Úvod do pestovania fazule
Fazuľa je už od príchodu do Európy zo zámoria jednou z najrozšírenejších plodín. Ako zdravá a chutná strukovina so širokým využitím v kuchyni je pestovaná skoro v každej väčšej záhrade. Strukoviny sú známe ako menej náročné plodiny, takže pestovanie fazule nevyžaduje žiadne špeciálne podmienky ani veľa času a úsilia. Fazuľa je jednou z prvých kultivovaných rastlín na svete. Najstaršie nálezy a dôkazy o tom, že sme používali fazuľu ako potravu, sú staré 9 000 rokov a boli nájdené v Thajsku. Fazuľa sa tiež nachádzala v hrobkách kráľov v starovekom Egypte, ako potrava pre ich duše v posmrtnom živote. Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Je ľahko stráviteľná, chutná a obsahuje veľa vitamínov. Jej pestovanie nie je vôbec náročné a zvládne to aj začiatočník, ktorý sa prvýkrát chystá sadiť ju.
Druhy fazule a ich charakteristika
Fazuľa sa vyznačuje pestrým druhovým zložením, ktoré tvoria pôvodné aj šľachtené odrody. Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Rozlišujeme predovšetkým dva hlavné druhy: kráčková fazuľa a tyčková (popínavá) fazuľa.
Kríčková fazuľa
Kríčkovité odrody zvyčajne prinášajú viac úrody napriek menšiemu vzrastu, ktorý dosahuje okolo 40 až 50 cm. Vďaka malému vzrastu si fazuľa vystačí počas celého vegetačného obdobia bez opory. Toto obdobie trvá kratšie, takže zber nás čaká trochu skôr. Kríčková fazuľa obyčajne vyžaduje menej údržby a ľahšie sa pestuje, často dozrieva naraz, takže každé dva týždne môžete siať znova. Je vhodná nielen do záhradiek, ale aj pre veľkovýrobu. Kríčkové odrody majú kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Tento druh si získal svoju obľubu najmä pre svoju nenáročnosť na pestovanie. Kríčková fazuľa je navyše menej náchylná na ochorenia. Dorastá do výšky 30 - 40 cm, má dužinaté zelené, fialové alebo žlté struky. Medzi obľúbené kríčkové fazule patria napríklad zelenoluská alebo žltoluská fazuľa. Kríčková fazuľa je tiež vhodná na pestovanie v kvetináči.
Tyčková (Popínavá) fazuľa
Jedná sa o pomerne vysoké a ťahavé odrody, ktoré sú o niečo náročnejšie. Pri raste vyžadujú oporu v podobe nejakej pevnejšej tyče alebo kolíka. Aj to je dôvodom, pre ktorý po nich siaha menej záhradkárov. Mínusom je aj menšia úroda a dlhšia vegetačná doba. Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazí po akejkoľkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Popínavá fazuľa obyčajne produkuje viac fazule a je viac - menej odolná voči chorobám, avšak potrebuje, aby jej vinič rástol a bude produkovať zrelé struky mesiac alebo dva. Rastlina s popínavým rastom dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky.
Fazuľa ohnivá (šarlátová)
Známa je aj fazuľa ohnivá (alebo šarlátová), ktorá má ovíjavú byľ. Vytvára pekné veľké ohnivočervené alebo biele kvety, preto sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. Jej semená sú veľké a rôzne sfarbené. Hoci sa obvykle pestuje ako okrasná rastlina, jej struky sú samozrejme jedlé a semená sú tiež jedlé.
Optimálny čas na výsev fazule
Kľúčové je správne načasovanie, kedy sadiť fazuľu. Presný čas je závislý od počasia, respektíve vonkajších teplôt. Fazuľa je teplomilnejšia plodina, ktorá ocení viac vyhriatu zeminu. Jej teplota by nemala byť nižšia ako 10 °C, ideálne okolo 15 °C, takže skorá výsadba neprichádza do úvahy. Všetky druhy fazule by mali byť vysiate po tom, čo nebezpečenstvo mrazu pominie a pôda sa zahreje na spomínanú teplotu.
