Kompletný návod na sadenie paradajok z priesad

Paradajky sú jednou z najobľúbenejších plodín v záhradách aj na balkónoch, často označované ako zeleninové zlato. Ich popularita pramení z relatívnej jednoduchosti pestovania, cenovo dostupného osiva a bohatej úrody šťavnatých plodov. Pre dosiahnutie silných a zdravých rastlín je kľúčové správne predpestovanie priesad.

Predpestovanie priesad: Základ úspechu

Dopestovanie kvalitných priesad je základom bohatej úrody. Tento proces trvá približne dva až tri mesiace.

Kedy začať s výsevom

Vhodným obdobím na výsev paradajok je druhá polovica februára až marec. Pokiaľ plánujete sadiť paradajky do skleníka či fóliovníka, môžete začať s výsadbou sadeníc už v prvej polovici marca. Ak chcete paradajky vysádzať vonku v záhonoch, postačí začať s výsadbou sadeníc na sklonku marca.

Výber semien

Semienka môžete kúpiť v obchode alebo použiť tie, ktoré ste si odložili z predošlých plodov. V prípade semienok z obchodu nájdete termín výsevu aj na obale. Ak si semiačka na priesady kupujete v záhradníctve, odporúčame vyberať semienka s označením „nehybridná odroda“. Na získanie vlastných semiačok potrebujete zdravú a zrelú paradajku. Prekrojte ju na polovicu a do sitka vyberte semienka. Dobre ich prepláchnite pod vodou a rozložte ich na bavlnené handričky alebo kuchynské papierové obrúsky, aby úplne vyschli. Suché semienka oddelíte od handričky/papiera jemným šúchaním a následne ich premiestnite do uzatvárateľnej nádoby, ktorú skladujte na tmavom a chladnom mieste. Pred výsadbou môžete semienka namočiť do vody na predklíčenie.

Príprava substrátu a nádob

Základom úspechu pri predpestovaní paradajok je voľba substrátu. Volíme kvalitný substrát, ktorý je určený na výsev a rozmnožovanie, s neutrálnym pH, jemný a dostatočne výživný. Možno použiť výsevný substrát bez rašeliny alebo s obsahom kompostu, prípadne dobre vyzretý preosiaty kompost. Na predpestovanie priesad sa hodia zakoreňovače, pareniská, tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo obal z vajíčok. Dôležité je, aby nádoby mali na dne otvory na odtok zálievkovej vody, čo zabráni premáčaniu substrátu a hnilobe priesad.

Postup výsevu

1. Nádoby naplníme takmer až po okraj výsevným substrátom. Jemne utlačíme a poriadne zalejeme.
2. Pomocou ceruzky alebo paličky vytvoríme ryhy hlboké asi 1 cm.
3. Semená rovnomerne rozložíme na povrch alebo do rýh tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm (ak sadíte viac semienok do jednej nádoby, odporúča sa aspoň 2 pre prípad nevyklíčenia jedného).
4. Na povrch nasypeme cca 5 mm až 1 cm vrstvu substrátu alebo vermikulitu a jemne utlačíme.
5. Zasiate semienka pokropíme, ideálne vodou z rozprašovača, aby substrát nikdy nevyschol. Vyhneme sa zalievaniu silným prúdom vody.
6. Každý kvetináč označíme názvom odrody a dátumom výsevu.
7. Nádoby umiestnime na teplé, svetlé miesto, kde je vyrovnaná teplota 15 - 20 °C. Vhodný je vykurovaný skleník, ako aj svetlý okenný parapet (najlepšie orientovaný na juh). Pre udržanie vlhkosti nádobu zakryjeme potravinovou fóliou alebo mikroténovým vreckom, aby sa udržiavala vlhkosť. Pre efektívnejšie sadenie môžete využiť výsevnú latku.

Starostlivosť o mladé rastlinky

Substrát je potrebné udržiavať vlhký, avšak nikdy nie premočený. Približne na 7. až 14. deň od výsevu by sa mali objaviť prvé klíčne lístky. Niekedy semená vyklíčia rýchlo, inokedy to trvá dlhšie, ale určite odolajte pokušeniu substrát kypriť či inak narúšať. Ak majú rastlinky pekné zelené lístky, je to dobrým znakom dostatku svetla. V tomto bode je možné nechať rastlinky už odokryté. Po vzídení rastlín je dobré priestor vyvetrať na teplotu 15 °C, ktorá podporí tvorbu koreňového systému. Ak rastliny pestujete na parapete, nezabúdajte ich raz za čas otočiť, aby sa neťahali za svetlom len do jedného smeru. Počas rastu udržujte pôdnu vlhkosť, ale nie premočenú. Hnojenie nie je nutné, ak rastliny prosperujú, pretože substráty sú obohatené o živiny, ktoré by mali vydržať až do výsadby.

