Stavebné odpady a povinnosti subjektov v stavebnom odvetví patria po zmenách odpadovej legislatívy medzi najzložitejšie a najčastejšie nesprávne pochopené oblasti legislatívy životného prostredia. Začatie alebo dokončenie stavby so sebou zväčša prináša tiež povinnosť v podobe zabezpečenia odvozu prebytočnej zeminy, resp. dovoz a rozhrnutie zeminy v prípade jej nedostatku.
Napriek tomu, že aktivity ako stavba alebo rozšírenie domu, vykopanie pivničných priestorov pod stavbou alebo rozšírenie záhrady sú bežné, málokto si uvedomí, že otázka možného vzniku odpadu môže byť relevantná aj pri zásahu do doteraz „nedotknutej“ pôdy. Jedným zo sprievodných javov stavebných alebo iných výkopových prác je produkcia tzv. výkopovej zeminy. Výkopová zemina je považovaná za stavebný odpad a ako taká podlieha Zákonu o odpadoch č. 79/2015 Z.z., a teda aj nakladanie s ňou musí spĺňať isté pravidlá.
Legislatívny rámec a definícia výkopovej zeminy
Legislatíva, ktorá upravuje túto problematiku, zahŕňa Zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov a Vyhlášku MŽP SR č. 344/2022 o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií. V rámci zlepšovania hierarchie odpadového hospodárstva, 25. októbra 2022 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 344/2022 Z. z. o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií.
Nekontaminovaná zemina ako vedľajší produkt umožňuje vylúčiť ju z režimu odpadu, čím odpadá administratíva spojená s nakladaním výkopovej zeminy. Inertný odpad je odpad, pri ktorom nedochádza k žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologickým premenám. Inertný odpad sa nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu ani škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, že môže dôjsť k znečisteniu životného prostredia alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Celková vylúhovateľnosť a znečistenie obsiahnuté v odpade a ekotoxicita výluhu musia byť zanedbateľné a nesmú ohrozovať kvalitu povrchových vôd alebo podzemných vôd. Limitné hodnoty látok nesmú prekročiť hodnoty ukazovateľov pre triedu vylúhovateľnosti I podľa prílohy č. 1. Vyhlášky č. 382/2018 Z. z.
V Slovenskej republike sa v rámci testovania odpadov postupuje podľa kritérií Smernice pre skládky (Smernica 99/31/EC) a rozhodnutia rady 2003/33/EC, ako aj podľa Vyhlášky č. 382/2018 Z. z., príloha č. 1.
Právny výklad Súdneho dvora EÚ vo veci výkopovej zeminy
Uvedenou otázkou sa koncom roka 2022 zaoberal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo svojom rozhodnutí vo veci Porr Bau GmbH [1]. Predmetný rozsudok Súdneho dvora EÚ skrýva do istej miery aj poučenie pre regulátora alebo zákonodarcu, ktorého záujmom je transpozícia smernice 2008/98 o odpadoch. Súdny dvor v danom prípade vyhodnotil, že výkopová zemina môže byť, ak sú dodržané stanovené špecifické podmienky, kvalifikovaná ako vedľajší produkt, na ktorý sa nevzťahuje odpadový režim, resp. môže dosiahnuť stav konca odpadov.
Odpad alebo vedľajší produkt?
Súdny dvor musel v predmetnej veci rozlúsknuť otázku, na základe akých kritérií môže byť nekontaminovaná výkopová zemina najvyššej kvality zaradená ako odpad resp. či nenastal stav, kedy výkopová zemina prestáva byť odpadom. Podľa rakúskej vlády je pri posúdení statusu výkopovej zeminy dominantný úmysel „zbaviť sa“ jej a má tak byť kvalifikovaná ako odpad. Spoločnosť Porr Bau GmbH zastávala názor, že výkopová zemina v predmetnej veci predstavuje vedľajší produkt.
V rámci posúdenia sa musel Súdny dvor vysporiadať s rozlíšením medzi pojmami „odpad“ a „vedľajší produkt“. V prípade, ak látka alebo vec spĺňa kritériá článku 5 ods. 1 Smernice o odpade, je možné ju považovať za vedľajší produkt. V súvislosti s pojmom odpad poukázal na skutočnosť, že tento pojem nevylučuje ani látky alebo veci, ktoré je možné ďalej hospodársky využiť. Pri posúdení, či sa jedná o odpad, je nutné zohľadniť aj to, či predmetná látka alebo vec predstavuje pre jej držiteľa záťaž a držiteľ má motiváciu sa jej zbaviť. Relevantným kritériom pre posúdenie, či sa jedná o odpad, je aj stupeň pravdepodobnosti opätovného využitia látky alebo veci bez predchádzajúcej činnosti spracovania.
