Trenčiansky hrad: História a súčasnosť

Trenčiansky hrad patrí medzi najznámejšie a najvýznamnejšie zrenovované hrady na Slovensku a je neodmysliteľnou dominantou mesta Trenčín. Hrad sa vypína na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne pretekala rieka Váh, ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. História hradného brala siaha až do obdobia Rímskeho impéria, čo svedčí o jeho strategickom a dlhodobom význame. V roku 1961 bol Trenčiansky hrad zaradený medzi významné kultúrne pamiatky.

História hradu

Trenčiansky hrad bol od počiatku nielen dôležitou pohraničnou pevnosťou, ale aj župným sídlom. Vypína sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín a je charakteristickou dominantou nielen mesta, ale aj celého Stredného Považia. Hrad vznikol pravdepodobne na mieste staršieho opevneného hradiska. Prvou preukázateľnou stavbou na návrší bola veľkomoravská štvorapsidová rotunda z 9. storočia a neskôr kamenná obytná veža, keď hrad slúžil na ochranu Uhorského kráľovstva a západného pohraničia.

Vlastnili ho významné kráľovské a šľachtické rody, z ktorých najviac ho preslávil Matúš Čák Trenčiansky. Koncom 13. storočia sa dostal do majetku palatína Matúša Čáka, významného oligarchu, ktorý ovládal veľké územia a stal sa legendárnym „pánom Váhu a Tatier“. Jeho stavebnú činnosť môžeme sledovať predovšetkým pri rozšírení a úprave blokovej obytnej veže z 11. storočia, ku ktorej pristaval aj obytný palác v mohutnom opevnení. Veža, dodnes nazývaná Matúšova, je určujúcim prvkom a dominantou širokej siluety.

Po Matúšovej smrti patril hrad až do konca 15. storočia uhorskému panovníkovi. Kráľ Ľudovít z Anjou rozšíril horný hrad o nový palác a opevnenie. Žigmund Luxemburský daroval hrad svojej manželke Barbore, pre ktorú dal v prvej tretine 15. storočia vybudovať nový palác a kaplnku. Všetky tieto budovy boli čiastočne obnovené a dnes sa využívajú na muzeálne účely.

15. storočie bolo storočím ďalšieho zosilňovania opevnenia vyvolaného husitskými výpravami, ktoré v tom čase smerovali na Slovensko. Koncom 15. storočia získal hrad spolu s mestom Štefan Zápoľský a začal s rozsiahlymi prestavbami. Hradné budovy boli cieľom tureckej expanzie už začiatkom 16. storočia. Napriek Zápoľského opevňovacím prácam, hrad v roku 1527 dobyl Katzianer (generál kráľa Ferdinanda I.). Obnova a rozšírenie rozsiahleho opevnenia, ktoré kladie Trenčiansky hrad popri Spišskom hrade a Devínskom hrade medzi najrozsiahlejšie európske hrady, sa uskutočňovali v rokoch 1540 - 1560. V tom čase vybudovali delostreleckú hviezdicovú obranu podľa projektov talianskych architektov a zmodernizovali budovy podľa dobových vzorov. Zmenila sa aj silueta hradu - vysoké gotické strechy vymenili za horizontálne renesančné atiky s lastovičími chvostmi, ktoré boli typickým talianskym prvkom 16. storočia.

V roku 1790 sa v meste rozšíril požiar, ktorý zachvátil aj hrad. V polovici 19. storočia, keď si myšlienky pamiatkovej starostlivosti začali raziť cestu aj v Uhorsku, zakonzervovali poškodené objekty a zabezpečili ich tak pred ďalším rozpadom. Od konca 50-tych rokov minulého storočia sa na hrade uskutočňuje jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia.

