Kompostovanie biologických odpadov je pravdepodobne najstaršou recyklačnou technológiou. Predstavuje riadený proces spracovania bioodpadu s prístupom vzduchu, ktorý je riadený a kontrolovaný človekom. Pri takomto procese, aj spolu s vplyvom živých organizmov a bioodpadu, dochádza k vzniku kompostu. Kompost je organické hnojivo, vhodné pre pestovanie rastlín. Tento spôsob nakladania s bioodpadom môže pozitívne ovplyvňovať životné prostredie, zdravie zvierat, ľudí a tak isto aj ekonomiku.
Skoro polovicu toho, čo hádžeme do koša na smeti, tvoria potraviny a pestované rastliny. Kompostovanie je najlepším spôsobom, ako spracovať kuchynský a záhradný odpad, premeniť ho na prírodné hnojivo plné živín. Na škodu to nebude, veď má to len samé výhody. Ak vám nie je ľahostajné životné prostredie, začnite aj vy doma kompostovať.
Základné princípy úspešného kompostovania
Dopracovať sa ku kvalitnému hnojivu nie je ťažké. Stačí iba nasledovať a dodržiavať štyri základné pravidlá. Pamätajte si, že čím je materiál rôznorodejší, tým budú lepšie výsledky.
Vyvážená skladba materiálov (Dusíkaté vs. Uhlíkaté)
Pri procese kompostovania treba myslieť na to, že prostredie by malo byť materiálovo vyvážené. Je potrebné zabezpečovať uhlík spolu s dusíkom a to pridávaním uhlíkatého materiálu k bioodpadom z domácnosti. Odporúča sa držať približne pomeru 30:1 (uhlík:dusík).
- Zelený materiál (bohatý na dusík): čerstvo pokosená tráva, kuchynský bioodpad, hnoj, lístie, ihličie, žihľavy. Tieto materiály sú mokré a kalné.
- Drevitý materiál (bohatý na uhlík): slama, piliny, kôra, drevo, podrvené vetvy, suché trsy, lepenka, nepopísaný papier. Tieto drevné odpady slúžia na udržanie štruktúry v zakládke.
Výborne sa kompostuje napríklad čerstvo pokosená tráva, drevná štiepka, zmes lístia a prídavok zeminy vo váhovom percentuálnom pomere 60:25:10:5. Surovinová skladba s biologickým odpadom z domácnosti, čerstvo nakosenou trávou, drevnou štiepkou, zeminou môže byť v hmotnostnom percentuálnom pomere 50:20:25:5. Miešanie čo najrozmanitejších surovín je základom pre správne zloženie kompostovacej zakládky. Je nutné miešať mäkké šťavnaté suroviny (bohaté na dusík) ako kuchynský biologický odpad, tráva, hnoj atď., so suchými drevnatými surovinami (bohaté na uhlík) ako slama, drevná štiepka, hobliny, lístie, nalámané alebo nadrvené suché kvety, kukuričné stonky atď.
Optimálna vlhkosť
Správna vlhkosť zakládky je kľúčová. Kompost nesmie byť suchý, ani príliš mokrý. Či je dostatočne vlhký sa zisťuje tak, že sa do ruky naberie zmes kompostovaného materiálu a silne sa stlačí. Medzi prstami by sa mali objaviť maximálne 2-3 kvapôčky vody. Keď sa následne otvorí dlaň, mala by stlačená zmes zostať pohromade - nerozpadnúť sa. Ak z nej tečie, je príliš vlhká a treba do nej pridať suchý savý materiál. Naopak, v horúčave ho zavlažujte dažďovou vodou - lepšie sa vstrebáva ako voda z kohútika. Prehriata biomasa pomôže mikroorganizmom, dážďovkám a baktériám prežiť zimu.
