Pestovanie maku na Slovensku má dlhú tradíciu, avšak v súčasnosti je vnímané pomerne kontroverzne. Hoci v mnohých krajinách je jeho pestovanie zakázané, na Slovensku a u našich severozápadných susedov je stále povolené, avšak s určitými obmedzeniami. Ročná produkcia maku na Slovensku sa pohybuje v stovkách hektárov, čo naznačuje klesajúci trend napriek európskemu monopolu v produkcii pre potravinársky priemysel.
História a pôvod maku
História maku je prekvapivo dlhá a siaha až do obdobia 6. tisícročia pred Kristom, kedy bol pestovaný v oblasti Stredomoria. Predpokladá sa, že pôvodne bol pestovaný ako okrasná rastlina, avšak niektoré historické pramene naznačujú, že už v tomto období mohol byť využívaný na získavanie ópia. Sumeri ho pre jeho narkotické účinky nazývali rastlinou radosti, zatiaľ čo Egypťania ho kvôli obsahu kodeínu používali ako sedatívum. V starovekom Ríme bol mak považovaný za rastlinu pokoja a tíšenia bolesti, Rimania dokonca verili, že ho stvoril boh spánku Hypnos. Naopak, Peržania a Číňania považovali mak a jeho kvety za symbol šťastia, radosti a nespútanosti. Budhisti verili, že mak sa na zemi objavil po tom, ako Budha raz zaspal a dotkol sa zeme. V Európe sa pestovanie maku rozšírilo najmä počas stredoveku. V novodobej histórii sme potom v mnohých krajinách mohli byť svedkami úplných zákazov pestovania maku, vrátane jeho dovozu. Idylické predstavy o maku výrazne naštrbili ópiové vojny v 19. storočí medzi Čínou a Britským impériom. Na území Česka a Slovenska sa začal mak ako olejnina vo veľkom pestovať začiatkom 19. storočia, najmä po tom, čo olivové plantáže v južnom Francúzsku utrpeli obrovské škody.
Súčasná situácia v pestovaní maku na Slovensku
Hoci Slovensko spolu s Českom drží v produkcii maku pre potravinársky priemysel európsky monopol, jeho úroda na Slovensku klesá. Podľa údajov Štatistického úradu sa vlani na Slovensku na ploche 385,62 hektára vypestovalo 163 ton maku, pričom takmer tretina úrody pochádzala z Košického kraja. Zozbieraná úroda klesá - ešte pred piatimi rokmi to bolo viac ako 500 ton. Dôvody tohto poklesu nie sú jasné, dokonca ani predstavitelia slovenskej agrokomory nevedia presne odpovedať, prečo farmári nezvyšujú produkciu a nevyvážajú mak do iných európskych krajín, kde je jeho pestovanie zakázané.
Slovensku ani po vstupe do Európskej únie nehrozí, že by muselo zakázať pestovanie maku. Legislatíva a podmienky pestovania maku na Slovensku sú však prísne. Podľa Zákona č. 167/1998 Zb. o návykových látkach je zakázané z maku získavať ópium (§ 15) a pestovanie maku na výmere väčšej ako 100 m² podlieha ohlasovacej povinnosti (§ 29). Ak hodláte pestovať mak siaty na ploche väčšej ako 100 m², budete potrebovať povolenie od Ministerstva zdravotníctva SR, ktorého vydanie je spojené s nemalou dávkou byrokracie. V rámci nej je potrebné preukázať nielen bezúhonnosť, ale aj odbornú spôsobilosť. Dohovor OSN z roku 1961 síce hovorí o možnosti zákazu, ale aj o dohľade nad pestovaním. Slovensko uplatňuje dohľad nad každým makovým poľom s rozlohou vyššou ako sto štvorcových metrov. Drobní pestovatelia žiadne povolenie nepotrebujú. OSN nám síce ponúklo odrody maku s nižším obsahom alkaloidov, ale to by nevyhovovalo farmaceutickej výrobe.
Pestovanie maku v praxi
Samotné pestovanie maku nie je úplne jednoduchou záležitosťou a vyžaduje si dôkladné poznatky o agrotechnike. O úspechu vašej snahy sa rozhoduje už na jeseň, kedy je vhodné dôkladné spracovanie pôdy. Pôda by mala byť dostatočne vyživená, zvlášť vhodné sú pôdy s vyšším obsahom humusu. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj.
Siatie maku prebieha veľmi skoro, dokonca v niektorých prípadoch už aj „na sneh“. Časový rámec pre sejbu je od februára do apríla. Osivo sa vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Na pestovanie je ideálne vybrať rovinaté lokality s dostatkom slnka, treba si však dávať pozor na preschnutie pôdy. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie, preto zavlažovanie obmedzte.