Míľniky histórie

• 11. storočie - Prvá zmienka o hrade, ktorý bol už vtedy spomínaný ako kráľovský strážny hrad.
• 1111 - V zakladacej listine zoborského opátstva je zaznamenaná spomienka o Trenčianskom hrade.
• 1241 - Hrad sa ubránil tatárskym hordám.
• 1275 - Trenčianskym županom sa stal Štefan Čák.
• 1296 - Matúš Čák (synovec Štefana Čáka) sa stal palatínom. Hrad preslávil a postupne sa násilím zmocnil rozsiahlych majetkov. Z tohto obdobia pochádza aj jeho prezývka “pán Váhu a Tatier”.
• 1321 - Hradu sa zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou.
• 1373 - Na hrade sa konala slávna kráľovská porada, ktorej výsledkom bolo dlhotrvajúce urovnanie sporov. Zúčastnili sa jej český kráľ Karol IV., poľský kráľ Kazimír, pápežský legát Volteira a uhorský kráľ Ľudovít Veľký.
• 1475 - 1527 - Na hrad prichádza Štefan Zápoľský, za jeho obdobia dochádza k rozsiahlej a najvýznamnejšej prestavbe hradu.
• 1527 - Ferdinandove vojská pod vedením cisárskeho generála Katzianera obkľúčili hrad. Delostreľbou a ohňom zničili väčšiu časť hradu.
• 1535 - Hradný pán Alexej Turzo najal talianskeho staviteľa Pietra Ferrabosca, ktorý navrhol a realizoval protiturecké stavby.
• 1583 - 1592 - Hrad kúpil Imrich Forgáč za 38 000 strieborných.
• 1594 - Novým vlastníkom hradu sa stal Štefan IX. Ilešházi.
• 1670 - 1782 - Nemecká posádka obsadila hrad a vyhnala z neho majiteľa. V tomto období dochádza k obťažovaniu a drancovaniu obyvateľov mesta Trenčín.
• 1790 - Obrovský požiar zničil hrad aj veľkú časť mesta.
• 1835 - Štefan II. Ilešházi predáva hrad viedenskému bankárovi a barónovi Jurajovi Sinaovi.
• 1905 - Iphigénia d´Harcourt, vnučka baróna Sinu, ktorá sa zaslúžila o rozvoj trenčianskych kúpeľov, darovala hradný areál mestu Trenčín.
• 1956 - Obyvatelia Trenčína s pomocou vlastivedných záujemcov začali s opravou hradu.
• 1961 - Trenčiansky hrad bol zaradený medzi významné kultúrne pamiatky.

Súčasnosť a prehliadkové okruhy

Ťažko skúšaný Trenčiansky hrad sa dnes opäť hrdo vypína nad Trenčínom. Zo staršieho opevneného hradiska sa postupným zväčšovaním a prestavbami v priebehu storočí stal jeden z najväčších hradov Európy. Aj preto bol častým cieľom pustošenia, mocenských bojov a nevyhli sa mu ničivé požiare, čo spôsobilo, že z hradu časom zostala iba ruina. Dnes sa už na hrad môžeme opäť pozerať s hrdosťou a určite patrí k našim najkrajším slovenským pamiatkam.

Na hrade sú umiestnené historické expozície Trenčianskeho múzea, vzťahujúce sa na dejiny regiónu a samotného hradu. Historicky a umelecky je mimoriadne zaujímavá expozícia rodovej galérie Ilešháziovcov, ktorá sa nachádza v paláci Zápoľských. Obsahuje takmer 100 olejomalieb z 16. - 19. storočia, ktoré pochádzajú z rôznych sídiel rodu Ilešházi. V Ľudovítovom paláci nájdete bohatú zbierku nábytku, bytových doplnkov, ale aj dekorácií pochádzajúcich z bývalých sídiel pánov hradu. Výstava nábytku je z obdobia 17. - 19. storočia, všetky kusy sú pritom originály. Z pôvodného vybavenia hradu sa zachovalo len minimum, keďže roku 1790 skoro celý vyhorel.

Návštevníci si môžu zvoliť prehliadku malého alebo veľkého okruhu:

• Okruh A (bez sprievodcu): Kasáreň, Dolné nádvorie, Studňa lásky, Delová bašta, Hladomorňa, Južné opevnenie, Jeremiášová bašta, Letná veža, Matúšova veža.
• Okruh B (so sprievodcom): Zahŕňa všetky body okruhu A, plus Rotunda, Barborin palác (lapidárium), Zápoľského palác, Ľudovítov palác.

