Spoločnosť Limagrain CEC zorganizovala začiatkom januára v kaštieli v Mojmírovciach seminár zameraný na pestovanie sladovníckeho jačmeňa. V jeho spracovaní a vo výrobe sladu patrí Slovensko medzi svetovú elitu. Práve jačmeň je jednou z hlavných agrokomodít, ktorej dokážeme dať u nás doma pridanú hodnotu a následne veľkú časť exportovať. Slovensko je 12. najväčším výrobcom sladu na svete a 6. v Európe.

Súčasný stav a dôležitosť sladovníckeho jačmeňa
Sladovnícky jačmeň je jednou z najvýznamnejších poľnohospodárskych plodín pestovaných na Slovensku. Jačmeň vo všeobecnosti zaraďujeme medzi najstaršie známe obilniny, rozmach v jeho pestovaní nastal približne v 16. storočí. Tradícia pestovania sladovníckeho jačmeňa pretrvala dodnes a Slovensko sa aj vďaka tomu radí medzi sladovnícke veľmoci. V exporte sladu patríme medzi európsku špičku, pričom vysoký dopyt je aj z krajín mimo Európskej únie, napríklad z Číny.
Slovenské sladovne zvyšujú spracovateľské kapacity, preto je predpoklad, že súčasná ročná spotreba 380 tis. ton jačmeňa čoskoro prekročí 400 tis. ton. Z toho vyše 100 tis. ton musia žiaľ sladovne nakúpiť v zahraničí. Množstvo dovezeného jačmeňa sa snažia celkovo sladovne minimalizovať a preferovať najmä slovenských pestovateľov. Dobrým príkladom sú posledné dve, pestovateľsky náročné sezóny, keď napríklad sladovne značne uvoľňovali nákupné kvalitatívne limity.
Na začiatku odborného fóra v Mojmírovciach vystúpili zástupcovia troch veľkých slovenských sladovní: Ing. Marián Šternocký z Heineken Slovensko Sladovne, Ing. Štefan Krupa z Plzeňského Prazdroja Slovensko a Ing. Daniel Kendereš zo Sladovne Michalovce. Tí prezentovali súčasnú situáciu a potreby slovenského sladovníckeho priemyslu.
Odrodový sortiment a novinky
Ing. Radim Korhoň, vedúci šľachtenia jačmeňov v spoločnosti Limagrain CEC, predstavil odrodový sortiment jačmeňa jarného. V minulom roku bola na Slovensku najpestovanejšou odroda Overture, s podielom takmer 37 percent. Túto odrodu preferujú všetky veľké sladovne a je tiež zaujímavou exportnou komoditou, žiadanou vo všetkých okolitých krajinách.
Stabilitu odbytu majú pestovatelia aj pri odrodách Odyssey, Laudis 550, Kangoo a Malz. Na výber sú rovnako kŕmne vysokoúrodné odrody Ovation a Azit. Druhá menovaná je vhodná aj pre pestovanie v systéme ekologického poľnohospodárstva.
Do portfólia spoločnosti Limagrain pribudli aj dve novinky - odrody jarného sladovníckeho jačmeňa Tango a LG Tosca. Odroda Tango má výberovú sladovnícku kvalitu, s najvyšším možným bodovým hodnotením (USK 9 bodov). Je novo zaradená na Zelenej listine v spoločnosti Heineken a v prevádzkovom skúšaní ďalších sladovní. LG Tosca predstavuje najhorúcejšiu novinku v ponuke Limagrain na Slovensku.
Slovenské sladovne aktuálne najviac preferujú jarné odrody s výberovou sladovníckou kvalitou, ktoré poskytujú viac látok potrebných pre kvalitný slad. Pomer dopytu slovenských sladovní predstavuje 75% jarných oproti 25% ozimných odrôd spracovaného jačmeňa.
Agrotechnika a ochrana porastov
Na pozemkoch spoločnosti AGROZEL Dolná Streda, s.r.o. privítal jej zástupca Ing. Richard Lošonský množstvo záujemcov o novinky v ošetrení a agrotechnike jarného a ozimného sladovníckeho jačmeňa.
Prof. Ing. Jan Vašák, CSc. z ČZU Praha zdôraznil, že pri pestovaní jačmeňa treba klásť dôraz na predplodinu, pričom menej vhodná z tohto pohľadu je zrnová kukurica. Teplo a nedostatok zrážok prináša potrebu hnojiť porasty ozimného jačmeňa aj na jeseň, možno využiť stabilizované formy močoviny a treba dbať na dôkladné odburinenie.
