Prehľad škodcov podobných voškám a ďalších záhradných škodcov

Škodcovia patria medzi najväčšie výzvy každého záhradkára. Záhradné škodce je dôležité spozorovať už na začiatku ich výskytu, pretože dokážu v krátkom čase výrazne oslabiť rastliny, znížiť úrodu a narušiť celkovú rovnováhu v záhrade. Škodcovia svojim požerom alebo saním poškodzujú rastliny na rôznych miestach, od koreňov až po kvety a plody. Mnohí ľudia siahajú po chemických prípravkoch, no tie často riešia len dôsledok, nie príčinu, a zároveň ničia aj užitočný hmyz.

Vošky: Najrozšírenejší škodcovia záhrad

Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea) sa označujú za najrozšírenejších škodcov v záhradách aj na balkónoch. Sú to malé (1-4 mm), slabo viditeľné tvory s hladkým hruškovitým telom v rôznych farbách - biele, žlté, zelené, ružové, hnedé i dvojfarebné. Dorastajú do veľkosti od 1 do 6 mm a môžu mať pásiky, bodky, byť štíhle či moletné, okrídlené aj neokrídlené. Vošky sa zhromažďujú zväčša na spodnej strane listov, na stonkách rastlín či na kvetoch a v ich okolí. V uzavretých priestoroch voškám vyhovuje vlhkejšie prostredie.

Spôsobené škody a medovica

Vošky cicajú šťavy na mladých výhonkoch a listoch, ktoré sa následkom toho skrúcajú. Majú v obľube mäkké, mladé a šťavnaté časti ako kvety, puky, listy a mladé výhonky. Cicajú veľmi veľa a rýchlo, pričom rastlinnú šťavu nestačia všetku stráviť. Zvyšok vylúčia na listy, stonky a kvety v podobe sladkej a lepkavej medovice. Na medovici sa následne množia mikroorganizmy, napríklad huby zo skupiny čerňoviek, a vytvárajú čierny povlak. Dopad slnečného svetla na listy je potom obmedzený, neprebieha fotosyntéza a výnosy sa znižujú.

Vošky škodia nielen priamo cicaním, čím spôsobujú zakrpatenie, deformovanie či farebné zmeny častí alebo celých rastlín, ale aj nepriamo. Sú často prenášačmi vírusov vo svojich slinách, ktoré infikujú rastliny (napríklad šarka sliviek, marhúľ a broskýň). Medovicu obľubujú mravce, ktoré si vošky častokrát chovajú ako svoje "kravičky", chránia ich pred prirodzenými predátormi a prenášajú ich zo zvädnutých rastlín na nové vitálne.

Životný cyklus vošiek

Životný cyklus vošiek nie je jednoduchý. Prezimujú vo forme vajíčok (dĺžka asi 0,5 mm) na okrasných a úžitkových rastlinách. Z nich sa na jar vyliahnu neokrídlené aj okrídlené formy. Bezkrídle kmeňové matky - samice - sa rozmnožujú bez oplodnenia a rodia živé mláďatá. Približne pri druhej generácii sa z niektorých potomkov vyvinú dospelé jedince s dvoma pármi membránových krídel, ktoré sa presunú na ďalšie rastliny. Poznáme viac ako 500 rôznych druhov vošiek, ktoré napádajú široké spektrum rastlín, od izbových cez záhradné, od úžitkových cez okrasné rastliny, stromy a kríky. Niektoré druhy sú dvojhostiteľské, čo znamená, že migrujú medzi rôznymi druhmi rastlín.

Špecifické druhy vošiek na ríbezliach a egrešoch

Najrozšírenejšími škodcami ríbezlí a egrešov sú vošky. Na červených ríbezliach sa najčastejšie vyskytuje voška ríbezľová (Cryptomyzus ribis), na čiernych ríbezliach voška šalátová (Hyperomyzus lactucae) a na egrešoch voška egrešová (Aphidula grossulariae). Všetky tri druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok uložených v úžľabí púčikov ríbezlí alebo egrešov.