Vzácnou stálou expozíciou je rozsiahla rodová a obrazová galéria rodu Ilesházyiovcov, ktorá je umiestnená na dvoch podlažiach Zápoľského paláca a na prvom podlaží paláca Ľudovítovho. Táto obrazová galéria je jednou z najväčších rodových galérií na Slovensku. Na druhom podlaží paláca Ľudovítovho je inštalovaná expozícia cenných zbraní od 12. po 19. storočie. Pútavou expozíciou je časť venovaná predrománskej rotunde, kde sa nachádzajú archeologické nálezy, ktoré hovoria o histórii nielen hradu samotného, ale i mesta a jeho okolia.

Delo a trebuchet

V areáli hradu si vašu a určite pozornosť vašich detí zaslúži hradné delo. Nachádza sa priamo na nádvorí hradu. Deti sa ho môžu dotknúť a bezpochyby je vyhľadávaným objektom na vytvorenie skvelých rodinných fotografií.

V roku 2020 bola v priestoroch hradu, presnejšie pod Jeremiášovou baštou, inštalovaná aj plne funkčná replika trebuchetu. Je to stredoveká drevená obliehacia zbraň katapultového typu. Vyrobili ju žiaci SOŠ v Považskej Bystrici. Nakoľko sa jedná o plne funkčný katapult, pri významných podujatiach sa z neho môže príležitostne strieľať.

Zaujímavosti z hradu i podhradia

Studňa lásky

Vykopať hradnú studňu v skutočnosti trvalo viac než 40 rokov (1528 - 1570). Na jej hĺbení sa zúčastňovali vojaci hradnej posádky, ale aj poddaní hradu. Aj napriek úmornej práci nikdy nenarazili na pitný prameň vody, dokonca ani na vodu z Váhu. Slúžila napokon len na zachytávanie dažďovej vody, hladina vody sa tam pohybuje v rozmedzí 15 až 20 metrov. Podľa iných prameňov studňu vykopali trenčianski poddaní.

Rímsky nápis

História hradného brala siaha až do obdobia Rímskeho impéria. Svedčí o tom aj nápis hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l.. Originálny nápis znie: VICTORIAE AVGVSTORVM EXERCITVS QVI LAVGARICIONE SEDIT MILITES LEGIONIS II DCCLV. Marcus Valerius Maximianus, legát druhej pomocnej légie, dal vyhotoviť tento nápis. Nápis najlepšie uvidíte z 2. poschodia schodiska dnešného Hotela Elizabeth.

Rotunda a iné nálezy

Unikátna a jedinečná je aj Rotunda, ktorá má štvorlístkový pôdorys, čo nebolo v období 10. - 11. storočia vôbec obvyklé. Patrí tiež medzi najstaršie murované stavby na Trenčianskom hrade. Na Dolnom nádvorí sa počas vykopávok mimo pravekého osídlenia hradnej skaly našla aj zlatá keltská minca.

Južné opevnenie

Unikátne nielen na Slovensku aj v celej Európe je aj samotné Južné opevnenie, ktoré tvoria 3 hradobné pásy oddelené 2 suchými priekopami.

Hon na čarodejnice

V 17. storočí bol Trenčín známy aj ako miesto čarodejníckych procesov. Prvý záznam o stíhaní čarodejníc v Trenčíne pochádza z druhej polovice 17. storočia. V roku 1665 ich upálili hneď niekoľko. Podľa dostupných záznamov sa bosoriek pod Trenčianskym hradom vyskytovalo požehnane aj v polovici 18. storočia. Štatisticky zaznamenaných procesov v Trenčianskej stolici bolo celkom 29. Obyčajných ľudí zvyčajne upaľovali za Dolnou bránou, hneď za múrmi mesta. Bosorky urodzeného pôvodu popravovali na nádvorí hradu, vždy za účasti stoviek zvedavcov.

Kapitán Trenčianskeho hradu a trenčiansky podžupan Pavol Baračka, ktorý bol známy svojou odvahou a nebojácnosťou, si kúpil dom (dnešná banka VÚB), v ktorom sa obesila bosorka okolo polovice 19. storočia. Pod jeho právomoc patrilo aj väzenie na Trenčianskom hrade, tak urobil experiment a pár zbojníkov dal umiestniť do svojej pivnice. Na druhý deň boli už medzi živými len dvaja z nich a aj tí boli v takom psychickom stave, že kat už len ukončil ich trápenie. Toto “väzenie” sa dočkalo nečakaného úspechu, pretože zločinnosť v Trenčianskej župe klesla na minimum.

