Charakteristika a porovnanie smreka, borovice, jedle a smrekovca

Drevo je neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života a zohráva kľúčovú úlohu v stavebníctve, nábytkárstve a mnohých ďalších odvetviach. Poznať jednotlivé druhy dreva a ich špecifické vlastnosti je dôležité nielen pre remeselníkov a stolárov, ale aj pre bežných spotrebiteľov, ktorí sa chcú správne rozhodnúť pri výbere materiálu na rôzne konštrukcie, nábytok a iné výrobky. Medzi najrozšírenejšie dreviny v našich lesoch patria práve smrek, borovica, jedľa a smrekovec. Hoci sú všetky ihličnaté stromy, líšia sa v mnohých vlastnostiach, ktoré ovplyvňujú ich vhodnosť na rôzne účely.

Úvod do sveta dreva

Základné rozdelenie dreva: mäkké a tvrdé dreviny

Na základe pevnosti, respektíve hustoty, sa drevo delí na mäkké a tvrdé. Mäkké drevo je drevo s objemovou hmotnosťou menšou ako 550 kg/m³ (pri 0 % vlhkosti). Patrí sem väčšina domácich ihličnatých drevín, ako sú najmä borovica, smrek a jedľa, ako aj napríklad vŕba, topoľ či lipa. Tvrdé drevo, napríklad buk, dub, jaseň alebo orech, je ťažšie na opracovanie, zato je však odolnejšie. Hustota sa však môže v závislosti od typu dreva, regiónu a vlastností značne líšiť.

Charakteristické znaky ihličnatých drevín

Identifikácia smreka a jedle

Smrek a jedľa sú dva bežné druhy ihličnatých stromov, ktoré sa často zamieňajú. Existuje však niekoľko kľúčových rozdielov, ktoré vám pomôžu rozlíšiť tieto dva stromy:

• Šišky: Smrekové šišky visia z konárov smerom nadol, zatiaľ čo jedľové šišky rastú vzpriamene na konároch. Jedľové šišky sa rozpadávajú priamo na strome, takže ich zvyčajne nenájdete na zemi. Smrekové šišky po dozretí opadávajú vcelku.
• Ihličie: Smrekové ihličie je štvorhranné a pichľavé, dá sa ľahko otáčať medzi prstami. Jedľové ihličie je ploché a mäkké, na spodnej strane má často dva biele prúžky.
• Konáre: Starší smrek má hlavné konáre rastúce kolmo ku kmeňu, ale bočné konáriky z nich visia dole. Jedľa má bočné konáriky len mierne previsnuté, takže celé konáre vyzerajú široké a tenké.

Štruktúra ihličnatého dreva

Pre drevo ihličnatých drevín je typické výrazne tvrdšie (tmavšie) letné a mäkšie (svetlejšie) jarné drevo. Rozdiel je citeľný pri vrype nechtom na pozdĺžnych rezoch aj naprieč ročných kruhov. Stržňové lúče nie sú voľným okom viditeľné.

Rozdelenie ihličnatých drevín podľa jadra:

• Bezjadrové dreviny: Smrek obyčajný, Jedľa biela.
• Jadrové dreviny: Borovica lesná, Smrekovec opadavý.

Detailné porovnanie smreka, borovice, jedle a smrekovca

Smrek (Picea abies)

Charakteristika: Smrekové drevo je nažltlé až žltohnedé, lesklé, bez jadrového sfarbenia a všeobecne veľmi svetlé. Patrí k mäkkým a pomerne pevným a pružným druhom dreva so smotanovobielou až hnedou farbou a jasnými ročnými kruhmi, pričom je typické svojím hodvábnym leskom. Je ľahké, mäkké, pružné, dobre štiepateľné, dobre sa morí a horšie impregnuje. Hranice ročných kruhov sú výrazné, ale hranica prechodu z jarného do letného dreva je nevýrazná (prechod je pozvoľný), preto je farebne makroskopicky výraznejšia len úzka zóna neskoršieho letného dreva. Živičné kanáliky sú malé, voľným okom pozorovateľné na pozdĺžnych rezoch len na dobre vyhobľovanej a osvetlenej ploche ako jemné trhlinky. Čerstvé drevo príjemne vonia po živici.

Nevýhody: Zvýšenú pozornosť treba venovať prevencii a ochrane, pretože sa stáva ľahkou obeťou drevokazného hmyzu. Má nízku odolnosť voči poveternostným vplyvom (neošetrené).

