V posledných rokoch sa pestovanie stolového hrozna stáva čoraz populárnejším. Tento sladký a šťavnatý ovocný klenot nielen poteší vaše chuťové poháriky, ale prináša aj množstvo zdravých látok. Ak si v lete radi pochutíte na chutnom a šťavnatom hrozne, inšpirujte sa výberom odborníka a vysaďte niektorú z nasledujúcich odrôd výnimočného stolového viniča. Neoľutujete!
Hrozno sa na našom území začalo pestovať už v 3. storočí nášho letopočtu. Pre Rimanov bolo hrozno veľkou pochúťkou a jeho pestovanie rozšírili do viacerých oblastí. Vinohradnícke oblasti sa v priebehu storočí zapĺňali novými odrodami. Významné vinohradnícke oblasti si svoju tradíciu držia dodnes. V polovici minulého storočia dosahovala výmera viníc na Slovensku približne 12 600 hektárov a postupne sa zvyšovala. Stavy neskôr ovplyvnila prítomnosť chorôb, najmä múčnatky. V súčasnosti sa mnohé vinice revitalizujú. Vínna réva je tradičnou rastlinou nielen v šírych viniciach, ale aj v menších záhradách. Ak s pestovaním hrozna začnete aj vy, už pár koreňov pri plote sa vám každý rok odmení bohatou úrodou.
Z nutričného hľadiska plody viniča obsahujú hroznový cukor, ktorý telu dodávajú energiu a podporujú sústredenie, ale aj organické kyseliny a pektínové látky. Dôležitou látkou je resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupke tmavých odrôd hrozna. Ide o silný antioxidant, podporuje správne fungovanie kardiovaskulárneho systému, hormonálnu rovnováhu a metabolizmus. Priaznivé účinky na zdravie má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna. Pôsobí hlavne na kardiovaskulárny systém človeka. Konzumácia plodov celkovo posilňuje imunitný systém a znižuje oxidačný stres.
Výber vhodného stanovišťa a príprava pôdy
Ak sa rozhodneme začať s pestovaním hrozna, začíname výberom vhodného stanovišťa. Životnosť viniča sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov. Treba počítať s tým, že nebude možné pravidelné presádzanie. Vyhnúť by sme sa mali pestovaniu na severnej strane, kam sa počas dňa nedostane dostatok slnečných lúčov. Všetky odrody viniča vyžadujú teplé, slnečné stanovisko, aby bobule dozreli a aby ste predišli plesniam.
Pri pestovaní viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu.
Optimálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6,5 - 7). Niektoré odrody znášajú aj kyslejšie pôdy (americké a hybridné odrody pH 5 až 6). Pôdu možno upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami.
Pred vysadením je tiež potrebné dobre pripraviť pôdu. Vhodná je hlboká orba so zapracovaním hnojiva (vhodný je maštaľný hnoj, superfosfát, síran draselný, cererit). V chladnejších polohách sú vhodné pôdy štruktúrne, ľahšie, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou pôdou.
Výsadba viniča
Správny termín výsadby
Sadiť môžete aj na jeseň (október, november až do mrazov), v našich podmienkach je však častejší jarný termín, teda hneď ako pôda rozmrzne a mierne oschne (marec, apríl).
Zdravé kontajnerové sadenice ale môžeme vysádzať celoročne, pokiaľ nie sú mrazy.
Výsadbová jama a príprava sadenice
Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm (jamy kopeme tesne pred sadením, aby pôda nevyschla). Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom.
Záhradníckymi nožnicami odstráňte bočné korienky a ostatné skráťte na 8 až 10 cm. Sadenice namočte aspoň na 12 hodín do vody a otužujte ich. Ak nie sú zavoskované, skráťte ich na dva dobre viditeľné púčiky.
Pri vyberaní sadenice z obalu dávame pozor, aby sme nepoškodili koreňový bal. Kontajnerové sadenice majú dobre vyvinutý koreňový systém. Pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namočiť do vody.
Proces výsadby
Do jamy nalejeme čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia).
Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Sadenice umiestňujte zvislo alebo mierne šikmo tak, aby bolo miesto štepenia 3 až 5 cm nad povrchom pôdy. Korene dôkladne rozložte a zasypte zeminou. Sadenicu potom mierne povytiahnite, pôdu okolo ušliapte, aby ste zabezpečili, že dôkladne obklopí korene.
Posledným krokom je dôkladné zalievanie.
Pestovanie viniča v črepníkoch
Viniče môžeme pestovať aj na terase v črepníkoch, ak dodržiavame základné pravidlo: čím väčší črepník, tým lepší rast. Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu.