Povesti o Trenčianskom hrade

K hradu sa viaže množstvo povestí, z ktorých najznámejšia je príbeh lásky Omara k Fatime.

Povesť o Omarovi a Fatime

Počas vojnových protitureckých výprav pán Trenčianskeho hradu Štefan Zápoľský zajal krásnu Fatimu, pašovu dcéru. Zápoľský daroval vzácnu zajatkyňu manželke, aby jej slúžila a robila jej spoločnosť. Keď sa o uväznení Fatimi dozvedel jej milý Omar, rozhodol sa v prestrojení za obchodníka vykúpiť svoju milú zo zajatia. Manželka hradného pána sa dobrej spoločníčky nechcela vzdať a nepomohla ani ponuka vysokého výkupného. Zápoľský za jej výmenu požadoval len jediné, a to to, čo hradu chýbalo najviac, aby bol hrad nedobytný - studňa s vodou. Omar a jeho ľudia sa teda pustili bez slova do práce a dlhé 3 roky kopali studňu v nepoddajnom brale, až kým z útrob skaly vytryskla voda. Cena studne a sloboda Fatimi bola vysoká. Omar prišiel skoro o všetkých svojich druhov. Traduje sa preto, že prvý pohár vody podal Zápoľskému so slovami „Vodu máš, ale srdce nie“.

Známe osobnosti

Matúš Čák Trenčiansky (1260 - 1321)

Matúš Čák Trenčiansky patrí k najvýznamnejším osobnostiam nielen Trenčianskeho hradu, ale aj Slovenska a Uhorska. Pochádzal zo starého maďarského rodu Čákovcov z Ostrihomu, ktorý verne slúžil uhorským kráľom. V roku 1296, keď sa stal palatínom, si Matúš Čák zvolil za svoje hlavné sídlo Trenčiansky hrad. Po smrti uhorského kráľa Ondreja III. sa Matúš dostal ešte viac do popredia dejín Slovenska a Uhorska. Postupným násilným zmocňovaním a lúpežami sa dostal k obrovskému majetku a moci.

Od roku 1304 začal Matúš vystupovať ako samostatný vládca. Na vrchole jeho vlády mu patrilo okolo 50 hradov a ovládal skoro celé dnešné Slovensko, čím si získal aj neoficiálny titul „Pán Váhu a Tatier”. Vládol pevnou rukou, podporoval chudobných a zakladal dediny (lehoty), za čo ho slovenský ľud miloval. Z tohto obdobia bolo Slovensko známe ako Zem Matúšova. Postupným rozširovaním svojho majetku si pohneval aj cirkev. Preto bol nakoniec v roku 1311 Matúš oficiálne zbavený všetkých svojich funkcií. Jeho skutočnú moc a vplyv nad krajinou mu však nedokázal až do jeho smrti vziať ani kráľ. Matúš zomrel prirodzenou smrťou na Trenčianskom hrade 18. marca 1321. Jeho hrob sa až do dnešných čias nenašiel.

Matúšova veža na Trenčianskom hrade, vysoká 36 metrov, nesie meno práve po tomto nesmierne významnom panovníkovi.

Jozef Branecký (1882 - 1962)

Hoci Jozef Branecký priamo nesúvisí s Trenčianskym hradom, patrí k neodmysliteľnej histórii Trenčína a medzi najväčších propagátorov trenčianskej histórie. Veľkú časť svojho života prežil v Trenčíne (1917 - 1959). Ako historik, spisovateľ, bádateľ, publicista čerpal svoje námety a inšpirácie z histórie Trenčína. Na základe jeho výskumov vznikli historické diela ako: Zo starého Trenčína I. - III., Fráter Johannes, Skalka, Keď rumy ožijú I. - II., Poklady Matúša Čáka, Z tisícročia, Čo si máme pozrieť v Trenčíne? Krátke dejiny Trenčína a hradu (179 - 1949), Ferko a Janka.

Doprava na Trenčiansky hrad

Trenčín sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska. Vďaka jeho strategickej polohe je výborne dostupný po diaľnici, ale aj železničnou dopravou. Mesto je vzdialené necelých 120 km od hlavného mesta Slovenska - Bratislavy. Priamo cez Trenčín a popod Trenčiansky hrad vedie cesta I. triedy 61 (I/61), na ktorú sa napojíte aj v prípade, že využijete hlavnú diaľnicu D1.

