Pestovanie a rez egrešov: Kompletný sprievodca

Úvod do pestovania egrešov

Egreše (Grossularia uva-crispa) patria medzi obľúbené a chutné bobuľoviny, ktoré si nachádzajú svoje miesto v mnohých tradičných záhradách. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Rozhodnúť sa môžeme pre kríkovú alebo stromčekovú formu, na výber máme odrody s rôzne veľkými plodmi v rôznych farbách - od žltej, cez zelenú a bielu, až po červenú.

Pri výbere odrody je vhodné zvážiť aj odolnosť voči chorobám, ako je americká múčnatka, a tiež prítomnosť tŕňov, najmä ak sa záhrada využíva na hry detí. Populárne odrody zahŕňajú 'Hinnonmaki Gelb' (žlté, odolné), 'Invicta' (bielozelené, progresívne), 'Mucurines' (zelené, atraktívne), 'Prima' (zelené), 'Hinnonmaki Rot' (červené, stredne skoré), 'Kamenar' (červené, sladké), 'Niesluchowski' (červené, veľkoplodé) a 'Spinefree' (bez tŕňov, stredne neskoré).

Ilustrácia rôznych odrôd egrešov s rozlíšením podľa farby plodov

Výber stanovišťa a pôdy

Egrešom sa najlepšie darí na otvorených, slnečných stanovištiach s miernym prievanom, ktorý pomáha predchádzať výskytu múčnatky americkej. Vyhnite sa tienistým miestam a rastu pod inými drevinami. Preferujú teplé a slnečné miesta, ale plné slnko počas najhorúcejších častí dňa im nemusí vyhovovať, môžu trpieť na úpal a slabšiu úrodnosť.

Ideálna je hlinitopiesočnatá pôda, ktorá je dobre priepustná, humózna a dostatočne vlhká, avšak nie premokrená. Najlepšie prosperujú v nižších a stredných polohách. Pôda by mala byť neutrálna alebo slabo kyslá. Pred výsadbou je vhodné pôdu odburiniť, skypríť a obohatiť o dostatočne vyzretý a preosiaty kompost, záhradný substrát alebo rozložený maštaľný hnoj.

Výsadba egrešov

Kedy sadiť: Výsadba sa najčastejšie realizuje na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra, najmä pri voľnokorených sadeniciach. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj na jeseň počas celej vegetačnej sezóny.

Hĺbka výsadby: Kríky sa vysádzajú približne 10 -15 cm hlbšie, ako boli pôvodne v škôlke. Tým sa položí základ pre dobré rozmiestnenie a tvorbu nových kostrových výhonkov, ktoré majú vyrastať z pôdy v kruhovom alebo elipsovitom rozptyle. Zabráni sa tým vytvoreniu nízkeho prízemného kmienka a vyrastaniu výhonkov nad povrchom pôdy. Krík, ktorý má hlavné výhonky nad povrchom pôdy, rýchlo zostarne.

Rozstupy:

  • Kríkový egreš: do sponu 2x2 metre, pri pásovej výsadbe do sponu 2x1 meter.
  • Stromčekový egreš: do sponu 2x1 meter.

Postup výsadby: Vyhlĺbime jamu (napr. 60 x 60 cm). Do vyhrabanej hliny pridáme hnoj alebo kompost. Mladé rastliny vysadíme do pripravených jám a jemne zahrabeme zeminou, pritom neutláčame zeminu príliš. Po výsadbe rastlinu ihneď dobre zalejeme a zamulčujeme.

Vizualizácia správnej hĺbky výsadby egrešového kríka

Tvarovanie a rez egrešov

Rez a tvarovanie sú kľúčové pre zdravý rast, bohatú úrodu a dlhovekosť kríkov.

Rez po výsadbe

Kríkový egreš:

  • Pri výsadbe na jar ihneď, alebo pri výsadbe na jeseň počkáme do jari.
  • Výhony skrátime na dva až tri púčiky.
  • Slabé výhony odstránime celé hneď pri zemi.