• Voška ríbezľová a voška šalátová sú dvojhostiteľské. Prezimujú na ríbezliach, kde sa vyvinú 3 pokolenia. V treťom pokolení (spravidla koncom mája) sa objavia krídlaté jedince, ktoré prelietajú na byliny z čeľade hluchavkovitých (voška ríbezľová) alebo na mlieč (voška šalátová). Na jeseň sa oplodnené samičky vracajú na ríbezle a kladú prezimujúce vajíčka. Voška ríbezľová spôsobuje nápadné červenofialové až žlté pľuzgiere na vrchnej strane listov, najmä u červených odrôd.
• Voška egrešová sa udržuje celý rok na rastlinách, kde vajíčka prezimovali, alebo prelietava na ďalšie kry egreša. S obľubou napáda aj vrcholy výhonkov meruzalky, používanej ako podpník pre stromčekové ríbezle a egreše. Listy napadnuté voškou egrešovou sa deformujú a vytvárajú zhluky na vrcholových výhonkoch.

Metódy ochrany a boja proti voškám

Ochrana proti voškám zahŕňa mechanické, biologické a chemické metódy.

Mechanické a biologické metódy:

• V malom množstve je možné vošky ručne pučiť. Silno napadnuté a znetvorené výhonky je vhodné odštipovať a likvidovať.
• Vošky môžete skúsiť odplaviť z rastlín silným prúdom vody, čo je vhodné skôr pre stromy a kríky.
• Príroda sama ponúka riešenie: vošky majú množstvo prirodzených predátorov, ako sú lienky a zlatoočky, či niektoré vtáčiky. Prilákanie týchto predátorov do záhrady vytváraním vhodného prostredia môže pomôcť v ich regulácii.
• Všeobecnou pomocou a prevenciou je použitie nimbového oleja, ktorý sa zmieša s vodou a jemným saponátom. Z bioprípravkov sa používajú aj postreky na báze olejov a vonných silíc. Niektorým záhradkárom pomáha aj skvasený žihľavový výluh.

Chemické prípravky:

• Zakročiť je možné chemicky, napríklad prípravkami Karate Zeon 5 CS, Decis AL okrasné rastliny, Decis AL ovocie a zelenina či netoxickým insekticídom Spintor.
• Prezimujúce vajíčka vošiek na ovocných drevinách sa účinne ničia predjarným chemickým ošetrením krátko po vypučaní, napríklad prípravkami Calypso 480 SC, Calypso 480 SC + Vektafid, alebo nitrosanom či Arborolom v zimnom období.
• Počas vegetácie proti voškám možno aplikovať Pirimor DP 50 (ochranná lehota 7 dní), Diazinon 60 EC, alebo Basudin 60 EC (ochranná lehota 14 dní). Medzi ďalšie insekticídy patria Mospilan 20 SP, Neudosan, Pirimor 50 WG, Spruzit-Flussig a Vektafid A. Postrek je dôležité urobiť čo najskôr po zistení výskytu vošiek.

Dvojboj proti škodcom - voškám:

Inovatívny prístup spočíva v kombinácii dvoch skupín prírodných produktov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a podporujú.

• Hnojík alebo TRusEko Agro Prémium: Tieto organické hnojivá vyváženou výživou podporujú silnú imunitu rastlín. Obsiahnutý chitín pomáha rastlinám priamo bojovať proti škodcom a patogénom. Chitín stimuluje obrannú reakciu rastlín, ktoré začnú produkovať repelentné látky. Vošky s krídlami sa premiestnia, zatiaľ čo neokrídlené prestávajú sať šťavu a uhynú.
• ZeoSand Sil M20 alebo MegaSil Agro: Tieto produkty predstavujú ekologickú ochranu rastlín s využitím vlastností zeolitu. Aplikujú sa postrekom a vytvárajú mikronizovaný film, ktorý je pre škodcov nehostinný. Mikročastice sa prichytia na telá vošiek, čím sa znižuje ich aktivita, pohyb, príjem potravy i rozmnožovanie. Kremík, absorbovaný rastlinami, vytvára dodatočnú minerálnu bariéru, ktorá sťažuje voškám preniknutie k rastlinnej šťave. MegaSil Agro, tepelne aktivovaný variant, má zvýšenú účinnosť. Tieto produkty tiež zvyšujú účinok pesticídov a biopesticídov o 30%.

Molice: Biele mušky v záhradách a skleníkoch

Molice sú malé biele mušky, ktorých likvidácia je pomerne ťažká. Počas leta sa vyskytujú v záhonoch, no počas celého roka sú časté v skleníkoch. Larvy aj dospelé jedince cicajú rastlinné šťavy, čo vedie k horšiemu rastu rastlín a slabej úrode. Podobne ako vošky, aj molice vylučujú medovicu, ktorú neskôr prerastajú hubové organizmy. Pri použití chemických postrekov, napríklad Decis EW 50, Karate Zeon 5 CS, SpinTor, je dôležité používať zmáčadlá, najmä v prípade hlúbovín, z ktorých by inak roztok hneď odtiekol. Kontaktné jedy sa aplikujú pod listy, aby postrek škodce zasiahol.

