Rozmnožovanie a pestovanie schizandry čínskej

Úvod do Schizandry Čínskej

Schizandra čínska (Schisandra chinensis), známa aj ako klanopraška čínska alebo čínska citrónová liana, je fascinujúca popínavá rastlina, ktorá sa pestuje nielen pre svoje dekoratívne vlastnosti, ale predovšetkým pre svoje liečivé plody. Pôvodom pochádza z Ďalekého východu, pričom sa prirodzene vyskytuje v Rusku (oblasť rieky Amur, Sachalin, Kurilské ostrovy), Číne, Japonsku a na Kórejskom polostrove. Je známa a využívaná v tradičnej čínskej medicíne už viac ako 1000 rokov, pričom prvé zmienky sa datujú do spisu Shen Nong Cao Jing spred 4000 rokov. V súčasnosti patrí vedľa ženšenu k najpopulárnejším rastlinám na Ďalekom východe.

V starej čínskej literatúre je schizandra popisovaná ako „strom piatich chutí“ (wu wei zi - ovocie s piatimi príchuťami), ktoré zahŕňajú kyslú, horkú, sladkú, ostrú a slanú. Môžeme sa stretnúť aj s pomenovaniami ako čínske hrozno či čínsky citrónovník (v Rusku ju volajú Limonik).

Charakteristika rastliny

Schizandra je trváca, na jeseň opadavá drevnatejúca liana so silnými výhonmi, ktoré sa krútia v smere hodinových ručičiek. Dosahuje dĺžku 10 - 12 metrov, hoci v našich podmienkach dorastá skôr do 6 - 8 metrov. V prvých rokoch rastie pomaly, od tretieho roku sa jej rast začína zrýchľovať, pričom ročne môže narásť o 1 až 2 metre za ideálnych podmienok.

  • Listy: Sú bledozelené, lesklé, eliptické, na konci zašpicatené a mierne zúbkované s dlhou červenkastou stopkou. Celá rastlina, vrátane listov, má jemnú citrónovú arómu.
  • Kvety: Rastlina je jednodomá, čo znamená, že na jednom jedincovi sa nachádzajú oddelené samčie aj samičie kvety. Sú krémovo biele, prípadne ružovkasté, jemne voňajúce a kvitnú neskoro na jar (koncom mája). Divo rastúce schizandry bývajú často dvojdomé, no aj jednodomé rastliny často v prvých rokoch vytvárajú len samčie kvety, až neskôr samičie, prípadne aj obojpohlavné. Semenáče začínajú kvitnúť po štvrtom roku.
  • Plody: Po opelení sa na rastline vytvárajú strapce jasnočervených bobúľ, dlhé až 10 cm, podobné červenej ríbezli, ktoré obsahujú 4 až 40 plodov. Bobule sú asi 1 cm veľké, okrúhle (5-7 mm) a dozrievajú v auguste až septembri. Ich dužina je aromatická, sladkokyslá s intenzívnou, typickou korenistou a citrusovou chuťou. Plody sú bohaté na antioxidanty, vitamíny (C, E, B, P) a adaptogénne látky, ako sú schizandrín a schizandrol.
  • Semená: Každá bobuľa obsahuje 1-3 žltkasté, obličkovité semená s dĺžkou približne 3 mm. Po rozhryzení majú silne korenistú a ostrú arómu kvôli vysokému obsahu silíc. Semená majú ešte vyšší obsah prospešných látok ako dužina plodov.
  • Koreňový systém: Má plytký koreňový systém, rozložený pomerne tesne pod povrchom pôdy. Vďaka tomu je rastlina citlivá na prehrievanie koreňov a sucho.
ilustrácia Schizandry čínskej s kvetmi a plodmi na opore

Podmienky pre úspešné pestovanie

Schizandra čínska je nenáročná na pestovanie a je plne mrazuvzdorná (znesie teploty až do -35°C), čo umožňuje jej pestovanie aj vo vyšších polohách Slovenska. Dobre sa adaptuje na rôzne podmienky, avšak pre optimálny rast a bohatú úrodu je vhodné dodržať niekoľko zásad.