Využitie: Smrek je druhá najčastejšia drevina v našich lesoch, a preto je pre jeho fyzikálne a mechanické vlastnosti mimoriadne dôležitou surovinou priemyslu. Nezastupiteľná surovina v stavebníctve - zo smrekového dreva sa vyrábajú nosné časti konštrukcií, ako sú trámy, krovy a debnenia, ale aj tatranské a zrubové profily, podlahové dosky a hranoly. Najvýznamnejšie využitie je v podobe stavebného reziva, predovšetkým pre nadzemné stavby, obytné strešné konštrukcie, hospodárske, ale aj špeciálne budovy. Je osvedčeným polotovarom pre výrobu okien, exteriérových a interiérových dverí, balkónov a schodísk. Používa sa aj na výrobu nábytku, najmä pre prírodný, rustikálny vidiecky štýl so živou textúrou.

Jedľa (Abies alba)

Charakteristika: Jedľové drevo je podobné smrekovému, ale má žltohnedé sfarbenie s nádychom šedohnedým až modrohnedým, bez znateľného jadra. Patrí k veľmi mäkkým a pružným druhom dreva, na dotyk je jemnejšie. Je ľahké, mäkké, pružné, dobre opracovateľné, štiepateľné, dobre sa morí a horšie impregnuje. Hnedastý tón farby dáva drevu široká zóna letného dreva. Prechod jarného do letného dreva je náhly, ostro ohraničený, takže je zreteľný pomer medzi šírkou letného a jarného dreva. Pomer šírky jarného dreva býva zreteľne viditeľný najmä u širších ročných kruhov v pomere 1:1. Okraje hrčí sú tmavé až čierne (spolu s konárom zarastie do dreva aj kôra). Jedľa nemá živičné kanáliky (ako napríklad borovica alebo smrek), a teda jej drevo neobsahuje živicu. Pri poranení kôry však vyteká tekutina, ktorá sa tiež nazýva živica a využíva sa napríklad v liečiteľstve. Čerstvé drevo má výrazne čpavkový zápach. Jedľa má dlhé husté vetvičky, ktoré sú zakončené do špica, čím je stromček objemný a nadýchaný.

Nevýhody: Má väčší podiel hrčí a je menej trvácne než smrek či borovica. Jej využitie je limitované väčším výskytom hrčí. Má nízku odolnosť voči poveternostným vplyvom (neošetrené), ale vyššiu ako smrek.

Využitie: Uplatňuje sa v stavebníctve, najčastejšie ako stavebné rezivo, ale aj na strešné konštrukcie, rámy drevostavieb, okná, balkóny a schodiská. Používa sa aj na výrobu nábytku.

Borovica (Pinus sylvestris)

Charakteristika: Borovicové drevo má farebne diferencované jadro, ktoré je červenohnedé, s výraznými ročnými kruhmi a žltkavou alebo ružovkastou beľou. Čerstvo spílené drevo je celé bledé, nažltlé alebo naružovelé, len po pôsobení svetla a vzduchu sa vyfarbí zóna jadra. Beľ je značne široká, zaberá 20 - 30 obvodových ročných kruhov a je žltobielej farby. Jadro je svetložltočervené až bledohnedé. Vyschnuté drevo po prehobľovaní povrchu stráca čiastočne tmavší tón farby jadra a vyfarbí sa plne len po určitom čase. Ročné kruhy sú výrazné s ostrým odlíšením jarného a letného dreva. Zóna letného dreva je pomiestne načervenalá a je zreteľne užšia ako zóna jarného dreva. Drevo je so živičnými kanálikmi, ktoré sú zreteľné na pozdĺžnych rezoch ako pozdĺžne svetlejšie alebo tmavšie čiarky. Čerstvé drevo vonia živicou. Je ľahké, mäkké, pružné, dobre sa morí a horšie impregnuje. Borovica má široké a husté vetvičky s dlhým ihličím, vďaka čomu pôsobí mohutne a husto. Jej konce sú zakončené do oblúka.

Nevýhody: Má väčšie sklony k modraniu, horšie sa natiera a morí. Má strednú odolnosť voči poveternostným vplyvom (neošetrené).