Ideálny spon a vedenie viniča
Spon pri výsadbe
Ak chcete vinič pestovať na spôsob vinohradu, volte spon 1,3 x 1,7 m. Pri výsadbe k múru, plotu, pergole alebo k chodníku by mala byť vzdialenosť medzi krami 0,8 až 1 m a od prekážky aspoň 0,8 m, aby ste k nim mali ošetrovaní pohodlný prístup zo všetkých strán.
Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre.
Moderné spôsoby vedenia
Diskutovalo sa o rôznych spôsoboch vedenia viniča, vrátane tzv. vinohradníckeho špaliera alebo V-kordónu, ktorý sa často používa na Ukrajine. Tento systém umožňuje dobré rozloženie letorastov a vzdušnosť.
Pri tomto type vedenia sa sadenice sadia v jednom rade alebo v dvoch radoch s odstupom, pričom letorasty sú vedené v dvoch šikmých líniách. Dôležité je zabezpečiť dostatočnú vzdušnosť a dodržiavať správne zelené práce a striekanie.
Vyskytli sa aj diskusie o modifikáciách špaliera, ako je drôtenka v tvare Y s cieľom dosiahnuť väčšiu vzdušnosť hornej časti.
Starostlivosť o vinič
Zalievanie a hnojenie
Po výsadbe musíme viniče častejšie zalievať, najmä v lete počas horúčav. Po nástupe vegetácie následne začneme aj s doplnkovým prihnojovaním.
Vinič, vzhľadom na to, že sa sadí hlbšie a hlbšie zakoreňuje, potrebuje iba miernu závlahu.
Hnojivá používame na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody. Odporúča sa predjarné hnojenie (marec - apríl) na podporu rastu výhonkov a listovej hmoty, pričom sa odporúčajú dusíkaté hnojivá. Po odkvitnutí (jún - júl) je vhodné hnojenie draselnými a fosforečnými hnojivami na podporu rastu bobúľ a zrenia.
Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať.
Listová výživa
Hnojivá aplikované postrekom na list - môže sa robiť počas celej sezóny. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
Mykorhízne huby
Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva vodu, minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli.
Rez viniča
Ak chceme mať bohatú úrodu hrozna, najdôležitejší je správny rez viniča. Spočíva v skracovaní jednoročného dreva alebo odstraňovaní staršieho, nepotrebného dreva. Vinič totiž rodí iba na jednoročných výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva.
Ideálne obdobie na rez
Ideálnym obdobím na strihanie viniča je koniec zimy, keď je rastlina ešte vo vegetačnom pokoji, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -5 °C). Vykonávame ho koncom zimného obdobia, keď pominú hlboké mrazy.
Technika rezu
Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká.
Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku rozlišujeme viaceré druhy rezu: krátky - kde ponecháme 1 až 4 púčiky, stredný - ponecháme 5 až 8 púčikov a dlhý - ponecháme 9 až 15 púčikov.
Prvým krokom je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva. Staré drevo spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstraňujeme ho čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu. Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené. Tieto výhonky nám prinesú počas sezóny želanú úrodu.
Letný rez
Strihanie hrozna v lete by sa malo obmedziť na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení.
Ochrana viniča
Škodcovia a choroby
Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov.
Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu. Medzi tie najčastejšie patrí múčnatka. Počas suchších klimatických podmienok všetky nadzemné časti viniča a vytvára na nich sivo-biely povlak pripomínajúci múku. Druhým častým ochorením je botrytída známa aj ako pleseň sivá. Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne. Častou chorobou je tiež peronospóra viniča. Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú.
Zimná ochrana
V drsnejších oblastiach sa odporúča zimná ochrana. Podobne ako pri ružiach nahrnieme zeminu alebo kompost až po miesto štepenia a na jar ho opäť odstránime. Ak sadíme na jeseň, vinič zakopcujeme zeminou, pilinami prípadne zakryjeme čečinou aby sme ho ochránili pred mrazmi.
Odolné a moderné odrody viniča
Pestovanie a množenie týchto odrôd už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová.
Americké a hybridné odrody
- Vitis labrusca - americká odroda, má silný rast, dobre znáša sucho, je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre.
- Vitis amurensis - rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom.
Eurázijský variant je náchylnejší na choroby, neznáša mrazy, no strapce a bobule sú výrazné a veľké, s vynikajúcou chuťou.
Tieto moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí. Zároveň rozširujú hranice pestovateľských oblastí.