Dostatok kyslíka a prevzdušňovanie
Pre mikroorganizmy, ktoré žijú v kompostéri, je základom kyslík, a preto by tam malo byť zabezpečené pravidelné prúdenie vzduchu. Tieto drevné odpady slúžia na udržanie štruktúry v zakládke, čo zabezpečí pri kompostovaní dostatok kyslíka pre mikroorganizmy a pôdne živočíchy, ktoré biologický odpad rozkladajú. Priebežné prehadzovanie zaistí prevzdušnenie, premiešanie všetkých zložiek a obmedzenie zápachu. Vďaka prísunu kyslíka budú môcť správne fungovať mikroorganizmy, ktoré sú dôležité pre správny rozklad biomasy.
Správna veľkosť materiálu
Odpad, ktorý pridávate do kompostéra, sa snažte vždy upraviť na čo najmenší. Docielite tým, že sa rýchlejšie rozloží a tiež sa vám potom kopa bude ľahšie prehadzovať. Maximálna veľkosť častíc vkladaných do kompostoviska by nemala presiahnuť veľkosť palca na ruke. Čím je jemnejší materiál, tým sa rýchlejšie rozkladá. Ťažšie rozložiteľné materiály ako drevo, tvrdé stonky, časti zeleniny, slama alebo kukuričné stonky by nemali presiahnuť pár centimetrov. Mäkké a lepšie rozložiteľné materiály nie je nutné zmenšovať.
Čo patrí a nepatrí do domáceho kompostu z kuchyne
Pri domácom kompostovaní je možné spracovať takmer všetok biologický odpad z domácnosti a záhrady.
Vhodné suroviny z kuchyne
Do domáceho kompostu patria:
- Zvyšky zo spracovania zeleniny a ovocia: surové šupky z ovocia a zeleniny (úplne bezproblémové), kôstky, odrezky, vňať zo zeleniny (ako listy od karfiolu, reďkoviek, kalerábov, cvikly).
- Zvyšky čaju a kávy: čajové vrecká (bez kovových spôn), sypané čaje (aj vylúhované), kávová usadenina.
- Škrupiny od vajec.
- Staré pečivo, cestoviny, ryža, strukoviny, obilniny a pod.
Vňať zo zeleniny je škoda vyhodiť! Obsahuje množstvo vitamínov a prospešných látok. Napríklad, kalerábové listy obsahujú oveľa viac vitamínu C, vápnika, draslíka a železa ako samotná hľuza. Podobne sú na tom aj listy reďkoviek, ktoré obsahom vitamínov a prospešných látok predstihnú samotné hľuzy. Ak už ste za vňať zaplatili, nemusíte potom kupovať ďalšiu zeleninu či bylinky.
Tipy na využitie vňate:
- Mrkvová vňať: Mladé výhonky môžete použiť všade, kde by ste použili napríklad petržlenovú vňať.
- Reďkovkové listy: Sú skvelé na slížiky do šalátu, je z nich chutné pesto alebo jednoduchá salsa.
- Kalerábové listy: Upečte zdravé chipsy z kalerábových listov.
- Listy cvikly: Orestujte ich narýchlo do šalátu, použite ich podobne ako mangold či špenát - ako prílohu k mäsu či do polievky.
Nevhodné suroviny z kuchyne
Medzi nevhodné materiály na domáce kompostovanie patria:
- Veľké množstvá uvarenej stravy.
- Mäso a výrobky z neho, ryby.
- Mliečne výrobky.
- Drevotrieska, uhynuté zvieratá, chemicky ošetrené zvyšky.
Zvyšky varenej stravy sa do kompostu dávajú len v malých množstvách, pretože rýchlo začínajú zapáchať a lákajú zvieratá. Preto je potrebné ich pred kompostovaním zmiešať so suchým materiálom alebo zeminou. Použité papierové vreckovky (použité ako utierky pri varení, nie na toalete alebo nasiaknuté čistiacimi prostriedkami) a certifikované kompostovateľné vrecká (označené logom OK compost, OK home compost) sú tiež vhodné.
Riešenia pre domáce kompostovanie
Čo a ako kompostujeme, záleží v prvom rade od toho, kde kompostujeme - či už na záhrade alebo v byte.
Kompostovanie na záhrade
Ak máte záhradu, môžete si vybrať z niekoľkých typov kompostérov:
- Otvorený kompost: klasická kopa na záhrade. Najjednoduchší spôsob, ale horšie sa udržuje. Má nízke náklady a prírodný rozklad. Je však neestetický a nechránený pred dažďom a vetrom.
