Pestovanie a využitie smrčka jedlého

Smrčok jedlý (Morchella esculenta) je druh huby z čeľade smrčkovité. Je to chutná jedlá huba, ktorá je kulinársky veľmi vyhľadávaná a považovaná za skutočnú delikatesu, najmä vo francúzskej kuchyni.

Charakteristika smrčka jedlého

Smrčok jedlý je vizuálne síce nepatrí k najkrajším, ale jeho chuť ho predurčuje na prípravu rôznych pokrmov. Rastie zvyčajne od marca do apríla. Jeho klobúk má vajcovitý tvar, hnedú až žltkastú farbu a typickú štruktúru pripomínajúcu včelie plásty či mozog. Klobúk je vysoký 3 - 7 cm a široký 3 - 6 cm, v obryse vajcovito oválny, na povrchu s rozlične veľkými nepravidelnými jamkami, ktoré sú od seba oddelené rebernatými priehradkami. Jamky sú vystlaté výtrusorodou vrstvou (sivookrová alebo bledookrová), priehradky sú bledšie.

Hlúbik je 3 až 9 cm dlhý a 2 až 3,5 cm hrubý. Celá huba je dutá, má tenkú, krehkú dužinu bez nápadnej chuti a vône. Hlúbik je svetlý, biely až krémový, spojený priamo s klobúkom. Ak by ste smrčok jedlý rozrezali, odhalil by sa vám jeho typický znak - dutá štruktúra, ktorá ho odlišuje od podobného, avšak jedovatého ušiaka obyčajného (Gyromitra esculenta). Hlúbik i klobúk majú spoločné duté telo. Vnútro smrčka je vždy duté.

Synonymá:

  • Helvella esculenta (L.) Sowerby
  • Morchella abietina Leuba
  • Morchella conica Pers.
  • a mnoho ďalších

Ľudové názvy: smrček, smrčok, smrž, smarž, maržeľ, smaržľa, smaržľak, smrh, smrha, smrečok, smrekar, smrečkar.

Vnútorná dutá štruktúra smrčka jedlého

Výskyt

Smrčkom sa darí najmä v lužných lesoch. Obľubujú jelše, brezy, jasene a topole. Tiež sa radi objavia na spáleniskách a miestach, kde bola narušená pôda. Smrčok možno nájsť v rôznorodých lokalitách, napríklad v lužných lesoch, na lúkach bohatých na humus alebo pod jaseňmi. Vyskytuje sa väčšinou v malých skupinkách alebo tiež jednotlivo.

Smrčok jedlý rastie v apríli a máji v svetlých listnatých lesoch, na lesných trávnatých čistinách, v parkoch a záhradách. Najhojnejší býva v teplých vlhkých lužných lesoch. Rastie na trávnatých plochách pri lesoch, v krovinách, v parkoch aj v záhradách, zriedkavo ho môžeme nájsť aj v ihličnatých lesoch.

Podmienky pre rast:

  • Potrebujú tieň.
  • Preferujú hlinitú, dobre odvodňovanú pôdu.
  • Mierne kyslé až neutrálne pH (6,8 až 7,0).
  • V prirodzenom prostredí rastú vo svetle filtrovanom stromami.
  • Najčastejšie v okolí listnatých stromov: brest, jaseň, dub.

Pôdu, na ktorej chceme vypestovať smrčok jedlý, obohatíme kompostom, rozdrvenými kúskami dreva, kôry, prípadne pieskom. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená - podobne ako vyžmýkaná špongia.

Pestovanie smrčka jedlého

Smrčok jedlý (Morchella esculenta) nie je saprofyt, takže sa nedá pestovať umelo tak jednoducho ako napríklad hlivy. Napriek tomu existujú metódy, ako sa ho pokúsiť pestovať extenzívne na záhrade.

Metóda pestovania v záhrade:

  1. Korene stromov čiastočne obnažíme a prisypeme zrnitou sadbou.
  2. Prikryjeme vrstvou pôdy.
  3. Pôda musí byť úrodná a dostatočne zásobená živinami.
  4. Pôdu zabezpečíme proti vysychaniu, napr. vrstvou slamy alebo lístia.

Veľkosť stromov alebo kríkov nehrá veľkú rolu, stačia aj malé sadenice stromov s rozvinutým koreňovým systémom. Plodnice začnú rásť spravidla nasledujúci rok po sadbe a môžu sa na rovnakom mieste objavovať niekoľko rokov.

Výroba sadby z výtrusov:

Každý smrčok obsahuje stovky tisíc mikroskopických spór schopných vytvoriť novú hubu. V prírode tieto spóry cestujú „letecky“. Ak si chceme smrčok vypestovať, potrebujeme ich zachytiť. Najjednoduchším spôsobom je nechať plodnicu odrastenej huby vytrúsiť spóry na pôde pripravenej na pestovanie huby.