V našich končinách zatiaľ nie je jesenné ošetrenie porastov proti burinám až tak rozšírené ako napríklad u pestovateľov v ČR, minulá jeseň a následne mierna zima však ukázali jeho opodstatnenie. Na pokusných parcelách boli použité napríklad herbicídy Mustang Forte od spoločnosti Dow Agrosciences. Ing. Juraj Lipták predstavil aj účinok novinky v podobe 3-zložkového herbicídu na jednoročné buriny v ozimných obilninách s názvom Bizon. Z portfólia fungicídov tejto spoločnosti bol na porastoch použitý prípravok Limit.
Zo spoločnosti MA Agrovita v zastúpení Ing. Dušana Javora bol predstavený herbicíd Legato plus na jesenné ošetrenie porastov pri výskyte dvojklíčnolistových burín a metličky obyčajnej a fungicídy Zamir, Orius a Leander. V rôznych pokusných variantoch boli použité aj hnojivá s mikroelementmi, lignohumáty a stimulátor rastu Sunagreen.
Význam pôdy a výber odrôd
Pre úspešné pestovanie je dôležité tiež dokonale poznať vlastnosti a štrukturálny stav pôdy, o čom podrobnejšie referoval zástupca SPU v Nitre z katedry pedológie a geológie, doc. Ing. Vladimír Šimanský, PhD.
Rovnako dôležitý je správny výber odrôd, kde v meniacich sa klimatických podmienkach s výskytom prísuškov možno na sladovnícke účely pestovať ozimný jačmeň Wintmalt. Na pokusných parcelách boli okrem toho zastúpené odrody Levan, Karmel, Kumran, Claire, Xanadu a Marthe. Na spracovanie sú žiadané odrody s vhodnými parametrami obsahu škrobu a vysokým stupňom prekvasenia. Stále sú v trende aj Kangoo, Prestige a Xanadu, z novších sa do popredia záujmu dostávajú napríklad Marthe a Karmel.
Podujatie sa konalo pod organizačnou záštitou spoločnosti LYCOS - Trnavské sladovne spol. s.r.o.

Klimatické zmeny a udržateľné poľnohospodárstvo
Cesta piva sa rodí na poli, kde sa pestuje sladovnícky jačmeň, z ktorého sa vyrába slad. Spolu s vodou, chmeľom a pivovarníckymi kvasinkami sú základnými ingredienciami na výrobu piva. V tomto článku sa bližšie pozrime na to, ako na Slovensku zachovať pestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa a výrobu sladu, ktorý nás v európskom meradle radí medzi špičku.
Pestovanie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku je primárne v dôsledku klimatickej zmeny v ohrození. Pestovatelia, ale aj pivovarníci, pre ktorých je jačmeň jednou zo základných surovín, bijú na poplach. Spoločne s odborníkmi na agrolesníctvo hľadajú riešenia, ktoré majú za cieľ eliminovať dopady zmeny klímy a oživiť tak vymierajúcu tradíciu.
Situácia s pestovaním sladovníckeho jačmeňa sa však vplyvom viacerých faktorov mení a za posledné roky zaznamenali slovenskí poľnohospodári pokles jeho produkcie. Pestovanie sladovníckeho jarného jačmeňa, po ktorom je najväčší dopyt, nie je vôbec jednoduché, práve naopak, vyžaduje si dobré podmienky a keďže počasie nie je možné vopred naplánovať či odhadnúť, pestovatelia nedokážu predpovedať, aká veľká a kvalitná úroda nakoniec bude. Sladovnícky jačmeň je náročný na pôdne a klimatické podmienky, ale tiež na správny čas sejby. Problém predstavuje príliš suché počasie, ale tiež dlhé tropické dni s teplotami nad 30 stupňov. Po vypestovaní je nutné prihliadať aj na čas a technológiu zberu a skladovania. Pestovanie sladovníckeho jačmeňa si teda vyžaduje dôkladnú starostlivosť od sejby až po jeho samotné spracovanie a uchovanie.
Naša planéta sa rýchlo mení a s ňou i spomínané počasie a podmienky pre pestovanie, na ktorých sú poľnohospodári doslova závislí. Klimatické zmeny v spojení s ďalšími náročnými podmienkami tak pre lokálnych farmárov zužujú možnosti pestovania sladovníckeho jačmeňa - pre sladovne a pivovary nenahraditeľnej suroviny. Aj preto je do budúcna mimoriadne dôležité nastolenie zodpovedného a udržateľného poľnohospodárstva.