Väčšina záhradkárov ju vysádza v druhej polovici mája, kedy sú vyššie vonkajšie teploty aj teplota pôdy. Sadenie však môžeme robiť až do júna, obzvlášť pri skorých odrodách. Ideálne obdobie na ich sejbu je máj, aby sme sa mohli tešiť zo skorej a bohatej úrody. S výsevom fazule sa netreba náhliť, je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. Neosievajte príliš skoro, pretože studená vlhká pôda oneskorí klíčenie a môže spôsobiť hnilobu semien.
Príprava na výsadbu fazule
Výber stanovišťa a pôdy
Záležať si musíme dať na výbere miesta, kde chceme fazuľu pestovať. Každá fazuľa ocení dobre presvetlené miesto, ideálne slnečné a teplejšie stanovište. So slnečným žiarením nemá problém, takže mu môže byť vystavená aj pár hodín denne. Pomerne zle však znáša vietor, preto je vhodné chránené miesto, mimo dosahu silných vetrov. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná.
Pôda vhodná na vysádzanie fazule by nemala byť iba teplejšia. Pre ktorúkoľvek odrodu fazule je dôležitá ľahšia, priepustná, vzdušná a kyprá pôda s mierne kyslým až neutrálnym pH (6,0 až 7,0), a s dostatkom živín. Na kyslých a ťažkých pôdach dáva fazuľa nízke a nekvalitné úrody. Pred výsevom môžete do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo, aby ste obohatili pôdu o živiny.
Fazuľa sa pestuje v druhej alebo tretej trati, to znamená, že nevyžaduje pred pestovaním hnojenie maštaľným hnojom. Fazuľa je vynikajúcou rastlinou, pokiaľ ide o striedanie plodín, pretože pomáha fixovať dusík v pôde. Je dobrý nápad sadiť ju tam, kde v predchádzajúcom roku boli vysadené členovia rodiny Brassica (kapusta, brokolica, ružičkový kel alebo karfiol). Fazuľa je pomerne neprieberčivá rastlina a dobre spolu vychádza takmer so všetkými ostatnými. Jedinými rastlinami, ktoré by nemali byť v jej okolí, sú členovia rodiny Allium, ako napríklad cibuľa, cesnak, pór a šalotka, pretože môžu inhibovať alebo zastaviť rast strukov. Môže sa pestovať po všetkých druhoch zelenín, len nie po strukovinách, aby sa nerozšírili choroby a škodce.
Príprava semien
Príprava semien je úplne jednoduchá. Zaberie nám iba pár minút, vďaka ktorým máme šancu výrazne zvýšiť kvalitu a množstvo vzídenej úrody. Osvedčeným trikom je namočenie semien do vody na 3 až 4 hodiny predtým, než ich pôjdeme sadiť. Vlhkosť fazuli výrazne pomáha, či už pri príprave semienok pred sadením alebo pri samotnom raste v pôde. K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená.
Príprava pôdy
Zemina pred výsadbou fazule nevyžaduje žiadnu špeciálnu úpravu. Pár dní pred vysádzaním ju môžeme akurát trochu prekopať, čím sa prevzdušní a prekyprí. V takejto upravenej zemine sa fazuľa uchytí pomerne skôr. Pomôcť jej môžeme aj prihnojením krátko pred procesom sadenia, čím zemine doprajeme potrebné množstvo živín. Na jeseň je potrebné poriadne prekyprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Náročná je hlavne na draslík, dusík a vápnik.
Pravidlá výsadby fazule
Fazuľa je jedna z mála rastlín, ktorá by nemala začínať ako sadenica v interiéri alebo presádzať do vašej záhrady. Je to preto, že má jemnú koreňovú štruktúru, ktorá sa ľahko poškodí a prenos nemusí prežiť. V dôsledku toho by ste mali zasiať semená na jar priamo do zeme. Fazuľu vysádzame vždy zo semienok rovno vonku na záhrade.