Ako príklady látok alebo vecí, ktoré nie je možné považovať za odpad, Súdny dvor uviedol petrolejový koks produkovaný v rámci výroby iných ropných derivátov a využívaný ako palivo pre energetické potreby predmetnej rafinérie, alebo maštaľný hnoj využívaný ako pôdne hnojivo v rámci na to určených postupov na vymedzených pozemkoch.
Právny rámec EÚ a kritériá pre vedľajší produkt
Pre posúdenie predmetnej veci sú relevantné najmä ustanovenia smernice EÚ 2008/98 o odpadoch:
- Odpad (čl. 3) je definovaný ako „každá látka alebo vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť“.
- Vedľajší produkt (čl. 5) je výsledok výrobného procesu, ktorého primárnym cieľom nie je výroba tohto produktu, za predpokladu, že:
- ďalšie používanie látky alebo veci je isté,
- látka alebo vec sa môže použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup,
- látka alebo vec sa vyrába ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu, a
- ďalšie používanie je zákonné.
- Stav konca odpadu (čl. 6) nastane, ak odpad prejde činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňa osobitné kritériá, ktoré sú v súlade s týmito podmienkami:
- látka alebo vec sa bežne používa na špecifické účely,
- pre túto látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt,
- látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa existujúce právne predpisy a normy uplatniteľné na výrobky,
- použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.
V súvislosti s pojmom odpad poukázal Súdny dvor na skutočnosť, že tento pojem nevylučuje ani látky alebo veci, ktoré je možné ďalej hospodársky využiť. Pri posúdení, či sa jedná o odpad, je nutné zohľadniť aj to, či predmetná látka alebo vec predstavuje pre jej držiteľa záťaž a držiteľ má motiváciu sa jej zbaviť.
Stav konca odpadu a kritériá pre výkopovú zeminu
Správny súd poukázal na prísnosť kritérií v rakúskej úprave vzťahujúcich sa na výkopovú zeminu. V zmysle rakúskej úpravy „látky alebo veci získané z odpadu neprestanú byť odpadom až do doby, kým sa nepoužijú ako bezprostredná náhrada surovín alebo výrobkov získaných z primárnych surovín alebo kým sa skončí ich príprava na opätovné použitie.“ V súvislosti s výkopovou zeminou ale „zemina prestáva byť odpadom, len ak bola použitá ako náhrada surovín alebo výrobkov získaných z primárnych surovín.“
Jeden zo základných predpokladov dosiahnutia stavu konca odpadu spočíva v tom, že prejde činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie. V tejto súvislosti Súdny dvor poukazuje na činnosť zhodnocovania charakterizovanú ako „úprava pôdy na účel zlepšenia ekologických vlastností alebo využitia v poľnohospodárstve“. V súvislosti s pojmami „príprava na opätovné použitie“ poukazuje na to, že to môže zahŕňať zhodnocovanie súvisiace s kontrolou prítomnosti znečistenia alebo kontaminácie vo výkopovej zemine. Ak teda výkopová zemina podliehala procesu kontroly znečistenia a kontaminácie, je možné usúdiť, že bola predmetom zhodnocovania.
Predpokladom toho, aby v zmysle rakúskej úpravy materiál prestal byť odpadom, bolo aj splnenie formálnych požiadaviek, ako napr. evidenčných a dokumentačných povinností, ktoré nemajú pridanú hodnotu z pohľadu ochrany životného prostredia. Súdny dvor uviedol, že v predmetnej veci bola výkopová zemina zaradená ako odpad hlavne z dôvodu nedodržania formálnych kritérií, ktoré z pohľadu ochrany životného prostredia nemajú opodstatnenie. Podľa názoru Súdneho dvora sú príliš reštriktívne kritériá v rozpore s cieľmi smernice a hierarchiou odpadového hospodárstva.
Ako sa plyny a kvapaliny odvádzajú zo skládok
Praktické aspekty nakladania s výkopovou zeminou na Slovensku
V Slovenskej republike sa uvádza 70 % miera recyklácie stavebného odpadu, pričom väčšinu tvorí zemina. Stavebný odpad tvorí približne 37 % celkového množstva odpadu na Slovensku. Takmer dve tretiny z toho, zhruba tri milióny ton, predstavuje najbežnejší druh - výkopová zemina. Nakladanie s týmto do značnej miery prírodným materiálom je však otázne.