- Kompostér z paliet: lacný a ekologický variant, ktorý vyzerá upravene. Poskytuje dobrú cirkuláciu vzduchu, ale má obmedzenú životnosť.
- Plastový uzavretý kompostér: ideálny variant rôznych tvarov a veľkostí pre tých, ktorí chcú šetriť miesto. Zabezpečuje zrýchlený rozklad vďaka stabilnej teplote a vlhkosti, a ochranu proti hlodavcom a dažďu. Má vyššiu obstarávaciu cenu a slabšie prevzdušnenie.
Mať na záhrade kompostér prináša hneď niekoľko výhod. Oproti hromade biologického materiálu ide o estetickejšie a praktickejšie riešenie. Hromadením materiálu v kompostéri sa zabraňuje nežiaducemu priviatiu semien burín či iných rastlín, obmedzuje prístup nežiadúcemu hmyzu alebo živočíchom. Znižuje tiež intenzitu svetla, keďže materiál sa lepšie rozkladá v tme, čo zabezpečuje vyšší stupeň hygienizácie a likvidácie klíčenia burín. Okrem iného tiež zabraňuje prílišnému vysušovaniu, ale aj zvlhčovaniu kompostovaného materiálu.
Umiestnenie kompostéra
Aby sa kompost správne rozkladal a natoľko nezapáchal, je dôležité vybrať správne miesto.
- Polotieň a cirkulácia vzduchu: Voľte mierne vlhké miesto v polotieni s dobrou cirkuláciou vzduchu, kde nebude kompost príliš vysychať. Slnko by ho nielenže vysušovalo, ale v lete by mohlo viesť až k jeho samovznieteniu. Dážď by naopak mohol spôsobiť hnitie bioodpadu.
- Dostatok priestoru: Aby bolo možné bioodpad prevzdušňovať pomocou špeciálnej tyče alebo ho prehadzovať vidlami, musí byť okolo nádoby dostatok voľného miesta.
- Ďalej od domu i susedov: Premenou odpadového materiálu na humus vzniká zápach, ktorý nemusí lahodiť každému nosu. Preto nádobu umiestnite ideálne do odľahlého kúta záhrady.
- Kontakt s pôdou: Vďaka voľnému dnu budú môcť do kompostu prenikať užitočné mikroorganizmy, červy a dážďovky, ktoré sa postarajú o pravidelné prevzdušňovanie a rýchlejší rozklad bioodpadu.
Kompostovanie v bytoch (vermikompostér, Bokashi)
Nemáte záhradu? Nevadí! Vďaka domácemu kompostéru môžete recyklovať bioodpad aj v byte. Existujú dva hlavné typy:
- Bokashi kompostér: Funguje na princípe anaeróbnej fermentácie. Bioodpad sa v ňom nerozkladá, ale kvasením sa premení na výživný materiál pre rastliny. Stačí pridávať odpad, presypávať ho bokashi zmesou s mikroorganizmami a nechať dozrieť. Výhodou je, že do neho môžete dať aj mäso a mliečne výrobky!
- Vermikompostér: Je to uzavretá nádoba, kde bioodpad rozkladajú špeciálne vyšľachtené kalifornské dážďovky. Tie si pochutnávajú na zvyškoch ovocia, zeleniny, kávovej usadenine alebo vaječných škrupinách a premieňajú ich na výživný humus. Dôležité je vybrať správne dážďovky, ktoré túto schopnosť majú a vedia prežiť pri bežnej izbovej teplote.
Oba typy sú vhodné ako ekologické riešenie pre mesto a byty. Nezanechávajú žiadny zápach, ak správne udržujete vlhkosť. Vytvárajú kvalitné hnojivo či výživný materiál pre izbové rastliny. Vyžadujú však väčšiu starostlivosť (starosť o dážďovky, vypúšťanie tekutiny z Bokashi nádoby) a majú menšiu kapacitu ako vonkajšie kompostéry.