Tipy pre zber a skladovanie:

  • Lovci húb často získavajú podnet z kvitnutia orgovánu, zvončekov a púpav po daždi na jar.
  • Pokiaľ ide o skladovanie húb, mali by byť umiestnené v chladničke a voľne uložené s dostatočným vetraním, aby sa maximalizovala skladovateľnosť.
  • Čerstvé smrčky je najlepšie skladovať uložené naplocho vedľa seba na utierke.
  • Čím rýchlejšie sa čerstvé smrčky spotrebujú, tým lepšie chutia.
  • Ak by ste mali smrčkov príliš veľa, môžete ich celkom jednoducho vysušiť v rúre pri teplote presne 50 stupňov.
  • Staršie, väčšie huby tohto druhu sú spravidla rovnako chutné ako mladé, menšie. Čím dlhšie rastú, zvyšuje sa však riziko poškodenia zvieratami alebo vplyvmi počasia.
  • Smrčok zbierame zrezaním pri úrovni pôdy.
Ilustrácia rôznych druhov smrčkovcov

Kulinárske využitie

Smrčky sú považované vo francúzskej kuchyni za skutočnú delikatesu. Smrčkové huby majú výraznú zemitú chuť, ktorá vynikajúco ladí s cestovinami, polievkami, omáčkami aj mäsovými jedlami. Ich chuť sa rozvinie najmä v jednoduchých jedlách - v praženici či podusené len tak na masle, so soľou a korením.

Smrčky považujú gurmánski kuchári aj znalci húb za skutočnú delikatesu. Často sa varia s kúskami masla a korením, ako aj s trochou smotany alebo vína.

Dôležité upozornenie: Smrčky je nutné tepelne upraviť, v žiadnom prípade sa nesmú konzumovať surové, pretože v surovom stave sú jedovaté. Ich jed sa zneškodní až po tepelnej úprave alebo po dlhom sušení. Je však lepšie pripravovať ich krátko, lebo pri dlhej tepelnej úprave strácajú vodu a stávajú sa tuhšími.

Kvôli relatívne krátkej sezóne ich výskytu nie sú vždy v predaji čerstvé. To však nie je žiaden problém, pretože táto huba sa dá vynikajúco sušiť, a pritom sa vôbec nestratí jej aróma.

Ako vyrobiť bylinkové maslo | Tesco

Výživové hodnoty a prínosy pre zdravie

Smrčky sú nielen chutné, ale aj prospešné pre zdravie. Sú veľmi nízkokalorické a obsahujú veľa bielkovín a horčíka. Štvrť šálky (cca 36 g) smrčka jedlého obsahuje približne 119 kalórií, 2 g tukov, 17 g sacharidov, 9 g bielkovín a 4 g vlákniny.

Hlavné prínosy pre zdravie:

  • Antioxidačné vlastnosti: Smrčky sú nabité antioxidantmi, ktoré pomáhajú bojovať proti poškodeniu voľnými radikálmi a chránia bunky pred oxidačným stresom.
  • Ochrana pred patogénmi: Štúdie in vitro naznačujú, že smrčky môžu pomôcť chrániť pred škodlivými patogénmi a bojovať proti infekciám spôsobeným baktériami a kvasinkami.
  • Podpora zdravia pečene: Vďaka svojim silným antioxidačným vlastnostiam môžu smrčky chrániť a zachovať zdravie pečene.

Recepty

Smrčkovcové rizoto

Ingrediencie:

  • Dve hrste smrčkovcov
  • Lyžica masla
  • Lyžička rímskej rasce
  • Kúsok čerstvého zázvoru
  • Dva-tri strúčiky cesnaku
  • Hrnček ryže
  • Dve-tri deci kvalitného bieleho vína
  • Za hrsť strúhaného syra podľa chuti (môže byť parmezán, niva)
  • Prípadne 150 g zemiakov krajanych na kocky

Postup: Všetky ingrediencie spolu uvariť do mäkka.

Plnené baklažány alias TATAN

Ingrediencie:

  • Baklažány
  • Smrčkovce
  • Mleté mäso (kuracie mäso, najlepšie vykostené horné stehná bez kože)
  • Cibuľa
  • Soľ (primerane - max.)
  • Olej
  • Mleté čierne korenie
  • Petržlenová vňať
  • Plátkový syr

Postup: Baklažány vydlabeme, naplníme zmesou mletého mäsa, smrčkovcov, cibule, dochutíme a pečieme.

Rýchla chuťovka priamo z prírody

Ingrediencie:

  • Smrčkovce české
  • Bravčová masť
  • Soľ

Postup:

  1. Smrčkovce prepláchneme a necháme chvíľku vysušiť.
  2. V rozpustenej bravčovej masti dusíme cca 10-15 minút do zlatova.
  3. Nakoniec zlejeme prebytočnú masť a dáme ešte dopražiť na priamy plameň na cca 1-2 minútky.
  4. Podávame na chlebíku. Nezabudnite dobre posoliť!

tags: #smrcok #jedly #pestovanie