Ivan Šefčík zo spoločnosti Environcentrum, ktorá sa zaoberá recykláciou stavebného odpadu už 30 rokov, na nedávnej konferencii APOH Odpady a životné prostredie 2024 uviedol: „Ak sa prezentuje 70 % miera recyklácie stavebného odpadu, pričom väčšinu tvorí zemina, pýtam sa, kde a ako dochádza k tejto recyklácii? Odpoveď nepoznám.“
Nakladanie so zeminou mala uľahčiť vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 344/2022 o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií. Podľa experta predpis predstavuje posun dopredu, hoci stále vznikajú určité prekážky vo využívaní niektorých materiálov. „Vyhlášku hodnotím pozitívne. Došlo k určitým upresneniam tam, kde sa doteraz mnohé činnosti realizovali iba na základe usmernení a dohôd. To bolo neudržateľné. Vyhláška dala možnosť nakladať s materiálmi ako s vedľajším produktom.“
Spätné zasypávanie a súhlasy
Spätné zasypávanie je činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Súhlas sa udeľuje pre toho, kto je majiteľom pozemku alebo komu bolo vydané povolenie na práce, ktorými sa výrazne mení terénny vzhľad. Súhlas sa vydáva pôvodcovi tohto odpadu.
Ak výkopová zemina nie je nebezpečná, ale bude odovzdávaná na činnosť spätného zasypávania tretej osobe, alebo na základe súhlasu bude držiteľ vykonávať spätné zasypávanie na svojich pozemkoch mimo miesta vzniku, je potrebné zeminu skladovať mimo staveniska. Na takéto skladovanie je potrebné získať súhlas. Pri oboch týchto spôsoboch odovzdania zeminy je potrebné získať od nasledujúceho držiteľa vážne lístky s uvedeným množstvom, katalógovým číslom odpadu.
Pri oboch týchto spôsoboch odovzdania zeminy je potrebné získať od nasledujúceho držiteľa vážne lístky s uvedeným množstvom, katalógovým číslom odpadu.
Je potrebné zeminu odovzdať oprávnenému subjektu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie ako akýkoľvek iný odpad.
Kreatívne riešenia a legislatívne obmedzenia
Kreatívnej slovenskej náture celkom isto napadne viacero spôsobov, ako sa dá napríklad s prípadným prebytkom zeminy naložiť. Avšak, ani len kamene alebo zeminu nemôžete vyhodiť kdekoľvek sa vám zachce. Pri snahe o kosenie verejného priestranstva sa kolegovia z údržby obce stretli s vysypaným odpadom - kameňmi, výkopovou zeminou a kusmi betónu v lokalite Hrudky. Ide o čiernu skládku.
V rámci posúdenia sa musel Súdny dvor vysporiadať s rozlíšením medzi pojmami „odpad“ a „vedľajší produkt“. V prípade, ak látka alebo vec spĺňa kritériá čl. 5 uvedené vyššie, je možné ju považovať za vedľajší produkt. V súvislosti s pojmom odpad poukázal na skutočnosť, že tento pojem nevylučuje ani látky alebo veci, ktoré je možné ďalej hospodársky využiť. Pri posúdení, či sa jedná o odpad, je nutné zohľadniť aj to, či predmetná látka alebo vec predstavuje pre jej držiteľa záťaž a držiteľ má motiváciu sa jej zbaviť.
Vnútroštátne predpisy nemôžu byť natoľko obmedzujúce a reštriktívne, aby popierali ciele smernice a boli v rozpore s hierarchiou odpadového hospodárstva. V kontexte predmetného rozsudku to znamenalo, že vnútroštátne predpisy, v zmysle ktorých bola nekontaminovaná výkopová zemina najvyššej kvality považovaná za odpad aj keď sa jej držiteľ nemal v úmysle zbaviť a táto výkopová zemina spĺňala kritériá pre zaradenie ako „vedľajší produkt“, sú v rozpore s právom EÚ. V rozpore s právom EÚ je taktiež podmienka, aby výkopová zemina prestala byť odpadom len vtedy, ak je priamo použitá ako náhrada za suroviny a ak musí jej držiteľ plniť formálne kritériá, ktoré nemajú opodstatnenie z pohľadu ochrany životného prostredia.
Zemina je jedna z dôležitých surovín v mnohých procesoch stavebníctva a jej efektívne a udržateľné využívanie v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva môže prispieť k znižovaniu nákladov a podpore udržateľného rozvoja v stavebníctve, preto je správne pochopenie možností, podmienok a spôsobov využitia výkopovej zeminy kľúčové pre mnohé subjekty v stavebníctve.
Spoločnosť PRO-ZEMINA s.r.o. poskytuje služby odvozu a likvidácie odpadu, vrátane stavebného odpadu a nadbytočnej zeminy, s dôrazom na ekologické postupy a s ohľadom na životné prostredie. Disponuje moderným vozovým parkom a objemovo rôznorodými kontajnermi pre každý účel a typ odpadu. Služba je zabezpečená pre domácnosti aj firmy.