Mak siaty (Papaver somniferum L.) je jednoročná rastlina z čeľade makovitých (Papaveraceae), ktorá sprevádza človeka už tisícky rokov. Jeho pestovanie má dlhoročnú tradíciu a je významné nielen pre potravinársky, ale aj pre farmaceutický sektor a liečiteľstvo. Hoci v posledných rokoch upadá do zabudnutia, napriek tomu v mnohých záhradách táto tradícia ožíva. Táto rastlina prináša množstvo benefitov, pre ktoré sa ju oplatí pestovať i dnes.
Botanický opis maku siateho
Mak siaty je jednoročná bylina s vyvinutými mliečnicami, ktoré obsahujú bielu latexovú šťavu (okrem semien). Latinský názov Papaver somniferum v preklade znamená „prinášať spánok“. Rastlina dorastá do výšky 30-150 cm, je lysá a modrastá. Koreňová sústava je tvorená dužinatým kolovitým koreňom s viacerými bočnými korienkami, rastúcimi do hĺbky 0,75 až 0,85 m. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Kvety sú červené, niekedy ružové a opadavé.
Kvet sa skladá z dvoch kalíšnych lístkov, ktoré počas rozkvitania opadávajú, a štyroch okrúhlo obrátene vajcovitých korunných lupienkov. Zafarbenie korunných lupienkov je odrodovou vlastnosťou. Kvitne v máji až júni. Generatívne orgány kvetu sú tyčinky (100 až 250 kusov) a semenník (5 až 24 plodolistov). Z každého plodolistu sa počas dozrievania tvorí tzv. bliznový lúč.
Plodom je makovica - mnohosemenná tobolka, ktorá môže byť nepukavá („slepý mak“) alebo pukavá s dierkami („škeriak“). Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom. Semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, obličkovitého tvaru, dlhé 1,0 až 1,5 mm a sú silne olejnaté.
História a pôvod maku siateho
Mak siaty patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej. Prvé zmienky pochádzajú z oblasti Mezopotámie, Egypta, Indie a Grécka a sú staré viac než 5 400 rokov. V Mezopotámii bol mak symbolom života po smrti, semená sa prikladali do hrobov ako „pokrm duší“. Už v ôsmom storočí bol známy ako liek a viedli sa preň vojny.
Starovekí Egypťania a Sumeri ho uctievali ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľňovala bolesť. Egypťania a Rimania mak používali na tlmenie bolesti, pričom Egypťania využívali ópium aj ako sedatívum. Z oblasti Stredozemného mora sa rozšíril do Indie a Číny, kde sa začal využívať najmä na výrobu ópia. V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny.
Počas stredoveku sa mak rozšíril do celej Európy a bol pestovaný v kláštoroch pre medicínske účely. Na území Česka a Slovenska sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. storočia. Naši predkovia ho pestovali už pred tisícročím.
Podmienky a agrotechnika pestovania maku
Mak je rastlina, ktorej sa darí na území Slovenska skoro všade, je skôr plodinou šikovných pestovateľov, ako pestovateľských podmienok. Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé, čo dokazuje nárast plôch maku na Slovensku v rokoch 2019 a 2020.
Výber stanoviska a pôdy
Mak preferuje slnečné stanovište, prípadne polotieň na otvorenej ploche. Najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pôdy by mali byť v dobrej kondícii, bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. Na pestovanie maku sú vhodné aj stredne ťažké pôdy, v dobrej kondícii bez hnojív, dobre zásobené humusom a živinami, ale nie čerstvo hnojené maštaľným hnojom.
Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu.
Sejba a príprava pôdy
Môžeme ho pestovať na okrasu aj na zber makovíc. Mak sa seje spravidla skoro na jar (koniec februára, začiatok marca až apríl), pričom je možné ho vysievať aj „na sneh“ alebo v zime, kedy semená na klíčenie využijú zimnú vlahu. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20°C počas 3-4 dní.
Semená vysievame plytko, do hĺbky 0,5 cm, maximálne 1,5 cm. Môžete si pomôcť tak, že drobné semená zmiešate s malým množstvom piesku, čím zabránite, aby sa semienka v zemi spojili do hrudiek. Vysievajte ho do riadkov vzdialených 30 cm, prípadne 20-35 cm. Záhon je nutné po vyklíčení udržiavať nakyprený a odburinený, rastlina je totiž náročná na „čistotu“ záhona a nedokáže vzdorovať burinám.
V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou, pretože obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv.
