Pestovanie zemiakov: Komplexný návod pre bohatú úrodu

Zemiaky sú plodina, ktorá sa dá pomerne ľahko dopestovať. Najmä veľmi skoré odrody, ktoré sadíme v polovici apríla, môžeme už za 6 - 8 týždňov zbierať. To platí za predpokladu, že sme hľuzy nechali pred výsadbou riadne naklíčiť. Ak sa chcete do pestovania zemiakov pustiť po prvýkrát alebo ste skúsený pestovateľ, tento komplexný návod vám pomôže zabezpečiť kvalitnú a chutnú úrodu. Pestovanie zemiakov nie je žiadna veda, a zemiak dokonca bol prvou zeleninou, ktorá bola dopestovaná aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici.

Výber sadbových zemiakov a odrôd

Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť.

Typy odrôd podľa vegetačnej doby

• Veľmi skoré odrody: Potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú práve veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Zbierajú sa postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr.
• Skoré odrody: Vyznačujú sa vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Je možné ich využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov. Ak ich však necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka.
• Stredne skoré odrody: Ich vegetačná doba je 110 až 130 dní.
• Stredne neskoré odrody: Ich vegetačná doba je 130 a viac dní.

Pokiaľ chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.

Medzi najčastejšie pestované kultivary skorých zemiakov patria "AstiIIa", "Saskia", "Rezy".

Varné typy zemiakov

Varný typ má výsledný vplyv na štruktúru, chuť a finálne použitie zemiakov. Často sa stretnete aj so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC, ktoré majú vlastnosti z oboch typov.

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Po uvarení zostávajú tvrdé, preto ich využívame hlavne do šalátov, na hranolky alebo ako prílohu.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ B je univerzálny, hodí sa ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Najlepšie sa hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. Ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
• Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste ho v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá, alebo sa používajú skôr na výrobu liehu.

Príprava sadby zemiakov

Vždy stavte na kvalitnú novú sadbu, ktorú spoznáte tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky sú veľmi často napádané vírusmi, ktoré sa prenášajú práve nekvalitnou sadbou. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm. Kvalitná sadba je kľúčová, pretože ani dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu.

Predklíčenie zemiakov

Predpokladom úspešného pestovania skorých zemiakov je predklíčovanie. Tento proces trvá približne 2 - 3 týždne a urýchli zber o 2 až 3 týždne v porovnaní s výsadbou nepredklíčených zemiakov.

1. Najlepšie už začiatkom marca, alebo koncom februára, hľuzy naukladajte do debničiek vystlaných novinovým papierom alebo do čistých kartónov od vajec tak, aby očkami (púčikmi) smerovali nahor.
2. Debničky umiestnite do svetlej miestnosti (aj s možnosťou priamych slnečných lúčov) s teplotou okolo 10 - 16 °C. Nikdy ich nedávajte predkličovať do tmy!
3. Nechajte hľuzy klíčiť, kým nevytvoria silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Hľuza by nemala mať viac ako 5 klíčkov. Obdobie predklíčenia by nemalo byť dlhšie ako 30 dní, inak energia klíčenia slabne.

Pokiaľ chcete zberať úrodu čo najskôr, môžete sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky. Ak máte málo zemiakov na klíčenie, môžete ich počet zdvojnásobiť rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax.

Proti niektorým plesňovým ochoreniam je vhodné sadbové zemiaky poprášiť Dithanom M 45 v dávke 1,5 až 2 g na 1 kg sadby.

Príprava pôdy pre zemiaky

Zemiaky sú pomerne náročné na živiny a patria k plodinám prvej trate. Vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré a priepustné. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Zemiaky u nás môžete pestovať takmer po celom Slovensku, hoci tradičné zemiakarské oblasti sú skôr na severe. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy.

Hnojenie pôdy

Pôdu pre výsadbu zemiakov musíte pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme. Do pôdy zapravte maštaľný hnoj (odležaný, nie čerstvý), prípadne kompost. Ak nie je k dispozícii maštaľný hnoj, môžeme použiť granulovaný hnoj, superfosfát a síran draselný. Na jar, ak nie sú k dispozícii, potom použijeme pri jesennom obrábaní pôdy niektoré kombinované hnojivo (NPK). Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľné alebo zelené hnojivo. Nič sa však nestane, pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov.

Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli.

Výsadba zemiakov

Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Termín výsadby zemiakov nie je vo všetkých regiónoch rovnaký a je dobré vychádzať z odporúčaných teplôt. Teplota pôdy by mala byť minimálne 6 - 8 °C, teplota vzduchu 15 - 20 °C. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny.

V severných oblastiach by sa mala výsadba odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy. V južných oblastiach Slovenska sa zemiaky sadia koncom marca a v apríli.

