Množstvo synoným nie je len svedectvom dávnovekosti Chrupiek, ale aj bohatej histórie, ktorá dotvára ich osud počas kráčania stáročiami, prakticky po celom svete. Spravme si ich prehľad a objavme v nich krásu vekov a filológie, ktoré nás privedú až ku koreňom tejto nevšednej skupiny odrôd.
História a pôvod odrôd
Najstaršia písomná zmienka o Chrupke je podľa AEBERHARDA (2005) z roku 1539 z Kreuterbuchu od botanika HYERONYMA BOCK, ktorý píše o odrode Frankisch, nazývanej aj Edel - alebo Lauterdraube. ROBINSON et al.,(2012) interpretujú „Edeldraube“ ako ušľachtilé hrozno, z ktorého neskôr vznikol nemecký názov Gutedel (dobré ušľachtilé). Pod názvom Gutedel sa spomína neskôr vo Wüttembergu v Nemecku JOHANOM BAUHINOM z roku 1650.
Od spomínanej Lautterdraube sa azda odvodzuje synonymum Luter, Wyssluter a Gutluter používané okolo roku 1850 v severnom Švajčiarsku. Názov Fendant bol vo švajčiarskom kantóne široko používaný od 18. storočia. Až začiatkom 20. storočia sa začal používať názov Chasselas. Vo vedľajšom kantóne Valais sa názov Fendant zachoval od roku 1850 a je tu aj chránený. (ROBINSON et al., 2012) Názov Chasselas je odvodený od francúzskej obce v Burgundsku, blízko mesta Mâcon.
Nový pohľad na pôvod odrôd poskytujú moderné genetické metódy, spočívajúce v analýze DNA odrôd. Chrupky analyzovali VILLAMOZ A ARNOLD (2009). Z analýzy viac ako 500 vzoriek z 18 štátov Európy a Blízkeho východu vylúčili možnosť pôvodu Chrupiek z Blízkeho východu, ktorý bol hypoteticky považovaný za pôvodné miesto ich vzniku. Výsledky porovnania genetického clasteringu s historickými dátami poukazujú na región okolo Lac Léman (Ženevské jazero) ako na pravdepodobné miesto pôvodu Chrupky.
Popri týchto najnovších názoroch na pôvod Chrupiek existujú staršie hypotézy, ktoré sa do značnej miery rozchádzajú. Jednotné sú však v tom, že ide o veľmi dávnu skupinu odrôd. Iný rozšírený názor je, že Chrupky pochádzajú z Egypta (BERGER, 1932), kde sa nazýva Fayumi podľa oázy Fayum (asi 90 km na juhozápad od Káhiry). Tu vraj bola po prvý raz objavená Chrupka čierna, z ktorej mutáciami mali vzniknúť všetky ostatné Chrupky. Hypotézu o egyptskom vzniku Chrupky vyvrátili VUILLAMOZ, ARNOLD (2009).
Do rozmachu odrody Čauš, však Chrupka v tomto regióne zohrávala prvoradú úlohu. Už v roku 1523 ju vraj francúzsky diplomat Solimana II. priviezol z Constantinopole (terajší Istambul) do Burgundska (GALET, 2000). Za iné miesto pôvodu Chrupky sa označuje obec Cahors sur Lot (severne od Toulous), kde vinohradník Jehan del Rival vysadil v roku 1531 slávny kráľovský vinohrad na pokyn kráľa Françoisa I. alebo Henricha IV. Historici však dokazujú, že kráľovský vinohrad bol vysadený až v roku 1750, teda až neskôr po smrti Françoisa I.
Rozšírenie a pestovanie
Chrupka sa prakticky rozšírila do všetkých štátov sveta, v ktorých sa vinič pestuje. Žiadna iná odroda sa v takom množstve regiónov nepestuje! Prvotné pestovateľské zameranie Chrupiek slúžilo na výrobu vína, čo sa v Európe doposiaľ zachovalo vo Švajčiarsku. Chrupka tu tvorí 45 % odrodového zastúpenia všetkých pestovaných odrôd viniča a podieľa sa 60 % na produkcii vína. Štatistika z roku 2009 hovorí o 4013 ha vinohradov Chrupky. Polovica z nich sa pestuje v kantóne Vaud. Druhý významný kantón je Valais s plochou 1051 ha Chrupky, ktorú tu nazývajú Fendant. Ďalší - menší chrupkový kantón je Neuschâtel, známy výrobou nefiltrovaných vín z Chrupky.