V teplých oblastiach Slovenska s častým výskytom suchého obdobia skoro na jar, je najdôležitejšie, aby mak vôbec vzišiel. Preto je dôležité siať ho v prvý možný deň, aby osivo využilo zimnú vlahu. V družstvách sa často uprednostňuje orbová technológia, kde po tradičnej podmietke nasleduje jesenná orba, ktorá má odburiňujúci účinok a zapracuje pozberové zvyšky do pôdy. Cieľom je dosiahnuť rovný povrch a pôdu čo najlepšej štruktúry.
Zavlažovanie a jednotenie
Mak je potrebné dobre zavlažovať (aspoň raz týždenne), až kým nezačne kvitnúť. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť. Po odkvitnutí, pre prechod do fázy vyzrievania makovíc, je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte.
Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov, na vzdialenosť 10 až 15 cm. Ideálne je, keď každá rastlinka má iba jednu hlavičku. Na 1 m² by malo byť asi 40 rastlín, pričom sa odporúča jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinkami, keď sa na nich začnú tvoriť prvé lístky. Rastlinky nezabudnite prihrnúť pôdou a okopať.
Patrick Linhart - navsteva pestovatela maku
Požiadavky na výživu a hnojenie
Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu. Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu.
Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.
Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK, avšak nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj. Mak veľmi dobre využíva zásoby živín z pôdy. Ak sú pôdy v relatívne dobrom stave, fosforom a draslíkom sa nehnojí pod mak v predsejbovej príprave. Z dusíkatých hnojív sa uprednostňuje DASA 26/13 - granulované hnojivo s obsahom síry. Pri pestovaní ozimného maku sa na jeseň aplikuje AMOFOS a v prípade zásaditej pôdy sa používajú hnojivá s kyslou reakciou.
Príznaky nedostatku živín:
- Dusík: Obmedzený rast, svetlozelené až žlté listy, znížený počet semien v tobolkách a ich HTS (hmotnosť tisíc semien).
- Fosfor: Obmedzený rast koreňov, spomalený vývin, narušený energetický metabolizmus, znížená hmotnosť rastlín a ich odolnosť proti poliehaniu, menšie puky s nižším počtom tyčiniek.
- Draslík: Narušený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín, znížená produkcia sušiny, klesá odolnosť proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
- Vápnik: Zhoršenie fyzikálnych, biologických a chemických vlastností pôdy, zvýšenie kyslosti, ľahšia dostupnosť cudzorodých látok pre rastliny, zníženie odolnosti rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
- Horčík: Poruchy rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
- Síra: Obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách, zhoršuje zdravotný stav rastlín.
- Bór: Nekrotizácia až úplné odumieranie rastového vrcholu, nekrózy na horných listoch, netvoria sa kvetné puky (zhoršuje opeľovanie a tvorbu semena).
- Zinok: Obmedzený vznik peľových tetrád (dôležitý pre opeľovanie a tvorbu semien).
- Mangán: Dôležitý pri fotosyntéze, pozitívne pôsobí na úrodu maku, najmä na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.
Ochrana maku pred burinami, chorobami a škodcami
O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť.
Ochrana pred burinami
Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je možné rozdeliť na preemergentnú (pred vzídením) a postemergentnú (po vzídení). Preemergentná ochrana je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť.
Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ako je skladba burín na pozemku, vývojové štádium maku a burín, a poveternostné podmienky. V ozimnom maku sa často využíva Lentipur pre jeho selektivitu. Na jar je nutné využiť opravné ošetrenie prípravkami Laudis OD a Starane Forte.
Choroby maku
Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Okrem morenia osiva pred sejbou existuje aj priama ochrana proti chorobám. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana spočíva v udržaní porastov v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochranou proti škodcom a fungicídnym ošetrením.
Pleseň maková
Je to prvá choroba, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Primárna sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C (optimum je 12 - 14 °C), vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive.
Prevencia: Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov. Plesni môžeme predísť, pokiaľ budeme mak vysievať na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom. Ak sa pleseň objaví, okamžite odstráňte napadnuté rastliny.
Helmintošporióza
Často sa vyskytujúca choroba, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C.
Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody.
Ďalšie choroby
Medzi ďalšie patogény, ktoré ohrozujú porasty maku, patria bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.
Škodcovia maku
Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov. Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu.
Krytonos koreňový
Čas invázie tohto škodcu je v období vzchádzania rastlín. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku a môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla, je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok.
Voška maková (Aphis fabae)
Voška maková môže významne škodiť v porastoch maku, vytvára početné kolónie na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia. Najľahšie sa jej predíde pretrhávaním rastlín a odstraňovaním poškodených častí. Silný porast dokáže voškám odolávať, no napadnuté rastliny sa pri jednotení odstránia.