Vždy je dobrým zvykom sadiť zemiaky na iné miesto ako rok predtým, kvôli prevencii chorôb a škodcov.

Tradičná výsadba do pôdy

1. **Príprava riadkov:** Pôdu prekyprite do hĺbky 20 - 30 cm. Medzera medzi riadkami by mala byť 50 - 60 cm (pri skorých zemiakoch) až 70 cm (pri neskorých). Zemiaky sa sadia do plytkých brázd alebo do rýh, ktoré vytvoríte špagátom.
2. **Hĺbka a rozostupy:** Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Čím plytšia je výsadba (napr. 6-8 cm), tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou. Pri hlbšej výsadbe (napr. 20 cm) síce vyklíčia o niečo pomalšie, no nie je potrebné ich tak často prihŕňať. Odporúčané rozostupy medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú 20 až 40 cm. Väčšie hľuzy sadíme po jednej, menšie po dvoch.
3. **Zakrytie:** Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov a opatrne ich zasypeme zeminou tak, aby sme nepoškodili klíčky, a riadky zarovnáme. Nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri prihŕňaní si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali.

Pri výsadbe je dôležité dodržať, aby pod hľuzou bola 50 až 80 mm vrstva skyprenej zeme a nad hľuzami sa vytvorila 30 mm vrstva kyprej zeme.

Výsadba s použitím fólie

Túto metódu využívame pre najskorší zber. Z predklíčených zemiakov sa prvá časť (na obdobie spotreby 10 až 14 dní) prikryje fóliou. Oblúkovú kostru pod fóliou (4 x 1,25 x 0,50 m) vyhotovíme z 5 až 6 drôtov hrubých 8 až 12 mm. Po zapichnutí vytvoria drôty sploštený polkruh, na ktorý sa natiahne fólia. Fólia pri jarných mrazoch chráni porast až do -6 °C, ak sa vňať nedotýka fólie. Asi za 20 dní zemiaky narastú tak, že fóliu možno odkryť. Porast pod fóliou treba po 8 až 10 dňoch plne zavlažiť.

Alternatívne metódy pestovania (kompost, slama, nádoby)

Zemiaky nemusíte sadiť len do záhrady, ale môžete ich pestovať aj v rozličných nádobách, vyvýšených záhonoch, kvetináčoch či pestovateľských vreciach.

Výsadba do kompostu

Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). Nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, preto je táto metóda často úrodnejšia.

1. **Príprava záhonu:** Na neobrobenú pôdu položte 12 cm vrstvu vyzretého kompostu. Ak je pôda zaburinená, najskôr na ňu položte čistý kartón a až potom kompost.
2. **Zhustenie kompostu:** Kompost následne zhutnite udupaním, aby bol kompaktnejší a lepšie zadržiaval vlahu.
3. **Výsadba:** Sadbové zemiaky sadíme do kompostu. Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život.

Výsadba do slamy

Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký, až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť). Ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály. Slama nielenže potláča burinu, ale pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chladnejšiu aj počas horúcich dní.

Pestovanie v sudoch alebo vreciach

Teraz je trendom pestovanie zemiakov v sudoch s cieľom dosiahnuť väčší zber. Začína sa pestovaním hlboko v sude a postupne sa dosypáva pôda, ako vňať rastie. Podobne sa skúša pestovanie vo vreciach. Nevýhodou čiernych vriec môže byť prehrievanie, ktoré zastavuje rast hľúz.

Starostlivosť o zemiaky po výsadbe

Keď už máme zemiaky zasadené, gratulujeme, zvládli ste najťažšiu časť. Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa špeciálnej starostlivosti.

Okopávanie a prihŕňanie (kopcovanie)

Zemiak je v podstate premenená stonka. Kopcovanie alebo aj prihŕňanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahrňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Tým sa prekypruje pôda a vytvára priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Hľuzy totiž nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Ak nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať.

Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu, vytvárajú totiž toxický solanín, ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku.

Okopávame tak, že nahrňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Pri plytkej výsadbe je potrebné okopávať 3-4 krát. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné, ale pri oboch metódach je potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu, akonáhle dosiahnu výšku cca 30 cm.

Zálievka

Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody, najmä ak sú extrémne suchá. Zálievka je dôležitá aj v období pred a na začiatku kvitnutia zemiakov, pretože vtedy hľuzy výrazne rastú. Prvé zavlažovanie môžeme vykonať už v polovici apríla, po ohrnutí týždenne.

Odburiňovanie

Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil. Burinu je najlepšie trhať skôr, ako sa vysemení. Dnes je trendom vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste, aby ju dážďovky vtiahli dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú ju.

Choroby a škodcovia zemiakov

Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby a škodcovia.

