Priemerná spotreba pšenice a múky na obyvateľa a súvisiace štatistiky

Európska únia je v súčasnosti druhým najväčším konzumentom pšenice, pričom každý jej obyvateľ spotrebuje ročne až 250 kilogramov. Na Slovensku, napriek celkovo rastúcemu trendu konzumácie pšenice a pšeničných výrobkov, klesá dopyt po chlebe a bielych rožkoch.

Trendy v spotrebe pekárenských výrobkov na Slovensku

Za uplynulých 20 rokov sa spotreba chleba znížila približne o pätinu a spotreba pšeničného pečiva takmer až o tretinu. Do popredia sa ale stále viac dostáva trvanlivé pečivo. V roku 2019 sa oproti roku 2018 znížila spotreba pšeničného pečiva o 1,4 % a chleba o 1,3 %. Nevýrazné zmeny vo vývoji spotreby potravín zaznamenala spotreba obilnín v hodnote múky.

Grafika: Priemerná ročná spotreba pšenice na obyvateľa v EÚ (250 kg) a trendy na Slovensku (klesajúci dopyt po chlebe a pečive)

Štruktúra spotreby múk a obilnín na Slovensku

Spotreba múk na Slovensku celoročne dosahuje okolo 64 kilogramov pšeničnej múky, 2,5 kilogramu ražnej múky a 1,5 kilogramu krúpov, krúpkov a ovsených vločiek a 1,2 kilogramu kukuričnej krupice na obyvateľa. V Európskej únii sa ročne spotrebuje celkovo cez 40 miliárd ton múky, pričom najväčšími spotrebiteľmi sú Nemecko, Taliansko a Francúzsko.

Infografika: Ročná spotreba rôznych druhov múk a obilnín na obyvateľa na Slovensku (pšeničná, ražná, kukuričná)

Zásoby a kvalita slovenskej múky

Slovenskí mlynári už majú nakúpené takmer ideálne zásoby potravinárskej pšenice i ďalších obilnín, čo znamená, že slovenskí spotrebitelia budú mať dostatok múky vyrobenej z obilia vypestovaného na domácich poliach až do budúcoročnej žatvy. Slovenskí spotrebitelia budú môcť siahnuť po slovenskej múke vo všetkých obchodných sieťach, ktoré zásobujú.

Pri múkach označených Značkou kvality SK výrobca garantuje pôvod pšenice zo Slovenska a jej proces výroby podlieha vyššej frekvencii kontrol priamo vo výrobných závodoch, ktoré vykonáva Štátna veterinárna a potravinová správa.

Je dôležité poznamenať, že existujú potraviny, ktoré sú preukázateľne prínosné pre zdravie a nie sú len "objemové kŕmenie", ako napríklad pšeničná biela múka.

Cenový vývoj chleba a múky na Slovensku

Slovenskí spotrebitelia pocítili v posledných rokoch výrazný nárast cien potravín. Štatistický úrad SR uviedol, že ceny slovenských potravín vzrástli od invázie Ruska na Ukrajinu o 19 percent. Napríklad cena chleba sa z februárových 1,70 eura dostala na 2 eurá, a kilogram múky zdražel z priemerných 61 centov pred inváziou na 90 centov.

Grafika: Vývoj cien chleba a múky na Slovensku v eurách za kilogram

tags: #spotreba #psenica #na #obyvatela