Stanovište a pôda

  • Svetlo: Hoci je schizandra svetlomilná, neznáša intenzívny a ostrý slnečný svit počas celého dňa. Ideálne je polotieň alebo stanovište, kde koreňová časť rastliny zostáva v tieni a nadzemná časť je dostatočne osvetlená. Mladé rastliny je dôležité chrániť pred priamym slnkom tienením.
  • Pôda: Vyžaduje si ľahký, priepustný, výživný a mierne kyslý substrát s pH v rozmedzí 4,8-6,5, obohatený o humus a kompost. Nevhodné sú piesčité a vysychavé pôdy, rovnako ako ťažké ílovité a trvale zamokrené. Dôležitá je dobrá drenáž.
  • Príprava pôdy: Menej úrodné pôdy je potrebné pred výsadbou upraviť dobre vyzretým kompostom alebo maštaľným hnojom do hĺbky 0,4 m a v šírke 0,8-1 m. Do výsadbových jám možno pridať aj fosforečné a draselné hnojivá (v pomere 2:1) v dávke 150-250 g.

Mulčovanie a závlaha

Pre plytký koreňový systém je nevyhnutné udržiavať stálu vlhkosť pôdy. Veľmi vhodné je mulčovanie drevnou štiepkou, kôrou alebo pokosenou trávou v hrúbke 10 - 15 cm. Mulč bráni prílišnému prehrievaniu koreňov na jar, predčasnému rašeniu a v lete pomáha udržiavať vlahu v pôde. V suchom počasí je potrebné rastlinu občas zavlažovať.

Oporná konštrukcia

Ako popínavá liana si schizandra vyžaduje pevnú opornú konštrukciu, po ktorej sa môže popínať až do výšky 5-8 metrov. V opačnom prípade sa spomalí jej rast a rastliny nemusia zarodiť. Vynikajúco sa hodia pergoly, altánky, ploty, alebo vedenia ako pre vinič. Rastliny sa sadia na vzdialenosť cca 1 meter pri pestovaní na drôtenke alebo v okolí múru domu.

Hnojenie

Schizandra je ovocný druh pomerne náročný na úrodnosť pôdy a živiny. Okrem počiatočného zapracovania kompostu a hnojív do pôdy je vhodné v treťom a ďalších rokoch každoročne na jar dodať 50 - 100 g NPK hnojivá na rastlinu.

Mrazuvzdornosť a ochrana mladých rastlín

Schizandra je plne mrazuvzdorná a odolná voči zimným mrazom až do -35°C, no mladé rastlinky v prvom roku pestovania sú náchylnejšie na neskoré jarné mrazíky a silné zimné mrazy. Odporúča sa ich chrániť napríklad prihrnutím kôrou.

Rez a údržba

Rez schizandry nie je náročný. Po vysadení je vhodné výhonky skrátiť 15 - 20 cm nad zemou nad púčikom. Ak má rastlina viac výhonkov, ponechajte na začiatok len 1 - 3 najsilnejšie, ktoré priviažte k opore, ostatné odrežte pri zemi. Neskôr sa odrezávajú len slabé a poškodené výhonky, ktoré ker príliš zahusťujú, a konce slabo vyvinutých výhonkov. Rez je najlepšie vykonávať na jar (marec, apríl) ešte pred rašením. Okolie rastlín je potrebné odburiňovať, ale vyhnite sa hlbokému okopávaniu kvôli plytkému koreňovému systému.

Rodivosť a ochrana plodov

Schizandra čínska začína rodiť pomerne neskoro, zvyčajne v 3. až 6. roku po výsadbe, a to len ak je pestovaná s opornou konštrukciou. Dospelá rastlina môže ročne priniesť 2 až 5 kg plodov. Pre zvýšenie výnosov sa odporúča pestovať aspoň dve rastliny kvôli lepšiemu opeleniu. Zrelé bobule dozrievajú hromadne v auguste a septembri a odporúča sa ich chrániť pred vtákmi.

pestovanie schizandry na pergole

Metódy rozmnožovania Schizandry Čínskej

Schizandra čínska sa môže rozmnožovať semenom aj vegetatívne. Vegetatívne metódy sú všeobecne považované za jednoduchšie a efektívnejšie pre získanie silných a rýchlo rodiacich rastlín.

Vegetatívne rozmnožovanie

Toto je najjednoduchší a najpoužívanejší spôsob rozmnožovania, pretože rastlina vytvára pomerne veľa vhodného materiálu.

Koreňové výmladky (odkopky)

Schizandra pomerne veľa vytvára koreňových výmladkov. Ich odsadzovanie je najvhodnejší spôsob. Tie odkopávame spolu s časťou koreňov. Mladé rastlinky s koreňovým balom je možné vysádzať po celý rok, s výnimkou mesiacov s trvale premrznutou pôdou. Najlepší čas na výsadbu je však skorá jar, ešte pred vyrašením prvých listov.