Využitie: Nemá taký význam v priemyselnom spracovaní ako smrekové alebo jedľové drevo, ale našlo široké uplatnenie ako stavebný a konštrukčný materiál na vonkajšie aj vodné stavby (pergoly, drevené záhradné steny, telegrafné stĺpy, železničné podvaly, mostové konštrukcie) a hlavne v nábytkárstve (stoly, stoličky, skrine, komody, vitríny, kostry čalúneného nábytku, záhradný nábytok), stolárstve (okná, interiérové a exteriérové dvere, podlahy, schody, obklady vnútorných i vonkajších stien). Hodí sa pre prírodný, rustikálny vidiecky štýl nábytku.

Smrekovec (Larix decidua)

Charakteristika: Smrekovec opadavý, známy aj ako červený smrek, je odolná trvanlivá polotvrdá drevina. Beľ je veľmi úzka (1,5 - 3 cm), žltobiela až červenkastobiela. Jadro je výrazne farebne odlíšené. Drevo jadra z horských oblastí má červenohnedú (mäsovú) farbu, z nižších oblastí môže byť farba jadra bledšia, bledo-červenohnedá až bledohnedá. Ročné kruhy sú veľmi zreteľné - ostrá je hranica medzi jarným a letným drevom. Pomer šírky jarného a letného dreva je skoro 1:1. Drevo je so živičnými kanálikmi. Veľkosť živičných kanálikov je veľmi variabilná, od ťažko zreteľných čiaročiek až po výrazné, niekoľko cm dlhé čiary. Najmä drevo z horských oblastí máva často výraznejšie kanáliky. Čerstvé drevo má slabšiu vôňu živice. Je mierne ťažké a mierne tvrdé. Smrekovec predstihne aj smrekové či borovicové drevo v odolnosti. Vyznačuje sa žltohnedou beľou a okrovým až červenohnedým jadrom. Mimoriadne sa cení kvôli krásnej textúre dreva. Smrekovec nadobúda odtiene od zelenej farby, cez žltooranžovú až po sýto červeno bordovú farbu.

Nevýhody: Drevo sa suší pomalšie a zároveň sa môže deformovať či praskať. Drevné vlákna postupne so zvyšujúcim sa vekom stromu zvyknú rásť do špirály, čo v priereze dáva drevu zaujímavú kresbu, no zároveň sa v dôsledku toho ťažko štiepa. Má vysokú odolnosť voči poveternostným vplyvom (neošetrené).

Využitie: Vyrobiť z neho možno terasovú podlahu, fasádne obklady, ale aj šindle. Používa sa na výrobu šindľa, podláh, obkladov, v minulosti sa používal na krovy veľkých cirkevných a dôležitých svetských stavieb, kde pretrval často v neuveriteľnom stave po stovky rokov dodnes. Na Slovensku sa vyskytuje v najnižšom množstve z ihličnatých drevín a pre vyššiu cenu sa aj najmenej používa. Ako podlahová krytina sa odporúča kvôli pevnosti a vysokej odolnosti voči opotrebovaniu. Je vhodný aj na stavebné úpravy v interiéri, schody, nábytok a ako náhrada tropického dreva.

Prehľad vlastností a použitia

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové vlastnosti a oblasti použitia smreka, jedle, borovice a smrekovca, čo uľahčuje ich priame porovnanie.

Využitie dreva v praxi

Drevo v stavebníctve

Drevo je v stavebníctve nenahraditeľným materiálom. Na stavbu domov sa často používa smrekové drevo pre jeho výborné vlastnosti. Dub a smrekovec sa vyznačujú najmä svojou odolnosťou voči poveternostným vplyvom, a preto sú dobrou voľbou na použitie v exteriéri. Na väčšinu prác pri stavbe domu sa dobre hodí konštrukčné masívne hranoly (KVH - z nemeckého slova Konstruktionsvollholz). Pri konštrukciách s vysokým statickým zaťažením sa často používajú vrstvené lepené hranoly (BSH - z nemeckého slova Brettschichtholz). BSH pozostáva z minimálne troch vrstiev drevených dosiek zlepených k sebe, vďaka čomu sú možné vyššie prierezy ako pri KVH. Vrstvený lepený hranol sa spravidla vyrába z jedného druhu dreva, pričom sa tu používa predovšetkým smrek, jedľa, borovica, smrekovec alebo duglaska. BSH dokáže prenášať vyššie sily bez toho, aby prasklo alebo sa zdeformovalo, a je obzvlášť vhodné na použitie vo viditeľných oblastiach, ako sú otvorené strešné konštrukcie, priečky alebo prístrešky. Na obklady fasády domov sa často používa takzvané profilové drevo. Na profilové drevo sa používa množstvo rôznych tvarov profilov a rôznych druhov dreva, napríklad jedľové, borovicové alebo smrekové drevo, čo vedie k širokej škále rozličných vlastností materiálu, vďaka ktorým nájdete pre každý projekt ten správny stavebný materiál.