Krytonos makovicový (Ceutorhynchus macula-alba)
Zostáva dlhodobo významným škodcom maku. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. „červivosť maku“. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru, ktoré sú na rozdiel od lariev krytonosa oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú, vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody. Účinný je ručný zber chrobákov, prípadne chemická ochrana.
Žĺtatka
Môže sa vyskytnúť spolu s krytonosom makovicovým.
Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív. Zodpovedný agronóm sleduje porast maku denne, minimálne každý tretí deň, aby vedel správne reagovať na všetky požiadavky vyvíjajúcich sa rastlín a operatívne zakročiť pri výskyte nežiaducich faktorov. Rôzne skúsenosti získané rokmi pestovania tejto jedinečnej plodiny môžu výrazne pomôcť pestovateľom pri zvládaní nepredvídateľných vplyvov rôznych faktorov vegetačných ročníkov.
V súčasnosti sa práca pestovateľov maku komplikuje tým, že dochádza k zákazu používania viacerých pesticídov, na ktoré boli zvyknutí. Adekvátna náhrada za tieto prípravky väčšinou neexistuje, preto musia hľadať nové spôsoby udržania kvality porastov a následne aj úrody.
Legislatíva a špecifiká pestovania maku na Slovensku
Na Slovensku sa mak siaty pestuje v rámci teplej oblasti, v suchej podoblasti s miernou zimou. Pôdne typy prevládajú černozeme na sprašiach a karbonátových nivných sedimentoch, ktoré predstavujú stredne ťažké pôdy. Klimatické podmienky s teplotou v januári nad -3ºC a dlhým slnečným svitom (nad 1500 hodín vo vegetačnom období) sú priaznivé pre rastlinnú výrobu nastavenú na maximálnu intenzitu.
V štruktúre výroby je najviac zastúpená potravinárska pšenica, avšak družstvá sa špecializujú aj na pestovanie maku siateho. Rozsahom pestovania 80 až 100 hektárov patria k najväčším pestovateľom na Slovensku s preukázateľnou 30-ročnou tradíciou. Mak sa upravuje do konzumnej čistoty a významná časť produkcie sa predáva priamo konečnému spotrebiteľovi.
V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky. Pre obsah alkaloidov v makovine pestovanie maku na výmere väčšej ako 100 m² totiž podlieha ohláseniu a upravuje ho zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (260/1999 Z. z., 13/2004 Z. z.).
Na Slovensku je bez povolenia možné pestovať mak na ploche maximálne 100 m², a to len pre potravinárske účely. Osivo maku bežne zoženiete v záhradníckych predajniach. S pestovaním môžete začať na malej ploche. Pri väčších rozlohách však musíte dodržať zákon.
V maku sú sledované rezíduá pesticídov a obsah kadmia. Riešením pre kadmium pri strip-till technológii je aplikovanie 100 kg vápenatého hnojiva pod pätu osiva, čo výrazne zníži obsah kadmia v semene. Sleduje sa tiež obsah morfínu v semene maku. Ak prší, z makovíc sa vyplavuje; ak je sucho, je potrebné mať správne nastavený mlátiaci mechanizmus, aby makovice boli rozbité na väčšie časti a nedochádzalo ku kontaminácii semena prachom z makoviny.
V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné kvôli čiastočne mylnému predpokladu, že obsahujú návykové látky. V potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v Česku, by však morfínu a kodeínu malo byť len nepatrné množstvo.
Odrody a šľachtenie maku
Mak má množstvo odrôd. Najznámejší je mak modrý, no pestuje sa aj mak bielosivý, ktorý má výraznú makovú chuť, je lahodnejší a sladší, mak sivý, ktorý svojou chuťou pripomína oriešky, ako aj mak hnedosemenný, ktorý má chuť slnečnicových semienok. Pre potravinársky mak je typický len veľmi nízky obsah alkaloidov. Okrem nich sa stretneme aj s makom priemyselným alebo okrasným. Okrasné odrody sa pýšia jednoduchými aj plnými kvetmi.
Odrody maku sa označujú ako „slepák“ (nepukavá makovica) a odroda s makovicami ako „hleďák“ (pukavá makovica) - ten vytvára v hornej časti makovice otvory, z ktorých môžu vypadávať semená.
V súčasnosti sa šľachtia nové odrody, napríklad na VŠS v Malom Šariši - MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir. Tieto nové odrody spĺňajú vysoké kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky. Do kríženia boli vybrané modré odrody maku siateho jarného potravinárskej kvality z VŠS Malý Šariš a rakúska odroda maku ozimného Zeno. Cieľom šľachtenia je dopracovať sa k bielo-kvitnúcej ozimnej odrode maku, ktorá bude mať kvalitatívne aj kvantitatívne parametre slovenských modrosemenných odrôd maku.