Odrezky

Ďalšou efektívnou možnosťou je rozmnožovanie pomocou odrezkov. Narežte polodrevnaté výhonky s 3-5 očkami, dlhé 5 - 8 cm. Tie napichajte do zeminy v skleníku a pravidelne roste. Takéto odrezky sa vcelku dobre zakoreňujú. Po prezimovaní v skleníku ich môžete na druhý rok zasadiť voľne na stanovište.

Potápanie

Potápanie je veľmi jednoduchá metóda vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorej sa výhonky rastliny prihnú k zemi a zasypú pôdou, zatiaľ čo zostávajú spojené s materskou rastlinou. Po zakorenení sa oddelia a presadia.

infografika s metódami rozmnožovania: koreňové výmladky, odrezky, potápanie

Generatívne rozmnožovanie (zo semien)

Generatívne rozmnožovanie zo semien je pomerne náročné a menej časté, pretože mladé semenáčiky rastú spočiatku veľmi pomaly a majú pomerne slabý koreňový bal. Rastliny získané zo semien zakoreňujú plytšie. Semenáče začínajú kvitnúť až po štvrtom roku.

Proces stratifikácie

Ak by sme predsa chceli vypestovať schizandru zo semienka, je nutné semená pred výsevom studeno stratifikovať. To znamená umiestniť ich na chladné miesto (napr. do chladničky v piesku alebo vlhkom substráte) po dobu 6-8 týždňov. Až následne sa semená vysievajú.

Využitie a liečivé účinky

Využitie schizandry je veľmi široké a všetky časti rastliny - vrátane koreňov, kôry, listov a plodov - sa vyznačujú blahodarnými účinkami na zdravie. Najväčšie využitie však majú plody, ktoré tvarom i vzhľadom pripomínajú plody červených ríbezlí.

Zloženie plodov a rastliny

Plody schizandry sú mimoriadne bohaté na organické ovocné kyseliny, ako sú jablčná, vínna či citrónová. Dužina obsahuje tiež cukry, bielkoviny, tuky a slušné množstvo vitamínu C (viac ako 30 %). Z vitamínov treba spomenúť najmä vitamíny B, E a P. Šupka plodov zas obsahuje cenné antokyány. Za príjemnú vôňu pripomínajúcu citrón sú zodpovedné terpény, pričom v semenách aj plodoch nájdeme ako dôležitú účinnú látku lignany, najmä schizandrín a schizandrol. Rastlina obsahuje aj významné množstvo minerálnych solí, najmä draslík a vápnik, ďalej síru, horčík, sodík, fosfor, železo, mangán, nikel a meď.

Adaptogénne a tonizujúce vlastnosti

Schizandra patrí medzi adaptogény, teda látky zvyšujúce odolnosť organizmu pri záťaži a v extrémnych podmienkach. Vďaka schizandrínu pôsobí tonizujúco, harmonizujúco a upokojujúco na celý organizmus. Priaznivo ovplyvňuje a posilňuje nervovú sústavu, zvyšuje duševnú a fyzickú aktivitu, výkonnosť, sviežosť a zmierňuje únavu. Pôsobí antidepresívne, zaháňa spánok a únavu, uvoľňuje celkové napätie a zmierňuje depresívne stavy. Jej stimulačné účinky sú využívané pri liečení chronického únavového syndrómu a liečivo pôsobí aj na pečeň (hepatoprotektívne). Zaujímavý účinok vykazuje schizandra na zrak, posilňuje vodičov pri dlhotrvajúcej nočnej jazde.

Možné vedľajšie účinky sa môžu prejaviť pri pravidelnom jedení veľkého množstva plodov, preto by si mali dať pozor ľudia s vysokým krvným tlakom.

Konkrétne využitie a spracovanie

Plody sa zberajú na jeseň (august, september), pričom z jedného kra možno získať až 5 kg plodov. Plody a listy sa používajú na prípravu čajov (čerstvé alebo sušené). Z plodov sa tiež vyrábajú šťavy, džemy, lekváre, marmelády alebo liečivé víno. Semená sa môžu vylúhovať v alkohole na prípravu tinktúr a likérov. Sušené plody možno pridávať aj do iných čajov. Ako doplnok stravy sú plody schizandry hodnotené ako čisto biologický multiminerál a multivitamín v najprirodzenejšej forme, a sú výbornou prevenciou proti nachladnutiu a chrípke.

Škodcovia a choroby

V podmienkach Slovenska schizandra čínska netrpí významnými chorobami ani škodcami, čo z nej robí bezproblémovú rastlinu na pestovanie.

tags: #schizandra #cinska #rozmnozovanie