Magnólia (Magnolia), nazývaná aj šácholan, je nádherný ker alebo strom známy svojimi veľkými, farebnými a často voňavými kvetmi. Pre mnohých ľudí je symbolom jari a dokáže očariť už skoro na jar, kedy sa stáva stredobodom pozornosti ešte v čase, keď väčšina ostatných stromov v záhrade nekvitne.
Magnólie sú celosvetovo známe pre svoje kvety a tvar. Rastú ako veľké kry, alebo stromy a vytvárajú nápadné, voňavé kvety, ktoré sú biele, ružové, červené, fialové alebo žlté. Ich kvet je obzvlášť atraktívny a môže byť rôznych farieb, vrátane bielej, ružovej, fialovej, modrej a žltej. Po odkvitnutí zostáva magnólia atraktívna veľkými listami počas vegetačnej sezóny a na jeseň a počas zimy aj zaujímavými plodmi s červenými jadrami, ktoré sa stávajú potravou pre vtáky. Magnólie patria medzi najstaršie kvitnúce rastliny na Zemi, ich predkovia existovali už pred viac než 100 miliónmi rokov.
Pôvodným domovom rozmanitého rodu magnólií je Východná Ázia, východ Severnej Ameriky a Centrálna Amerika. Existuje viac ako 200 druhov magnólií pochádzajúcich z miernych, subtropických a tropických oblastí. Známych je až 80 druhov (a stoviek kultivarov), ktoré môžu byť stálozelené, poloopadavé či opadavé. Stálozelené magnólie sa prirodzene vyskytujú v teplejších klímach a dorastajú až do výšky 25 metrov.
Výber správneho druhu magnólie
Kľúčom k pestovaniu magnólie je výber jej druhu, ktorý bude zodpovedať priestorovým a estetickým požiadavkám záhrady. Predtým, než si vyberiete magnóliu do svojej záhrady, je dôležité zvážiť niekoľko faktorov. Veľkosť vášho priestoru, pôdne podmienky, dostatok slnka a množstvo zrážok sú všetko dôležité aspekty pri rozhodovaní. Pri výbere vhodného kultivaru by sme mali zobrať do úvahy výšku stromu v dospelosti a voliť radšej nižšie druhy magnólie, aby sme ju nemuseli pravidelne znižovať a presvetľovať strihaním.
Prehľad obľúbených druhov a kultivarov
- Magnólia Soulangeova (Magnolia x soulangeana) je najznámejším a azda aj najviac pestovaným druhom u nás. Ide o rozložitejšiu, pomalšie rastúcu drevinu s väčšími bielo-ružovými kvetmi, ktorých je s pribúdajúcim vekom stále viac. Kvitne od marca až do mája a dorastá do 6 až 10 metrov, s rozložitou korunou kvetov v tvare tulipánov s priemerom až 20 cm. Využíva sa ako dominanta záhrad, no potrebuje priestor s rozlohou aspoň 4 × 4 m. Na jeseň zaujme sfarbením listov do nádherných zlatožltých odtieňov.
- Magnólia hviezdokvetá (Magnolia stellata) je charakteristická nízkym vzrastom (2,5 m), pričom šírka jej koruny je takmer dvakrát väčšia ako výška. Pochádza z Japonska. Je to veľmi bohato kvitnúci druh s čisto bielymi kvetmi, ktoré sa neraz otvoria už koncom marca, kvitne pred olistením. Je vhodná aj do menších záhrad a do predzáhradiek. Rastie pomaly a rovnomerne. Slabší mráz táto vzrastovo nižšia magnólia znesie a kvety jemne a príjemne voňajú. Obľúbená je pre jej jednoduchú krásu.