Odporúčané odrody stolového hrozna
‘Dubovskij rozovyj’
Nový kríženec pôvodom z Ukrajiny. Spĺňa všetko, čo sa od modernej stolovej odrody očakáva. Veľkosť, vzhľad aj chuť sú mimoriadne. Bobule majú unikátny tvar aj farbu. Farba je v závislosti od ročníka, veľkosti úrody a počasia žltoružová, ružovofialová až žiarivočervená. Veľkosť bobúľ aj strapcov je extrémna. Odroda patrí k moderným stolovým odrodám s veľkosťou bobúľ 20 g a viac. Dĺžka jednotlivých bobúľ presahuje hranicu 5 cm. Pri tejto veľkosti je pozoruhodná aj výborná harmonická chuť a chrumkavá konzistencia. Strapce sú riedke a veľmi dlhé. Bobule nepraskajú alebo len pri naozaj výnimočne zlých podmienkach. Rodí na dlhom dreve. Hrozno dozrieva v polovici augusta. Odolnosť proti chorobám je stredná.
‘Heliodor kišmiš’
Veľmi skorá bezsemenná odroda ukrajinského pôvodu. Hrozno dozrieva medzi prvými už koncom júla. Hlavné „naj“ tejto odrody je neuveriteľne vysoká úrodnosť. Úrodné sú už prvé očká, preto sa dá úspešne pestovať aj pri krátkom reze. Strapce sú obrovské (až do 5 kg). Na jednom letoraste sú bežne až tri súkvetia. Na dosiahnutie dobrej kvality hrozna treba robiť prebierku. Na jeden rodivý letorast nechajte po odkvitnutí jeden strapec. Pre rovnomernejšie dozrievanie odporúčame nechať len jeho polovicu, prípadne tretinu. Bobule bývajú často rôznych veľkostí - menšie do 6-8 g sú úplne bez semien. Najväčšie (15 g) majú vyvinuté duté semená. Chuť je jemne muškátová, farba až jantárovožltá. Rast krov je extrémne silný, odolnosť proti chorobám stredná.
‘Helloween kišmiš’
Bezsemenná odroda z Ukrajiny. Jej pôvod je v Kalifornii, kde ju vyšľachtili v roku 2002 a v roku 2011 bola získaná prvá komerčná úroda. Je to teda úplná novinka. Jej výnimočnosť je jasná na prvý pohľad. Tenké, extrémne dlhé bobule so zašpicateným koncom. V strapci sú rovnomerne rozložené tak, že strapec pripomína ježka. Dužina je chrumkavá a šťavnatá, sladká s nízkym obsahom kyselín. Je úplne bezsemenná. Hrozno u nás dozrieva v auguste. Má veľmi silný a hustý rast, preto vyžaduje dôsledné vylamovanie zálistkov. Úrodnosť je veľmi vysoká. Rodí aj na krátkom dreve. Strapce sú stredne veľké až veľké a pomerne ľahké, preto na letoraste môžete ponechať aj dva. Odolnosť proti chorobám je nízka.
‘Podarok belarusam’
Úplne nový kríženec pochádzajúci od majstra šľachtiteľa Kalugina z Ukrajiny. Prvú úrodu ukázala iba pred dvomi rokmi, takže ešte nie je dostatok skúseností s jej pestovateľskými vlastnosťami. Zatiaľ sa javí ako perspektívna moderná odroda s veľmi veľkými bobuľami s hmotnosťou 20 g a viac. Majú zaujímavý predĺžený tvar, veľmi hustú chrumkavú dužinu a výbornú harmonickú chuť s vysokým obsahom cukru. Dozrieva veľmi skoro už koncom júla. V bobuli býva iba jedno semienko a v niektorých nie sú žiadne, či je pri takých veľkých bobuliach výnimočné. Opelenie je bezproblémové, praskanie ani hnitie bobúľ zatiaľ nebolo pozorované. Odroda sa javí ako veľmi spoľahlivá, so silným rastom a s dobrou odolnosťou proti chorobám.
‘Žar-ptica’
Ďalšia perspektívna veľkoplodá ukrajinská novinka. Ako už názov napovedá, odroda má výnimočne žiarivú červenú farbu. Vzhľad je naozaj parádny. Strapce sú úhľadné, stredne husté a bobule majú vyrovnanú veľkosť. Chuť je veľmi dobrá, sladká. Konzistencia je mäsito marmeládová, veľmi šťavnatá. Veľkosť bobúľ je 20 g aj viac. Odroda má veľmi vysoký potenciál rodivosti a rodí aj na krátkom dreve. Sila rastu je veľmi vysoká a odolnosť proti chorobám zvýšená.