V Francúzsku je pestovanie Chrupky na ústupe. Doteraz však zaberá plochu 2442 ha, najmä na juhozápade a juhu krajiny. Využíva sa tu ako stolové hrozno a na výrobu hroznových štiav. V menšom rozsahu sa stretávame s Chrupkami aj vo Španielsku a Taliansku. V Nemecku sa Chrupky usídlili v 16. storočí. V Rakúsku a Maďarsku (1800 ha) sa Chrupky tradične pestovali prevažne ako stolové hrozno, iba menšia časť sa spracovala na víno, väčšinou zmesné. V ostatných štátoch Európy sa Chrupky v menšom množstve pestujú v Bulharsku, Rumunsku, Moldavsku, na Ukrajine, v Slovinsku, Chorvátsku Srbsku a iných balkánskych krajinách.
Na Morave sa Chrupky začali vysádzať po roku 1900 a využívali sa na výrobu stolového hrozna. Ešte pred 70 rokmi tvorili v Čechách 2 % viničovej plochy. V súčasnosti je to už iba 0,1%. Na Slovensku je situácia podobná a Chrupky sú záležitosťou záhradkárskej samozásobiteľskej výroby hrozna.
Charakteristika odrody
Morfologické znaky
Vrchol letorastu je jemne chĺpkatý, mladé lístky sú typicky hnedo-červeno bronzové. List je najčastejšie päťuholníkového tvaru. Povrch čepele je obojstranne hladký alebo plytko sieťovito vráskavý. Na starších listoch je na rube žilnatina pokrytá štetinami. čepeľ je 3-5 laločnatá, vrchol stredného laloka je ostrouhlý, niekedy trojito delený. Výrezy sú stredne hlboké, otvorené, lýrovité, aj v podobe V. Stopkový výrez je buď zatvorený s úzkym priesvitom, alebo úzko otvorený, šípovitý alebo klenutý. Bočné zúbky majú vypuklé strany.
Kvet je obojpohlavný - hermafroditný - s dlhými nitkami tyčiniek, presahujúcimi semenník. Strapec je stredne veľký (110-140 cm), cylindrický alebo cylindricko-kónický, stredne hustý až redší, na stredne dlhej stopke. Bobuľa je stredne veľká, okrúhla, symetrická. Chrupka biela má zeleno-žlté bobule, na slnečnej strane s bronzovým líčkom, Chrupla červená má bobule sfarbené do červena, s rozličnou intenzitou ružového až po fialové sfarbenie. Šupka je stredne pevná až pevná, voskovo osrienená s priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, harmonickej chuti, šťavnatá. Jednoročné drevo je tmavohnedé, po celej dĺžke žliabkované a bodkované.
Fenologické vlastnosti
Chrupka pučí na jar hneď po najskorších odrodách, kvitne medzi poslednými a dozrieva stredne skoro. Konkrétne údaje z 80. rokov ukazujú:
- Začiatok pučania: 20. apríl
- Začiatok kvitnutia: 12. až 22. jún
- Dĺžka kvitnutia: 7 až 8 dní
- Začiatok dozrievania bobúľ: 6. až 22. august
- Zber hrozna: 7. až 20. september
Chrupka sa stala etalónom pre určovanie zrelosti odrôd. Známy PULLIATOV klasifikačný systém dozrievania hrozna sa opiera o obdobie zrelosti Chrupky (GALLET, 1958), ktorá tvorí stred.
Agrotechnické vlastnosti
Pestovateľské podmienky
Chrupka sa pestuje vo všetkých polohách a pôdach, je to málo náročná a veľmi plastická odroda. Aj táto vlastnosť prispela k jej rozšíreniu na celom svete. Najlepšia kvalita sa však dosahuje v teplých polohách, na slnečných svahoch a v ľahších kremičito-hlinitých pôdach. V ťažších pôdach bývajú strapce hustejšie, úrody vyššie, ale vzhľad konzumného hrozna je horší. Lepšie jej vyhovujú bezveterné polohy. V období kvitnutia je chúlostivá na chlad.