- Magnólia ľaliokvetá (Magnolia liliiflora) je populárnym druhom pochádzajúcim z Juhozápadnej Číny. Vyznačuje sa nižším vzrastom (4 m v dospelosti), vďaka čomu existuje najväčšia ponuka a diverzita kultivarov. Tento druh vyniká stĺpovitejším rastom a štíhlymi sýto ružovými kvetmi, ktoré pripomínajú ľalie. Nezaberie veľa miesta a vojde sa dokonca do kvetinového záhona. Kvety sa objavujú v apríli alebo začiatkom mája.
- Magnólia veľkokvetá (Magnolia grandiflora) je stálozelený okrasný strom, pochádzajúci z juhovýchodu Spojených štátov, kde dorastá až do veľkosti impozantných 28 metrov. V našich klimatických podmienkach sa jej darí len v najteplejších častiach Slovenska a vyžaduje chránené stanoviská. Je mrazuvzdorná do -20 °C. Okrem kvetov, ktoré sa objavujú začiatkom leta, zaujme lesklými vždyzelenými listami.
- Magnólia Sieboldova (Magnolia sieboldii) je menej tradičným druhom, ktorá kvitne na rozdiel od iných až začiatkom leta (máj/jún), keď už je plne olistená. Pochádza z Východnej Ázie a je ľahko rozoznateľná netypickými bielymi kvetmi s purpurovým stredom.
- Magnólia holá (Magnolia denudata) pochádza z centrálnej a východnej Číny, kde bola po stáročia pestovaná v budhistických kláštoroch. Dorastá do výšky 9 metrov a vyznačuje sa bielymi kvetmi s citrusovou vôňou.
- Magnólia 'Susan' je kompaktný, pomaly rastúci ker alebo malý strom s voňavými purpurovo-červenými kvetmi. Kvitne od polovice do konca jari a je ideálny pre menšie záhrady, vhodný aj do črepníka. Bol vytvorený krížením druhov Magnolia liliiflora 'Nigra' a Magnolia stellata 'Rosea'.
- Magnólia 'Black Tulip' je atraktívny kultivar s výnimočne tmavofialovými až bordovými kvetmi v tvare tulipánov. Kvitne na jar a dorastá do výšky približne 3-5 metrov.
- Magnólia 'Wildcat' má biele kvety s jemným ružovým nádychom, s priemerom 10 cm a kvitnú postupne od apríla po dobu 4-6 týždňov. Mladé listy majú bronzový nádych, neskôr sú sviežo zelené. Tempo rastu je rýchle, dorastá do výšky 3-4 m a šírky 2-3 m. Kvety si zachovávajú výraznú vínovú farbu počas celej doby kvitnutia.
Stanovište a pôdne podmienky
Miesto výsadby je pre magnóliu veľmi dôležité, pretože drevina neznáša presádzanie. Vyberáme stanovište, ktoré je svetlé, slnečné, prípadne ľahko pritienené, no hlavne dobre chránené pred studenými vetrami. Ideálne je s južnou expozíciou. Magnólie preferujú miesta, kde nie sú vystavené silnému vetru, ktorý by mohol poškodiť ich jemné kvety a zlomiť vetvy. V teplých oblastiach je dobré, ak je zatienená pri horúcom popoludňajšom slnku. Do tieňa magnólie nesadíme, ani priame slnko im príliš neprospieva. Zároveň musíme vziať do úvahy výšku a šírku daného kultivaru v dospelosti a vybrať tak stanovište s dostatočným priestorom, najmenej 4 × 4 m pre väčšie druhy. Potrebujú tiež dostatok priestoru, pretože koruna môže mať v dospelosti šírku až 5 metrov. Preto ich vysádzajte v dostatočnej vzdialenosti od budov, plotov a iných rastlín.
Magnólie budú najviac prosperovať vo výživných, priepustných, mierne kyslých pôdach, no vedia sa prispôsobiť aj iným typom pôdy. Pôda má byť mierne kyslá až neutrálna a mierne vlhká. Nevhodné sú pôdy vysychavé, premáčané a kamenisté. Najmenej sú vhodné pôdy s vyšším obsahom vápnika, pretože tu hrozí chloróza (žltnutie listov).