V prípade výskytu plesne makovej je potrebné okamžite odstrániť napadnuté rastliny. Pri dlhodobejšom suchu je potrebné mak zavlažovať minimálne raz za týždeň, hlavne do fázy kvitnutia. Následne mak potrebuje už suchšiu pôdu. Zrelý mak môžete očakávať na prelome mesiacov júl a august. Mak môžete zberať jednoducho odrezaním makovice aj s kúskom stonky. Následne je potrebné makovice vysušiť na vetranom a tmavom mieste (ideálne pod strechou). Semená sa po vysušení vyberajú odrezaním vrchnej časti makovice a jednoduchým vysypaním.
Pri pestovaní maku je základom veľkovýrobnej produkcie vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami. Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.
Výživa a hnojenie maku
Základom úspechu pri pestovaní maku je správne nastavená výživa. Je veľmi dôležité udržiavať vyváženú hladinu živín v pôde s dôrazom na fosfor. Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia.
Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.
Dusík zohráva pri pestovaní maku rozhodujúcu úlohu. Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS. Nedostatok fosforu sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín a tým ich odolnosti proti poliehaniu. Nedostatok draslíka je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Tým sa znižuje produkcia sušiny a klesá odolnosť rastlín proti suchu. Nedostatok vápnika v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností a zvyšuje jej kyslosť. Jeho nedostatok znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek. Nedostatok horčíka vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu. Nedostatok síry obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.
Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky B, Zn a Mn. Bór zasahuje do procesu opeľovania a tým do tvorby úrody semena. Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien. Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Pri pestovaní maku je dôležité sledovať porast v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu. V tomto čase dochádza k invázii krytonosa koreňového, ktorý môže úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla, je možný foliárny zásah insekticídom.
V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia.
Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Vyliahnuté larvy vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru, ktoré sú oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú.
Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách je pleseň maková. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou.
Často sa vyskytujúcou chorobou v maku je helmintosporióza, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia, tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení.
Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá. Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív. Zodpovedný agronóm sleduje porast maku denne, minimálne každý tretí deň, aby vedel správne reagovať na všetky požiadavky vyvíjajúcich sa rastlín a operatívne zakročiť pri výskyte nežiaducich faktorov.
Využitie maku a jeho zdravotné benefity
Makové semeno s veľmi nízkym až stopovým obsahom alkaloidov sa vo veľkej miere využíva pri príprave kysnutého pečiva; je vhodné na rôzne posýpky a plnky. Makový olej je kulinárskou pochúťkou a, nakoľko má vynikajúcu chuť, odporúča sa predovšetkým pri príprave studených jedál, napríklad zeleninových a cestovinových šalátov. Na trhu existuje aj biely mak (odrody Albín a Sokol).
Semeno maku je významným zdrojom bielkovín, vlákniny, fytosterolov a látok zo skupiny vitamínu E, tzv. tokoferolov. Mak je bohatý na železo, horčík a predovšetkým na vápnik, ktorého obsahuje oveľa viac než mlieko a mliečne výrobky. Z tohto dôvodu je zrejmý jeho priaznivý vplyv na stavbu kostí, mak je vhodný pri prevencii osteoporózy.
Makové semeno obsahuje vysoký podiel tukov, všeobecne sa uvádza hodnota okolo 50 %. Nutričná hodnota makového oleja sa zvyšuje s množstvom mono- a poly- nenasýtených mastných kyselín. Makový olej je vhodnou alternatívou pre zdravý životný štýl. Obsahuje vysoké percento „prospešných“ poly- nenasýtených mastných kyselín, najmä esenciálne mastné kyseliny (kyseliny linolová a alfa-linolénová), ktoré si organizmus nevie syntetizovať sám a musí ich prijímať v potrave. Tieto látky sú potrebné pre tvorbu životne dôležitých tkanivových hormónov stimulujúcich činnosť nervového i svalového tkaniva.
Dominantnými mastnými kyselinami v oleji semena maku sú kyseliny olejová (C18:1, n-9) a linolová (C18:2, n-6). Menšie zastúpenie predstavujú kyseliny palmitová, linolénová a stearová. Kyselina linolová, ktorú makový olej obsahuje v najvyššom množstve, je ω-6 esenciálna mastná kyselina. Je pre organizmus nevyhnutná a jej nedostatok sa prejavuje symptómami ako padanie vlasov a zlé hojenie rán. Veľmi významným izomérom kyseliny linolovej je CLA - konjugovaná kyselina linolová. Znižuje nahromadený tuk v tele a podporuje rast svalov; je preto obsiahnutá v mnohých prípravkoch pre športovcov.
Makovému oleju sa pripisujú aj upokojujúce účinky na psychiku. Uvoľňuje kŕče a tlmí bolesti hlavy. Odporúča sa pri chronickej únave, pri strese, psychickej i fyzickej námahe. Vhodný je aj počas tehotenstva a dojčenia, najmä z dôvodu obsahu vápnika a horčíka, ktoré mamičky a ich ratolesti potrebujú. Olej z maku je vhodný i na lokálne vonkajšie použitie. Pôsobí pozitívne na pokožku. Regeneruje a hydratuje predovšetkým tú, ktorá má sklony k popraskaniu. Odborníci odporúčajú aplikovať tento olej na suchú a citlivú pokožku či už obsiahnutý v kozmetických prípravkoch, alebo samostatný olej doma zmiešaný napríklad s ružovou vodou. Koži dodá zamatový vzhľad a vyhladí drobné vrásky okolo očí.