Roztočce: Drobní, no nebezpeční pavúkovce

Roztočce nepatria medzi hmyz, ale medzi pavúkovce so štyrmi pármi končatín, ľudovo nazývané aj červené pavúčiky. Sú veľmi drobné, voľným okom ťažšie odhaliteľné (meria iba 0,2-0,4 mm). Ich prítomnosť prezradia striebristé, žltohnedé alebo bronzové drobné škvrnky na vrchnej strane napadnutých listov, ale aj jemnučká pavučinka s ich výlučkami medzi listami a stonkami. Často sa vyskytujú v skleníkoch, ale aj v interiéri. Nabodávajú listy a vyciciavajú z nich rastlinné šťavy.

Roztočec chmeľový a plstnatosť viniča

Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na poľných, skleníkových a izbových rastlinách, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Na chmeli spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Prezimuje v štádiu dospelých samičiek. Počas leta je zafarbený nasatým chlorofylom do zelena, na jeseň je červenkastý.

Roztoč s valcovitým, mierne k zadku zúženým telom a dvoma pármi nôh (samička 0,16 mm dlhá, samček menší) je pôvodcom plstnatosti (erinózy) viniča. Na hornej strane listov viniča spôsobuje nápadne vypuklé, rôzne veľké zelené alebo červené pľuzgiere. Na spodnej strane pľuzgierov je typický "plsťovitý", belavý, neskôr béžový až hnedý porast trichómov (erineum).

Roztoč ríbezľový a roztočík jahodový

Roztoč ríbezľový (Cecidophyes ribis) spôsobuje zdurenie púčikov najmä čiernych ríbezlí. Prezimuje v napadnutých púčikoch, ktoré sa na jar síce rozvinú, ale neskôr prestávajú rásť a usychajú. Ochrana spočíva v odrezaní výhonkov so zdurenými púčikmi. V prípade silného napadnutia je možné kry totálne zmladiť.

Roztočík jahodový (Tarsonemus fragariae) je zákerným a pomerne nenápadným škodcom jahôd. Je nepatrnej veľkosti (0,1 až 0,2 mm) a žije skryto medzi srdiečkovými listami, ktoré poškodzuje cicaním. Poškodené rastliny zaostávajú v raste a srdiečkové listy sú nahlučené, pripomínajúce hlávky šalátu. Prezimuje medzi srdiečkovými listami v štádiu dospelých samičiek.

Ochrana proti roztočcom

Používajú sa chemické postreky, ktoré je nutné opakovať až do vymiznutia škodcu v odporúčaných intervaloch. Nissorun alebo Apollo 50 SC ničia vajíčka a larvy roztočcov, zatiaľ čo Talstar účinkuje proti pohyblivým štádiám.

• Pri silnejšom výskyte roztočca chmeľového sa používajú Diazinon, Basudin, prípadne špeciálne akaricídy ako Plictran 25 W, Milbol EC, Omite 57 E. Medzi ďalšie prípravky patria Floramite 240 SC, Nissorun 10 WP, Omite 30 W, Omite 570 EW, Ortus 5 SC, Raptol Schädlingssprei, Sanmite 20 WP, Spruzit af Schädlingsferi, Talstar 10 EC a Vertimec 1.8 EC.
• Chemická ochrana proti roztočovi ríbezľovému sa vykonáva krátko po vypučaní rastlín prípravkom Omite 30 W.
• Proti roztočíkovi jahodovému spočíva ochrana v používaní nenapadnutej sadby a postrekoch na jar pred kvetnými púčikmi alebo v lete po zbere plodov. Použiť možno Metation E 50 (0,4%), Basudin 60 EC (0,15 %), alebo Diazinon 60 EC (0,15 %). Postrek by mal byť výdatný a zacielený predovšetkým na srdiečkové listy jahôd.

Strapky: Neľahko odstrániteľní škodcovia

Strapky sú štíhle, 1-3 mm veľké škodce, ktoré majú krídla rozstrapkané na konci. Sú postrachom exteriérových aj interiérových rastlín a voľným okom sú ťažko viditeľné. Vyciciavajú rastlinnú šťavu z pletív listov a kvetov. Strapky patria medzi škodcov, ktorých sa zbavuje mimoriadne ťažko a boj s nimi je často dlhý.