Výsadba magnólie
Magnólie (NOVÁ ZÁHRADA)
Kedy sadiť magnóliu
Vhodný čas na výsadbu je neskorá jar (marec alebo apríl) alebo skorá jeseň (od septembra do polovice októbra), počas vegetačného pokoja rastliny, kým je pôda ešte dostatočne teplá. Jarnú výsadbu je možné odporučiť pre chladnejšie oblasti. Pôda už v tomto období nie je premrznutá a rastline zaistíte celé vegetačné obdobie na zakorenenie. Na druhú stranu jesenná výsadba magnólie môže byť vhodnejšia pre oblasti s miernejšou zimou. Vzhľadom na to, že magnólie sa takmer vždy predávajú kontajnerované a dostatočne prekorenené, možno ich vsádzať v priebehu celej vegetácie.
Príprava pôdy a výsadba
Pôda má byť kyprá, výživná a dobre priepustná, avšak stále vlhká. Neprimiešavajte do pôdy kompost bez rašeliny, ak nemá mierne kyslú reakciu. Naopak, stále premokrenie neznesie. Ak máte k dispozícii ťažkú ílovitú pôdu, môžete do nej primiešať rašelinu, kompost a piesok. Na dno jamy dajte vrstvu čistej rašeliny, pretože magnólii vyhovuje mierne kyslý substrát a v takejto pôde aj krajšie kvitne.
Výsadbová jama by mala mať zhruba 1,5 až 2 násobok veľkosti kvetináča alebo koreňového balu. Pre niektoré druhy je vhodné, aby bola jama aspoň meter hlboká. Sadenicu vložte do jamy tak, aby sa vrchná časť koreňového balu nachádzala v úrovni zeme. Je potrebné ju zasadiť tak, aby koreňový krčok (miesto, kde korene prechádzajú do kmeňa) bol presne na úrovni okolitej pôdy. Všetko zasypte zeminou a jemne udusajte. Pri výsadbe magnólie si dajte pozor na to, aby ste neporušili jej korene. Pri sadení magnólie v kontajneri alebo bale je potrebné poprestrihávať korene tak, aby nerástli do kruhu.
Starostlivosť o magnóliu
Samotné pestovanie magnólií nie je zložité. Magnólia je do veľkej miery bezúdržbový okrasný strom. Je odolná voči nízkym i vysokým teplotám, miernemu suchu i voči väčšine škodcov, takže jej stačí v záhrade vybrať vhodné stanovisko a o ostatné sa postará samotný strom.
Zalievanie
Novo vysadené rastliny potrebujú pravidelné zalievanie. Po výsadbe zavlažujte dva až trikrát týždenne počas prvých troch až šiestich mesiacov, a raz týždenne po zvyšok vegetačného obdobia. U magnólií je potrebné udržiavať zeminu dostatočne vlhkú, ale nie premočenú. Pôda by mala byť mierne vlhká, ale nie premokrená. Premokrenie spôsobuje hnilobu koreňov. Po zakorenení magnólia dobre znáša aj mierne sucho, takže si za bežných podmienok vystačí s prirodzenými zrážkami. Ak v zime nie je zamrznutá zem, doprajte tejto magnólii zálievku. V lete môžu najmä v suchších oblastiach trpieť suchom, preto sa oplatí súčasne so zasadením dreviny vysadiť aj jej okolie, a to najlepšie na jar kvitnúcimi pôdopokryvnými trvalkami či splaňujúcimi cibuľovinami a hľuznatými rastlinami. Tie vytvoria prirodzený rastlinný kryt, ktorý, i keď vodu sám spotrebúva, zároveň jej bráni z pôdy príliš rýchlo uniknúť.