Spôsob výsevu
- Hĺbka výsevu: Fazuľu zasejte 2,5 cm hlboko do ťažkej pôdy alebo 4 cm hlboko do ľahkej pôdy. Pri špecifických druhoch ako cowpea, yard-long a lima by sa mali vysádzať 1 cm hlboko do ťažkej pôdy a 2,5 cm hlboko v ľahkej pôde. Kríčkovú fazuľu saďte do jamiek hlbokých maximálne 5 cm. Kolíkovú fazuľu sejte do hĺbky maximálne 6 cm.
- Rozstupy: Semená kríčkovej fazule sejte 5 až 10 cm od seba oddelené v radoch, ktoré sú od seba vzdialené 60 až 90 cm. Kríčkové odrody je vhodné vysádzať do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm, alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Popínavú fazuľu saďte buď do radov alebo do kopcov so semenami 15 - 25 cm od seba v radoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 1 m. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. Tyčové odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien.
- Postup: Do každej jamky s odporúčanou hĺbkou vložíme navlhčené semienko, ktoré voľne položíme do zeme. Pri vysádzaní ho neutláčame. Každú z jamiek na záver zasypeme pripravenou zeminou, ktorú môžeme zmiešať s pieskom alebo rašelinou, aby sa zjemnila a urobila viac priepustnou. Posledným krokom v rámci výsadby je záverečná zálievka, ktorá má byť maximálne decentná. Vyhĺbené jamky môžeme ešte pred sejbou dobre poliať, voda podporí klíčenie, no nevytvárajme mláky.
Oporný systém
Pre popínavé druhy pripravte oporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Konštrukcia môže byť kovová alebo drevená, prípadne z drôtu, špagátu alebo siete. Fazuľové típí sú pravdepodobne najkrajšou možnosťou podpory, čo poskytuje príležitosť vytvoriť stredobod záhrady. Pred sejbou je potrebné vybudovať oporný systém. Po vzídení sa fazuľa ovíja na pripravené konštrukcie.
Starostlivosť o fazuľu počas rastu
Zavlažovanie
Fazuľa má vysoké nároky na vodu, preto treba rátať s polievaním. Najviac vody potrebuje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Pravidelne zalievajte. Ihneď po výsadbe dajte semenám dostatok vody na podporu ich klíčenia. Po výsadbe by ste mali zalievať každé 2 až 3 dni, aby pôda bola vždy vlhká, v závislosti od počasia. Neskôr sa polieva menej, počas najteplejších dní približne raz za týždeň. Ak fazuľa nebude dostatočne zalievaná, prestane kvitnúť. Polievajte počas slnečných dní, aby listy nezostali namočené, čo by mohlo vyvolať chorobu. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte. Vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej darí aj v jesennom období.
Mulčovanie a okopávanie
Mulč je neuveriteľne užitočným nástrojom pre začínajúcich záhradkárov, pretože blokuje burinu a zadrží vlhkosť. Potom, čo semená vyrastú niekoľko centimetrov, rozprestrite po záhradnej pôde vrstvu mulču hrubú 2,5 cm. Uistite sa, že je dobre odvodnený. Fazuľa má plytké korene, takže ich mulčovanie udržuje v chlade. Plejte starostlivo, ale opatrne, aby sa zabránilo narušeniu plytkých koreňových systémov fazule. Fazuľa vyžaduje prekyprovanie pôdy, začnite hneď po vyklíčení.
Hnojenie a podpora rastu
Fazuľa nepotrebuje doplnkové hnojivo, pretože fixuje svoj vlastný dusík. Ak je to potrebné, začnite hnojiť po kvete a objavení sa strukov. Nepoužívajte hnojivo s vysokým obsahom dusíka, inak získate svieže lístie a málo fazule. Pridanie kompostu alebo kompostovaného hnoja v polovici vegetačného obdobia je dobrou alternatívou k tekutému hnojivu. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Keď rastlina dosiahne vrchnú časť podpery, odštipnite vrchnú časť viniča. To ju prinúti dávať energiu do produkcie viacerých strukov. Pri vysokých teplotách používajte kryty nad mladými rastlinami; horúce počasie môže spôsobiť opadanie kvetov, čo znižuje úrodu.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pestovanie fazule je ľahké, pokiaľ jej splníte jej základné požiadavky. Aj za tých najideálnejších okolností však môžu nastať prípady, keď sa problémy s pestovaním fazule vyskytnú.