Skočky: Skákajúce chrobáky ohrozujúce listy

Skočky (rod Phyllotreta) sú drobné chrobáky z čeľade byľomorovité (Chrysomelidae), veľké len niekoľko milimetrov, no dokážu narobiť obrovské škody. Sú to malé, lesklé a takmer čierne chrobáky, ktoré ľahko spoznáme podľa ich schopnosti skákať. Na krovkách (krídla chrobákov) majú žlté alebo biele pásiky a na hlave krátke tykadlá. Rýchlo sa množia a darí sa im najmä v horúcich a suchých obdobiach.

Dospelce skočiek sa živia listami rôznych plodín, pričom vyhrýzajú do nich malé dierky. Pri premnožení môžu spôsobiť holožery, čo vedie k odumieraniu rastlín. Ich aktivita je obzvlášť nebezpečná pre mladé rastliny, ktoré nemajú dostatočne vyvinutý listový aparát na regeneráciu. Skočky predstavujú významný problém najmä pre pestovateľov kapustovitých rastlín, ako sú kapusta, reďkovky, horčica a čínska kapusta. Okrem priameho poškodenia prenášajú aj vírusové a bakteriologické ochorenia. Z chemických postrekov sa dajú použiť napríklad Karate Zeon 5 CS, Decis Protech ovocie a zelenina, z biologických prostriedok Cocana na báze kokosového mydla.

Nosániky: Chrobáky s charakteristickým rypáčikom

Nosánik (Curculionidae) patrí medzi najrozšírenejšiu čeľaď chrobákov na svete, zahŕňajúcu viac ako 60 000 druhov. Sú známe svojím charakteristickým predĺženým rypáčikom (rostrum), ktorým vyhrýzajú rastlinné tkanivá. Napriek ich malej veľkosti spôsobujú obrovské škody v poľnohospodárstve aj v záhradách, kde napádajú rôzne druhy rastlín - od zeleniny a ovocia až po obilniny, okrasné kvety a stromy. Nosániky môžu napádať rastliny v dvoch fázach svojho vývoja: dospelé jedince ohrýzajú listy a plody, zatiaľ čo larvy sa vyvíjajú v pôde, kde poškodzujú korene. V niektorých prípadoch môžu byť nosániky aj prenášačmi nebezpečných rastlinných vírusov.

Nosánik ryhovaný

Nosánik ryhovaný je obávaný škodca, ktorý patrí medzi väčších nosánikov, jeho veľkosť je okolo 0,8-1 cm. Spoznáte ho podľa dlhého "nosa", na ktorom má tykadlá. Nosániky sú cez deň prakticky neviditeľné a vedia sa veľmi dobre skrývať. Keď na chrobáka náhodou narazíte, padá na zem a robí mŕtveho.

Šupináčiky

Šupináčiky patria tiež do čeľade nosáčikovitých. Majú nosovito pretiahnutú prednú časť hlavy a povrch tela pokrytý šupinkami, ktoré dodávajú jednotlivým druhom charakteristické sfarbenie. Prezimujú v štádiu dospelcov v pôde. Na jar nalietavajú na ovocné alebo okrasné dreviny a najprv ožierajú púčiky, neskôr z okrajov listov vyžierajú drobné výkrojky. Po tomto úživnom žere sa pária a samičky nakladú vajíčka do pôdy. Vyliahnuté larvy sa živia korienkami rôznych rastlín. Keďže šupináčiky majú len jednu generáciu za rok, ovocné a okrasné dreviny poškodzujú len v jarných mesiacoch. Na ovocných drevinách najčastejšie škodí hnedo sfarbený šupináčik obyčajný (Phyllobius oblongus), na ružiach kovovozelený šupináčik hodvábny (Polydrosus sericeus).

Nosánik vajcovitý

Nosánik vajcovitý (Otiorrhynchus ovatus) je málo známym škodcom jahôd. Je to čiernohnedý chrobák s dĺžkou 4-5 mm, ktorý sa liahne spravidla v júni. Po krátkom úživnom žere začnú samičky klásť vajíčka k rastlinám na pôdu. Chrobáky nevedia lietať, pretože blanité krídla majú zakrpatené. V čase dozrievania jahôd vyžierajú malé jamky do plodov, no oveľa významnejšie škody spôsobujú larvy, ktoré sa liahnu z kukiel v pôde. Larvy zaliezajú do pôdy, kde ohryzujú korienky jahôd, čo vedie k náhlemu vädnutiu a odumieraniu napadnutých rastlín v letných mesiacoch. Larvy sú krémovobiele, beznohé a ohnuté.