Pikírovanie a presádzanie

Keď sa na sadeniciach objavia pravé listy (jeden alebo dva), je ideálny čas na pikírovanie, teda presadenie do väčších nádob. Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín, prípadne ak sme semienka zasadili do menšej nádobky. Sadenice podoberieme napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme. Chytáme ich skôr za lístky a nie stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú z rastlín vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm s použitím viacúčelového substrátu. Len čo sa vytvoria pravé listy, cez deň udržujte teplotu na úrovni asi 25 °C, no počas noci opäť na 15 °C. Takto sa oddiali kvitnutie. Rastlinky sú stále citlivé na chlad, preto ich naďalej udržiavame v teple.

Otužovanie priesad

Približne v druhej polovici apríla môžete začať priesady pomaly otužovať. Je to dôležitý krok, ktorý by ste nemali zanedbať, pomôže im postupne si navyknúť na podmienky, ktoré budú mať v záhrade. Robíme to tak, že ich pri peknom počasí vynesiete von na slnečné miesto, alebo ich necháte niekoľko minút pri otvorenom okne. Prvý deň ich nechajte vonku len 2 hodiny. Druhý až štvrtý deň priesady nechajte vonku vždy o hodinku dlhšie. Môžete im už tiež dopriať kratší pobyt na slnku - pozor však na ostré poludňajšie slnko, kedy je intenzita slnečného žiarenia najsilnejšia, niektorým priesadám by mohlo uškodiť. Posledný deň otužovania môžete nechať priesady vonku aj počas noci. Za 5 - 7 týždňov by ste mali mať pripravené kvalitné sadenice s priemernou výškou 20 cm, pričom by mali mať 3 - 5 pravých listov a silnú stonku, väčšinou už s prvými súkvetiami a pevným koreňovým balom.

Výsadba priesad do záhrady

Kedy sadiť do záhrady

Paradajky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Priesady však môžete vysadiť do zeme až po uplynutí jarných mrazov, čiže v druhej polovici mája, po troch „zmrznutých“, kedy už nehrozí riziko neskorých jarných mrazov. Presný dátum bude závisieť od aktuálnych poveternostných podmienok. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C.

Výber stanovišťa a pôdy

Paradajky obľubujú veľa slnka, preto sú vhodné slnečné miesta. Pôda, do ktorej rajčiaky vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín. Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0). Rajčiakom sa najlepšie darí v stredne ťažkých, hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Postup výsadby

Sadiť priesady je najvhodnejšie v zamračenom počasí, podvečer alebo v čase, kedy na nové stanovisko dopadá tieň. Na priamom slnku by aj pri bohatej zálievke mohli vädnúť. Pred tým, ako sa pustíte do sadenia, priesady zalejte. Pôda by mala byť dobre prekyprená. Rajčiaky sadíme do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm.

1. Urobíme jamku o niečo hlbšiu, než je dĺžka koreňov priesady (približne 15 - 20 cm hlbokú).
2. Do jamky nalejte dostatočné množstvo vody (pokojne aj 5 l, ale nie studenej, aby rastlina nedostala šok).
3. Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale šikmo, tzn. rastlinku oprieme o jamku a spodnú časť rastliny necháme v pôde. Môžete odstrániť spodné listy. Takto si rastlina dokáže vytvoriť rozsiahlejší koreňový systém.
4. Korienky opatrne prekryjeme pôdou a prihrnieme zvyšnou zeminou celú jamu. Pôdu poriadne zatlačíme, aby po zaliatí nevznikla jamka a aby sa nevytvoril prísušok.
5. Sadenice výdatne zalejeme. Pokiaľ je to potrebné, pridajte aj oporu, o ktorú mladé rastliny priviažete. Pri vysádzaní je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila. Môžete pridať aj mykorhíznu hubu pre rajčiny a papriku, ktorá sa napojí na korene rastlín a pomôže im získavať viac živín.

Rozostupy a opora

Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia a umožní lepšiu cirkuláciu vzduchu. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Oporná tyč zabezpečí riadený rast a maximalizuje vašu úrodu. Jednotlivé sadenice priviažeme k oporám, predídeme tak padaniu rastlín a zlomeniu vetiev pod ťarchou plodov.

Starostlivosť o paradajky

Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov potrebujú dobrú starostlivosť. Keď dostanú všetko, čo potrebujú, budú rodiť až do prvých mrazov.