Škodcovia

• Pásavka zemiaková (mandelinka): Je najznámejší škodca. Pásavka prezimuje na záhone a veľmi skoro nájde vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa objaví, je potrebné denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. V malých záhradách sa mandelinky zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Vajíčka pásavky sa vyskytujú zo spodnej strany listov - je dôležité ich zachytiť v počiatočnom štádiu a rozpučiť.
• Drôtovce (larvy kováčika): Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúča sa záhradu postriekať proti burine.

Choroby

• Plesne: Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie.
• Fytoftóra (pleseň zemiaková): Je najobávanejšia choroba, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix.
• Hnilobné infekcie: Ak sú prítomné hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
• Chrastavitosť: Táto choroba je skôr estetická. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom.

Zber a skladovanie zemiakov

Zemiaky sú pripravené na zber, akonáhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať.

Termíny zberu

• Veľmi skoré a skoré zemiaky (nové zemiaky): Môžete začať so zberom 2 - 3 týždne po tom, ako rastliny odkvitnú. Mladé hľuzy s jemnou šupkou sa najčastejšie pripravujú s ponechaním tenkej šupky (bez šúpania). Keďže do plnej veľkosti dorastajú už v lete, nie sú vhodné na dlhodobé uskladnenie.
• Stredne skoré a stredne neskoré zemiaky: Väčšie zemiaky zbierajte 2 - 3 týždne po odumretí lístia (viditeľne zožltne a zhnedne). Ich vňať vädne, čo je poznávacie znamenie ukončenia rastu.

Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm.

• Tradičná výsadba do pôdy: Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Treba dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili.
• Sadenie do mulču (kompost, slama): V takomto prípade je možné zemiaky vyberať aj rukami, čo je značne jednoduchšie.

Zemiakovú vňať po zbere nevyhadzujte, ale použite do kompostu.

Skladovanie

Nové alebo skoré zemiaky patria k odrodám, kde je viac vody ako škrobu, preto ich treba čím skôr skonzumovať. Pokiaľ zbierate zemiaky, ktoré plánujete skonzumovať do niekoľkých dní, s ich uskladnením nie je problém. V takomto prípade ich môžete uložiť kdekoľvek.

Pri dlhodobom skladovaní musíte nájsť miesto, ktoré bude tmavé a vlhké zároveň. Na rozdiel od poloneskorých a neskorých odrôd skoré zemiaky nie sú vhodné na uskladnenie, pretože je náročné vytvoriť im vhodné podmienky v chlade a suchu.

Striedanie plodín a rotácia záhonov

Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité vyhnúť sa pestovaniu na tom istom mieste opakovane. V našich lokalitách sa vyskytuje najmä pleseň zemiaková a drôtovce. Keby sme ich pestovali opakovane na tom istom mieste, škodcovia a choroby sa v pôde kumulujú.

Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. Tým, že sú hľuznaté rastliny, ich hľuzy prirodzene drvia pôdu, vyrábajú drobnú štruktúru a nadýchanú pôdu, ktorá je potrebná práve pre koreňovú zeleninu.

• **Prvý rok:** Zemiaky. Vyhnite sa kombinácii zemiakov s inými rastlinami v prvom roku, ak nemáte dostatok priestoru.
• **Druhý rok:** Koreňová zelenina (mrkva, petržlen, zeler).
• **Tretí rok:** Cibuľové rastliny, strukoviny (cibule, cesnaky, fazuľové rastliny, hrachy).

Vyhnite sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade po zemiakoch, napríklad paradajky sú tiež náchylné na pleseň zemiakovú.

Zaujímavosti o zemiakoch

Zemiaky pochádzajú z Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestujú vo výške 2000 - 3000 m.n.m. K nám sa dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí. Zemiak patrí do čeľade ľuľkovité (ako paradajka, paprika a baklažán) a ich zelená časť obsahuje jedovatý solanín. Boli zaznamenané otravy z hľúz, ktoré ozelenejú a ľudia ich skonzumujú.

V Európe sa začali bežnejšie konzumovať až v 17. - 18. storočí a stali sa základnou potravinou, ktorá je veľmi výživná a energeticky výhodná. Obsahujú polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Taktiež obsahujú asi 2 % hodnotných rastlinných bielkovín a pomerne veľa vody. Dôležité je, že obsahujú prospešné minerálne látky ako horčík, zinok, mangán, železo, a tiež pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamínov zo skupiny B.

Za posledných 30 rokov pribudlo veľmi veľa odrôd, na ktorých sa šľachtitelia zameriavajú na výnosnosť, odolnosť voči teplu a chorobám (najmä plesni zemiakovej). Posledné roky sú trendom farebné zemiaky, ako napríklad fialové zemiaky, ktoré obsahujú viac antioxidantov či karotenoidov. Baby zemiaky sú zberané nezrelé, majú veľmi jemnú šupku a sú určené na spracovanie a varenie v šupke.

tags: #skore #zemiaky #pestovanie