Ochrana proti nosánikovi vajcovitému je veľmi ťažká, pretože poškodenia sú viditeľné neskoro. Ak je pod rastlinou viac ako 8-10 lariev, nastáva značné poškodenie koreňov. Pri zistení vädnúcich rastlín pomôže už len ich vykopanie a dôkladná likvidácia nájdených lariev alebo kukiel.

Húsenice a ich motýlie formy

Húsenice sú všeobecne veľmi žravé, obhrýzajú listy a vyhrýzajú do nich otvory. Je dôležité ich zbierať a ničiť, rovnako ako vajíčka, ktoré je potrebné pučiť. Na menších plochách môže byť riešením pestovanie citlivých plodín pod bielou netkanou textíliou alebo skorých odrôd vo fóliovom tuneli, aby sa k nim nedostali dospelé motýle a nemohli naklásť vajíčka.

Mlynárik kapustový

Mlynárik kapustový (Pieris brassicae) je motýľ, ktorého inak biele krídla majú jemný žltý nádych. Húsenice mlynárika kapustového sú známe ako nebezpečný škodca kapustovitých rastlín. Dokážu spôsobiť obrovské škody, poškodzujú listy kapusty, karfiolu, brokolice, kelu a ďalších plodín. Pri silnom napadnutí dokážu rastliny zničiť úplne a zanechať po sebe len holé stonky. Mlynárik kladie prvú generáciu vajec na ploty a múry. Prirodzeným nepriateľom húseníc je lumčík žltonohý.

Spriadač americký

Spriadač americký (Hyphantria cunea) je motýľ a významný škodca listnatých stromov a kríkov. Samičky kladú vajíčka vo veľkých skupinách na spodnú stranu listov. Vyliahnuté húsenice vytvoria okolo seba hustú ochrannú pavučinu a pod ňou žerú listy. Tieto "hniezda" húseníc, čiže vršky konárov obalené pavučinou, je potrebné ostrihať a spáliť, pričom treba dbať na to, aby húsenice neušli.

Podobník tipuľovitý

Podobník tipuľovitý (Aegeria tipuliformis) je nenápadný, ale významný škodca ríbezlí. Jeho húsenica vyžiera dreň dvoj- až trojročných konárikov ríbezlí, čo môže spôsobiť ich postupné alebo náhle odumieranie. Prezimuje v štádiu staršej húsenice vo vyžratých chodbičkách. Motýle sa liahnu od polovice júna do konca augusta. Chemická ochrana je problematická kvôli dlhému obdobiu rojenia a dozrievaniu ríbezlí. Riešením je odstraňovanie napadnutých výhonkov počas jarného rezu. Odrezané kúsky je nutné spáliť.

Piliarky a piadivka egrešová

Piliarky patria medzi najvážnejších škodcov ovocných stromov. Ide o drobný hmyz podobný osičkám, ktorého larvy sa živia vyvíjajúcimi sa plodmi, čím spôsobujú ich deformáciu, predčasný opad a výrazné straty na úrode. Menej častým škodcom ríbezlí a egrešov je piliarka ríbezľová (Pteronidea ribesii) a piadivka egrešová (Abraxas grossulariata). Larvy oboch škodcov ožierajú listy ríbezlí a egrešov, niekedy môžu spôsobiť aj holožery, najmä v mladých výsadbách. Chemicky sa zasahuje iba výnimočne, napríklad pomocou Diazinonu alebo Basudinu proti mladým larvám.

Ďalší významní škodcovia

Slimáky a slizniaky

Slimáky a slizniaky patria medzi najčastejších a najškodlivejších škodcov záhrad. Ich výskyt je typický najmä po daždivých dňoch, počas teplých nocí a vo vlhkom prostredí. Zavlečené slimáky zožerú takmer všetko, čo im príde do cesty, najviac im chutia mladé chrumkavé výhonky. Obžierajú listy, plody a sú schopné odhryznúť stonky mladých sadeníc. Hlavným rozdielom medzi slimákmi a slizniakmi je prítomnosť ulity u slimákov, zatiaľ čo slizniaky sú bezulitové.

