovanie, kryje obsah proti dažďu aj proti nepozvaným návštevníkom a navyše aj dobre vyzerá. Klasikou medzi kompostmi je kompostová hromada, ktorá by mala byť v základe asi 1,5 m široká a navrstvená do výšky maximálne 1 m. Pri zakladaní je vhodné najprv vyhĺbiť plytkú jamu a vytvoriť podklad pre kompostér z vrstvy zeminy či piesku.
Čo patrí a nepatrí do kompostu
Ak chceme mať kvalitný kompost, je dobré mikroorganizmom pomôcť správnym výberom materiálov.
Materiály vhodné na kompostovanie
- Záhradný odpad: pokosená tráva, zvyšky zeleniny a kvetín, opadané lístie, mladé jednoročné buriny, tenšie konáriky zo živých plotov.
- Odpad z domácnosti: šupky zo zemiakov, zvyšky zeleniny, vajcové škrupiny, odkvitnuté kvety z vázy, kartónový papier (z celulózy), kávová usadenina.
- Ostatné: hnoj drobných hospodárskych zvierat, popol zo spaľovania dreva (napríklad z kotla na biomasu), ktorý je veľmi vhodný a patrí do hnedej zložky, upravujúcej pomer uhlíka a dusíka.
Materiály nevhodné do kompostu
- Živočíšne produkty: oleje, tuky, živočíšny odpad, kosti, mäso alebo zvyšky z mäsa, mlieko a mliečne výrobky, uhynuté zvieratá a zvyšky zo zabíjačky. Tieto veci ho degradujú a priťahujú organizmy, ktoré v komposte nechceme.
- Rastlinné: šupky z citrusových plodov (pomerne zložitý materiál), napadnuté/choré rastliny (napr. jablká napadnuté moniliózou), tráva ošetrená herbicídmi (kvôli reziduálnym zvyškom), orechové lístie (úplne nevhodné), trváce buriny (pupenec, púpava...), jednoročné buriny s vyvinutými semenami, hrubšie konáre.
- Chemikálie a umelé materiály: vápno (priamo do kompostu), popol z uhlia (úplne nevhodný), pečivo (láka hlodavce), piliny a zvyšky z drevotriesky, veľké množstvo varenej stravy, nerozložiteľný materiál (napr. plechovice, fľašky, črepiny, farebne potlačený papier ani plastické látky).
Správne vrstvenie a prevzdušňovanie pre kvalitný kompost
Základnou podmienkou vrstvenia je zachovať vyvážený podiel dusíkatých a uhlíkatých materiálov. Hnedá zložka zahŕňa najmä drevnú štiepku, lístie, kôru, vaječné škrupiny a kartónový papier. Keď pridávame zelený materiál, ktorý obsahuje veľké množstvo vody a často aj dusíka, hnedé zložky ho neutralizujú.
Veľká chyba, ktorú záhradkári často robia, je pridanie veľkej vrstvy čerstvo pokosenej trávy. Ak necháme pokosenú trávu dva-tri dni zvädnúť a potom ju zhrabeme, získame úplne iný materiál a vtedy ho môžeme použiť ako hnedú zložku v komposte.
Vrstva nového materiálu, ktorý pridávame, by nemala presiahnuť 20, maximálne 30 cm. Ak máme veľké množstvo zvyškov, budeme potrebovať viac hromád alebo väčší priestor. Novú vrstvu vždy miešame z týchto dvoch zložiek. Veľmi vhodné je mať vedľa kompostu napríklad spracované, nadrvené vetvy z ostrihaných stromov, a pri pridávaní zeleného materiálu prisypávať práve z tejto štiepky.
Pomer by sme mali stále udržiavať 3 : 1 až 3 : 2. Aby kompost správne pracoval, mali by sme dodržať pomer 3 diely suchých hnedých materiálov na 1 až 2 diely zelených materiálov.
Aby kompost správne pracoval, potrebujeme, aby bol vzdušný. Keď tam vysypeme hromadu zhnitých jabĺk, nedochádza k suchému rozkladu, ale ku kvasnému procesu a ten v komposte nechceme. Môžeme pridať časť jabĺk, ale určite nie z celej záhrady, to by celý kompost zdegradovalo. Stále musíme mať na mysli, že ak pridáme jeden kotúč jabĺk, musíme pripraviť tri kotúče suchého materiálu, s ktorým to premiešame.