Zálievka

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. Pôda nesmie byť ani suchá, ani premočená. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu polievame výdatne, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kedy slnko už tak nepáli. Paradajky zalievame len odspodu, opatrne pri korienkoch, vyhýbame sa listom. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Počas dozrievania zalievame opatrne pri korienkoch, vyhýbajte sa listom. V dobe dozrievania plodov zalievame opatrene, aby nedochádzalo k praskaniu plodov.

Hnojenie

Hnojiť by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami, ktoré sú určené pre paradajky. Vďaka svojmu zloženiu hnojivá dodávajú potrebné živiny rastlinám vo vyváženom pomere. Paradajky sú náročnejšie na hnojenie a potrebujú dostatok vápnika, fosforu a draslíka. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá alebo vlastný kompost zo záhrady. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojenie je základom zdravého rastu.

Vylamovanie zálistkov

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré rastú v pazuchách listov. Ak treba, vylomíme aj prvé zálistky, plody tak skôr a lepšie dozrejú. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Odrody paradajok

Paradajkový trh je plný špecifických druhov. Pre pestovanie vlastných priesad si môžete vybrať z obrovského množstva odrôd, zatiaľ čo pri kúpených priesadách je výber značne menší.

• Vysoké odrody (indeterminantné): Potrebujú oporu. Medzi skoré a čerešňové patria napríklad vysoké odrody s čerešňovými plodmi. Stredne vysoké odrody s stredne veľkými plodmi sú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi. Pri popínavých odrodách paradajok si zabezpečte špirálovú tyč, ktorú si viete modifikovať podľa toho, ako paradajka rastie.
• Kríčkové odrody (nízke): Tieto smelo vypestujete aj na balkóne. Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté), určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. obľúbená Karla a Pavlína. Tornádo F1 je klasická odroda, ktorá má veľké, červené a okrúhle plody. Sungold F1 má plnú chuť a je považovaná za jednu z najlepších.

Bežné choroby a škodcovia paradajok

Ako ochrániť vaše paradajky pred najčastejšími problémami, ktoré môžu postihnúť úrodu.

Choroby

• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Agresívna hubová choroba listov, rýchlo sa šíri najmä počas dlhotrvajúcich zrážok. Prevencia: opatrné zavlažovanie, nevysádzať nahusto (vzduch medzi rastlinami), preventívne postreky pri daždivom počasí (začiatkom júna).
• Bakteriálna bodkovitosť: Napáda listy, stonky i plody. Prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami so žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a spôsobujú chrastavitosť. Prevencia: mednaté prípravky.
• Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda listy a vňať, predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode. Prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami, vedie k nižšej úrode.
• Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa od spodných listov nahor. Typické sú žlté škvrny a hnednutie listov. Prevencia: dostatočné vetranie, likvidácia napadnutých rastlinných zvyškov po zbere.
• Hniloba špičiek plodov: Veľké bledohnedé škvrny na špičke plodov. Príčina je v nedostatočnej výžive či závlahe, často pri nadmernom hnojení draslíkom a dusíkom (brzdia príjem vápnika).
• Slnečný úpal: Dôsledok intenzívneho slnečného žiarenia, najmä po náhlej zmene počasia (po daždi oteplenie). Postihuje stonky (zbelejú, skrehnú, polámu sa) a obnažené plody po vylamovaní zálistkov.

Škodcovia

• Strapka západná: Drobný hmyz, vyciciava rastlinné šťavy, prenáša vírusové ochorenia. Napadnuté listy majú bodkovité škvrny. Detekcia: modré lepové doštičky. Prevencia: ochranné siete, odstraňovanie burín, chemické prípravky na báze parafínu.
• Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách. Larvy vyhrýzajú listy. Účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu (napr. Match, Nomolt).
• Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy, vylučuje lepkavú medovicu (živná pôda pre hubové ochorenia). Chemické ošetrenie: 3-krát v intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
• Vošky: Rýchlo sa premnožujú, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov, prenášajú vírusové ochorenia. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Pestovanie paradajok na balkóne

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Ideálne je, ak máte balkón na slnečnej strane. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Vyberte si vhodnú nádobu, ideálne väčší kvetináč (paradajky môžete vysadiť aj do rôznych debničiek či pevných vriec). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Predpripravte si pôdu, do ktorej budete siať. Nezabudnite rastlinkám dopriať dostatok slnečného svetla. Starostlivosť o rajčiny nie je náročná - dôležitá je pravidelná zálievka. Aj tu však platí heslo “všetko s mierou”. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludnia a už vôbec nepolievajte rastliny priamo na lístky. Dozreté paradajky prezradí sýta červená farba, záhradkári ich odporúčajú zbierať zrána.

tags: #sadenie #paradajoks #prisadami