Drevo pre výrobu nábytku

Drevo ako dekoratívny prvok sa hodí k mnohým štýlom bývania. Pre prírodný, rustikálny vidiecky štýl si vyberte drevo so živou textúrou, ako je smrek alebo borovica. Čerešňa alebo jaseň pôsobia elegantne a kvalitne, dub alebo orech zasa vynikajú svojou rýdzosťou. Pri výrobe nábytku sú veľmi obľúbené listnaté dreviny, napríklad javor, agát, breza, buk, dub, jelša a jaseň, ale aj čerešňa a orech. Používa sa však aj borovica a smrek. Klasickým nábytkovým drevom je dub: má hustú textúru, je odolný a ľahko sa opracováva. Skvele sa však hodia aj buk a javor, ktoré tiež veľa vydržia. Pri stavebných úpravách v interiéri, ale aj pri výrobe nábytku, si možno kladiete otázku: masívne drevo alebo dyha? Keďže drevo „žije“, mení sa jeho rozpínavosť a môže sa skrútiť, najmä pri jednoduchších konštrukciách nábytku, kde nie je dôležitá absolútna presnosť lícovania, sa odporúča použiť masívne drevo. Dyhy sa často používajú najmä pri veľmi kvalitných drevách a väčšinou nemajú žiadne nevýhody.

Drevené podlahy a terasy

Drevené podlahy vytvárajú v miestnosti pocit útulnosti, sú na pocit teplé a navyše sa často dajú kombinovať s podlahovým kúrením. Pri výbere materiálu zohráva úlohu nielen vzhľad a cena, ale predovšetkým zaťaženie a náročnosť na údržbu. Javor, smrekovec, jaseň a dub sú kvôli ich pevnosti a vysokej odolnosti voči opotrebovaniu ideálne na podlahové krytiny z masívneho dreva a na schody v interiéri. Drevo vytvára v exteriéri prirodzenú atmosféru - rovnako ako parkety v obývačke. Ak chcete použiť drevo v exteriéri a na stavbu terasy, mali by ste použiť tvrdé drevo, ako je bambus alebo bangkirai, alebo mäkké drevo ako smrekovec alebo duglaska. Tvrdé drevo má mimoriadne dlhú životnosť, je odolnejšie voči poveternostným vplyvom ako ihličnaté dreviny a je výrazne odolnejšie voči hubám a hmyzu.

Drevo na výrobu okien

Pri výrobe drevených okien je rozhodnutie o správnej drevine kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje výkon a vzhľad týchto okien. Preskúmajme niektoré z najčastejšie používaných drevín:

• Smrek (Picea abies): Je mäkké a ľahké drevo s prirodzenou bielou farbou. Patrí medzi najbežnejšie druhy dreva používané na výrobu okien v Európe. Je cenovo dostupné, ľahko spracovateľné a má dobrú izolačnú hodnotu. Pri správnom ošetrení je odolné voči hnilobe a hmyzu. Nie je mastné, preto sa naň môžu používať rôzne typy farieb. Často sa používa pre vnútorné okná a pre vonkajšie, ktoré nie sú vystavené extrémnym poveternostným podmienkam.
• Dub (Quercus robur): Je tvrdšie a ťažšie drevo s charakteristickou žltohnedou farbou a hrubou textúrou. Je považovaný za jedno z najtrvácnejších druhov dreva, čo ho robí ideálnym pre vonkajšie okná. Jeho pevnosť a odolnosť voči počasiu a hnilobe znamenajú, že dubové okná vydržia mnoho rokov.
• Červený smrek / Sibírsky smrekovec (Picea sitchensis / Picea obovata): Tieto dreviny majú červenohnedú farbu a sú pomerne mäkké. Majú prirodzenú odolnosť voči hnilobe a sú stabilné pri zmenách vlhkosti, čo ich robí vhodnými pre okná v horských oblastiach a miestach so zrážkami. Ich červenohnedá farba sa s vekom môže šednúť a nadobudnúť sivo-modrú patinu.
• Meranti: Tropické drevo s rôznymi farbami od svetlohnedej po tmavohnedú. Je známe pre svoju pevnosť a trvanlivosť, schopnosť odolať vlhkosti a hnilobe, čo ho robí vhodným pre tropické a vlhké prostredie. Štruktúrou sa podobá dubu, ale hmotnosťou smreku.
• Borovica: Má svetlú farbu a jemnú textúru, dostupná je v obrovskom množstve rôznych druhov. Je ekonomickou voľbou a má prirodzenú odolnosť voči hmyzu. Je ľahká a ľahko sa spracováva. Borovica je často používaná v miestach so striedavými teplotami a mierne vlhkým podnebím. Má mastné drevo, ktoré môže časom začať prepúšťať živicu. Z tohto dôvodu sa borovica používa len na projektoch, kde sú si zákazníci tohto vedomí a sú s tým stotožnení, napríklad na chatách alebo dreveniciach.