Hnojenie
Hnojenie nie je nevyhnutné, ale prispieva k bohatšiemu kvitnutiu a zdravému rastu. Hnojivo pre magnólie by malo obsahovať vyvážený pomer základných živín s dôrazom na fosfor a draslík, ktoré podporujú bohaté kvitnutie a odolnosť dreva. Každoročne sa na jar ku koreňom vyplatí nasypať vrecko čistej rašeliny, prípadne doplniť kôrový mulč vo výške aspoň 5 cm. Hnojivo môžeme aplikovať od marca do septembra, pričom vhodnou je jednorazová aplikácia pomaly rozpustného hnojiva počas marca. Prihnojovanie magnólií je vhodné v priebehu vegetácie, buď viaczložkovými priemyselnými hnojivami, alebo tými prírodnými, ako je kompost, slepačinec, či starší, vyzretý hnoj. S hnojením to príliš nepreháňame, aby nedošlo k poškodeniu plytko rozprestretých koreňov.
Rez a tvarovanie
Všetky magnólie majú jedno špecifikum, a síce to, že neznášajú rez. Ten by navyše poškodil ich charakteristický rastový habitus. Rezom odstraňujeme najmä suché a poškodené konáre, pričom rez načasujeme na obdobie po kvitnutí stromu. Ak v zime nie je zamrznutá zem, doprajte tejto magnólii zálievku. Odstrániť sa môžu len navzájom si konkurujúce alebo križujúce sa konáre, vždy na konárový krúžok. Staršie stromy neznášajú rez veľmi dobre - na starom dreve sa už neobjaví dostatok púčikov a strom nezakvitne. Jediné obdobie, kedy je u magnólií povolený rez a tvarovanie, je pred výsadbou a u skutočne mladých rastlín, kedy skontrolujeme rozloženie vetiev. Nežiaduce vetvy odrežeme nad púčikom smerujúcim von z budúcej koruny. Ak už sa rozhodnete vykonať rez, urobte ho až po odkvitnutí, aby sa stihli ešte nasadiť nové púčiky na budúci rok.
Mulčovanie a zimná ochrana
Koreňový systém magnólie je plytký, ale široko rozprestretý. To znamená, že väčšina koreňov sa nachádza tesne pod povrchom pôdy a šíri sa do strán oveľa viac ako do hĺbky. Plytký koreňový systém chránime hlavne v zimnom období, a to napríklad prihrnutím mulčovacieho materiálu. Pridanie vrstvy mulču okolo koreňovej oblasti pomôže udržiavať pôdu vlhkú a rovnomernú teplotu, čo je pre plytké korene magnólie veľmi dôležité. Mulčovanie je kľúčové na ochranu koreňov pred extrémnymi teplotami, najmä v lete a zime. Mladšie rastliny chránime v prvých rokoch po výsadbe pred mrazom, inak im praská kôra. Magnólie sú mrazuvzdorné rastliny, ale mladé rastliny na zimu chránime čerstvo prihrnutým mulčom. Mrazuvzdornosť závisí od konkrétnej odrody magnólie, ale vo všeobecnosti je rastlina proti silným zimným mrazom dobre odolná.
Choroby a škodcovia
Magnólie sú pomerne odolné voči chorobám a škodcom. Prípadné problémy môžu súvisieť so špecifickými podmienkami stanoviska, alebo s nesprávnou starostlivosťou. Okrem žltnutia listov z nedostatku železa, môže dochádzať aj k žltnutiu a ďalšiemu poškodeniu listov z dôvodu napadnutia hubovými chorobami. V takom prípade je možné zjednať nápravu použitím postreku fungicídu Champion 50 WP alebo Kuprikol 50. Ďalšími škodcami môžu byť húsenice a niektoré druhy hmyzu, ktorých sa zbavíme bežne dostupnými insekticídmi proti savému a žravému hmyzu. Magnólie sú vo všeobecnosti odolné voči väčšine bežných záhradných chorôb, no môžu byť citlivé na plesňové ochorenia, najmä ak sú pestované v príliš vlhkej pôde.