Mýty a fakty o kompostovaní kuchynského odpadu
Často krát sa stáva, že tzv. "zaručené informácie" nevychádzajú z vedeckých poznatkov ani praktických skúseností, ale sú iba nepresnými prekladmi zo zahraničných zdrojov. Tak sa podarili rozšíriť medzi širokú verejnosť niektoré "nepresnosti", ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú zbytočné škody alebo oberajú záhradkárov o drahocennú surovinu a peniaze.
Mýtus: Dážďovky sú škodcami
Skutočnosť: Je potrebné si uvedomiť, že dážďovky nežerú zelené rastliny, ani živé korienky, ale iba ich odumreté časti, pri ktorých už začal mikrobiálny rozklad, takže nie sú škodcami. Výkaly dážďoviek vykazujú v porovnaní s pôdou, v ktorej žijú, 10 až 1000 násobný nárast mikroorganizmov.
Mýtus: Kompost vždy zapácha
Skutočnosť: Zapácha iba kompost, pri ktorom nebola dodržaná niektorá zo základných podmienok kompostovania. Ak zabudnete na uhlíkatý materiál a prevzdušňovanie kopy alebo pridávate naraz veľa dusíkatého a vlhkého materiálu - vtedy prichádza zápach. Správne kompostovanie je naozaj veľmi jednoduché: postupne vrstvíte organické materiály a trochu pôdy, aby ste vytvorili mix, ktorý sa premení na humus.
Mýtus: Kompost láka potkany, myši a muchy
Skutočnosť: Väčšinou sa obavy z potkanov, myší a múch týkajú varenej stravy, mliečnych a mäsitých výrobkov. Tie najviac lákajú nielen hlodavce, ale aj mačky a psov, ktorí môžu kompost roznosiť a rozhrabať po záhrade. Do dostatočne vlhkej zakládky z ovocných a zeleninových šupiek a odpadu zo záhrady, ktorý sa pravidelne kontroluje a prekopáva, potkany a ani myši nelezú. Obavám z múch sa ľahko zabráni dôkladným zakrývaním šťavnatých, čerstvých surovín - presnejšie hnoja a ovocných zvyškov. Dbajte na pravidelnú starostlivosť o kompostér a jeho dômyselné prevedenie - vtedy predídete výskytu potkanov. Najideálnejšie je, aby na kompostéri nebol žiadny otvor väčší ako jeden centimeter.
Mýtus: Zemina kompostu škodí
Skutočnosť: Nie je to pravda. Veľký podiel zeminy, rovnako ako aj jej hrubá vrstva, má na rozkladný proces konzervačné účinky. Podiel do 10% (z váhy celej zakládky) však môže pri kompostovaní aj výrazne pomôcť. Zeminou sa do kompostu naočkujú mikroorganizmy a dodávajú sa do neho čiastočky ílu, ktoré zvyšujú vodozádržnosť kompostu a sú dôležité pre vznik humusovo-ílovitého komplexu, ktorý je dôležitý pre výslednú hrudkovitú štruktúru kompostu.
Starostlivosť o kompost a urýchlenie zrenia
Ak je kompost dobre založený, zreje zhruba jeden rok. Počas tohto času prejde tromi štádiami:
- Čerstvý (surový): Táto fáza trvá 2-6 mesiacov. Stále sú v ňom rozpoznateľné jednotlivé materiály a prebiehajú v ňom rozkladné procesy. Môžete ho použiť na prihnojenie paradajok, zemiakov a uhoriek. Nie je však vhodný pre sadenice, pretože by ich mohol spáliť. Ak je kompost žltý alebo hnedý, kompost je surový.
- Zrelý: Jeho vek je asi 6-10 mesiacov. Má tmavohnedú až čiernu farbu a ešte v ňom sú vidieť škrupiny od vajec. Po preosiatí a odstránení veľkých častíc ho smelo použite na podporu rastu trávnatých a záhradných plôch, záhonov, kvetín a zeleniny. Keďže je plný živín, radšej ním šetrite, mohli by ste rastliny prehnojiť. Kedy je kompost zrelý zistíme tak, že vysejeme rýchloklíčivé semienka napr. žeruchy siatej, hrachu alebo fazule. Ak nám do týždňa vyklíči väčšina semien, kompost je vhodný na hnojenie.