Jedným z kľúčových negatívnych faktorov sú praktiky zavedené v období kolektivizácie, ktoré viedli k sceľovaniu plôch do veľkých lánov. Tie bez krajinárskych prvkov, ktoré by do prostredia priniesli rozmanitosť, už v aktuálnych klimatických podmienkach neobstoja. Vedú ku zníženiu schopnosti pôdy zadržiavať vodu a tiež ku zvýšenej citlivosti na eróziu, ktorá vedie k odplaveniu tej najúrodnejšej vrstvy.
„Vývoj osevných plôch jačmeňa, aj toho sladovníckeho, má na Slovensku za posledných desať rokov klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2012 predstavovala plocha so sladovníckym jačmeňom takmer 70 tisíc hektárov, v roku 2021 to bolo už len 50 tisíc hektárov, čo je pokles o viac ako 25 %. Klimatické podmienky sa menia a veľa poľnohospodárov sa obáva, že nedokáže zabezpečiť všetky agrotechnické podmienky a dopestovať požadovanú kvalitu a objem.
Pivovary preto spolupracujú najmä s lokálnymi poľnohospodármi s cieľom dodávať sladovnícky jačmeň z lokálnych zdrojov. Podpora miestnych pestovateľov má okrem rozvoja komunity aj ďalší, nemenej významný rozmer - znižovanie celkovej uhlíkovej stopy, ku ktorej sa zaviazali viaceré spoločnosti. Líder na slovenskom pivnom trhu HEINEKEN Slovensko nakúpil v roku 2021 viac ako 50 % sladovníckeho jačmeňa z udržateľných zdrojov, čo je o približne 20% viac v porovnaní s rokom 2020. Zároveň sa hurbanovská sladovňa - najväčšia v strednej Európe - stala súčasťou celosvetového projektu, ktorého cieľom je podporiť udržateľné pestovania jačmeňa.
Vzhľadom na klimatické zmeny je v súčasnosti potrebné nielen podporovať lokálnu produkciu, no i neustále hľadať nové odrody sladovníckeho jačmeňa. Podľa informácií Slovenského združenia výrobcov piva a sladu majú slovenské sladovne aktuálne najväčší záujem o odrody sladovníckeho jačmeňa Overture, Kangoo, Malz, Tango, či Sunshine.
Projekty na podporu pestovania
Na akútny problém s ubúdajúcimi osevnými plochami sladovníckeho jačmeňa smeruje projekt PRE JAČMEŇ, s ktorým prichádza Plzeňský Prazdroj Slovensko spoločne s Nadáciou Ekopolis a odborníkmi z Národného lesníckeho centra.
„Projekt na podporu udržateľného pestovania jačmeňa na Slovensku pomáha lokálnym farmárom, ale aj okolitej prírode. Je postavený na princípoch agrolesníctva, teda pestovania poľnohospodárskych plodín v kombinácii s drevinami na tej istej ploche. Cielene podporujeme výsadbu drevín v lokalitách, kde budú mať najväčší dopad na posilnenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu, zabránia pôdnej erózii a odnosom najúrodnejších častíc pôdy a humusu a zároveň prispejú k posilneniu biodiverzity a zmierňovaniu mikroklimatických extrémov. Vraciame sa k princípom, ktoré sa osvedčili už našim starým mamám. V minulosti neboli aleje alebo remízky na slovenskom vidieku žiadnou výnimkou,“ hovorí Ivan Tučník.
Okrem podpory pestovania jačmeňa majú vysadené stromy obrovský prínos aj pre regeneráciu poľnohospodárskej pôdy. „Prostredníctvom agrolesníckych postupov chceme predchádzať degradácii pôdy a podporiť zlepšovanie jej úrodnosti, znížiť riziko povodní, ale aj nedostatku vody pre poľnohospodárov a pre krajinu. Stromy totiž plnia významnú úlohu. Zmierňujú klimatické extrémy, sú schopné zadržiavať zrážkovú vodu a infiltrovať ju do podzemia. Výsadba v PD Radošinka sa týka dohromady 150 kusov sadeníc topoľov, dubov, brestov, plánok jabloní a hrušiek, a tiež moruší a líp.
„Dopestovať kvalitný sladovnícky jačmeň je veľmi náročné. Musí totiž spĺňať sériu požadovaných parametrov, ktoré sú však radikálne ovplyvňované neustálymi klimatickými zmenami. Sme preto veľmi radi, že projekt PRE JAČMEŇ nám pomáha zavádzať také opatrenia, vďaka ktorým budeme vedieť lepšie čeliť veternej erózii aj vlahovému deficitu a zároveň sa nám bude dariť plniť prísne kritériá na jeho kvalitu.