Bežní škodcovia
Fazuľu napadá niekoľko hmyzích škodcov, najčastejšie vošky, strapky a slimáky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Väčšinu škodcov možno ľahko odstrániť ručne alebo pomocou mydlovej vody. Časté inšpekcie a rýchle odstránenie sú dôležitými krokmi na zamedzenie alebo zmiernenie rozvoja silných zamorení.
Bežné choroby
Chorobami je postihnutých veľa druhov fazule. Najčastejšie sú to hubové ochorenia a bakteriálne plesne.
- Antraknóza: Je huba, ktorá bežne spôsobuje problémy s fazuľou v silne mokrých podmienkach. Fazuľa môže mať tmavo sfarbené lézie alebo škvrny.
- Sclerotina: Spôsobuje mäknutie strukov, listy tvoria vodnaté miesta a stonky hnijú. Je to bežný problém fazule spôsobený chladnými a vlhkými podmienkami.
- Fazuľová hrdza: Na napadnutých rastlinách sa objavujú škvrny sfarbené do hrdzava a listy môžu žltnúť a opadať.
- Múčnatka: Rast bielej alebo šedej „múčky“ môže signalizovať múčnatku, ktorá sa šíri vetrom a dažďom.
- Bakteriálne plesne: Sú bežné vo vlhkom prostredí. Škvrnitosť útočí pri nízkych teplotách, bežné plesne sa vyskytujú za teplého počasia. Obe sú spôsobené infikovanými semenami a ľahko sa šíria v mokrých podmienkach.
- Mozaikové vírusy: Sú spôsobené používaním herbicídov, infekciami alebo nedostatkom živín. Mnohé sa prenášajú prostredníctvom škodcov, ako sú vošky alebo infikované semená. Rastliny vykazujú nezvyčajné farebné škvrny.
Prevencia
Väčšine týchto problémov sa dá predísť výberom a pestovaním odrôd odolných voči chorobám. Pomáha tiež striedanie fazule najmenej každý druhý rok a správne praktizovanie pokynov týkajúcich sa polievania a rozstupov. Dbajte na to, aby fazuľa bola vysadená v dobre odvodnenej pôde, pretože nadmerná vlhkosť je ideálnym prostredím pre vývoj húb. Nadmerné teplo a vlhkosť sú zodpovedné za väčšinu problémov so škodcami a chorobami. Ponechajte medzi rastlinami väčší priestor pre lepšie prúdenie vzduchu, najmä vo vlhkých oblastiach. Listy udržiavajte v suchu tak, že sa budete vyhýbať sprinklerom nad „hlavou“, aby ste obmedzili vývoj huby. Nakoniec nezabudnite na záhrade striedať plodiny najmenej každý druhý rok, aby ste zabránili problémom spojeným s pôdnymi agensmi. Nemanipulujte s fazuľou, ak je mokrá; môže to šíriť spóry húb.
Zber a skladovanie fazule
Správna poloha, vhodná starostlivosť a dobre načasovaný termín, kedy sadiť fazuľu, vedie k tomu, že už v priebehu leta budeme môcť zbierať prvé struky. Pri vybraných odrodách sa dokonca môžeme spoľahnúť na viacnásobný zber.
Zber zelených strukov
Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, usychajúce a žltnúce listy. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu. Zelené struky v čerstvom stave rýchlo podliehajú skaze a neznášajú skladovanie. V chladničke vydržia asi týždeň. Čerstvá fazuľa sa môže uchovať asi 4 dni alebo môže byť blanšírovaná a zmrazená okamžite po zbere. Môže byť aj konzervovaná alebo nakladaná.