Rezy a vedenie
Rast Chrupky je stredný až silný. Po výdatných vysokých úrodách však vyžaduje dobrú výživu, inak klesá vitalita rastu. Chrupka rodí dobre pri každom spôsobe rezu, či je to rez na čapíky, alebo na kratšie či dlhšie ťažne. Režeme ju zvyčajne na 6-8 plodonosných očiek na m² plochy pôdy. Je veľmi vhodná na vysoké vedenie, na ktorom sa strapce v priestore dobre vyvíjajú a nie sú príliš ťažké, aby ich vietor alebo búrkové situácie na neupnutých letorastoch poškodzovali.
Hospodárska využiteľnosť
Produkcia hrozna a vína
Chrupka sa považuje za úrodnú odrodu, dosahuje úrody 10 - 13 t.ha⁻¹. Úžitková hodnota hrozna je dvojaká: tak stolové hrozno, ako aj na výrobu vína. Pri pestovaní na stolové hrozno sa odporúča úrodu čiastočne zredukovať, čím sa dosiahne krajšie i chuťovo kvalitnejšie hrozno. Cukornatosť hrozna sa pohybuje od 16 po 18-20 kg.ha⁻¹, pri obsahu kyselín okolo 7 g.l⁻¹. Konzumné hrozno je šťavnaté, sladké, medzi vinohradníkmi veľmi obľúbené. Hrozno spracované na víno poskytuje vína lahodné, ľahšie, ktoré sú žiadané ako mladé.
V našej krajine nemala Chrupka nikdy úlohu dominantnej odrody na výrobu vína. Nevylučovala sa ako vhodná na ich výrobu a využívala sa najmä v kupážach. Jej význam však ešte pred približne 50 rokmi spočíval vo využiteľnosti ako stolové hrozno. Dlho bola považovaná na tento účel za našu najkvalitnejšiu odroda. Najmä staršia generácia pestovateľov ju ešte dodnes ako takú oceňuje. Chrupky zohrali v tomto zmysle významnú úlohu ako hrozno, ktoré jeho pestovatelia predávali na blízkych trhoch. Aj preto, že dosť dobre znášala manipuláciu spojenú prepravou a predajom hrozna.
Svetový konzum hrozna sa však uberal iným smerom. Produkcia sa zamerala na vzhľadovo krajšie stolové odrody s väčšími bobuľami a strapcami, na bezsemenné odrody, na tvarovú a farebnú rôznorodosť bobúľ a na lepší transport na veľké vzdialenosti leteckou dopravou. V 70. rokoch 20. storočia sa Chrupky prestali pestovať vo veľkom rozsahu. Chrupky je však dodnes potrebné považovať za výrobné odrody oboch smerov. V južnom Francúzsku aj v súčasnosti pestujú jej mnohé klony aj na výrobu stolového hrozna.
Odrody viniča v Slovenskej republike
Na Slovensku je registrovaných 50 odrôd viniča. Najstaršie odrody boli registrované v roku 1941 (napr. Müller, Rizling, Silván, Tramín, Veltlín, Frankovka, Portugal, Vavrinec) a naše známe novošľachtence k nim pribudli v roku 1997 (Devín, Dunaj), resp. následne v roku 2011 (Hron, Nitria, Rimava, Váh…).
V tokajskej vinohradníckej oblasti sú zákonom presne definované odrody, ktoré sa môžu na jej území pestovať: Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Vinári môžu na výrobu svojich vín použiť aj hrozno z iných odrôd, ako sú tie, ktoré sú zapísané v Listine registrovaných odrôd (napr. Dornfelder, Merlot). Keďže však tieto odrody nie sú zapísané v Listine registrovaných odrôd (nemajú ukončené štátne odrodové skúšky) nemožno podľa zákona z nich vyrábať akostné odrodové vína a nemožno im priradiť ani žiadny prívlastok (napr. neskorý zber…). Vinári sa však vynašli a ponúkajú nám tieto vína ako značkové, pod rôznymi názvami.