Svet zajtrajška - Poľnohospodárstvo budúcnosti
Ekonomické a trhové aspekty
Prazdroj si zakladá na kvalite surovín, z ktorých pivo varí a zároveň sa ich snaží nakupovať čo najbližšie k svojmu pivovaru. V roku 2021 nakúpil 100 % sladovníckeho jačmeňa od lokálnych dodávateľov na Slovensku, celkovo šlo o viac ako 24 tisíc ton. Do roku 2030 má spoločnosť zároveň za cieľ nakupovať všetky poľnohospodárske suroviny od farmárov s udržateľným spôsobom produkcie a zásadne znížiť svoju uhlíkovú stopu v dodávateľskom reťazci.
„Za posledné desaťročie je pokles produkcie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku významný a zohnať kvalitnú surovinu je stále ťažšie. Preto je jednou z priorít Prazdroja byť aktívny v diskusii o udržateľnosti v poľnohospodárstve a aktívne rozvíjať vzájomné vzťahy s pestovateľmi. Slad je jednou zo základných surovín pri výrobe piva. Tento rok v sladovni sa v Pivovare Šariš spracovalo viac ako 24 000 ton sladovníckeho jačmeňa.
V roku 2021 spracovalo celkom sedem sladovní približne 370 000 ton sladovníckeho jačmeňa. Slovensko je tiež 5. najvýznamnejším globálnym exportérom sladu v EÚ. Ročne sa exportuje skoro 240 000 ton suroviny. Aj napriek dobrým podmienkam pre pestovanie tejto komodity sa na Slovensko pre potreby výroby sladu ročne dovezie približne 70 000 ton.
Na začiatku výrobnej vertikály sú však poľnohospodári, u ktorých záujem o pestovanie jarného jačmeňa klesá. V roku 2021 sa pestoval na výmere 75 816 hektárov. To znamená medziročný pokles o približne 4 000 hektárov. Za hlavné dôvody tohto trendu je možné označiť najmä riziká vychádzajúce zo zmeny klímy, ktoré sa často negatívne najviac dotýkajú práve jarín. Problémy spôsobuje najmä extrémne horúce počasie v čase nalievania zŕn, ktoré dokáže drasticky znížiť kvantitu a kvalitu dopestovanej produkcie.
Ceny sladovníckeho jačmeňa patrili za uplynulé desaťročie k najstabilnejším spomedzi poľnohospodárskych komodít. To sa však zmenilo a ceny sladovníckeho jačmeňa z úrody v roku 2021 v druhej polovici roka vzrástli. Ovplyvnila ich slabá úroda najmä v západnej Európe, Nemecku a Francúzsku, ale aj v strednej Európe. Práve Francúzsko s Nemeckom patria k najväčším exportérom sladovníckeho jačmeňa na svete. Európsky trh s jačmeňom ovplyvnilo aj zlé počasie v Severnej Amerike a obrovský dopyt z Číny, ktorý stále rastie. Situácia s jačmeňom a sladom je na trhu naďalej veľmi zložitá.
Mnohé časti Európy vrátane Francúzska, Nemecka, Poľska, Dánska a ďalších zažívali počas roka 2022 extrémne sucho, čo ovplyvnilo dosahované úrody a kvalitu produkcie. Na strane dopytu však v súčasnosti existujú určité výzvy. Inflácia s vyššími cenami potravín by mohla znížiť dopyt po pive. Sladovnícky priemysel tiež čelí problémom s vyššími nákladmi na energiu a možnou reguláciou dodávok plynu, ako aj zložitou logistikou. V roku 2022 sa výkupná cena sladovníckeho jačmeňa pohybovala na úrovni 300 až 370 eur/t.
Výzvy pri pestovaní a optimálne postupy
Hlavnou výzvou pre pestovateľov jačmeňa jarného je dosiahnutie sladovníckej kvality. Základom pre dosiahnutie uspokojivej úrody je voľba vhodnej a osvedčenej odrody. Jačmeň jarný nemá rád utuženú a nevyzretú pôdu. Pozor na prehnojenie dusíkom. Dôležité je tiež zvoliť správny výsevok, ktorý je potrebné prispôsobiť termínu sejby. Napokon, pri vysokých nárokoch na kvalitu úrody je podstatné, aby pestovatelia neprehliadli žiadny detail. Pevný počet zŕn jačmeňa na klas znamená, že nemôže kompenzovať zlé odnožovanie, ako to dokáže pšenica. Udržiavanie odnoží správnou a včasnou výživou je preto veľmi dôležité.