- Kompostovaná zemina: Už neobsahuje toľko výživných zložiek, a preto ju môžete bez obáv využívať bez akéhokoľvek obmedzenia.
Tipy na urýchlenie dozrievania
Hoci humus bohatý na živiny nemožno získať zázračne, proces dozrievania sa dá pomerne ľahko urýchliť:
- Pridávajte do kompostu maštaľný hnoj alebo drevený popol - napomáha rozkladu.
- Pravidelne ho prehadzujte - prevzdušníte ho a zabránite hnilobe.
- Použite tzv. urýchľovač kompostu - zmes látok a enzýmov, ktorá pomáha rýchlejšiemu rozkladu. Môžete si ho buď kúpiť, alebo dokonca sami vyrobiť.
Ako si vyrobiť domáci urýchľovač zrenia: Rozotrite dohladka jednu kocku droždia s jednou lyžičkou cukru. V záhradnej kanvici pripravte roztok z 10 l vlažnej vody a 1 kg cukru a vmiešajte doň pastu z droždia a cukru. Poliatím biomasy týmto aktivátorom sa zvýši teplota v nádobe a všetky baktérie a mikroorganizmy budú priasť blahom. Pre prípravu urýchľovača zmiešajte v 1 litri teplej vody niekoľko lyžíc cukru a 500 g droždia. Nechajte droždie 15-20 minút „prebudiť“. Výsledný roztok zriedte vodou v pomere 1:10 a každú z vrstiev pri ukladaní kompostu zalejte.
Starostlivosť o kompost v zime
Kompostovanie nekončí ani v zime, len sa spomalí. Na jeseň pridajte čo najviac bioodpadu - prehriata biomasa pomôže mikroorganizmom, dážďovkám a baktériám prežiť zimu. V zime ďalej kompostujte, ale skôr vo väčších dávkach ako po troškách. Otvorený kompost môžete prikryť slamou alebo lístím, aby lepšie udržal teplo. Neprehrabávajte ho - zbytočne by strácal teplo. Prevzdušňujte šetrne - ideálne nerezovým, špirálovite zatočeným prevzdušňovačom humusu, tzv. aerátorom, ktorý zabezpečí kyslík bez narušenia mikroklímy. Pravidelne pridávajte kuchynský odpad, ktorý zasypte vrstvou suchého lístia alebo pilín. Raz za čas kompost zľahka premiešajte - najlepšie počas miernejších, teplejších dní.
Využitie hotového kompostu
O tom, že je hnojivo z vlastnej záhradky hotovým pokladom, už viete. Poznáte však aj najčastejšie spôsoby jeho využitia?
- Mulčovanie: Použite ho ako mulč okolo rastlín. Vďaka nemu bude pôda lepšie absorbovať vodu, udržiavať živiny a bude odolnejšia voči rastu burín.
- Hnojenie: Živiny obsiahnuté v humuse nadšene uvíta celá záhrada. Zapracujte ho skoro na jar k ovocným stromčekom (ešte pred vypučaním prvých púčikov) alebo do zeleninových záhonov. Dostatok živín získa pôda a rastliny z vrstvy kompostu vysokej 1 cm raz ročne.
- Zlepšenie kvality pôdy: Zmiešajte ho s hutnou záhradnou pôdou, ktorá sa ťažko odvodňuje. Výsledkom bude uvoľnenie štruktúry pôdy, ktorá uľahčí koreňom rastlín prenikať do väčšej hĺbky.
- Pri zakladaní nových záhonov a presádzaní: Pridajte kompost do jamy alebo kvetináča pri výsadbe nových rastlín. Substrát bude zadržiavať viac vody a korene rastliny sa dostanú hlbšie. Pri presune do väčšieho kvetináča alebo na iné stanovište v záhrade podporíte rast rastliny.
- Kompostový výluh: Zmiešaním humusu vo vode získate veľmi výživné tekuté hnojivo. Vďaka nemu budú rastliny silnejšie a rýchlejšie porastú.