Drevo ako palivo

Výhrevnosť a vlhkosť dreva

Výhrevnosť je základný fyzikálny parameter paliva, ktorý udáva, koľko energie sa uvoľní pri úplnom spálení jednej jednotky paliva, zvyčajne jedného kilogramu. Táto vlastnosť je kľúčová pri výbere dreva na kúrenie, pretože určuje, koľko tepla môžeme z daného dreva získať. Výhrevnosť závisí od druhu dreva, jeho vlhkosti a kvality. Vo všeobecnosti platí, že čím je drevo tvrdšie, tým má väčšiu fyzikálnu hustotu, väčšiu hmotnosť a výhrevnosť.

Vlhkosť dreva má významný vplyv na jeho výhrevnosť. Čím je vlhkosť vyššia, tým je výhrevnosť dreva menšia, pretože časť uvoľneného tepla sa spotrebuje na odparovanie vody z dreva. Preto sa odporúča kúriť suchým drevom, pretože rozdiely vo výhrevnosti medzi čerstvým a suchým drevom sú značné. Vysoká vlhkosť palivového dreva negatívne vplýva nielen na základné energetické vlastnosti ako výhrevnosť, ale aj na samotný proces horenia, teplotu spaľovania a zvýšený objem vytvorených spalín. Napríklad tvrdosť dreva vysušeného na 12 % vlhkosti je 1,5 až 2,0x vyššia ako tvrdosť dreva s obsahom 30 % vlhkosti.

Drevo je najlacnejší zdroj tepla, pričom v porovnaní s plynom môžete ušetriť 40 až 60 % nákladov na kúrenie. Keďže jednotlivé druhy dreva majú rozdielnu hustotu a teda aj hmotnosť, najdôležitejšia veličina je využiteľná energia na priestorový meter (MJ/prm). Napríklad, smrekového dreva musíte spáliť viac ako dreva bukového na dodanie rovnakého tepla. Jedľa má nižšiu výhrevnosť a rýchlejšie horí, zatiaľ čo borovica má vyššiu výhrevnosť a pomalšie horí.

Správne sušenie a skladovanie palivového dreva

Čerstvo narúbané drevo je pre kúrenie nevhodným palivom. Správne sušenie a skladovanie palivového dreva je kľúčové pre jeho efektívne využitie. Základom je správne skladovanie dreva, čím sa zvýši jeho kvalita a výhrevnosť.

Postup sušenia a skladovania:

• Narúbanie: Drevo narúbte na menšie polená, aby sa urýchlilo sušenie.
• Skladovanie: Drevo uložte na suché a vetrané miesto, ideálne pod prístrešok. Dôležité je zabezpečiť prúdenie vzduchu okolo dreva, aby sa vlhkosť mohla odparovať.
• Čas sušenia: Doba sušenia závisí od druhu dreva a klimatických podmienok. Mäkké drevo, ako je smrek a jedľa, potrebuje približne 1 rok na vysušenie, zatiaľ čo tvrdé drevo, ako je buk a dub, potrebuje 2 až 3 roky.
• Vlhkosť: Ideálna vlhkosť palivového dreva je pod 20 %. Vlhkosť môžete merať pomocou vlhkomeru.

tags: #smrek #borovica #jedla #smrekovec #referat