Účinné sú chemické granuly, no niektoré z nich sú toxické pre ježkov a iné živočíchy. Biologickou alternatívou je použitie parazitických háďatiek (prípravok Nemaslug). Pomôcť môžu aj kačky indické bežce. Jednoduché je pripraviť pivovú pascu z odrezanej PET fľaše alebo hlbokej misky, kde sa naleje pivo a zapustí sa do zeme zarovno s povrchom. Pasca sa dá vytvoriť aj z plastovej fľaše vystrihnutím dvierok pre slimáky.

Bzdochy

Pod pojmom bzdocha si môžeme predstaviť rôzne druhy škodcov, keďže tento druh pokrýva takmer 40 000 bzdôch. Bzdocha je typická pre svoj zápach, hoci nesmrdí stále. Potravu prijímajú cez bodec, s ktorým vedia v prípade potreby aj poštípať. Bzdochy si radi pochutia na rôznych druhoch zeleniny, ovocia, okrasných rastlín aj stromov. Bohužiaľ, chemická ochrana na bzdochy na Slovensku zatiaľ nie je dostupná. Bzdochy majú prirodzených predátorov, ako sú lienky a zlatoočky, a tiež parazitické osičky, ktoré kladú vajíčka do vajíčok bzdôch. Medzi ďalších predátorov patria vtáky, napríklad Oriešok obyčajný.

Krtonôžka obyčajná

Krtonôžka obyčajná (Gryllotalpa gryllotalpa) je hmyz, ktorý spôsobuje značné škody v poľnohospodárstve a záhradkárstve. Tento podzemný škodca poškodzuje korene rastlín, vyhrabáva chodbičky v pôde a spôsobuje úhyn mladých rastlín.

Puklice a štítničky

Puklica slivková (Parthenolecanium corni) a štítnička nebezpečná sú nešpecifickými škodcami ríbezlí a egrešov, ale aj iných ovocných a okrasných drevín (slivky, vinič, orechy, agát, lieska). Ich výskyt signalizuje, že sa často zabúda na chemické ošetrenie drobného ovocia v záhradkách. Puklica slivková má výrazný pohlavný dimorfizmus; samičky sú 4-6 mm dlhé, pologuľovito klenuté a zrastené s červenohnedým voskovým štítom. Tieto škodce cicajú rastlinné šťavy z kôry napadnutých drevín, čo vedie k zaostávaniu rastu, nižším úrodám a postupnému usychaniu.

Ochrana spočíva v predjarnom postreku v čase, keď sú napadnuté stromy a kríky bez listov, krátko po vyrašení ovocných drevín, najneskôr však tesne pred ich kvitnutím. Na zimujúce larvy možno použiť nitrosan alebo Arborol.

Drôtovec

Drôtovec patrí medzi najvýznamnejších pôdnych škodcov v záhradách a poľnohospodárstve. Ide o larvu chrobákov z čeľade kováčikovité (Elateridae), ktorá sa vyvíja v pôde niekoľko rokov a spôsobuje značné škody na koreňovej zelenine, obilninách a ďalších rastlinách.

Byľomor ríbezľový

V posledných rokoch sa na čiernych ríbezliach čoraz častejšie stretávame s byľomorom ríbezľovým (Dasyneura tetensi). Jeho oranžové beznohé a bezhlavé larvy spôsobujú výrazné deformácie listov na vrcholoch výhonkov. Do roka máva 2 až 3 pokolenia a prezimuje v štádiu lariev v pôde. Chemická ochrana vo väčšine prípadov nebýva potrebná.

Prevencia ako kľúč k zdravej záhrade

Prevencia je najjednoduchšia a zároveň najlacnejšia forma boja proti škodcom. Kvalitná vyvážená výživa, ktorá posilňuje imunitu rastlín a zabraňuje poruchám vstrebávania živín, spolu s vhodnými pestovateľskými podmienkami, je dôležitým základom prevencie. Zdravé rastliny bez zbytočných stresov ľahšie odolávajú napadnutiu od škodcov i patogénov. Preto je dôležité zabezpečiť rastlinám vhodné pestovateľské podmienky ešte pred výsadbou: vybrať im vhodné miesto, pripraviť kvalitnú pôdu, zabezpečiť primerané podmienky s dostatkom svetla, tepla i vlahy. Po vysadení im pravidelne doprajte primerané množstvo vody a kvalitnej výživy. Nezabúdajte rastliny počas celej sezóny pravidelne kontrolovať, pretože pri výskyte škodcov sa napadnutie ľahšie zvláda v počiatočných štádiách, kým škodcov nie je priveľa. Pri premnožení sa ich odstraňovanie stáva oveľa náročnejším.

tags: #skodca #podobny #voskam