Pestovanie jačmeňa jarného so sebou prináša špecifické riziká. Buď je na jar veľmi vlhko, alebo sucho, čo komplikuje sejbu a vzchádzanie porastov. Jednou z možností, ako týmto rizikám predísť, je sejba jačmeňa jarného na jeseň. Pestovatelia by termínom sejby mali zabezpečiť, aby jačmeň vstupoval do zimy s jednou až dvomi odnožami. V prípade neskoršieho termínu sejby by rastliny do zimy vstupovali veľmi slabé a prípadné zmrznutie časti rastliny by už jačmeň na jar nedokázal kompenzovať. Naopak, u príliš veľkých rastlín by počas zimy mohlo dôjsť k poškodeniu rastového vrcholu. Podľa lokality sa za optimálny termín sejby jačmeňa jarného na jeseň považuje 10. až 20. október v severnejších polohách a 15. až 30. v južnejších.
Pre jesennú sejbu sa odporúča vysievať 350 až 450 zŕn na m2. Dôležité je v rámci predsejbovej prípravy harmonizovať obsah fosforu a draslíka v pôde. Významným aspektom technológie je udržanie prenášačov viróz mimo porastov. Eliminácia rizika rozvoja vírusových chorôb je tak jedným z najdôležitejších jesenných opatrení. Samozrejmosťou by malo byť aj jesenné herbicídne ošetrenie.
Záujem o sladovnícky jačmeň a jeho budúcnosť
O sladovnícky jačmeň bude v pestovateľskej sezóne 2021 na Slovensku aj v EÚ veľký záujem. Na minulotýždňovom 7. ročníku odborného fóra "Odrody jačmeňa odporúčané sladovňami" o tom diskutovali šľachtitelia, poľnohospodári a spracovatelia zo Slovenska i okolitých krajín. „Pokles spotreby piva v tomto roku nemal dopad na spracovanie sladu domácimi sladovňami. Pestovanie sladovníckeho jačmeňa bude v tomto roku zaujímavou obchodnou aj exportnou komoditou pre slovenských poľnohospodárov. U spracovateľov, 7 slovenských sladovní, je podľa SZVPS pritom prioritne záujem o odber na Slovensku vypestovaného sladovníckeho jačmeňa.
Medziročne začali v SR osevné plochy sladovníckeho jačmeňa mierne rasť. Poľnohospodári však preferovali ozimné odrody sladovníckeho jačmeňa, pričom u sladovní býva tradične najväčší záujem o jarné odrody. Najväčší záujem majú podľa SZVPS sladovne o odrody sladovníckeho jačmeňa Overture, Kangoo, Malz, Tango, či Sunshine. Členovia SZVPS za rok 2020 vyprodukovali viac ako 291.350 ton sladu rôznych typov. Slovenské pivovary pritom využívajú najmä slad z domácej produkcie.
Pestovanie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku dokáže významne pomôcť k viazaniu uhlíka do pôdy. Zároveň kompletné spracovanie sladovníckeho jačmeňa od poľa až do pohára zabezpečí maximálnu pridanú hodnotu pre krajinu a jej obyvateľov. „Sladovnícky jačmeň je už teraz pestovaný aj v slovenských podmienkach nielen uhlíkovo neutrálne, ale dokonca môže viazať viac uhlíka z atmosféry do pôdy, ako sa spotrebuje pri jeho pestovaní. Sedem sladovní a viac ako stovka pivovarov spracovávajú pritom túto komoditu na slad priamo na Slovensku. Vytvárajú po celom území Slovenska pracovné miesta a významne prispievajú do štátneho rozpočtu. Je preto dôležité, aby aj štát hľadal spôsoby, ako sladovnícko-pivovarnícku vertikálu a poľnohospodárov pestujúcich sladovnícky jačmeň podporiť.
„Ekologizácia poľnohospodárstva je nevyhnutný trend, ktorý prichádza na Slovensko aj prostredníctvom európskej legislatívy. „Slovensko patrí medzi top 10 najväčších exportérov sladu na svete, základnej suroviny na výrobu piva. Slovenský slad je možné prostredníctvom piva ochutnať v celej strednej aj v západnej Európe. Pivovary intenzívne pracujú na znižovaní uhlíkovej stopy a budúcnosť pestovania sladovníckeho jačmeňa v našej krajine je jeho dôležitou súčasťou. Preto slovenské sladovne dlhodobo volajú po rozšírení osevných plôch sladovníckeho jačmeňa na Slovensku. Je dôležité, aby si aj štát túto potrebu uvedomoval a našiel systémové nástroje na podporu jeho pestovania ekologickým spôsobom, viažucim uhlík z atmosféry do pôdy.
tags: #sladovnicky #jacmen #pestovanie #v #sr