Škorica patrí medzi najstaršie a najobľúbenejšie koreniny sveta. Jej vôňa je neodmysliteľne spätá najmä so zimnými mesiacmi, kedy sa využíva do vareného vína, jablkových koláčov či drobného pečiva. Táto vzácna surovina však v histórii zastávala oveľa významnejšie miesto a jej cesta k nám je fascinujúcim príbehom o tradícii, exotike a starostlivom ručnom spracovaní.
Čo je škorica a aké sú jej druhy?
Škorica sú v skutočnosti usušené zvitky kôry vždyzeleného stromu škoricovníka (Cinnamomum), ktorý je príbuzný vavrínu. Na trhu sa najčastejšie stretávame s dvoma hlavnými druhmi:
- Škoricovník cejlónsky (Cinnamomum zeylanicum): Nazýva sa aj pravá škorica. Pochádza zo Srí Lanky a vyznačuje sa jemnejšou vôňou s nádychom klinčekov. Kôra je stočená do charakteristickej „dvojrúrky“ a je výrazne krehkejšia.
- Škoricovník čínsky (Cinnamomum aromaticum): Často označovaný ako nepravá škorica alebo kasiová škorica. Je tmavšia, pevnejšia, hrubšia a má ostrejšiu, horkejšiu chuť. V našich obchodoch sa mletá škorica predáva takmer výlučne z tohto druhu.
Rozdiel medzi nimi spočíva aj v obsahu kumarínu - aromatického toxínu, ktorý môže byť pri nadmernej konzumácii škodlivý. Cejlónska škorica obsahuje výrazne nižšie množstvo tejto látky.
História a symbolika vzácnosti
Škorica bola cenená už 2000 rokov pred Kristom. Starovekí Egypťania ju využívali ako liek, prísadu do nápojov aj na balzamovanie tiel. V dávnych dobách bola považovaná za symbol luxusu a bohatstva, pričom sa o nej tradovali rôzne mýty - napríklad Aristoteles veril, že škoricu prinášajú z neznámych krajín obrovské vtáky do svojich hniezd. V Biblii sa škorica spomína dokonca ako jedna z ingrediencií svätého oleja.
Liečivé účinky a využitie
Okrem kuchyne má škorica dlhú tradíciu v ľudovom liečiteľstve. Využíva sa najmä kôra, z ktorej sa pripravuje olej, tinktúra či sirup. Medzi jej hlavné benefity patrí:
- Podpora trávenia a odstránenie nadúvania.
- Antibakteriálne a antivírusové účinky, vhodné pri chrípke a prechladnutí.
- Zlepšenie látkovej výmeny a podpora činnosti srdca.
- Znižovanie hladiny cukru v krvi a pôsobenie ako prírodný antioxidant.
Upozornenie: Škoricu treba užívať s mierou. Ideálna dávka je približne čajová lyžička mletej cejlónskej škorice dvakrát do týždňa.
Ako sa škorica získava?
Proces spracovania je takmer výlučne ručný a prebieha v období dažďov, kedy je kôra najpružnejšia. Zrezané výhonky sa očistia a ostrým medeným nožom sa z nich olupuje vnútorná časť kôry. Tá sa následne suší v tieni, čím získava typickú hnedočervenú farbu a zvinie sa do charakteristických metrových roliek.
Sri Lanka - Sigiriya Rock
Pestovanie škoricovníka v domácich podmienkach
Škoricovník je možné pestovať ako dekoratívnu izbovú rastlinu. Hoci v prírode dorastá do výšky 10 až 20 metrov, v črepníku sa dá udržiavať ako menší ker, ktorý dobre znáša rez.
| Parametre | Požiadavky |
|---|---|
| Teplota | Celoročne nad 20 °C (krátkodobo znesie pokles pod 10 °C) |
| Svetlo | Dostatok svetla, najmä v zimných mesiacoch |
| Vlhkosť | Vysoká - nutné časté rosenie listov |
| Substrát | Priepustný, mierne kyslý, stále vlhký |
Mladé rastliny majú lesklé listy s červenkastým nádychom, ktoré vekom tmavnú. Pri pestovaní treba dať pozor na škodcov, najmä na roztoče (svilušky). Rozmnožovanie je možné odrezkami, ktoré zakorenia za 1,5 až 2 mesiace, alebo čerstvými semenami, ktoré však rýchlo strácajú klíčivosť.
tags: #skorica #vyaskyt #a #pestovanie