Stromčekový egreš:

  • Po výsadbe (na jar ihneď, pri jesennej výsadbe počkáme do jari) skrátime korunové výhony na 3 púčiky.
  • V prvom roku po zasadení stromčekov zrežeme všetky výhonky hlboko na 2-5 cm.

Udržiavací a zmladzovací rez

Udržiavací rez robíme každý rok. Cieľom je udržiavať krík v optimálnom stave pre dlhodobú a kvalitnú úrodu. Schematicky sa snažíme dodržať zásadu ponechania výhonkov jednoročných, dvojročných a trojročných v pomere 3:3:3. Tento pomer však nie je možné vždy presne dodržať a pri vitálnych kultivaroch môžu byť prítomné aj štvorročné výhonky. Dôležité je, aby sa krík stále omladzoval.

Kríkový egreš:

  • Druhý rok po výsadbe: Ponecháme 5-8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátime o tretinu. Ostatné slabšie odstránime. Dbáme na to, aby ker zostal riedky a nezahusťoval sa.
  • Tretí rok po výsadbe: Najdlhšie vetvy skrátime na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy na tri až päť očiek.
  • Neskôr: Odstraňujeme nové výmladky, ktoré nepotrebujeme na doplnenie kra, a tiež previsnuté konáre, ktoré je vhodné zdvihnúť drôtom alebo tyčami.

Stromčekový egreš:

  • Druhý rok po výsadbe: Ponecháme potrebný počet hlavných výhonkov vhodne umiestnených. Dobre je, keď hlavné výhonky koruny nevyrastajú z jedného miesta na kmeni.
  • Ďalšie roky: Odstraňujeme výhony vyrastajúce zo stredu korunky a vetvičky, ktoré stromček zahusťujú. Základné vetvy ponecháme na dĺžku osem až desať očiek, bočné na dve až štyri.
  • Zmladzovací rez: Vykonávame po štyroch až šiestich rokoch, kedy konáre skrátime asi o tretinu, aby sme zabránili zostarnutiu korunky.

Udržiavací rez stromčekových foriem:

  • V prvom roku po zasadení stromčekov zrežeme všetky výhonky hlboko na 2-5 cm.
  • V ďalšom roku už ponecháme potrebný počet hlavných výhonkov vhodne umiestnených.
  • Dobre je, keď hlavné výhonky koruny nevyrastajú z jedného miesta na kmeni.
  • Dôležité je tiež skracovanie postranného obrastu, ktorý ponechávame smerom k obvodu stále dlhší.
  • Predlženie hlavných konárov každý rok skracujeme o tretinu až o polovicu, bočný obrast o tretinu až o dve tretiny dĺžky.
  • Výhony, ktoré zahusťujú korunku, odstraňujeme.

Ako a kedy rezať egreše: sprievodca pre začiatočníkov

Špecifické spôsoby tvarovania

Okrem klasického kríkového a stromčekového tvaru existujú aj ďalšie metódy:

  • "Čereništný" spôsob (pre egreše): Osvedčil sa troj- až viacramenná vidlica na konštrukcii, na ktorú sa priväzujú výhonky. Ostatné výhonky sa odstraňujú, s výnimkou náhradných.
  • "Bormínsky" spôsob (pre dobré vrúble a úrodu): Ponecháva sa menej hlavných výhonkov (obyčajne 6) a postranný obrast sa skracuje na zhluk púčikov tesne nad konárovým krúžkom.
  • Tvarovanie na drôtenkách (pre ríbezle): Používajú sa 3 drôty s odstupom 40 cm. Vzdialenosť sadeníc je 60 cm, ponecháva sa 3-5 výhonkov, ktoré sa vyväzujú na drôty. Tento spôsob umožňuje dopestovať "ríbezľovú stenu" s kvalitnými plodmi.

Rozmnožovanie egrešov

Egreše sa ľahko rozmnožujú vegetatívne.