Nekvitnutie magnólie
Magnólie kvitnú od marca až do mája podľa druhu, niektoré až v júni. Ak ju už máte niekoľko rokov, ale nekvitne, môže to mať niekoľko dôvodov. Príčinou môže byť napríklad zlé stanovište (nedostatok slnka). Druhým prípadom môže byť to, že máte semenáč, ktorý kvitne až vtedy, keď dosiahne určitý vek, čo môže byť aj 5 až 8 rokov. Nekvitnutie môže byť spôsobené aj nevhodnou pôdou alebo nadmerným hnojením (najmä dusíkom). Niekedy ju môžete "oklamať" tým, že začnete prihnojovať fosforečnatými hnojivami na podporu kvitnutia. V prípade mrazivých nocí či rán sa pripravte na smutný pohľad, pretože mráz môže poškodiť puky.
Pestovanie magnólie v črepníku
Magnóliu síce možno pestovať v kvetináči, ale treba dodržať niekoľko dôležitých pravidiel, nakoľko sa nejedná o bežnú rastlinu do nádob. Pre pestovanie v nádobách vyberajte zakrpatené druhy, ako napríklad Magnolia stellata alebo Magnolia liliiflora. Napríklad Little Gem má pomalší rast a dorastá do výšky iba približne 4 metre. V každom prípade sa nezaobídete bez dostatočne veľkého kvetináča (približne 30 až 40 litrov), ktorý by mal disponovať odtokovými otvormi. Na dno tejto nádoby nasypte drenážnu vrstvu (napríklad štrk alebo keramzit). Zvoľte vhodný substrát pre kyslomilné rastliny a magnóliu umiestnite na stanovište, ktoré jej vyhovuje. Pri pestovaní magnólie v nádobe je dôležité venovať pozornosť pravidelnej zálievke. Substrát by mal byť neustále vlhký, ale vyhnite sa preliatiu. Na zimu nádobu zabaľte do juty alebo bublinkovej fólie, aby bola chránená pred premrznutím, a presuňte ju na chránené miesto k stene domu.
Rozmnožovanie magnólie
Mnoho pestovateľov nemá skúsenosti s tým, ako sa rozmnožuje magnólia, jej propagácia sa však od iných rastlín príliš nelíši. Magnóliu môžeme vypestovať zo semena alebo si ju môžeme rozmnožiť odrezkami. Pri rozmnožovaní magnólie odrezkami odoberieme zo stromu 12 - 15 cm odrezky (mladé, zelené alebo polozdrevnatené koncové výhonky) počas jari alebo skorého leta. Zbavíme ich listov, šikmú reznú ranu namočíme do rastového stimulátora a zapichneme do nádoby s vlhkým riečnym štrkom jemnej frakcie alebo zmesi drobného štrku, piesku a trochy substrátu. Nádobu umiestnime na vlhké, tienisté miesto a štrk udržujeme vlhký, no nie premočený. Odrezky by mali zakoreniť do 2-3 mesiacov a niektoré vyženú i lístky. Následne presadíme odrezky do väčšej nádoby so zmesou záhradného substrátu s pieskom.
Podrast pod magnóliou
Pod magnóliou je najlepšie sadiť rastliny, ktoré majú rady polotieň, znesú kyslú až neutrálnu pôdu a majú plytký koreňový systém, aby nekonkurovali koreňom magnólie. Skvelou voľbou sú napríklad pôdopokryvné trvalky, ako je zimozeleň (Vinca minor), heuchera alebo konvalinka voňavá (Convallaria majalis), ktoré navyše pridajú farebný akcent v podraste. Prírodný vzhľad dodajú aj sasanky (Anemone nemorosa) alebo jarné cibuľoviny, ako snežienky (Galanthus nivalis), bledule (Leucojum vernum) či narcisy (Narcissus), ktoré vykvitnú ešte predtým, než magnólia vytvorí husté olistenie. Zaujímavé je aj spojenie magnólie a kvitnúcich vyšších cibuľovín, konkrétne tulipánov a narcisov.
Magnólie (NOVÁ ZÁHRADA)
tags: #sadenie #a #pestovanie #magnolii