Mak ako superpotravina a superdroga
Mak siaty (Papaver somniferum) patrí medzi najstaršie a najzdravšie potraviny na svete. Veľká časť nutričných odborníkov ho dokonca zaraďuje medzi takzvané superpotraviny. Obsahuje dvanásťkrát viac vápnika ako mlieko a trikrát viac ako štandardné syry. Ak by sme porovnali obsah bielkovín v rovnakom množstve maku a hovädzieho alebo bravčového mäsa, dostali by sme tú istú hodnotu.
Najvýznamnejším pestovateľom makovíc je Afganistan, ktorý však svoju produkciu používa na nelegálnu výrobu drog. Na Slovensku a v Česku vyrábajú z makovíc drogy farmaceutické spoločnosti, zvyšok úrody nechávajú farmári dozrieť a mak predajú ako neškodnú potravinu. Droga ópium sa získava tak, že na tobolkách nezrelých makovíc sa urobia špeciálne upravenými nožmi zárezy, z ktorých vyteká lepkavý sivobiely latex. Šťava na vzduchu rýchlo tuhne a premieňa sa na tvrdú tmavohnedú hmotu - ópium. Zoškrabaná stuhnutá hmota zo zelených makovíc - ópium - obsahuje až 15 percent morfínu.
Pre medicínu majú ópiové alkaloidy a farmaceutické prípravky s obsahom týchto látok bezpochyby mimoriadny význam. Morfín alebo morfium je hlavný alkaloid ópia, ktorý je tzv. „zlatým štandardom“ v liečbe silnej bolesti. Na druhej strane však hrozí jeho zneužitie v podobe jeho „agresívnejšieho“ a návykového derivátu heroínu.
Ópiová horúčka začala v polovici 19. storočia v Ázii a Číne. Postupne sa rozšírila do Ázie aj Európy. Keď v 30. rokoch 19. storočia čínska vláda obmedzila obchodovanie s britským impériom, začali zahraniční obchodníci z Číny pašovať ópium. Ako protiopatrenie zhabala v roku 1839 čínska vláda z britských skladov v prístave Kanton 20-tisíc debien s ópiom a spálila ich. S prvou vlnou čínskych prisťahovalcov v polovici 19. storočia sa ópiová horúčka dostáva z Číny do Spojených štátov amerických. V roku 1909 bolo fajčenie ópia v USA definitívne zakázané. Najväčšími ópiovými centrami v Európe sa v tom čase stávajú Londýn a Paríž.
Ópiová horúčka vyvrcholila v Amerike v rokoch 1880 - 1890. Koncom 19. storočia prepadli tejto návykovej droge mnohé slávne osobnosti. V minulosti sa ópium najčastejšie fajčilo. Pri zmenách vedomia vyvolaných ópiom sa človek dostával do stavu eufórie. Strácal pocit telesnej aj duševnej bolesti. Po fajčení ópia dochádzalo často k zvracaniu. Po vytriezvení nastáva obdobie veľmi nepríjemných abstinenčných príznakov.
Inovácie a budúcnosť pestovania maku
Spoločnosť MAKoMAK, ktorá sa zaoberá spracovaním, obchodom s makom a aj poradenstvom pre pestovateľov, ponúka významnú pomoc a zjednodušenie v oblasti pestovania maku. S pestovaním maku majú dlhoročné skúsenosti na vlastných rodinných poliach, kde dosahujú špičkové výsledky a zároveň nemajú problém prezradiť recept na úspech aj iným poľnohospodárom. Pestovanie zastrešuje spoločnosť TV AGRO, následné spracovanie a obchod MAKoMAK.
Syn Tibora Vrbu, Martin Vrba, absolvoval medzinárodný obchod a dokázal spojiť vedomosti zo školy s rodinným podnikaním na pôde. V roku 2018 založil spoločnosť MAKoMAK a začal obchodovať s makom. Jeho cieľom je spracovávať 3 tisíc ton maku ročne. V súčasnosti sa práca pestovateľov maku komplikuje tým, že dochádza k zákazu používania viacerých pesticídov, na ktoré boli zvyknutí. Adekvátna náhrada za tieto prípravky väčšinou neexistuje, preto musia hľadať nové spôsoby udržania kvality porastov a následne aj úrody.
Nové odrody maku, vyšľachtené na VŠS v Malom Šariši - MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, ktoré budú v ponuke osív na sejbu v roku 2021, spĺňajú požiadavky na dosiahnutie vysokej úrody. K tomu, aby bola dosiahnutá úroda 2 t/ha je potrebné mať na 1 m² 100 toboliek, v každej by malo byť okolo 5 000 semien, celkovo 2,2 - 2,5 g. Základom pre to sú poznatky a tie sa odvíjajú od biológie a nárokov maku.