  • Odrezkami: Vytvárajú sa v zime alebo skoro na jar. Odrezky (6-10 cm dlhé) s vrcholovou listovou ružicou sa napichajú do navlhčeného substrátu (piesok, rašelina, perlit) v parenisku alebo fóliovníku. Po zakorenení sa rastlinky otužujú a na jar sa vysádzajú do voľnej pôdy.
  • Potápaním: V strede leta sa ohnú požadované vetvy na zem, prichytia svorkou alebo kameňom a zakryjú zeminou. Na jeseň sa zakorenené letorasty oddelia. Alternatívne sa na jar vykopú jamky, do ktorých sa ohnú vybrané letorasty, ukotvia a zasypú zeminou, pričom vrcholky zostanú nad zemou.
  • Nakopcovaním (pre kríkové formy): Na jar sa staré konáre zrežú nad zemou. Mladé letorasty sa koncom mája až začiatkom júna zasypú zeminou do výšky 10-12 cm, postupne sa kopček zväčšuje až na 30 cm. Koncom septembra sa kopček odhrnie a zakorenené letorasty oddelia.

Hnojenie egrešov

Hnojenie je dôležité pre rast, plodnosť, vitalitu a životnosť rastliny.

  • Každý rok na jar, a v čase pred kvitnutím, hnojíme. Najlepšou voľbou sa ukazuje Cererit alebo NPK.
  • Pri náznakoch poškodenia listov (napr. chloróza, slabý rast) nezabudnite dodávať draslík, najlepšie v marci, pomocou síranu draselného.
  • Na konci zimy je vhodné aplikovať organické hnojivo pre podporu rastu mladých rastlín.
  • Egreše neobľubujú veľké množstvo dusíka, môže oslabiť ich rast.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Najčastejšími problémami sú:

  • Múčnatka americká: Prejavuje sa bielymi plstnatými povlakmi na listoch a plodoch, deformáciou plodov. Odporúča sa opakovaný postrek prípravkom Bioton. Pri napadnutí sa obmedzuje hnojenie a odstraňujú sa poškodené časti.
  • Antraknóza: Spôsobuje žltozelené sfarbenie listov a ich postupné opadávanie. Pomôže napríklad postrek vhodným fungicídom.
  • Piliarka egrešová: Zelené húsenice ožierajú listy. Dajú sa odstrániť postrekom bežne dostupných pesticídov.
  • Vošky: Zbaviť sa ich dá postrekom prípravkov ako Pirimor alebo Mospilan.
  • Vtáctvo: Môže poškodzovať zrelé plody.

Najvhodnejším spôsobom ochrany je zamulčovanie kríkov či stromov kompostom, opadaným listím, slamou alebo drvenými vetvami, čo zabraňuje presunu škodcov a plesní z pôdy na rastlinu.

Ilustrácia egrešového kríka napadnutého múčnatkou americkou

Štepenie egrešov

Štepenie je menej častý, ale možný spôsob pestovania, najmä pre získanie stromčekových foriem.

  • Na jednoročný výhon ríbezle zlatej (meruzalky): V čase od 15. do 30. augusta sa naštepí vrúbeľ egreša alebo ušľachtilej odrody ríbezle do boku vo výške, v ktorej chceme mať tvar stromčeka.
  • Priamo na materskom kre: Do zdrevnatených výhonov meruzalky (ktorej výhonky boli pred tým nakopcované pre tvorbu koreňov) sa štepí do boku vrúbeľ egreša alebo ríbezlí.
  • Štepenie za zelena: Vhodné pre skúsenejších. Vrchol meruzalky sa skráti a urobí sa na ňom rázštep. Vrúbeľ sa zosilní a zasunie do rázštepu, následne sa uviaže.

Po prijatí vrúbľa sa odstránia podporné prvky a čapík. V jeseni sa naštepené výhonky oddelia a vysadia na trvalé stanovisko.

tags: #sadenie #krikovych #egresov