Pšenica jednozrnka: Staroveká plodina s moderným využitím

Pšenica jednozrnka (Triticum monococcum) je vôbec najstarší domestifikovaný druh pšenice, nazývaný aj matka dnešnej pšenice. Jej prvé využitie siaha až pred 10 - 12 tisíc rokmi na územiach dnešnej Sýrie, Izraelu a Turecka, odkiaľ sa postupne rozšírila do Európy a Afriky. Rimania si ju obľúbili pre jej nenáročnosť, odolnosť a vysokú nutričnú hodnotu.

Náš organizmus si na trávenie týchto prastarých, nešľachtených plodín zvykal mnoho tisíc rokov a vie ich dokonale využiť. Od modernej šľachtenej pšenice sa líši tým, že má nižšie množstvo aj štruktúru lepku, je výživnejšia a obsahuje vlákninu a veľké množstvo bielkovín. Zrno jednozrnky je mäkšie a vláčnejšie, s príjemnou sladkastou a orieškovou chuťou.

Ilustrácia zrna pšenice jednozrnky

Využitie pšenice jednozrnky v kuchyni

Uvarenú jednozrnku si môžete vychutnať v rôznych pokrmoch. Skvele sa hodí do šalátov, luxusných talianskych polievok typu minestrone alebo ako súčasť rizota. Uvarené zrno, celé alebo namleté, môžete pridať do nátierok, karbanátkov či použiť na zapekanie.

Jednozrnku je možné spracovať aj mletím na múku alebo krupicu. Vďaka svojim vlastnostiam sa hodí predovšetkým na nekysnuté pečenie, ako sú sušienky, placky či krekry. Na kysnuté pečivo sa múka z jednozrnky odporúča používať v pomere 1:2 spolu s inými múkami, čo pomáha zvýšiť nutričnú hodnotu a zabezpečiť dobrý výsledok.

Zrná jednozrnky je možné aj naklíčiť. Vďaka vysokému obsahu karotenoidov má múka z jednozrnky krásnu žltú farbu, ktorá sa prejaví aj v upečenom chlebe.

Pestovanie a vlastnosti pšenice

Pšenica jednozrnka bola pôvodne divorastúca tráva. V súčasnosti sa väčšina produktov vyrába zo šľachtených druhov obilia. Jednozrnka obsahuje značné množstvo karotenoidov.

Ozimné obilniny, ku ktorým patrí aj pšenica ozimná, majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Ponúkajú dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy, čo ich robí produkčne stabilnejšími ako jarné plodiny. Ich hlavnou prednosťou je využitie jesennej a zimnej vlahy, čo vedie k vyššej produkčnej schopnosti.

Pestovanie ozimnej pšenice zabezpečuje primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čím sa obmedzuje pôdna erózia. Významné je aj efektívne využitie živín, keďže vegetácia pokračuje pri teplotách nad 5 °C. Ďalšou výhodou je relatívne stabilná úrodová schopnosť a dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.

Mapa Európy s vyznačenými oblasťami pôvodného výskytu pšenice jednozrnky

Výber odrody a agrotechnika

Pri výbere odrody ozimnej pšenice by mal pestovateľ zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre. Dnešné odrody sú vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v rôznych poveternostných podmienkach. Dôležitá je aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, chorobám a suchu.

Osevný postup a predplodiny

Pšenica ozimná má v štruktúre plodín náročné postavenie a výrazne reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok živín, najmä dusíka. Vhodné sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom a výživovom stave, ako sú zemiaky, repa, olejniny či strukoviny.

V suchších oblastiach je výber predplodín podmienený vodným režimom. Osevný postup by mal striedať plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu, aby sa predišlo pestovaniu plodín zvyšujúcich vlahový deficit.

Najvyššie úrody pšenice možno očakávať po širokolistých plodinách, ako sú strukoviny, strukovinoobilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina.

Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti je potrebné použiť preventívne opatrenia, ako je výber odolnej odrody, morenie osiva, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka a prípadne zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja.

Príprava pôdy a sejba

Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín by mal byť zosúladený tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. V humídnych oblastiach, kde sa často vyskytuje nedostatočná prevzdušnenosť pôdy, je významný obsah organickej hmoty, ktorá podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Pri nízkom obsahu organickej hmoty sa odporúča hlbšia kultivácia pôdy.

Pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej, príprava pôdy a sejba tvoria približne 54 % celkovej spotreby času práce, 58 % spotreby nafty a 63 % celkových nákladov.

V praxi sa pri zakladaní porastov pšenice ozimnej používajú rôzne technológie obrábania pôdy, od intenzívneho až po zjednodušené. Orba je rozhodujúcou operáciou konvenčných technológií. Pšenica však vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy.

Povrchové obrábanie pôdy je z ekonomického hľadiska vždy efektívnejšie ako orba a takmer rovnocenné z agronomického hľadiska. Znižovanie celkových nákladov na založenie porastu vedie pestovateľov k úspornejším a efektívnejším technológiám, ktoré využívajú kombinované náradie umožňujúce menší počet prejazdov po poli a nižšiu spotrebu energie a času.

Akadémia Syngenta - Aplikačné technológie 1.diel | Syngenta Slovensko

Pšenica jednozrnka v kontexte moderného poľnohospodárstva

Dnes jeme prevažne odrody pšenice siatej a tvrdej, ktoré majú vysoký obsah lepku. Z menej používaných starých druhov pšeníc je u nás známa najmä jednozrnka. Pre jej náročnejšie pekárenské vlastnosti nie je u pekárov až tak obľúbená, napriek tomu si zachovala miesto v zdravom jedálničku.

Pšenica ako taká je najkonzumovanejšou obilninou v Európe a celosvetovo predstavuje 20 % celkového množstva kalórií a bielkovín v potrave. Je dôležitou surovinou pri výrobe krmív a mäsa.

Na Slovensku patrí pšenica k najvýznamnejším obilninám. Každoročne sa vysieva na ploche okolo 400-tisíc ha, pričom prevažuje pšenica ozimná (v roku 2020 tvorila 96,4 % celkovej zberovej plochy). Dôvodom je predovšetkým vyššia úrodnosť oziminy daná dlhším vegetačným obdobím a priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov.

Vývoj nákladov a rentability pestovania vybraných plodín, vrátane pšenice, je predmetom publikácií Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Náklady na osivá tvoria približne 10 % z vlastných nákladov, na hnojivá 19 %, na pesticídy 10,5 % a zvyšok predstavujú režijné náklady.

Infografika o zložení pšenice jednozrnky

Zloženie: 100% pšenica jednozrnka BIO

tags: #samorin #psenica #jednozrnka