Prehadzovanie materiálu je nevyhnutné pre zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu. Inak by to podnietilo fatálne následky pre prospešné mikroorganizmy v komposte. Správny kompost by sa mal aspoň dvakrát prehádzať - to je to záhradkárske fitko. Musíme celú hromadu prehodiť na druhé miesto, preto sa pri zakladaní kompostu robia napríklad tri ohrádky. Do jednej ukladáme materiál a zvyšné dve sú na prehadzovanie. Z tej poslednej potom vyberáme hotový materiál.
Nepríjemný zápach je dôkazom toho, že procesy neprebiehajú správne. Nie je tam dostatočný prístup vzduchu alebo obsahuje zložky, ktoré do kompostu nepatria, najčastejšie živočíšne zvyšky. Ďalším problémom môže byť aj veľké množstvo zeleného odpadu, ktorý je bohatý na vodu a dusík. Prehadzovanie odporúčame vykonať po 3 až 4 dňoch od založenia kopy. Obzvlášť, ak použijete urýchľovač kompostu, ktorý ho dokáže natoľko zahriať, že sa z neho dymí a zapácha, potom prehadzovanie uskutočňujeme každé 2 dni.
Udržiavanie vlhkosti a oživovanie kompostu
Kompost potrebuje určitú vlhkosť. Našou úlohou je udržiavať kompost stále stabilne vlhký. Aspoň počas letných horúčav, pri polievaní záhonov, pridáme 2 - 3 kanvice aj do kompostu, aby sa udržiaval prirodzene vlhký. Ideálne tak, aby na ňom nestála voda a zároveň vrchná vrstva nevysychala.
Vlhkosť kompostu zistíme jednoduchým stlačením zmesi v dlani. Mala by z nej stekať voda, čo je vedľajším produktom úspešných hnilobných procesov. Ak je príliš suchá, v založenej kope je málo dusíka a očkovacích látok. Ak máme pocit, že kompost prestáva žiť, ideálne je ho prevrstviť, prekopať a premiešať vrstvy, ktoré v ňom sú. Základné pravidlo je, že by sa mal každý kompost aspoň dva až trikrát prehádzať. Tak sa spozná aktívny a skvelý záhradkár, ktorý neľutuje energiu, ktorú vynaloží na prehadzovanie kompostu.
Urýchľovače kompostovania a kalifornské dážďovky
Pre zrýchlenie procesu kompostovania je možné použiť urýchľovače kompostu, ktoré sú vyrobené z prírodných surovín. Môžete ich kúpiť v práškovej alebo granulovanej forme, ktoré výrazne skracujú hnilobný proces - z dvanástich mesiacov na osem až dvanásť týždňov. Všetky urýchľovače obsahujú množstvo mikroorganizmov a baktérií, niektoré aj výživu na naštartovanie procesu rozmnožovania týchto mikroorganizmov.
Radevit je zmes mikroorganizmov, ktoré rozkladajú celulózu a rastlinný materiál, a zároveň obsahuje výživu na naštartovanie ich aktivity. Prípravok je špeciálny tým, že obsahuje mikroorganizmy, ktoré dokážu pomerne rýchlo rozkladať aj opadané lístie. Keď začíname s kompostom, je vhodné urobiť spodnú vrstvu z vetvičiek a urýchľovač pridať pri každej ďalšej vrstve. Takto nám celý proces prebehne omnoho rýchlejšie.
Ďalším spôsobom urýchlenia je pridanie kalifornských dážďoviek. Aj keď nemáme vermikompostér, násadu dážďoviek môžeme pridať priamo do záhradného kompostu. Nemusíme sa báť, že by sa nám rozbehli po záhrade. Práve naopak, budú sa zdržiavať len v priestore kompostovaného materiálu a navyše ho spracujú veľmi rýchlo a efektívne. V zime sa proces kompostovania trošku utlmí, pretože sa ochladí. Napriek tomu, ak je kompost správne založený, vo vnútri proces stále prebieha. Kalifornské dážďovky sa sústredia do stredu hromady, pretože je tam stále teplo.
Ako sa vyrába kompost: Exkurzia!
Použitie vyzretého kompostu a miešanie so zeminou
Dobre pripravený kompost je bohatý na živiny, pôdny život a mikroorganizmy, ktoré nám pomáhajú pri produkcii v záhrade. Správny kompost je drobivý, voňavý a nadýchaný. Vyzretý kompost má hrudkovitú štruktúru, jednotné sfarbenie a príjemnú vôňu. Kompost môžete miešať so zeminou v rôznom pomere a využiť ho pri výsadbe, presádzaní aj pravidelnej starostlivosti o vaše rastliny.