Príklady registrovaných odrôd
- Rulandské biele: Zaraďuje sa do skupiny burgundských odrôd. Vzniklo pravdepodobne ako púčiková mutácia z Rulandského sivého. Patrí medzi stredne až vysoko rodiace odrody. Poskytuje i kvalitnú surovinu na výrobu šumivých vín. Cukornatosť muštov sa podľa ročníka a lokality pohybuje od 16 do 23° NM.
- Rizling vlašský: Pôvod tejto odrody nie je doposiaľ presne stanovený. Najčastejšie sa uvádza, že vznikla vo Francúzku, odkiaľ sa rozšírila do Porýnia a neskôr prenikla do Dolného Rakúska a Maďarska. Je typická pre náš región. Poskytuje jednoduchšie vína kvietkovo - ovocného charakteru s vyšším obsahom kyseliniek. Je našou najrozšírenejšou a najviac pestovanou odrodou Vitis vinifera.
- Rizling rýnsky: O pôvode tejto odrody existujú iba dohady. Jedna teória tvrdí, že vznikla v Porýní ako semenáč divého viniča Vitis vinifera var. silvestris. Podľa inej teórie vznikla voľným krížením odrody Heunisch a semenáča Tramínu v okolí horného toku Rýna. Vína z odrody Rizling rýnsky majú výraznú arómu s tónmi zeleného jablka, marhúľ, broskýň, doplnené vôňou lipového kvetu.
- Müller Thurgau: Je mladou odrodou. Vznikla v roku 1882 v Geisenheime, kde ju zo semena vypestoval Švajčiar z oblasti Thurgau - Prof. Müller, ktorý ju evidoval ako kríženie Rizling rýnsky x Silvánske zelené. Je to stredne skorá odroda, ktorá sa zberá už v septembri.
- Tramín červený (Gewürztraminer): Pôvod tejto starej kultúrnej odrody je značne nejasný. Predpokladá sa jeho následné rozšírenie do Ríma a odtiaľ do južného Tirolska. V 15. storočí je potvrdený jej výskyt v obci Tramino v južnom Tirolsku. Vína z Tramínu červeného sú výrazne aromatické s ovocnými tónmi pripomínajúcimi tropické plody.
- Veltlínske zelené: Za pravdepodobnú krajinu pôvodu sa považuje Dolné Rakúsko. Nemožno však vylúčiť ani možnosť, že pochádza zo severného Talianska z údolia Valtelino. Na Slovensku je hojne pestovaná biela muštová odroda viniča, druhá najrozšírenejšia po Rizlingu Vlašskom vôbec.
- Chardonnay: Pôvod Chardonnay sa iba odhaduje. Niektorý autori ju považujú za náhodného kríženca odrôd Burgundské (Rulandské) biele a Heunisch. Je kráľom bielych muštových odrôd viniča. Víno dorobené z tejto odrody je natoľko populárne, že sa v súčasnosti hovorí o celosvetovej chardonnaymánii.
- Muškát moravský: Vyšľachtil V. Křivánek v Šľachtiteľskej stanici vinárskej v Polešovičkách na Morave. Vznikol krížením odrôd Muškát Ottonel x Prachttraube. Zaregistrovaný bol v roku 1987 pod názvom Mopr.
- Frankovka modrá: Stará odroda, ktorej pôvod nie je stále objasnený. Analýza DNA naznačuje, že jednou z rodičovských odrôd je Heunisch. Je to typická stredoeurópska odroda. Je vynikajúca na výrobu červených vín, ktoré patria u nás medzi najkvalitnejšie.
- Cabernet Sauvignon: Patrí medzi špičkové odrody v kategórií modrých muštových odrôd, čo je určite dôvod jej veľkého rozšírenia. Pochádza z Francúzska, kde sa v Burgundskej oblasti preukázateľne pestuje od 4. storočia. Vína z Cabernet Sauvignonu sú tmavo granátovej farby, s typickou vôňou čiernych ríbezli.