Zo železničnej alebo autobusovej stanice Trenčín sa na hrad dostanete:

• Pešo: Po červenej turistickej značke, ktorú opustíte pred kostolom Narodenia Panny Márie. Budete pokračovať k informačnému centru až k vstupnej bráne. Pešou chôdzou to potrvá okolo 30 minút. Cestu zvládnu malé deti aj dôchodcovia, avšak cesta je do kopca.
• Vláčikom Matúš Čák: Alternatívou je Vláčik Matúš Čák, ktorý vás vyvezie priamo k hradu.

Po Matúšovej ulici alebo po zrekonštruovaných strmých hradných schodoch, ktoré vedú od mestskej brány ku gotickému kostolu na hradnom vrchu.

Od železničnej stanice prejdete cez Park M. R. Štefánika a Nám. SNP a podchod popri hoteli Elizabeth (z 1. poschodia hotela je vidno rímsky nápis na skale) k múzeu. Odtiaľ hore pomedzi staré mestské domy na hrad.

Rekonštrukcia administratívnej budovy "Skleník"

Po troch rokoch projektovania sa skice z papiera preniesli do reality. Na Trenčianskom hrade začali stavebné práce na rekonštrukcii administratívnej budovy, ktorú väčšina Trenčanov pozná pod označením Skleník. Dnes návštevníkov Trenčianskeho hradu víta administratívna budova ešte zo 60.-70. rokov s presklenými stenami smerom na nádvorie hradu i mesto Trenčín. Jej stav už nezodpovedá požiadavkám uvítacích priestorov druhej najnavštevovanejšej kultúrno-historickej pamiatky v kraji, sociálne zázemie sa navyše nachádza v ťažko prístupných priestoroch suterénu.

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) sa preto ako zriaďovateľ Trenčianskeho múzea v Trenčíne, ktoré má hrad v správe, rozhodol pristúpiť k rekonštrukcii tejto budovy. Investícia je plne hradená z rozpočtu TSK vo výške takmer 460 tisíc eur. Rekonštrukčné práce trvali približne 150 dní.

Zrekonštruované priestory administratívnej budovy - Skleníka - priniesli viacero noviniek. Ťažko dostupné sociálne zariadenia pre návštevníkov sa zo suterénu presunuli priamo na prízemie. Tu sa turisti zároveň mohli v informačnom centre dozvedieť všetko potrebné z oblasti aktuálneho diania nielen na hrade Matúša Čáka, ale aj v jeho okolí. Novinkou bola aj kaviarnička a predajňa suvenírov. Vyšší komfort a estetickejšie priestory si pochvaľujú nielen návštevníci, ale aj samotní zamestnanci múzea. V suteréne budovy vznikli po jej rekonštrukcii nové technicko-hospodárske priestory so samostatným sociálnym zázemím. Minulosťou sa stali aj samotné presklené steny, ktoré nahradili múry z kombinovaného kamenného a tehlového muriva.

Rekonštrukčné práce na administratívnej budove v stredu 27. júna 2018 slávnostne odštartovali priamo na Trenčianskom hrade.

Nové dispozičné riešenie budovy je rozdelené na tri časti. Prvou je návštevnícke centrum, do ktorého sa presunula pokladňa z dolnej časti hradu. Skleník v takej podobe, ako ho dnes Trenčania poznajú, má približne 50 rokov a jeho rekonštrukcia bola nevyhnutná.

Rekonštrukcia Skleníka zďaleka nie je poslednou veľkou zmenou, ktorá sa na Trenčianskom hrade deje. Župa totiž na hrad aktuálne buduje nový vstup, ktorý vznikne v priestoroch južného opevnenia hradu v rámci medzinárodného projektu TreBuCHET - Trenčín, Bučovice, Chránime európske tradície. Čoskoro by sa malo pristúpiť aj k začiatku výstavby novej cyklotrasy, ktorá povedie od brán Trenčianskeho hradu cez krajské mesto Trenčín, najstaršie pútnické miesto - Skalku nad Váhom až po miestne kúpalisko v Nemšovej.

tags: #sklenik #na #trencianskom #hrade