S kompostom môžeme ďalej pracovať tak, že ho zmiešame so zeminou a vrstvíme na záhony. Tento materiál je bohatý na živiny a dá sa povedať dosť ostrý. Mali by sme ho preriediť, primiešať záhradnú zeminu a urobiť si vlastný naočkovaný, „nadupaný“ substrát. Do kompostu priamo nevysádzame, pokiaľ nie je napríklad 3 až 4-ročný, ktorý na záhrade chvíľku ležal.
Zrelý kompost môžeme použiť na všetky účely. Jeho pravidelná aplikácia vytvára „trvalý humus“, čo sa prejaví trvalým zlepšením pôdnej štruktúry. Preto zrelý kompost uprednostňujeme pri zakladaní nových plôch. V takom prípade môže byť vrstva kompostu vysoká aj niekoľko centimetrov. Kompost, ktorý dosiahol pri teste klíčivosti dobré výsledky, aplikujeme na pôdy počas vegetačného obdobia (od jari do jesene) v rovnomernej vrstve.
Neodporúča sa zaorávanie alebo zarýľovanie hlboko do pôdy, ale len jemné zapravenie napr. hrabľami alebo kultivátorom. Na dostatočné zásobenie pôdy živinami stačí, aj pri náročnejších pestovaných plodinách, 1 cm vysoká vrstva kompostu ročne. Aby sa 1 m² záhonu pokryl 1 cm vrstvou kompostu, je potrebné jedno vedro s obsahom 10 litrov kompostu. S plným fúrikom kompostu sa dá pokryť asi 5 m² plochy.
Čerstvý čiže surový kompost je starý 2 až 6 mesiacov a prebieha v ňom ešte aktívny rozklad kompostovaných materiálov. Nie je v ňom ešte ukončená fáza stabilizácie. Takýto kompost môžeme použiť na nastielanie (mulčovanie) okolo stromov, pod kríky atď. Nehodí sa na výsev ani k priesadám, ktoré by mohol poškodiť (spáliť).
Na prihnojovanie trávnika rozhrabeme 2 litre jemne preosiateho kompostu rovnomerne na 1 m². Bežný kompost má pH od 6,5 do 8,5, preto nie je najvhodnejší na pestovanie kyslomilných rastlín. Kompost pred použitím môžeme podľa potreby preosiať.
Príprava kompostového výluhu
Výluh pripravíme tak, že zmiešame 1 liter zrelého preosiateho kompostu s 10-timi litrami vody. Za každodenného miešania ho necháme lúhovať cca 14 dní. Tento výluh používame ako listové hnojivo na rýchle zásobenie živinami vo forme postreku. Pôsobí priaznivo aj ako preventívny prípravok na ochranu rastlín.
Test zrelosti kompostu
Pred použitím kompostu je vhodné otestovať jeho zrelosť. Plytkú misku naplníme preosiatym kompostom a dobre ho navlhčíme. Do kompostu vysejeme semienka žeruchy, pritlačíme ich a zakryjeme fóliou, aby sa pod ňou udržala vlhkosť. Ak po 3 až 7 dňoch väčšina semien vyklíči, kompost už neobsahuje žiadne látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho použiť. Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia o vyzretom komposte, zatiaľ čo žlté alebo hnedé lístky o surovom komposte. Čím rozmanitejšie sú kompostované suroviny, tým lepšie sú výsledky klíčivosti.
Ďalšie metódy kompostovania
Vermikompostovanie
Vermikompostovanie je metóda vhodná aj pre tých, ktorí nemajú záhradu. Spočíva v tom, že za procesom kompostovania stoja dážďovky. Dážďovky vyžadujú iba pravidelný prísun potravy, teda vášho kuchynského odpadu. Výsledkom je dážďoví kompost a tiež tzv. dážďovkový čaj. Dážďovky svojím pohybom v kompostéri neustále prevzdušňujú kompost, čím sa zvyšková voda ľahšie dostáva do nižších vrstiev a postupne z nej vzniká tzv. dážďovkový výluh, ktorý je plný živín.
Bokashi kompostovanie
Kompostovanie v Bokashi kompostére spočíva v premene organického odpadu princípom fermentácie za pomoci špeciálnych baktérií. Výsledná hmota nie je klasická zemina, ale sfermentovaný základ, ktorý je následne určený na ďalšie použitie. Má podobu tuhej fermentovanej zmesi a fermentovanej tekutiny, tzv. Bokashi čaju. Fermentovanú zmes môžete po dvoch týždňoch zmiešať so zeminou a nechať 4 týždne odležať, kým ju využijete ako hnojivo.