Pestovanie maku ozimného je podľa J. Čtvrtečku podobné pestovaniu maku jarného. Ideálne podmienky pre sejbu maku ozimného sú v lokalite Šurany začiatkom septembra, aj pre lepšiu využiteľnosť vlahy. Na jeseň postačí výsevok cca jeden kilogram na hektár, pričom zásadným ošetrením je preemergentná aplikácia herbicídov.
Zber a skladovanie maku
Mak dozrieva približne koncom júla až v auguste. Zrelosť zistíte tak, že makovice pri zatrasení šuštia. Mak sa zbiera v plnej zrelosti vo chvíli, keď sú makovice už zaschnuté. Stonka by sa mala dať ľahko zlomiť a makovica by sa mala dať ľahko rozdrviť rukou. Mak sa musí zbierať úplne dozretý, čo sa zistí tak, že makovicou zatrasieme a semená v nej by mali hrkať.
Najlepšie výsledky pri zbere dosiahnete postupným zberaním makovíc. Režte ich aj so stonkou dlhou 10 cm a nechajte dosušiť pod strechou. Až po dosušení z nich vyberajte semená tak, že makovice narežete pod „korunkou“ a vytrasiete ich. Potom semená nechajte v tenkých vrstvách presušiť. Makovice na lieskach nechajte aspoň dva dni dôjsť na slnku a potom ich hneď ručne odsemeníme, kým sú mäkké. Mak skladujeme v chladnejšej, dobre vetranej miestnosti. Na jeho uchovanie je najlepšie použiť plátenné vrecká.
Pre vysoký obsah alkaloidov v rastlinách je pestovanie maku vo väčšine krajín EÚ zakázané. Hoci u nás je povolené, výnosy sú z roka na rok nižšie. K tomu, aby bola dosiahnutá úroda 2 t/ha je potrebné mať na 1 m² 100 toboliek, v každej by malo byť okolo 5 000 semien, celkovo 2,2 - 2,5 g.
Využitie maku siateho
Mak siaty má široké spektrum využitia, od kuchyne až po medicínu.
Potravinárstvo
Semienka sú obľúbenou prísadou v gastronómii, najmä pri príprave makového pečiva a dezertov. Makový olej je bohatý na vitamín E, vápnik, železo, horčík a nenasýtené mastné kyseliny. Je jedlý a používa sa ako stolový olej. Semienka sú bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny aj tukov s priaznivým zastúpením nasýtených mastných kyselín. Energetická hodnota maku dosahuje približne 550 kcal. Vlastný mak vám bude chutiť viac ako ten kúpený, je totiž čerstvý a krásne vonia, navyše rastliny nezaťažíme žiadnou chémiou.
Liečiteľstvo a farmaceutický priemysel
Mak je známy pre svoje liečivé vlastnosti. Už naše staré mamy vedeli o upokojujúcich účinkoch maku a odvar z neho používali ako prírodné uspávadlo pre neposedné deti. Mak pomáha pri chronickej únave, zmierňuje stres, fyzickú a psychickú námahu, tlmí bolesti hlavy, účinkuje pri angíne a reumatických ochoreniach a tiež stabilizuje činnosť srdca.
Obsahuje veľa dôležitých minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín. Je v ňom dvanásťkrát viac vápnika ako v mlieku, preto je mimoriadne cenený pri prevencii osteoporózy. Semená maku bohaté na vápnik sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy.
Z jeho toboliek sa získava makové mlieko a olej. Zrelé makovice bez semien (Papaveris maturus fructus) sa využívajú na farmaceutické účely na extrahovanie alkaloidov ako morfín, kodeín, tebaín a papaverín. Z týchto alkaloidov sa vyrábajú liečivá s analgetickými, spazmolytickými a antitusickými účinkami. Ópium, získavané z nezrelých makovíc, má silné analgetické účinky. Je však dôležité poznamenať, že získavanie ópia z nezrelých makovíc je nelegálne a jeho produkcia a obchod podliehajú medzinárodnej kontrole. Opakované užívanie morfínu a jeho derivátov zapríčiňuje závislosť. Všetky lieky a prípravky obsahujúce tieto látky sa môžu užívať iba na lekársky predpis. Domáce použitie makoviny (odvar a pod.) je veľmi nebezpečné a absolútne neprípustné!
Kozmetika
Makový olej je ideálny na veľmi suchú, dehydrovanú a podráždenú pokožku trpiacu ekzémami alebo zápalmi. Účinne regeneruje kožné bunky a zanecháva pokožku jemnú.