Zber suchej fazule
Fazuľu je možné zbierať aj suchú. Doprajte jej niekoľko mesiacov dozrieť. Budete vedieť, že tobolky spravili pokrok, keď sa vydujú. Čoskoro potom struky zmenia farbu na bledú, slamenú a ku koncu leta alebo začiatkom jesene začnú vysychať. Vysušené struky môžete oberať tak, ako sa objavia. Ľahšie je vyťahovať rastliny naraz (korene nechajte v zemi, pretože sú cenným zdrojom dusíka). Načasovanie závisí od miestnej klímy. V teplom a suchom podnebí struky úspešne uschnú na rastline - fazuľa musí byť vylúpaná. Ak sa teplota vzduchu rýchlo ochladzuje a je sychravo, preneste vinič do interiéru vo vhodnom čase a zaveste ho na teplé a suché miesto na dokončenie sušenia. Akonáhle sú struky suché (fazuľa by mala v tobolkách rachotať), môžu byť vylúpané na podnosy a umiestnené na teplé miesto, aby fazuľa pokračovala v sušení. Akonáhle je suchá, môže byť dekantovaná do sklenených nádob na skladovanie na chladnom a tmavom mieste. Fazuľu na osev skladujte v papierových vreckách označených odrodou a dátumom a potom ich použite na budúci rok.
Využitie fazule v kuchyni
Fazuľa je výživnou potravinou a má aj liečivé účinky. Obsahuje množstvo mikroelementov a bielkoviny, ktoré vie telo ľahšie spracovať ako bielkoviny z mäsa. Fazuľa je bohatá na vlákniny, bielkoviny, komplexné uhľohydráty, foláty a železo. Zloženie fazule má priaznivý vplyv pri liečbe ľudí chorých na cukrovku. Obľúbenými odrodami sú 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.
Príprava sušenej fazule
Dôležité je vedieť, že niektoré druhy fazule, napríklad červené a biele obličkové fazule, obsahujú toxíny, keď sú surové. Obsahujú lektín fytohemaglutinín, ktorý môže spôsobiť otravu so symptómami nevoľnosti, zvracania a hnačky už od piatich surových fazúľ. Tento toxín sa môže odstrániť varom fazule najmenej 30 minút pri 100 °C. Ak sa fazuľa varí v pomalom hrnci (80 °C a dlhší čas), môže sa päťkrát zvýšiť riziko otravy, a tento spôsob prípravy fazule sa neodporúča. Fazuľa tiež obsahuje oligosacharidy (rafinóza a stachyóza), ktoré sú trávené baktériami v hrubom čreve, čo vedie k plynatosti.
Sušená fazuľa obsahuje vysoké množstvo lektínu, prírodnej chemikálie, ktorá môže spôsobiť žalúdočné ťažkosti. Fazuľu namočte cez noc alebo najmenej na osem hodín a potom ju vložte do studenej vody. Nechajte vodu prudko prevariť a takto varte desať minút, potom znížte teplotu a duste, kým nezmäkne.
Kuchynské využitie
Varenú fazuľku upravujeme rôzne. Obľúbené sú polievky, prívarky, ale zvykne sa aj zapekať a dusiť. Často tvorí súčasť mäsovo-zeleninových jedál a používa sa na prípravu rôznych šalátov. Fazuľové struky môžeme spracovávať sterilizáciou v slanom alebo sladkokyslom náleve. Varenie fazule sušenej doma zaberie oveľa menej času ako fazule zakúpenej v obchode a preto aj chutí omnoho lepšie. U nás sa používa hlavne v dusených mäsách, casserole, polievkach, tajinoch, šalátoch, omáčkach.
Pestovanie fazule v kvetináči
Fazuľa je krásnou rastlinou pre kvetináče. Svojimi peknými kvetmi a atraktívnym lístím môžu byť skutočným akcentom chránenej terasy, balkóna alebo dvora. Hĺbka kvetináča na pestovanie fazule sa líši v závislosti od jej druhu. Popínavé fazule potrebujú 20-23 cm pôdy, zatiaľ čo kríčkové si vystačia s iba 15-18 cm. Kríčková fazuľa je vhodná na pestovanie v kvetináči, pokiaľ má dostatočne veľký kvetináč s dobrým odtokom vody.