- Rulandské modré: Je veľmi stará odroda. Pochádza z Francúzska, kde sa v Burgundskej oblasti preukázateľne pestuje od 4. storočia. Okrem Burgundska sa vo väčšej miere pestuje aj v oblasti Champagne. Rulandské modré je určené predovšetkým na výrobu vysoko kvalitných prívlastkových vín.
Ekonomika pestovania viniča hroznorodého na Slovensku (2019-2023)
Ekonomika pestovania viniča hroznorodého v rokoch 2019 - 2023 bola veľmi nepriaznivá. Z ekonomickej analýzy pestovania vyplýva, že v celom hodnotenom období bolo pestovanie hrozna stratové. Nepriaznivú situáciu pozorujeme aj pri analýze zahraničného obchodu. Celkové plochy vinohradov klesli z úrovne 10 927 ha v roku 2019 na úroveň 9 951 ha v roku 2023 (-976 ha, resp. -7 %). Pozitívom je nárast rodiacich plôch vinohradov (+1 112 ha, resp. +14 %). Hodnota rodiacich plôch muštových odrôd sa zvýšila o 1 086 ha (+14 %), hodnota stolových odrôd o 48 ha (+33 %).
Najvyššiu hektárovú úrodu hrozna sme zaznamenali v roku 2020 (6,07 t.ha⁻¹), najnižšiu v roku 2023 (4,51 t.ha⁻¹). Napriek nárastu plôch rodiacich vinohradov celková produkcia hrozna sa znížila. V roku 2019 bola na úrovni 43 044 t a v roku 2023 to bola úroveň 40 702 t. Pokles produkcie hrozna bol vo výške 2 342 t (-5 %).
Priemerné ročné ceny producentov hrozna sa zvyšovali. Zvýšenie ceny u muštového hrozna bolo o 89,8 €.t⁻¹ (+ 18 %), zvýšenie u stolového hrozna predstavovalo 123,3 €.t⁻¹ (+ 16 %). V zahraničnom obchode SR s hroznom dovoz hrozna výrazne prevyšuje vývoz hrozna. Pritom dovoz hrozna sa stále zvyšoval, vývoz hrozna klesal.
Na efektívnosti pestovania hrozna sa okrem dosiahnutých hektárových úrod podieľali súčasne všetky ostatné faktory (ceny výrobcov muštového hrozna, vlastné náklady a dotácie). Úroveň ceny výrobcov sa zvýšila z hodnoty 496,5 €.t⁻¹ na hodnotu 586,3 €.t⁻¹ (+89,8 €.t⁻¹, resp. +18 %). Zvyšovala sa aj úroveň vlastných nákladov na tonu (+222,1 €.t⁻¹, resp. +32 %). Tržby na hektár sa znížili o úroveň 56,8 €.ha⁻¹ (-2 %), čo bolo predovšetkým dôsledkom nízkej priemernej hektárovej úrody v roku 2023.
Efektívnosť nákladov, vypočítaná z tržieb a celkových vlastných nákladoch na hektár, je vo všetkých rokoch nižšia ako 1. Uvedené znamená, že v roku 2023 1 € vložené do výroby hrozna prinieslo našim pestovateľom výnos v hodnote 0,64 € bez započítania dotácii. Dotácie na hektár sa zvýšili z úrovne 236,3 €.ha⁻¹ v roku 2019 na úroveň 674,8 €.ha⁻¹ v roku 2023 (+438,5 €.ha⁻¹, resp. +286 %). Výnosy sú tvorené tržbami a dotáciami. Úroveň výnosov sa zvýšila z úrovne 2 937,3 €.ha⁻¹ na úroveň 3 319,0 €.ha⁻¹ (+381,7 €.ha⁻¹, resp. +13 %). Pri výpočtoch výsledkov hospodárenia pozorujeme stratu a to aj pri započítaní dotácii. Najnižšia úroveň straty bola v roku 2019 (-705,8 €.ha⁻¹), najvyššiu stratu sme zaznamenali v roku 2020 (-2 616,3 €.ha⁻¹).
tags: #skusky #hospodarskej #hodnota #uksup #vinic