- Podpora biologickej aktivity: Hnojivo obsahuje mikroorganizmy, ktoré sú pre pôdny ekosystém mimoriadne prospešné.
Ekologický a ekonomický význam kompostovania
Kompostovanie je kľúčovým krokom k udržateľnosti, pretože znižuje množstvo bioodpadu, obmedzuje skládkovanie a prirodzene obohacuje pôdu. Každý Slovák vyprodukuje v priemere 446 kilogramov odpadu ročne, pričom biologicky rozložiteľný odpad tvorí takmer polovicu z tohto množstva. Z tohto bioodpadu tvorí vyše 80 kilogramov potravinový odpad, ktorý zahŕňa chlieb, pečivo, ovocie, zeleninu a mliečne výrobky, ako aj zvyšky vareného jedla a nerozbalené potraviny. Kompostovanie predstavuje efektívny spôsob, ako zhodnotiť tento odpad a premeniť ho na organické hnojivo.
Kuchynský odpad na skládkach spôsobuje tvorbu skládkového plynu (metán a oxid uhličitý), ktorý prispieva k zvyšovaniu skleníkového efektu atmosféry. Ďalším problémom je vznik korozívneho prostredia v skládke, problematických výluhov a zápachu. Bioodpad tiež zaberá na skládkach miesto. Kompostovaním šetríme miesto na skládke, získame kvalitné hnojivo do záhrady a jeho pravidelným pridávaním zvýšime pórovitosť, vzdušnosť a priepustnosť pre vodu.
Najčastejšie chyby pri kompostovaní a ich náprava
Niekedy sa výsledok kompostovania nezlučuje s našimi očakávaniami.
Suchý materiál
Problém: Počas letných dní dochádza k zvýšenému vyparovaniu vody. Pri nízkej vlhkosti dochádza k výraznému spomaleniu až zastaveniu rozkladného procesu. Charakteristickým znakom pre suchý kompost je biely plesňový povlak a hubovitý zápach.
Riešenie: Pridaním tekutiny alebo čerstvých zelených materiálov, kompost premiešajte. Snažte sa dosiahnuť, aby celá zmes kompostovaného materiálu bola rovnomerne vlhká.
Vysoká vlhkosť a šíriaci sa zápach
Problém: Kompostovaný materiál s vyššou vlhkosťou spoznáte podľa nepríjemného zápachu. Tento problém nastáva vtedy, keď dáte do kompostu veľké množstvo vlhkých dusíkatých materiálov. To vedie k absencii vzduchu, čo spôsobuje vznik hniloby a zápachu. V prípade, že by ste tento problém ignorovali, vznikne namiesto kvalitného kompostu len nezdravá, mazľavá a zapáchajúca hmota. Nadmerná vlhkosť spôsobuje hnilobné procesy a potom sa ťažšie manipuluje s kompostom. Tiež sa spomaľuje jeho tvorba.
Riešenie: Kompost je potrebné premiešať a pridať suché uhlíkaté materiály hrubšej štruktúry (slama, posekané drevo, kukuričné stonky).
Zlá teplota
Problém: Kompostová halda je do značnej miery živá bytosť s miliardami pôdnych baktérií, húb a iných organizmov. Ak sú podmienky nastavené správne, teplo bude stúpať a pripravovať pôdu pre termofilné baktérie, ktoré sú aktívne pri teplotách 40 - 70 °C. Ak je teplota v komposte mimo tohto rozsahu, rozklad prebieha nesprávne.
Riešenie: Kompostovaný materiál musíte prekopať/prevzdušniť, skontrolovať vlhkosť, prípadne pridať dusíkaté materiály (čerstvo pokosenú trávu, hnoj).
Výskyt mušiek
Problém: V komposte nájdete nadmerné množstvo drobných mušiek.
Riešenie: Kompostovaný materiál je potrebné posypať/zakryť pôdou, vyzretým kompostom, kamennou múčkou. Zelený materiál prekrývate hnedým, čím obmedzíte výskyt ovocných mušiek a zápach.